Historický vývoj UART - História úprav

Juraj na 07:54, 21. marec 2013

2013-03-21T07:54:03Z

Juraj na 19:49, 16. august 2010

2010-08-16T19:49:13Z

B0MB1S na 16:32, 27. jún 2010

2010-06-27T16:32:18Z

B0MB1S na 16:28, 27. jún 2010

2010-06-27T16:28:40Z

B0MB1S na 16:27, 27. jún 2010

2010-06-27T16:27:44Z

B0MB1S na 16:23, 27. jún 2010

2010-06-27T16:23:42Z

B0MB1S na 16:21, 27. jún 2010

2010-06-27T16:21:25Z

B0MB1S na 16:18, 27. jún 2010

2010-06-27T16:18:15Z

B0MB1S na 16:09, 27. jún 2010

2010-06-27T16:09:42Z

Pf na 12:11, 23. jún 2010

2010-06-23T12:11:49Z

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 [[Kategória:Konfigurovateľné mikroprocesorové systémy]]
 [[Kategória:Sériová asynchrónna komunikácia - UART ]]
 == Optická telegrafná stanica ==
 Ľuďom sa však stále takéto prenášania sprav zdali pomalé a náročné a preto si to chceli uľahčiť. Prvým skutočne použiteľným a rozšíreným druhom telegrafu, bol telegraf založený na optickom princípe ktorý v osemnástom storočí zaviedli do používania vo Francúzsku<ref>http://en.wikipedia.org/wiki/Semaphore_line</ref>. Idea bola veľmi podobná starému gréckemu fakľovému telegrafu, len fakle nahradili ramená a stožiar a stenu kamenná veža. Podobné telegrafy sa používali aj v iných krajinách s miernymi obmenami, najväčší rozmach však dosiahli vo Francúzsku. Vynálezcom tohto optického telegrafného systému bol Claude Chappe d´ Auteroche <ref>http://en.wikipedia.org/wiki/Claude_Chappe</ref>(1763 -1805). Svoj vynález prvý krát prakticky predviedol na pokusnej linke dlhej 14 míľ dňa 3. marca 1971. Podarilo sa mu získať pre svoj vynález aj podporu vlády, teda bol schopný dokázať, že jeho vynález prinesie zisk a výhody vyvažujúce veľké investície do budovania siete staníc. Po niekoľkých rokoch v roku 1794 bola oficiálne uvedená do prevádzky prvá „komerčná“ telegrafná linka na svete z Paríža do mesta Lille, a o pár rokov neskôr mala už telegrafná sieť vo Francúzsku 5000 kilometrov a viac ako 500 staníc. Tieto linky spájali všetky dôležité mestá Francúzska.

