Kiwiki - Príspevky používateľa [sk]

Bakalárske práce

2010-09-07T12:22:19Z

Wrepo: Lokšík 100%

{{Ako_pisat_wikiPracu|Dusan|Ggaspar|Jakub Trska}}

<div id="mainpage_topbox">
<div id="mainpage_pagetitle">Bakalárske práce 2009/2010</div>
{| class="wikitable sortable" border=1 cellpadding=5 cellspacing=0 style="width:100%"
|-
!Autor
!Názov práce
!style="width:150px"|Stav práce
!style="width:90px"|Zadanie
|-
|Milan Porubský
|[[Systém tvorby rozvrhu]]
|{{stav_prace|100}}
|[[Systém tvorby rozvrhu (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Dušan Pagáč
|[[Off-line funkcionalita on-line web aplikácií]]
|{{stav_prace|98}}
|[[Off-line funkcionalita on-line web aplikácií (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Dávid Ďurika
|[[Štatistický modul v systéme rozvrhu FM]]
|{{stav_prace|45}}
|[[Štatistický modul v systéme rozvrhu FM (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Gabriel Gašpar, Bc.
|[[Autonómny systém pre zber teplotných dát z pôdneho profilu]]
|{{stav_prace|100}}
|[[Autonómny systém pre zber teplotných dát z pôdneho profilu (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Lukáš Krajči
|[[Otvorené formáty súborov kancelárskych softvérov]]
|{{stav_prace|66.6}}
|[[Otvorené formáty súborov kancelárskych softvérov (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Martin Pilař
|[[Poloautomatický parkovací systém]]
|{{stav_prace|100}}
|[[Poloautomatický parkovací systém (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Ľubomír Milko
|[[Aplikácie teórie grafov a teórie hier v rozhodovacích problémoch]]
|{{stav_prace|70}}
|[[Aplikácie teórie grafov a teórie hier v rozhodovacích problémoch (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Peter Magala
|[[Bezpečnosť webových aplikácií]]
|{{stav_prace|100}}
|[[Bezpečnosť webových aplikácií (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Ján Čižmárik
|[[Metódy riešenia optimalizačných problémov]]
|{{stav_prace|20}}
|[[Metódy riešenia optimalizačných problémov (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Martin Cibulka
|[[Nastavenie priority procesu a vplyv na jeho činnosť v operačnom systéme]]
|{{stav_prace|98}}
|[[Nastavenie priority procesu a vplyv na jeho činnosť v operačnom systéme (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Lukáš Ronec
|[[Generátor náhľadov fotografií umiestnených na webe]]
|{{stav_prace|0}}
|[[Generátor náhľadov fotografií umiestnených na webe (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Július Jančo
|[[Implementácia protokolu RC5 na platforme procesora Cypress]]
|{{stav_prace|100}}
|[[Implementácia protokolu RC5 na platforme procesora Cypress (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Juraj Prívara
|[[Použitie mikrouchopovačov MEMS]]
|{{stav_prace|65}}
|[[Použitie mikrouchopovačov MEMS (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Emanuel Dubovan
|
|
|
|-
|Dušan Vojsovič
|[[Porovnanie výkonnosti virtualizačných softvérových produktov]]
|{{stav_prace|20}}
||[[Porovnanie výkonnosti virtualizačných softvérových produktov (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Jozef Janega
|[[Fotoelektrický parkovací senzor]]
|{{stav_prace|10}}
||[[Fotoelektrický parkovací senzor (Zadanie)|Zadanie BP]]
|}
</div>

<div id="mainpage_topbox">
<div id="mainpage_pagetitle">Bakalárske práce 2008/2009</div>
{| class="wikitable sortable" border=1 cellpadding=5 cellspacing=0 style="width:100%"
|- style="background-color:yellow"
! Autor
!Názov
!style="width:150px"|Stav práce
!style="width:90px"|Zadanie
|-
|Milan Lokšík
|[[Simulácia a modelovanie technologických procesov pomocou stavebnice FESTO]]
|{{stav_prace|100}}
|-
|Ivana Zuzinová
|[[Pokročilé vlastnosti skiptovacích jazykov]]
|{{stav_prace|100}}
|-
|Martin Starosta
|[[Webové služby v Jave]]
|{{stav_prace|100}}
|}
</div>
Staršie práce budú pridané.

