Podstata plánovania, obsah podnikových plánov a názory rôznych autorov na plánovací proces

Tento článok patrí do časti Kolokviálna skúška. Materiály tu uvedené sú prípravou na záverečnú štátnu (kolokviálnu) skúšku v študijnom zameraní Manažérstvo kvality produkcie na Fakulte mechatroniky TnUAD.

Podstata plánovania

Plánovanie

Plánovanie - plánovanie má v procese manažérstva kvality organizácie kľúčové postavenie. Plánovanie môžeme zjednodušene definovať ako proces vytyčovania cieľov organizácie, ako aj spôsob ich dosahovania. Je to projektovanie v čase a priestore prebiehajúcich procesov vývoja určitého objektu alebo systému a programovanie rozvoja systému načrtávaním, resp. zobrazovaním jeho budúcnosti. Plánovanie je tiež proces získavania poznatkov o objekte plánovania, pričom je možné na základe týchto poznatkov prijať rozhodnutie o riešení budúcich problémov.

V plánovaní nepostačuje iba si vytýčiť cieľ, tie bez stanovených ciest, zdrojov a prostriedkov nie sú komplexné. Plánovanie v podniku rozlišuje v širšom a užšom chápaní. V užšom chápaní predstavuje tvorbu plánov, v širšom je vnímaný ako plánovité riadenie vrátane kontroly plnenia plánov a spätnej väzby. Každý plán obsahuje vytýčené ciele. Sú to rozhodnutia plánujúceho subjektu o konkrétnych parametroch, ktoré v jednotlivých oblastiach chce podnik dosiahnuť. Vytyčovanie cieľov a rozhodovanie o nich je najdôležitejšia stránka plánovania. Je to jeho podstata. Každý cieľ plánu má byť formulovaný tak, aby bol: kvantifikovaný, jednoznačný, kontrolovateľný – verifikovateľný, termínovaný.

Úrovne plánovania

1. plánovanie podniku ako celku - realizuje sa na úrovni vrcholového manažmentu a je súčasťou vrcholového plánovacieho systému. Korporatívne plánovanie zahŕňa plánovanie organizácie ako celku, ale nie plánovanie celej organizácie. Ovplyvňuje celkovú štruktúru organizácie do budúcnosti. Plán je zostavený za podmienok neurčitosti.

2. plánovanie jednotlivých organizačných jednotiek – ide o plánovanie jednotlivých divízií alebo oddelení. Vychádza z korporatívneho plánu, pričom sa zvyšuje jeho podrobnosť. Taktiež ho realizuje vrcholový manažment.

3. funkčno-operačné plánovanie – pri tomto plánovaní sa vytvárajú plány jednotlivých funkčných oblastí. To znamená, že sa tvoria plány výroby, marketingu, financií… Tieto plány sa vytvárajú na strednej úrovni manažmentu.

4. plánovanie projektov – je zamerané na finančné plánovanie investičných projektov. Vytvára sa podrobný plán pre daný projekt, pričom sa zameriava na kapitálové výdavky a príjmy z investícií.

5. plánovanie úloh – cieľom je naplánovať úlohy, ktoré svojim obsahom prispejú k realizácii plánu, prostriedky a cesty k ich dosiahnutiu.

6. plánovanie náhodných udalostí – každý plán by mal počítať s náhodnými udalosťami a preto je potrebné do plánu zahrnúť aj tieto možnosti.

Postup plánovania

1. stanovenie cieľov – vrcholovým cieľom podnikov je maximalizácia zisku. Od neho sa vyvíja tvorba dielčích kvantitatívnych a kvalitatívnych cieľov, ktorých realizácia prispeje k dosiahnutiu vrcholového cieľa.

2. analýza externého a interného prostredia – analýza externého prostredia sa zameriava na výskum potrieb zákazníkov, prieskum trhu, na hľadanie príležitosti a hrozieb v danom prostredí, takisto sa zaoberá analýzou možných dodávateľov a zdrojov. Interná analýza je zameraná dovnútra podniku, pričom sa zaoberá analýzou kapacity, personálu, nákladmi, a silnými a slabými stránkami spoločnosti.

3. spracovanie variantov plánov – po dôkladnej analýze externého prostredia, vnútorných zdrojov a možností sa pristupuje k tvorbe variantov plánov vzhľadom na očakávané situácie. Táto variantnosť umožňuje flexibilitu a prispôsobovanie plánu vývoju situácie, umožňuje hodnotiť plány podľa zvolených kritérií a podľa stupňa rizika, s ktorým je realizácia spojená. Typickými kritériami hodnotenia variantov plánu sú kritériá minimalizačné (minimalizácia nákladov – priame náklady, mzdové N…) a maximalizačné (maximalizácia objemu produkcie, maximalizácia využitia kapacít, maximalizácia odbytu, maximalizácia hrubého rozpätia…).

4. výber najlepšieho variantu – na základe zvolených kritérií sa vyberie variant, ktorý najlepšie prispieva k dosiahnutiu stanoveného cieľa, pričom sa využíva viackriteriálne hodnotenie.

5. proces schvaľovania a implementácie variantu – najlepší variant by malo byť schválené zodpovednými vedúcimi. Nasleduje jeho implementovanie do podnikových činností.

6. kontrola a spätná väzba ako základ pre ďalšie plánovanie - počas plnenia plánu je potrebné kontrolovať priebežne dosahované výsledky a pri vzniku nepredvídateľných okolností alebo zmene podmienok plnenia plánu je potrebné buď:

• preplánovať úlohy,
• zamerať sa na také situácie, ktoré sú nevhodné pre podnik a eliminovať ich,
• zamerať sa na úplne iný smer rozvoja podniku.