← Staršia verzia		Verzia zo dňa a času 19:49, 16. august 2010
Riadok 1:		Riadok 1:
		+	[[Kategória:Konfigurovateľné mikroprocesorové systémy]]
		+	[[Kategória:Sériová asynchrónna komunikácia - UART ]]
	== Optická telegrafná stanica ==		== Optická telegrafná stanica ==
	Ľuďom sa však stále takéto prenášania sprav zdali pomalé a náročné a preto si to chceli uľahčiť. Prvým skutočne použiteľným a rozšíreným druhom telegrafu, bol telegraf založený na optickom princípe ktorý v osemnástom storočí zaviedli do používania vo Francúzsku<ref>http://en.wikipedia.org/wiki/Semaphore_line</ref>. Idea bola veľmi podobná starému gréckemu fakľovému telegrafu, len fakle nahradili ramená a stožiar a stenu kamenná veža. Podobné telegrafy sa používali aj v iných krajinách s miernymi obmenami, najväčší rozmach však dosiahli vo Francúzsku. Vynálezcom tohto optického telegrafného systému bol Claude Chappe d´ Auteroche <ref>http://en.wikipedia.org/wiki/Claude_Chappe</ref>(1763 -1805). Svoj vynález prvý krát prakticky predviedol na pokusnej linke dlhej 14 míľ dňa 3. marca 1971. Podarilo sa mu získať pre svoj vynález aj podporu vlády, teda bol schopný dokázať, že jeho vynález prinesie zisk a výhody vyvažujúce veľké investície do budovania siete staníc. Po niekoľkých rokoch v roku 1794 bola oficiálne uvedená do prevádzky prvá „komerčná“ telegrafná linka na svete z Paríža do mesta Lille, a o pár rokov neskôr mala už telegrafná sieť vo Francúzsku 5000 kilometrov a viac ako 500 staníc. Tieto linky spájali všetky dôležité mestá Francúzska.		Ľuďom sa však stále takéto prenášania sprav zdali pomalé a náročné a preto si to chceli uľahčiť. Prvým skutočne použiteľným a rozšíreným druhom telegrafu, bol telegraf založený na optickom princípe ktorý v osemnástom storočí zaviedli do používania vo Francúzsku<ref>http://en.wikipedia.org/wiki/Semaphore_line</ref>. Idea bola veľmi podobná starému gréckemu fakľovému telegrafu, len fakle nahradili ramená a stožiar a stenu kamenná veža. Podobné telegrafy sa používali aj v iných krajinách s miernymi obmenami, najväčší rozmach však dosiahli vo Francúzsku. Vynálezcom tohto optického telegrafného systému bol Claude Chappe d´ Auteroche <ref>http://en.wikipedia.org/wiki/Claude_Chappe</ref>(1763 -1805). Svoj vynález prvý krát prakticky predviedol na pokusnej linke dlhej 14 míľ dňa 3. marca 1971. Podarilo sa mu získať pre svoj vynález aj podporu vlády, teda bol schopný dokázať, že jeho vynález prinesie zisk a výhody vyvažujúce veľké investície do budovania siete staníc. Po niekoľkých rokoch v roku 1794 bola oficiálne uvedená do prevádzky prvá „komerčná“ telegrafná linka na svete z Paríža do mesta Lille, a o pár rokov neskôr mala už telegrafná sieť vo Francúzsku 5000 kilometrov a viac ako 500 staníc. Tieto linky spájali všetky dôležité mestá Francúzska.

@@ Riadok 98: / Riadok 98: @@
 == Ďalekopis ==
-Štandardný ďalekopis sa vyvinul do automatického káblového systému nazývaného Telex. Pôvodne bol rotačný mechanický komutátor (rotačný prepínač) spúšťaný "štartbitom". Komutátor distribuoval ostatné bity skupine Elektromagnetických relé, ktoré pomocou cievok mechanicky text vytlačili na papier. Smerovanie bolo automatizované pomocou rotačného elektromechanického systému, ktorý bol použitý v starých telefónnych systémoch. Do počítačov bol neskôr tento sériový komunikačný systém prispôsobia pomocou vstupno-výstupných zariadení nazývaných sériový port s čipmi USART.
+Štandardný ďalekopis sa vyvinul do automatického káblového systému nazývaného Telex<ref>http://en.wikipedia.org/wiki/Teleprinter</ref>. Pôvodne bol rotačný mechanický komutátor (rotačný prepínač) spúšťaný "štartbitom". Komutátor distribuoval ostatné bity skupine Elektromagnetických relé, ktoré pomocou cievok mechanicky text vytlačili na papier. Smerovanie bolo automatizované pomocou rotačného elektromechanického systému, ktorý bol použitý v starých telefónnych systémoch. Do počítačov bol neskôr tento sériový komunikačný systém prispôsobia pomocou vstupno-výstupných zariadení nazývaných sériový port s čipmi USART.
 - Émile Baudot – zaviedol 5-bitový kód pre prenos znakov vhodný pre strojové

@@ Riadok 76: / Riadok 76: @@
 Vysielačom je zvláštne zariadenie v podobe základne, v ktorej sa pomocou kľuky pohybuje žliabok v ktorom sú z dreva vyrezané šablóny znakov. Ich tvar sníma drevené rameno ktoré podľa výšky znakov prerušuje elektrický obvod Takto sa jednotlivé „zuby“ prekopírujú na papierovú pásku v prijímači. Každému znaku prislúcha šablóna s určitou kombináciou zubov a medzier ktorá zodpovedá Morseho kódu. Všetky znaky sú zakódované do kombinácií medzier a zubov.
-Pravda Morseho telegraf<ref>http://en.wikipedia.org/wiki/Electric_current</ref> poznáme dnes v inej podobe ako bola jeho pôvodná. K zmenám a zjednodušeniu došlo ešte pred zavedením do praktickej prevádzky. Vysielač nahradil telegrafný kľúč a tvar signálov namiesto šablóny vyťukával vycvičený operátor. Prijímač sa miniaturizoval a hrebeňovitý záznam na pásku nahradil záznam v podobe medzier a rôzne dlhých čiarok na úzku papierovú pásku.
+Pravda Morseho telegraf<ref>http://en.wikipedia.org/wiki/Morse_code</ref> poznáme dnes v inej podobe ako bola jeho pôvodná. K zmenám a zjednodušeniu došlo ešte pred zavedením do praktickej prevádzky. Vysielač nahradil telegrafný kľúč a tvar signálov namiesto šablóny vyťukával vycvičený operátor. Prijímač sa miniaturizoval a hrebeňovitý záznam na pásku nahradil záznam v podobe medzier a rôzne dlhých čiarok na úzku papierovú pásku.
 <center>

@@ Riadok 76: / Riadok 76: @@
 Vysielačom je zvláštne zariadenie v podobe základne, v ktorej sa pomocou kľuky pohybuje žliabok v ktorom sú z dreva vyrezané šablóny znakov. Ich tvar sníma drevené rameno ktoré podľa výšky znakov prerušuje elektrický obvod Takto sa jednotlivé „zuby“ prekopírujú na papierovú pásku v prijímači. Každému znaku prislúcha šablóna s určitou kombináciou zubov a medzier ktorá zodpovedá Morseho kódu. Všetky znaky sú zakódované do kombinácií medzier a zubov.
-Pravda Morseho telegraf poznáme dnes v inej podobe ako bola jeho pôvodná. K zmenám a zjednodušeniu došlo ešte pred zavedením do praktickej prevádzky. Vysielač nahradil telegrafný kľúč a tvar signálov namiesto šablóny vyťukával vycvičený operátor. Prijímač sa miniaturizoval a hrebeňovitý záznam na pásku nahradil záznam v podobe medzier a rôzne dlhých čiarok na úzku papierovú pásku.
+Pravda Morseho telegraf<ref>http://en.wikipedia.org/wiki/Electric_current</ref> poznáme dnes v inej podobe ako bola jeho pôvodná. K zmenám a zjednodušeniu došlo ešte pred zavedením do praktickej prevádzky. Vysielač nahradil telegrafný kľúč a tvar signálov namiesto šablóny vyťukával vycvičený operátor. Prijímač sa miniaturizoval a hrebeňovitý záznam na pásku nahradil záznam v podobe medzier a rôzne dlhých čiarok na úzku papierovú pásku.
 <center>

@@ Riadok 33: / Riadok 33: @@
 Za najväčší pokrok v oblasti telekomunikácií vďačíme objavu elektriny. Všetky významné objavy v tejto oblasti vďačia za svoj vznik javu, ktorý začal trhanými pohybmi žabích stehienok a nakoniec pohol celým svetom. Prvým krokom na ceste k elektrickému telegrafu bol objav Stephena Graya<ref>http://en.wikipedia.org/wiki/Stephen_Gray_(scientist)</ref>, objav elektrickej vodivosti. On prvý prišiel na to, že vtedy ešte len statická elektrina sa dá prenášať pomocou kovového drôtu. V roku 1729 preniesol elektrický prúd vodičom na konci ktorého bol elektroskop ktorý sa pôsobením statickej elektriny vychýlil. Tým vlastne prvý krát preniesol elektrický signál vodičom. Základný princíp elektrického telegrafu bol na svete. No trvalo ešte mnoho rokov, kým sa ho podarilo rozvinúť do použiteľnej podoby. Prvé pokusy sa objavili už v pomerne krátkom čase. V roku 1753 neznámy autor publikoval ideu prenášať správy pomocou siete vodičov spojených s elektroskopmi. Každému znaku by prislúchal samostatný vodič. Táto idea zostala nepovšimnutá a akosi predbehla dobu o skoro pol storočia. Až v roku 1798 sa objavuje ďalší, teraz trochu úsmevný nápad použiť namiesto siete elektroskopov príslušný počet ľudí, z ktorých každý po pocítení elektrického úderu vysloví jemu určené písmeno. Aj keď idea je to v skutku veľmi zaujímavá, našťastie pre prijímače zostala len v rovine teoretických úvah.
-Na prelome storočí dochádza k dôležitému objavu, objavu elektrického prúdu Allessandrom Voltom<ref>http://sk.wikipedia.org/wiki/Alessandro_Volta</ref> v roku 1799. Tento objav spustil lavínu výskumov, ktorých ovocie na seba nedalo dlho čakať. V roku 1800 sir Humpry Davy objavuje chemické účinky elektrického prúdu a celých 20 rokov trvalo než Oersted v roku 1820 objavil pôsobenie vodiča s elektrickým prúdom na magnetickú strelku. Ďalších 5 rokov výskumov bolo treba na to, kým sa objavil spôsob ako zosilniť účinky elektrického prúdu vo vodiči jeho stočením do tvaru cievky na železnom jadre. Tento objav prináleží Williamovi Sturgeonovi ktorý započal výskumy vlastností elektromagnetov ktorými sa zaoberal aj ďalší významný vedec tej doby Joseph Henry. O tom že vykonal dosť svedčí aj to že je po ňom pomenovaná jednotka indukčnosti ako základnej vlastnosti cievky. Jednoduchým pokusom dokázal preniesť elektrický signál vodičom, keď na jeho koniec umiestnil elektromagnet ktorý rozozvučal zvonček. Vzniklo tak jednoduché signálne zariadenie.
+Na prelome storočí dochádza k dôležitému objavu, objavu elektrického prúdu<ref>http://en.wikipedia.org/wiki/Electric_current</ref> Allessandrom Voltom<ref>http://sk.wikipedia.org/wiki/Alessandro_Volta</ref> v roku 1799. Tento objav spustil lavínu výskumov, ktorých ovocie na seba nedalo dlho čakať. V roku 1800 sir Humpry Davy objavuje chemické účinky elektrického prúdu a celých 20 rokov trvalo než Oersted v roku 1820 objavil pôsobenie vodiča s elektrickým prúdom na magnetickú strelku. Ďalších 5 rokov výskumov bolo treba na to, kým sa objavil spôsob ako zosilniť účinky elektrického prúdu vo vodiči jeho stočením do tvaru cievky na železnom jadre. Tento objav prináleží Williamovi Sturgeonovi ktorý započal výskumy vlastností elektromagnetov ktorými sa zaoberal aj ďalší významný vedec tej doby Joseph Henry. O tom že vykonal dosť svedčí aj to že je po ňom pomenovaná jednotka indukčnosti ako základnej vlastnosti cievky. Jednoduchým pokusom dokázal preniesť elektrický signál vodičom, keď na jeho koniec umiestnil elektromagnet ktorý rozozvučal zvonček. Vzniklo tak jednoduché signálne zariadenie.
 Vráťme sa však k nášmu telegrafu. Pomerne rýchlym zužitkovaním vynálezu Davyho chemických účinkov elektrického prúdu Samuelom Soemerlingom v roku 1809 vzniká chemický telegraf. Ten má znovu osobitný vodič pre každé písmeno , na ich konci sú však vodiče ponorené do nádoby so slaným roztokom. Pri prítomnosti napätia na vodiči sa v jeho okolí začali vyvíjať bublinky. Celé zariadenie možno vidieť na obrázku.

@@ Riadok 31: / Riadok 31: @@
 == Elektrický a chemický telegraf ==
-Za najväčší pokrok v oblasti telekomunikácií vďačíme objavu elektriny. Všetky významné objavy v tejto oblasti vďačia za svoj vznik javu, ktorý začal trhanými pohybmi žabích stehienok a nakoniec pohol celým svetom. Prvým krokom na ceste k elektrickému telegrafu bol objav Stephena Graya, objav elektrickej vodivosti. On prvý prišiel na to, že vtedy ešte len statická elektrina sa dá prenášať pomocou kovového drôtu. V roku 1729 preniesol elektrický prúd vodičom na konci ktorého bol elektroskop ktorý sa pôsobením statickej elektriny vychýlil. Tým vlastne prvý krát preniesol elektrický signál vodičom. Základný princíp elektrického telegrafu bol na svete. No trvalo ešte mnoho rokov, kým sa ho podarilo rozvinúť do použiteľnej podoby. Prvé pokusy sa objavili už v pomerne krátkom čase. V roku 1753 neznámy autor publikoval ideu prenášať správy pomocou siete vodičov spojených s elektroskopmi. Každému znaku by prislúchal samostatný vodič. Táto idea zostala nepovšimnutá a akosi predbehla dobu o skoro pol storočia. Až v roku 1798 sa objavuje ďalší, teraz trochu úsmevný nápad použiť namiesto siete elektroskopov príslušný počet ľudí, z ktorých každý po pocítení elektrického úderu vysloví jemu určené písmeno. Aj keď idea je to v skutku veľmi zaujímavá, našťastie pre prijímače zostala len v rovine teoretických úvah.
+Za najväčší pokrok v oblasti telekomunikácií vďačíme objavu elektriny. Všetky významné objavy v tejto oblasti vďačia za svoj vznik javu, ktorý začal trhanými pohybmi žabích stehienok a nakoniec pohol celým svetom. Prvým krokom na ceste k elektrickému telegrafu bol objav Stephena Graya<ref>http://en.wikipedia.org/wiki/Stephen_Gray_(scientist)</ref>, objav elektrickej vodivosti. On prvý prišiel na to, že vtedy ešte len statická elektrina sa dá prenášať pomocou kovového drôtu. V roku 1729 preniesol elektrický prúd vodičom na konci ktorého bol elektroskop ktorý sa pôsobením statickej elektriny vychýlil. Tým vlastne prvý krát preniesol elektrický signál vodičom. Základný princíp elektrického telegrafu bol na svete. No trvalo ešte mnoho rokov, kým sa ho podarilo rozvinúť do použiteľnej podoby. Prvé pokusy sa objavili už v pomerne krátkom čase. V roku 1753 neznámy autor publikoval ideu prenášať správy pomocou siete vodičov spojených s elektroskopmi. Každému znaku by prislúchal samostatný vodič. Táto idea zostala nepovšimnutá a akosi predbehla dobu o skoro pol storočia. Až v roku 1798 sa objavuje ďalší, teraz trochu úsmevný nápad použiť namiesto siete elektroskopov príslušný počet ľudí, z ktorých každý po pocítení elektrického úderu vysloví jemu určené písmeno. Aj keď idea je to v skutku veľmi zaujímavá, našťastie pre prijímače zostala len v rovine teoretických úvah.
 Na prelome storočí dochádza k dôležitému objavu, objavu elektrického prúdu Allessandrom Voltom v roku 1799. Tento objav spustil lavínu výskumov, ktorých ovocie na seba nedalo dlho čakať. V roku 1800 sir Humpry Davy objavuje chemické účinky elektrického prúdu a celých 20 rokov trvalo než Oersted v roku 1820 objavil pôsobenie vodiča s elektrickým prúdom na magnetickú strelku. Ďalších 5 rokov výskumov bolo treba na to, kým sa objavil spôsob ako zosilniť účinky elektrického prúdu vo vodiči jeho stočením do tvaru cievky na železnom jadre. Tento objav prináleží Williamovi Sturgeonovi ktorý započal výskumy vlastností elektromagnetov ktorými sa zaoberal aj ďalší významný vedec tej doby Joseph Henry. O tom že vykonal dosť svedčí aj to že je po ňom pomenovaná jednotka indukčnosti ako základnej vlastnosti cievky. Jednoduchým pokusom dokázal preniesť elektrický signál vodičom, keď na jeho koniec umiestnil elektromagnet ktorý rozozvučal zvonček. Vzniklo tak jednoduché signálne zariadenie.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 == Optická telegrafná stanica ==
-Ľuďom sa však stále takéto prenášania sprav zdali pomalé a náročné a preto si to chceli uľahčiť. Prvým skutočne použiteľným a rozšíreným druhom telegrafu, bol telegraf založený na optickom princípe ktorý v osemnástom storočí zaviedli do používania vo Francúzsku. Idea bola veľmi podobná starému gréckemu fakľovému telegrafu, len fakle nahradili ramená a stožiar a stenu kamenná veža. Podobné telegrafy sa používali aj v iných krajinách s miernymi obmenami, najväčší rozmach však dosiahli vo Francúzsku. Vynálezcom tohto optického telegrafného systému bol Claude Chappe d´ Auteroche (1763 -1805). Svoj vynález prvý krát prakticky predviedol na pokusnej linke dlhej 14 míľ dňa 3. marca 1971. Podarilo sa mu získať pre svoj vynález aj podporu vlády, teda bol schopný dokázať, že jeho vynález prinesie zisk a výhody vyvažujúce veľké investície do budovania siete staníc. Po niekoľkých rokoch v roku 1794 bola oficiálne uvedená do prevádzky prvá „komerčná“ telegrafná linka na svete z Paríža do mesta Lille, a o pár rokov neskôr mala už telegrafná sieť vo Francúzsku 5000 kilometrov a viac ako 500 staníc. Tieto linky spájali všetky dôležité mestá Francúzska.
+Ľuďom sa však stále takéto prenášania sprav zdali pomalé a náročné a preto si to chceli uľahčiť. Prvým skutočne použiteľným a rozšíreným druhom telegrafu, bol telegraf založený na optickom princípe ktorý v osemnástom storočí zaviedli do používania vo Francúzsku<ref>http://en.wikipedia.org/wiki/Semaphore_line</ref>. Idea bola veľmi podobná starému gréckemu fakľovému telegrafu, len fakle nahradili ramená a stožiar a stenu kamenná veža. Podobné telegrafy sa používali aj v iných krajinách s miernymi obmenami, najväčší rozmach však dosiahli vo Francúzsku. Vynálezcom tohto optického telegrafného systému bol Claude Chappe d´ Auteroche (1763 -1805). Svoj vynález prvý krát prakticky predviedol na pokusnej linke dlhej 14 míľ dňa 3. marca 1971. Podarilo sa mu získať pre svoj vynález aj podporu vlády, teda bol schopný dokázať, že jeho vynález prinesie zisk a výhody vyvažujúce veľké investície do budovania siete staníc. Po niekoľkých rokoch v roku 1794 bola oficiálne uvedená do prevádzky prvá „komerčná“ telegrafná linka na svete z Paríža do mesta Lille, a o pár rokov neskôr mala už telegrafná sieť vo Francúzsku 5000 kilometrov a viac ako 500 staníc. Tieto linky spájali všetky dôležité mestá Francúzska.
 <center>
 {|class="wikitable"
@@ Riadok 118: / Riadok 118: @@
 == Odkazy a literatúra ==
 http://en.wikipedia.org/wiki/Morse_Code