[[Kategória:Študentské práce]]

Súbor:Tabuľka Symbolov3.JPG

2010-09-07T12:12:48Z

Wrepo:

Súbor:Tabuľka Symbolov2.JPG

2010-09-07T12:12:39Z

Wrepo:

Súbor:Tabuľka Symbolov1.JPG

2010-09-07T12:11:21Z

Wrepo:

Súbor:Program 3.JPG

2010-09-07T12:10:53Z

Wrepo:

Súbor:Program 2.JPG

2010-09-07T12:06:21Z

Wrepo: variant II.

variant II.

Súbor:Program 1.JPG

2010-09-07T12:05:58Z

Wrepo: variant I.

variant I.

Elektropneumatické mechanizmy

2010-09-07T11:18:59Z

Wrepo:

[[Kategória:Bakalárske práce]]
[[Kategória:Simulácia a modelovanie]]
{{Praca_uvod|5|Simulácia a modelovanie technologických procesov pomocou stavebnice FESTO|Pneumatické mechanizmy|Tvorba schém a označovanie|Spôsoby ovládanie a regulácia|Pneumatické prvky|Elektropneumatické mechanizmy|Praktické riešenie|Prílohy||||}}
__TOC__
= Elektropneumatické mechanizmy =
Sú konštruované z pneumatických a elektrických komponentov. Pohyby a sily
sú vytvárané pneumatikou, riadenie a spracovanie signálu sa realizuje elektrickými
alebo elektronickými komponentmi.

'''Výhody:'''
*signály sa ľahko prenášajú elektrickým káblom
*lepšie využitie v oblasti automatizácie
*elektrické ovládanie je často jednoduchšie, hlavne pri použitý v zložitých strojových zariadeniach

[[Súbor:Obr5_1.JPG|center|framed|Obr. 5.1 Schematická stavba elektropneumatického systému [1]]]

== Schematické značky a symboly ==

[[Súbor:Tab5_1_Rozdelenie_elektropneumatických_značiek.JPG|center]]

Pneumatické prvky

2010-09-07T11:18:38Z

Wrepo:

[[Kategória:Bakalárske práce]]
[[Kategória:Simulácia a modelovanie]]
{{Praca_uvod|4|Simulácia a modelovanie technologických procesov pomocou stavebnice FESTO|Pneumatické mechanizmy|Tvorba schém a označovanie|Spôsoby ovládanie a regulácia|Pneumatické prvky|Elektropneumatické mechanizmy|Praktické riešenie|Prílohy||||}}
__TOC__
= Pneumatické prvky =
Značky a ich popis funkcie pre pneumatické a elektropneumatické schémy,
a zároveň pneumatické a elektropneumatické prvky sú normalizované a presne
definované.

== Pneumatické generátory ==

Pneumatické generátory (PG) sú v obore tekutinových mechanizmov niekedy
nazvané ako zdroje pneumatickej energie – vzduchové kompresory. Kompresor je
zariadenie určené na stláčanie (kompresiu) plynu. Inak povedané kompresor je
elektromechanické zariadenie slúžiace na premenu mechanickej energie na energiu
tlakovú (energiu stlačeného plynu). Pretože pri tom vzniká teplo, je kompresor tiež
tepelným strojom. Výkonnosť kompresora je množstvo plynu, ktoré prechádza
výtlačným hrdlom kompresora. Výkonnosť je udávaná najčastejšie objemovou
výkonnosťou V/t (m3s-1). Pretože objem plynu závisí na tlaku, objemová výkonnosť je
vždy prepočítaná na vzťažný stav, čo je napr. tlak a teplota nameraná v sacom hrdle
kompresora alebo technický normálny stav, prípadne fyzikálny normálny stav.

[[Súbor:Kompresory.jpg|center|framed|Obr. 4.1 : Kompresory: a) skrutkový, b) lamelový, c) piestový]]

== Výroba stlačeného vzduchu ==

Kompresor premieňa mechanickú energiu dodávanú elektromotorom alebo
spaľovacím motorom na energiu tlakovú. Vyrába tlakovú energiu nasávaním
a stláčaním atmosférického vzduchu. Stlačený vzduch sa skladuje v zásobníkoch.
Aby bolo možné atmosférický vzduch použiť pre zariadenia priemyslovej pneumatiky,
je nutné ho upraviť.
90% všetkých porúch pneumatických prvkov pripadá na nedostatočnú a nevhodnú
úpravu stlačeného vzduchu. Väčšinou sa používa centrálna výroba a úprava stlačeného
vzduchu, ktorý je potom na jednotlivé pracoviská rozvádzaný pomocou spádového
potrubia. Spádové potrubie je nutné kvôli skondenzovanej vode, ktorá musí byť
zo systému rozvodu stlačeného vzduchu odvádzaná. Mobilné zdroje stlačeného vzduchu
sa používajú väčšinou len v stavebníctve alebo u strojov, ktoré často menia svoje
pracovisko.

[[Súbor:Výroba_stlačeného_vzduchu.JPG|center|framed|Obr. 4.2 Výroba stlačeného vzduchu]]

== Pneumatické motory ==

Pneumatické motory (PM) využívajú k prenosu energie stlačeného vzduch. Pretože
stlačený vzduch je nositeľom potenciálnej (tlakovej) i kinetickej energie, rozdeľujeme
pneumatické mechanizmy na:

'''a) Pneumostatické mechanizmy'''

Využívajú tlakovú, a popri tom deformačnú energiu stlačeného vzduchu.

'''b) Pneumodynamické mechanizmy'''

Využívajú jeho kinetickú energiu.

=== Značky PM ===

[[Súbor:Tab4_1_Pneumatické_motory.JPG‎|center]]

[[Súbor:Obr4_3-6.JPG‎|center]]

== Rozvádzače ==

Rozvádzač je pneumatické zariadenie , ktoré ma za úlohu pomocou riadiaci vstupov
prepínať funkčné polohy rozvádzača a to podľa požadovanej funkcie. Funkčný stav u
rozvádzačov dosahujeme buď krátkodobo (impulzne) pôsobiacim signálom alebo trvalo
pôsobiacim riadiacim signálom.

Poznáme:

a) Monostabilný rozvádzač: riadenie len z jednej strany,

b) Bistabilný rozvádzač: riadenie z obidvoch strán.

=== Značky rozvádzačov ===

[[Súbor:Tab4_2_Pneumatické_rozvádzače.JPG|center]]

[[Súbor:Obr4_7-10.JPG|center]]

[[Súbor:Obr4_11.JPG|center]]

=== Ovládanie rozvádzačov ===

[[Súbor:Tab4_3_Rozdelenie__ovládanie_rozvádzačov.JPG|center]]

== Ventily==

Ventil je mechanické zariadenie regulujúce prietok tekutín, (plynov, fluidizovaných
(skvapalnených) tuhých látok, kalov a kvapalín), a to otvorením, zavretím alebo
čiastočným blokovaním rôznych priechodov.

=== Uzatváracie ventily ===

Slúžia k ručnému uzatvoreniu alebo otvoreniu prietoku. Sú to najčastejšie kohúty.

=== Ventilové hradlá ===

Sú to prvky, ktoré usmerňujú prietok pracovnej látky.

[[Súbor:Tab4_4_Rozdelenie_ventilových_hradiel.JPG|center]]

[[Súbor:Obr4_12.JPG|center]]

=== Tlakové ventily ===

Používajú sa na riadenie veľkosti tlaku.

[[Súbor:Tab4_5_Rozdelenie_tlakových_ventilov.JPG‎|center]]

=== Prietokové (škrtiace) ventily ===

Používajú sa k nastaveniu alebo riadeniu prietoku v obidvoch smeroch.

[[Súbor:Tab4_6_Rozdelenie_prietokových_ventilov.JPG|center]]

[[Súbor:Obr4_13.JPG|center]]

Spôsoby ovládania a regulácia pneumatických systémov

2010-09-07T11:18:15Z

Wrepo:

[[Kategória:Bakalárske práce]]
[[Kategória:Simulácia a modelovanie]]
{{Praca_uvod|3|Simulácia a modelovanie technologických procesov pomocou stavebnice FESTO|Pneumatické mechanizmy|Tvorba schém a označovanie|Spôsoby ovládanie a regulácia|Pneumatické prvky|Elektropneumatické mechanizmy|Praktické riešenie|Prílohy||||}}
= Spôsoby ovládanie a regulácia pneumatických mechanizmov =
Pneumatické mechanizmy sa skladajú zo signálnych, riadiacich a výkonových (pracovných) členov. Signálne a riadiace členy ovplyvňujú priebeh činností a voláme ich rozvádzače alebo ventily. Ventilmi najčastejšie riadime rýchlosť, silový účinok alebo zastavenie prietoku. Rozvádzačmi najčastejšie riadime smer prietoku. Základným a hlavným rozdielom medzi ovládaním a reguláciou systému je, že ovládanie je riadenie systému bez spätnej kontroly meraním, takže regulácia je pochod, pri ktorom je regulovaná veličina priebežne porovnávaná s inou veličinou, podľa ktorej je upravovaná na požadovanú hodnotu.

== Rozdelenie ovládania podľa spracovávanej informácie ==

'''a) Analógové ovládanie'''

Jedná sa o spracovanie vstupných signálov v systéme na ovládací signál v analógovom tvare. Spracovávanie signálu je uskutočnené prevažne prvkami so spojitým signálom. Spracovávanie signálu je dôsledkom spojitého účinku funkčných členov.

'''b) Binárne ovládanie'''

Binárne teda dvojhodnotové ovládanie spracováva binárne výstupné signály prevažne pomocou spínacích, časových a pamäťových členov na binárne výstupné signály. Jedná sa o základné typy logických automatov.

'''c) Digitálne ovládanie'''

Vo vnútri spracovaný signál na ovládanie predstavuje spracovanú informáciu v číslicovom tvare. Spracovanie signálu je realizované členmi, ktoré pracujú
s digitálnymi signálmi (napr. čítače, registre, pamäte). Zobrazovanie býva v binárnom kóde.

==Rozdelenie ovládania podľa ovládacích prvkov ==

'''I. Rozvádzače'''

Prietokové kanály rozvádzačov sa otvárajú, resp. uzatvárajú, a tým usmerňujúprietok plynu. Riadenie rozvádzačov môže byť mechanické, pneumatické,
elektrické.

[[Súbor:Tab. 3.1 Rozdelenie rozvádzačov podľa typu.jpg|center]]

'''II. Uzatváracie ventily'''

Slúžia k ručnému uzatvoreniu alebo otvoreniu prietoku. Sú to najčastejšie kohúty.

'''III. Prietokové ventily'''

Používajú sa k nastaveniu alebo riadeniu prietoku v obidvoch smeroch.

'''IV. Tlakové ventily'''

Používajú sa na riadenie veľkosti tlaku. Rozdeľujeme ich na:
#Redukčné ventily (Udržiavajú konštantnú hodnotu nastaveného tlaku, t.j. výstupný tlak je konštantný).
#Obmedzovacie ventily (Používajú sa ako poistné ventily).
#Ventily riadené tlakom (Funkcia je obdobná ako u poistných ventilov, používajú sa na riadenie iných pneumatických prvkov v závislosti na tlaku. Výstupný signál vznikne až po dosiahnutí nastaveného tlaku).

'''V. Ventilové hradlá'''

Sú to prvky, ktoré usmerňujú vzdušninu. Napr. odľahčovací ventil, ventil logickej
funkcie „ALEBO“, jednosmerný ventil, alebo ventil logickej funkcie „A“ a pod.

Tvorba a označovanie pneumatických schém

2010-09-07T11:18:12Z

Wrepo:

[[Kategória:Bakalárske práce]]
[[Kategória:Simulácia a modelovanie]]
{{Praca_uvod|2|Simulácia a modelovanie technologických procesov pomocou stavebnice FESTO|Pneumatické mechanizmy|Tvorba schém a označovanie|Spôsoby ovládanie a regulácia|Pneumatické prvky|Elektropneumatické mechanizmy|Praktické riešenie|Prílohy||||}}
=Tvorba pneumatických schém a ich označovanie=
Schémy kreslíme pomocou symbolov a schematických značiek. Zakresľujeme ich vzájomné prepojenie. Jednotlivé prvky mechanizmu sa doporučujú usporiadať
v smere toku energie nasledovne:
#dolu zdroj energie,
#v strede riadenie,
#hore akčná časť – pohon.

Rozvádzače kreslíme vodorovne a vždy vo východiskovej polohe. Schéma môže pozostávať z jedného alebo viac reťazcov (jeden reťazec riadenie + pohon), zdrojová jednotka nepatrí do reťazca.

== Označovanie prvkov ==

Každý stavebný prvok je označený číslom konštrukčného člena. Toto číslo sa skladá z poradového čísla reťazca a indexu (napr. 1.2; 2.3)

'''Číslovanie skupín:'''

0.X – prvky zdroja energie

1.X, 2.X, 3.X – označovanie reťazcov

Poznámka:
Skupina pozostáva z jedného zdroja energie a jedného alebo viac reťazcov.

'''Číslovanie prvkov:'''

X.0 – pracovný prvok (motor) 1.0; 2.0

X.1 – nastavovací prvok (rozvádzač) 1.1; 2.1

X.2; X.4; X. párne číslo – prvky ovplyvňujúce chod pracovných prvkov dopredu 1.2

X.3; X.5; X. nepárne číslo – prvky ovplyvňujúce chod pracovných prvkov dozadu 1.3

X.01; X.02 – prvky medzi nastavovacím členom a pracovným prvkom

[[Súbor:Obr. 2.1 Ukážka zásad kreslenia pneumatických schém.jpg|center|framed|Obr. 2.1 Ukážka zásad kreslenia pneumatických schém]]

[[Súbor:Tab. 1.1 Základné fyzikálne veličiny vzduchu.jpg|center]]

Simulácia a modelovanie technologických procesov pomocou stavebnice FESTO

2010-09-07T11:17:37Z

Wrepo:

[[Kategória:Bakalárske práce]]
[[Kategória:Simulácia a modelovanie]]
{{Hlavička_FM|Simulácia a modelovanie technologických procesov pomocou stavebnice FESTO
|Milan Lokšík|Ing. Kopiláková Beáta|2008/2009|Bakalárska práca|Mechatronika
}}
{{Praca_uvod|1|Simulácia a modelovanie technologických procesov pomocou stavebnice FESTO|Pneumatické mechanizmy|Tvorba schém a označovanie|Spôsoby ovládanie a regulácia|Pneumatické prvky|Elektropneumatické mechanizmy|Praktické riešenie|Prílohy||||}}
{{abstrakt
|Bakalárska práca obsahuje popis základných prvkov stavebnice FESTO, popis návrhu a tvorby schém pneumatických obvodov. Práca predkladá návrhy elektropneumatických schém ohýbacieho stroja a ich rozšírenie o prvky bezpečnosti. Ďalšími časťami práce sú simulácia najobťažnejšieho zapojenia a programy pre systém PLC, ktoré riadia pneumatické obvody.
|The bachelor degree work involves describing basic elements of the set of blocks FESTO, and describing a design and creating of pneumatic circuit diagrams. Designs for electropneumatic diagrams of the bending machine, with their security elements added, have been submitted in this work. Simulating the most difficult conexion and programmes for the PLC system controlling the pneumatic circuits have been involved in the next parts of the work.}}

'''Úvod'''

Sústavné zvyšovanie stupňa automatizácie strojov prináša stále vyššie požiadavky na presnosť, spoľahlivosť a výkonnosť stojov. Na splnenie všetkých požiadaviek je nutná zásadná zmena v štruktúre strojov, v ktorých sa stále viac využíva kombinácia rôznych prenosových systémov. K dosiahnutiu optimálneho využitia strojov je nutný komplexný prístup k syntéze strojov a tiež zjednocovanie teoretických, technologických i experimentálnych poznatkov. Pneumatické mechanizmy sú významným prostriedkom mechanizácie a automatizácie rôznych strojov a zariadení. V porovnaní s inými mechanizmami majú rad výhod, z ktorých do popredia vystupuje jednoduchosť, vysoká spoľahlivosť, v neposlednom rade i cena. Pneumatické mechanizmy majú využitie vo všetkých odvetviach priemyslu, montážnych a baliacich strojov, manipulačných a dopravných zariadeniach a pod. Aplikácia pneumatických mechanizmov vo výrobe je často spojená s kombináciou rôznych mechanizmov, ako napríklad s elektronickými či hydraulickými mechanizmami.

= Pneumatické mechanizmy =

S nástupom nových technológii dochádzalo k rozšíreniu oblastí využívania pneumatiky. Jej aplikačné využitie sa stalo mnohostranné. Pre jednotlivé oblasti pneumatiky existuje mnoho názvov, pričom pod názvom pneumatika sa obecne chápe priemyslové využitie tlakového vzduchu pre pracovnú činnosť, prenos a spracovanie informácií. Jednoznačné vymedzenie tohto pojmu je však veľmi zložité.

== Rozdelenie mechanizmov ==
U týchto mechanizmov sa používa vzduch na prenos energie. Môžu vykonávať priamočiare, rotačné alebo kývavé pohyby.

'''Rozdelenie mechanizmov podľa druhu nositeľa energie:'''
#pneumatické – nositeľom energie a informácie je vzdušnina (stlačený vzduch),
#hydraulické – kvapalný nositeľ (minerálny olej),
#tuhé – tuhý nositeľ (ozubené súkolesia, hriadele, páky a pod.),
#elektrické – (prúd elektrónov).

'''Rozdelenie pneumatických mechanizmov podľa:'''
#druhu využívanej energie:
#* pneumostatické mechanizmy (pneumatické) – využívajú tlakovú energiu plynu,
#* pneumodynamické mechanizmy – využívajú kinetickú energiu plynu.
#použitia:
#* riadiace – na prenos informácií,
#* výkonové a silové – pre malé až stredné výkony.

== Vlastnosti pneumatických mechanizmov ==

Pneumatika má čím ďalej, tým väčšie uplatnenie v oblasti automatizácie,mechanizácie a robotizácie. Jej široké uplatnenie má mnohé výhody a aj nevýhody.

'''Výhody:'''
*Centrálna výroba stlačeného vzduchu v priemyslových podnikoch (účinnosť,kvalita).
*Mobilné kompresorové stanice – miesta bez elektrickej energie.
*Rozvod stlačeného vzduchu je realizovaný jediným vodičom s jednoduchým a nenáročným pripojovaním.
*Odfukovanie do atmosféry, vetranie i ochladzovanie pracovných priestorov.
*Čistota prevádzky – potravinársky, farmaceutický, textilný a odevný priemysel.
*Necitlivosť na zmeny teploty.
*Preťažiteľnosť až k úplnému zastaveniu.
*Veľká rýchlosť vykonávaných operácií.
*Jednoduchá rýchlostná, otáčková, silová a výkonová regulácia jednoduchými prostriedkami a bez marenia energie.
*Možnosť automatizácie a logických pracovných funkcií. Jednoduchá kombinácia s elektrickými riadiacimi prvkami malých výkonov.
*Jednoduchá montáž a údržba bez nárokov na zvláštnu kvalifikáciu.
*Jednoduchá diagnostika porúch počuteľným únikom vzduchu či jednoduchým meracím prístrojom – manometrom.

'''Nevýhody:'''

*Úprava vzduchu – mechanické nečistoty, vlhkosť a voda, premazanie olejovou hmlou.
*Stlačený vzduch je najdrahšou energiou z hľadiska zdroja, strát v rozvodoch a nedokonalým využitím expanzie v pracovnom prvku.
*Stlačiteľnosť vzduchu spôsobuje malú tuhosť systému najmä pri premenlivom zaťažení.
*Hlučnosť od expandovaného vzduchu na výstupe z pneumatických prvkov.
*Účinnosť len 30%.
*Malý pracovný tlak stlačeného vzduchu – max 1 MPa vyžaduje pre dosiahnutie väčších síl či krútiacich momentov výrazné zväčšenie rozmerov pneumatických motorov.
*maximálna dosiahnuteľná sila 30 kN.

Nevýhody pneumatických mechanizmov sa dajú s ohľadom na prevádzkové podmienky podstatne eliminovať, najčastejšie kombináciou s iným typom mechanizmu:
#polohovanie - elektronika v riadiacich systémoch pneumatických prvkov a systémov,
#tuhosť a rýchlostná regulovateľnosť – kombinácia s hydraulickými motormi(HM) či tuhým mechanizmom.

Pneumatické prvky

2010-09-07T11:17:03Z

Wrepo:

[[Kategória:Bakalárske práce]]
[[Kategória:Simulácia a modelovanie]]
{{Praca_uvod|6|Simulácia a modelovanie technologických procesov pomocou stavebnice FESTO|Pneumatické mechanizmy|Tvorba schém a označovanie|Spôsoby ovládanie a regulácia|Pneumatické prvky|Elektropneumatické mechanizmy|Praktické riešenie|Prílohy||||}}
__TOC__
= Pneumatické prvky =
Značky a ich popis funkcie pre pneumatické a elektropneumatické schémy,
a zároveň pneumatické a elektropneumatické prvky sú normalizované a presne
definované.

== Pneumatické generátory ==

Pneumatické generátory (PG) sú v obore tekutinových mechanizmov niekedy
nazvané ako zdroje pneumatickej energie – vzduchové kompresory. Kompresor je
zariadenie určené na stláčanie (kompresiu) plynu. Inak povedané kompresor je
elektromechanické zariadenie slúžiace na premenu mechanickej energie na energiu
tlakovú (energiu stlačeného plynu). Pretože pri tom vzniká teplo, je kompresor tiež
tepelným strojom. Výkonnosť kompresora je množstvo plynu, ktoré prechádza
výtlačným hrdlom kompresora. Výkonnosť je udávaná najčastejšie objemovou
výkonnosťou V/t (m3s-1). Pretože objem plynu závisí na tlaku, objemová výkonnosť je
vždy prepočítaná na vzťažný stav, čo je napr. tlak a teplota nameraná v sacom hrdle
kompresora alebo technický normálny stav, prípadne fyzikálny normálny stav.

[[Súbor:Kompresory.jpg|center|framed|Obr. 4.1 : Kompresory: a) skrutkový, b) lamelový, c) piestový]]

== Výroba stlačeného vzduchu ==

Kompresor premieňa mechanickú energiu dodávanú elektromotorom alebo
spaľovacím motorom na energiu tlakovú. Vyrába tlakovú energiu nasávaním
a stláčaním atmosférického vzduchu. Stlačený vzduch sa skladuje v zásobníkoch.
Aby bolo možné atmosférický vzduch použiť pre zariadenia priemyslovej pneumatiky,
je nutné ho upraviť.
90% všetkých porúch pneumatických prvkov pripadá na nedostatočnú a nevhodnú
úpravu stlačeného vzduchu. Väčšinou sa používa centrálna výroba a úprava stlačeného
vzduchu, ktorý je potom na jednotlivé pracoviská rozvádzaný pomocou spádového
potrubia. Spádové potrubie je nutné kvôli skondenzovanej vode, ktorá musí byť
zo systému rozvodu stlačeného vzduchu odvádzaná. Mobilné zdroje stlačeného vzduchu
sa používajú väčšinou len v stavebníctve alebo u strojov, ktoré často menia svoje
pracovisko.

[[Súbor:Výroba_stlačeného_vzduchu.JPG|center|framed|Obr. 4.2 Výroba stlačeného vzduchu]]

== Pneumatické motory ==

Pneumatické motory (PM) využívajú k prenosu energie stlačeného vzduch. Pretože
stlačený vzduch je nositeľom potenciálnej (tlakovej) i kinetickej energie, rozdeľujeme
pneumatické mechanizmy na:

'''a) Pneumostatické mechanizmy'''

Využívajú tlakovú, a popri tom deformačnú energiu stlačeného vzduchu.

'''b) Pneumodynamické mechanizmy'''

Využívajú jeho kinetickú energiu.

=== Značky PM ===

[[Súbor:Tab4_1_Pneumatické_motory.JPG‎|center]]

[[Súbor:Obr4_3-6.JPG‎|center]]

== Rozvádzače ==

Rozvádzač je pneumatické zariadenie , ktoré ma za úlohu pomocou riadiaci vstupov
prepínať funkčné polohy rozvádzača a to podľa požadovanej funkcie. Funkčný stav u
rozvádzačov dosahujeme buď krátkodobo (impulzne) pôsobiacim signálom alebo trvalo
pôsobiacim riadiacim signálom.

Poznáme:

a) Monostabilný rozvádzač: riadenie len z jednej strany,

b) Bistabilný rozvádzač: riadenie z obidvoch strán.

=== Značky rozvádzačov ===

[[Súbor:Tab4_2_Pneumatické_rozvádzače.JPG|center]]

[[Súbor:Obr4_7-10.JPG|center]]

[[Súbor:Obr4_11.JPG|center]]

=== Ovládanie rozvádzačov ===

[[Súbor:Tab4_3_Rozdelenie__ovládanie_rozvádzačov.JPG|center]]

== Ventily==

Ventil je mechanické zariadenie regulujúce prietok tekutín, (plynov, fluidizovaných
(skvapalnených) tuhých látok, kalov a kvapalín), a to otvorením, zavretím alebo
čiastočným blokovaním rôznych priechodov.

=== Uzatváracie ventily ===

Slúžia k ručnému uzatvoreniu alebo otvoreniu prietoku. Sú to najčastejšie kohúty.

=== Ventilové hradlá ===

Sú to prvky, ktoré usmerňujú prietok pracovnej látky.

[[Súbor:Tab4_4_Rozdelenie_ventilových_hradiel.JPG|center]]

[[Súbor:Obr4_12.JPG|center]]

=== Tlakové ventily ===

Používajú sa na riadenie veľkosti tlaku.

[[Súbor:Tab4_5_Rozdelenie_tlakových_ventilov.JPG‎|center]]

=== Prietokové (škrtiace) ventily ===

Používajú sa k nastaveniu alebo riadeniu prietoku v obidvoch smeroch.

[[Súbor:Tab4_6_Rozdelenie_prietokových_ventilov.JPG|center]]

[[Súbor:Obr4_13.JPG|center]]

Elektropneumatické mechanizmy

2010-09-07T11:16:56Z

Wrepo:

Spôsoby ovládania a regulácia pneumatických systémov

2010-09-07T11:16:19Z

Wrepo:

Tvorba a označovanie pneumatických schém

2010-09-07T11:15:51Z

Wrepo:

Simulácia a modelovanie technologických procesov pomocou stavebnice FESTO

2010-09-07T11:15:11Z

Wrepo:

[[Kategória:Bakalárske práce]]
[[Kategória:Simulácia a modelovanie]]
{{Hlavička_FM|Simulácia a modelovanie technologických procesov pomocou stavebnice FESTO
|Milan Lokšík|Ing. Kopiláková Beáta|2008/2009|Bakalárska práca|Mechatronika
}}
{{Praca_uvod|6|Simulácia a modelovanie technologických procesov pomocou stavebnice FESTO|Pneumatické mechanizmy|Tvorba schém a označovanie|Spôsoby ovládanie a regulácia|Pneumatické prvky|Elektropneumatické mechanizmy|Praktické riešenie|Prílohy||||}}
{{abstrakt
|Bakalárska práca obsahuje popis základných prvkov stavebnice FESTO, popis návrhu a tvorby schém pneumatických obvodov. Práca predkladá návrhy elektropneumatických schém ohýbacieho stroja a ich rozšírenie o prvky bezpečnosti. Ďalšími časťami práce sú simulácia najobťažnejšieho zapojenia a programy pre systém PLC, ktoré riadia pneumatické obvody.
|The bachelor degree work involves describing basic elements of the set of blocks FESTO, and describing a design and creating of pneumatic circuit diagrams. Designs for electropneumatic diagrams of the bending machine, with their security elements added, have been submitted in this work. Simulating the most difficult conexion and programmes for the PLC system controlling the pneumatic circuits have been involved in the next parts of the work.}}

'''Úvod'''

Sústavné zvyšovanie stupňa automatizácie strojov prináša stále vyššie požiadavky na presnosť, spoľahlivosť a výkonnosť stojov. Na splnenie všetkých požiadaviek je nutná zásadná zmena v štruktúre strojov, v ktorých sa stále viac využíva kombinácia rôznych prenosových systémov. K dosiahnutiu optimálneho využitia strojov je nutný komplexný prístup k syntéze strojov a tiež zjednocovanie teoretických, technologických i experimentálnych poznatkov. Pneumatické mechanizmy sú významným prostriedkom mechanizácie a automatizácie rôznych strojov a zariadení. V porovnaní s inými mechanizmami majú rad výhod, z ktorých do popredia vystupuje jednoduchosť, vysoká spoľahlivosť, v neposlednom rade i cena. Pneumatické mechanizmy majú využitie vo všetkých odvetviach priemyslu, montážnych a baliacich strojov, manipulačných a dopravných zariadeniach a pod. Aplikácia pneumatických mechanizmov vo výrobe je často spojená s kombináciou rôznych mechanizmov, ako napríklad s elektronickými či hydraulickými mechanizmami.

= Pneumatické mechanizmy =

S nástupom nových technológii dochádzalo k rozšíreniu oblastí využívania pneumatiky. Jej aplikačné využitie sa stalo mnohostranné. Pre jednotlivé oblasti pneumatiky existuje mnoho názvov, pričom pod názvom pneumatika sa obecne chápe priemyslové využitie tlakového vzduchu pre pracovnú činnosť, prenos a spracovanie informácií. