Jazyk C - smerník (pointer) - História úprav

Lukas.p na 13:36, 26. máj 2020

2020-05-26T13:36:10Z

Matej.F: /* Odkazy */

2020-05-11T10:07:43Z

Odkazy

Juraj na 20:43, 16. august 2010

2010-08-16T20:43:42Z

Juraj na 19:18, 13. február 2010

2010-02-13T19:18:58Z

Juraj na 13:22, 13. február 2010

2010-02-13T13:22:53Z

Juraj: /* Alokácia pamäti */

2010-02-13T13:18:28Z

Alokácia pamäti

Juraj: /* Príklad 1Programujeme v jazyku C - smerníky I. - http://www.inet.sk/clanok/3586/programujeme-v-jazyku-c-smerniky-i */

2010-02-13T13:17:18Z

Príklad 1Programujeme v jazyku C - smerníky I. - http://www.inet.sk/clanok/3586/programujeme-v-jazyku-c-smerniky-i

Juraj na 20:18, 27. január 2010

2010-01-27T20:18:55Z

Juraj: /* Príklad 2 */

2010-01-27T20:14:35Z

Príklad 2

Juraj: /* Príklad 2 */

2010-01-03T22:25:05Z

Príklad 2

@@ Riadok 3: / Riadok 3: @@
 Smerníky sú najdôležitejšou časťou jazyka C, ale aj najužitočnejšou a najzradnejšou. Pri správnom použití vedia veľmi uľahčiť život programátora, ale pri nesprávnom, nastane strach a hrôza. Preto poďme pekne poporiadku.
 {{Skripta_ZI}}
 =Definícia smerníka=
 ;Smerník: (anglicky pointer, česky ukazovatel) je obyčajná premenná, ktorá obsahuje adresu inej premennej.

@@ Riadok 333: / Riadok 333: @@
 </source>
-=Odkazy=
+=Referencie=
 <references/>

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 [[Kategória:Študijné materiály]]
 [[Kategória:Informatika]]
 Smerníky sú najdôležitejšou časťou jazyka C, ale aj najužitočnejšou a najzradnejšou. Pri správnom použití vedia veľmi uľahčiť život programátora, ale pri nesprávnom, nastane strach a hrôza. Preto poďme pekne poporiadku.

@@ Riadok 94: / Riadok 94: @@
 Pole je množina prvkov rovnakého typu, ktorá je označená spoločným názvom. Pole je uložené v operačnej pamäti spojite, pričom prvý prvok (index 0) má najnižšiu a posledný prvok najvyššiu adresu. Medzi poľami a smerníkmi existuje úzka súvislosť. Práca s poľom a jeho prvkami formou používania názvu poľa a indexov je jednoduchšia, názornejšia a možno povedať apriori akceptovateľná. Používanie smerníkov vedie k rýchlejšiemu behu programu, umožňuje dynamickú alokáciu pamäte a môže redukovať celkové požiadavky na pamäť.
-Meno poľa je v skutočnosti symbolická konštanta, ktorej hodnota je smerník na umiestneni prvého prvku poľa. Teda pre pole data[] identifikátor data znamená to isté ako &data[0], data + i to isté ako &data[i], čo môžeme zapísať v tvare
+Meno poľa je v skutočnosti symbolická konštanta, ktorej hodnota je smerník na umiestnenie prvého prvku poľa. Teda pre pole data[] identifikátor data znamená to isté ako &data[0]; data + i to isté ako &data[i], čo môžeme zapísať v tvare
 <source lang="c">
   data + i == &data[i]
 </source>
-Aplikáciou operátora indirekcie * na obe strany výrazu dostaneme
+Aplikáciou operátora dereferencia * na obe strany výrazu dostaneme rovnosť
   <nowiki>*</nowiki>(data+i) == data[i]

@@ Riadok 25: / Riadok 25: @@
 ==Súvislosť operátora referencia (&) a dereferencia (*)==
 definujme nasledujúce:
   int *ui;
   int i;
 Tieto 2 premenné nemajú nič spoločné. ui je smerník na int, i je premenná typu int.
 ;<nowiki>*ui</nowiki>:	hodnota, na adrese ui (ui je ukazovatel na int)
@@ Riadok 93: / Riadok 95: @@
 Meno poľa je v skutočnosti symbolická konštanta, ktorej hodnota je smerník na umiestneni prvého prvku poľa. Teda pre pole data[] identifikátor data znamená to isté ako &data[0], data + i to isté ako &data[i], čo môžeme zapísať v tvare
+<source lang="c">
   data + i == &data[i]
+</source>
 Aplikáciou operátora indirekcie * na obe strany výrazu dostaneme
@@ Riadok 162: / Riadok 164: @@
 ==Polia a ukazovatele==
 Pri alokácii pamäti pre ukazovateľ si nemusíme alokovať len pre daný dátový typ, ale môžeme si alokovať ľubovoľne veľkú oblasť pamäti (samozrejme s obmedzením veľkosti dostupnej pamäti). Majme:
   int *ui=new int[10];
+</source>
 *ui je ukazovateľ na typ int.
 *Alokovali sme si pamäť o veľkosti 10 integerov
@@ Riadok 179: / Riadok 182: @@
 '''Dealokovanie ui'''
+<source lang="c">
   delete []ui;
+</source>
 ==Viacrozmerné dynamicky alokovateľné polia==
 Deklarujme nasledovné:
- int *pp=new int[4];
+<source lang="c">
+   int *pp=new int[4];
 Vieme, že nasledujúce výrazy sú ekvivalentné:
   pp[0]==*pp
   pp[1]==*(pp+1)
   pp[2]==*(pp+2)
   pp[3]==*(pp+3)
+</source>
 ===Dvojrozmerné dynamicky alokované pole===
 Definujme nasledovné:
   int n=10;
   int **M;
 M je smerník na smerník na int.
 Alokujme pre M pole pozostávajúce z n smerníkov na celé čísla:
   M=new int*[n];
 Po vykonaní tohto výrazu je M pole smerníkov na int. Do tohoto poľa ešte nemôžeme nič ukladať, pretože bunky tohto poľa sú smerníky a ešte sme si nealokovali pre ne miesta, kde budú uložené hodnoty. Pre každý prvok poľa M (prvky sú smerníky na int) si alokujme miesto o n integeroch:
 <source lang="c">

@@ Riadok 138: / Riadok 138: @@
 ==Alokácia pamäti==
 Definujme si smerník na int nasleddovne:
   int *ui;
 Do takto novo vytvorenej premennej (resp. smerníka) nemôžeme priradiť žiadnu hodnotu, pretože pre daný smerník sme nealokovali miesto v pamäti, kde bude ukladať svoj obsah. Nasledujúci zápis je '''chybný'''!
   *ui=3; // !!!chyba
 Pokúšame sa do smerníka uložiť hodnotu 3, ale túto hodnotu nemáme ešte kde uložiť. Potrebujeme si alokovať miesto.
 ===Operátor new===
@@ Riadok 149: / Riadok 153: @@
   int *uk=new int; // zápis v jednom riadku
 </source>
 ==Dealokácia pamäti==
 Pamäť alokovaná operátorom new zostáva rezervovaná až do konca behu programu. Počas behu programu je môžeme uvoľniť použitím operátora '''delete'''. Použitie:

@@ Riadok 72: / Riadok 72: @@
 Operátor & sa používa pre premenné. Konštanty a výrazy nemajú adresu, preto tento operátor s nimi nemôžme využiť.
 <span style="color:red">'''Príklad chybných príkazov:'''</span>
+<source lang="c">
   smernik = &10 ; // chyba 10 je konštanta => nemá adresu
   smernik = &(x + 10) ; // chyba (x+10) je výraz
   smernik = 1 ; // už sme spomínali, smerník by teraz ukazoval niekam na adresu 1
 =Nulový smerník NULL=

@@ Riadok 212: / Riadok 212: @@
 ===Príklad 2===
 Vytvorme program na nájdenie maximálneho prvku poľa<ref>Smerníky v jazyku C http://www.inet.sk/clanok/3682/programujeme-v-jazyku-c-smerniky-ii-polia</ref>:
-{| class="wikitable" cellpadding=5
+'''Riešenie pomocou statických polí'''
 <source lang="c">
 #include<stdio.h>
@@ Riadok 253: / Riadok 248: @@
+}
 </source>
-−
 <source lang="c">
 #include<stdio.h>
@@ Riadok 290: / Riadok 287: @@
+}
 </source>
-|}
 Priamejšie riešenie by bolo, ak by sme namiesto smerníka ''*max'' použili premennú ''max'':
 <source lang="c">

@@ Riadok 261: / Riadok 261: @@
      int pocet;
      int* max; // pozor!!! Tu je smerník!
-     int pole[100]; //predpokladáme, že maximum bude 100 čísel
+     int *pole; //predpokladáme, že maximum bude 100 čísel
      //vypýtame si počet zadávaných čísel
@@ Riadok 267: / Riadok 267: @@
      printf("Zadajte pocet zadavanych cisel: ");
      scanf("%d",&pocet);
+    pole=new int[pocet];   // vytvoríme si presne také pole aké potrebujeme
      //načítame a uložíme jednotlivé čísla do pola
@@ Riadok 274: / Riadok 274: @@
          printf("Zadajte %d. prvok pola: ",i+1);
          scanf("%d",pole+i); //teraz prístup cez smerníkovú aritmetiku
+     }
      //jednoduchý cyklus na nájdenie maxima
-     max = pole; //zmena!!!
+     max = pole; //zmena!!!, ekvivalent je: *max = pole[0];
      for(i = 1;i<pocet;i++)
+     {
          if (*max<pole[i]) //aj tu sa porovnávajú hodnoty!!!
+         {
-             max = pole+i;
+             max = pole+i; // ekvivalent: *max=pole[i];
+         }
+     }
@@ Riadok 290: / Riadok 291: @@
 </source>
 |}
 =Odkazy=
 <references/>