Rozdelenie plánovania

Plánovanie je zložitý proces, a pre jeho lepšie pochopenie je potrebné ho rozčleniť, klasifikovať podľa určitých znakov. Jednotlivé druhy plánov sa odlišujú podrobnosťou spracovania, stupňom konkrétnosti a rozsahom riešených problémov. Plány vypracované na najnižších úrovniach riadenia (operatívne) sú najpodrobnejšie a najkonkrétnejšie. Naopak pri dlhodobých plánoch spracovaných na úrovni vrcholového vedenia je šírka záberu väčšia a tým sú plány menej konkrétne.Jednotlivé druhy plánov však tvoria sústavu podnikových plánov, ktorá musí byť vnútorne nerozporná, preto plány na najnižšej priečke (krátkodobé, operatívne) by mali byť v súlade s plánmi dlhodobými.

Na plánovanie sa môžeme pozerať z viacerých pohľadov:

a) z pohľadu úrovne plánovania rozlišujeme plánovanie:

• korporatívne - plánovanie na úrovni podniku ako celku
• divizionálne - plánovanie jednotlivých organizačných jednotiek
• funkčno-operačné - plánovanie výroby, marketingu, financií a pod.
• plánovanie projektov, úloh, náhodných udalostí atď.

b) z hľadiska obsahu plánu existuje v podniku plán:

• výroby
• marketingu
• rozvoja podniku
• investícií
• výskumu a vývoja
• rozvoja ľudských zdrojov
• finančný atď.

c) podľa časového hľadiska rozlišujeme:

• strategické plánovanie (na 3-5 rokov)
• podnikateľské plánovanie (na 2-5 rokov)
• ročné plány a rozpočty
• operatívne plány.

Druhy plánov a ich obsah

Podnik spracováva rôzne druhy plánov, ich obsah a forma je odlišná - zodpovedá cieľu, pre ktorý sa spracúva. Takýmito plánmi sú strategický plán podniku, marketingový plán a sústava plánov, ktoré sú zamerané na prevádzku podniku.

Obsah strategického plánu

Strategický plán podniku je v rámci podniku najvyšší plánovací dokument. Je výsledkom procesu plánovania na strategickej úrovni, t.j. najvyššej riadiacej úrovni podniku. Jeho obsahom je:

• poslanie podniku,
• ciele podniku,
• stratégia podniku,
• plán portfólia podniku,
• implementácia stratégie,
• monitorovanie a kontrola.

Obsah podnikateľského plánu

Štruktúra podnikateľského plánu sa môže líšiť, v literatúrach sa uvádza nasledovne:

• zhrnutie,
• stav podnikateľského prostredia,
• produkt alebo služba,
• trh,
• prevádzka,
• manažment,
• plán implementácie,
• financie,
• prílohy.

Obsah marketingového plánu

• zhrnutie,
• analýza situácie,
• marketingová stratégia,
• financie, rozpočty a predpoveď,
• kontrola.

Obsah plánu výroby

• zostavenie výrobného programu,
• plánovanie výrobného procesu,
• zabezpečenie faktorov nevyhnutných na realizáciu výrobného procesu,

Obsah plánu zásobovania

• nákup,
• preprava,

- skladovanie.

Názory autorov na plánovací proces

Igor Ansoff ako zakladateľ strategického riadenia tvrdí, že strategické riadenie zahŕňa nielen vytváranie plánu, ale aj jeho realizáciu, hodnotenie a predefinovanie plánu. Takto sa stáva premennou v celom procese strategického riadenia aj ľudský faktor: človek, pracovník, so svojou (ne)ochotou k zmene, schopnosťami a predpokladmi.Neskôr sa do ponúkaných modelov strategického plánovania integrovali aj prvky realizácie plánu, hodnotenia a predefinovania plánu. Pojmy strategického riadenia a strategického plánovania preto do značnej miery splývajú a často sa používajú v podobnom význame.

Henry Fayol spolu s ďalšími teoretikmi ako boli H. Koontz a H. Weihrich považovali plánovanie za dôležitú funkciu manažmentu a tvrdia, že „plány sú základom manažmentu.

Peter Ferdinand Drucker označovaný aj ako objaviteľ či vynálezca povojnového manažmentu, preferoval riadenie podľa cieľov. Inak povedané nejde o spôsob, akým bol dosiahnutý cieľ, ale aby bol cieľ stanovený správne. Pracovníkom sa má nechať určitá miera slobody, aby tieto čiastkové ciele vo svojej oblasti činnosti navrhli a tiež určili spôsob, ako tento cieľ dosiahnuť.

Použitá literatúra

1. MATEIDES, Alexander a kol.: Manažérstvo kvality - história, koncepty, metódy: Bratislava: epos, 2006. 750s. ISBN 80-8057-656-4
2. http://www.euroekonom.sk/download/0190-statnice-manazment-09-04.pdf
3. http://sk.wikipedia.org/wiki/Igor_Ansoff
4. http://management.c0m.sk/planovanie.html
5. http://www.euroekonom.sk/manazment/vseobecny-manazment/planovanie/
6. www.obxrestaurants.com/.../prognostika_a_planovanie_otazky.doc
7. http://www.mlaco.mlaco.sk/projekty/drucker/
8. http://www.euroekonom.sk/download2/diplomovka-teoria-manazment/Teoria-Diplomova-praca-Firemne-planovanie-ako-funkcia-riadenia.pdf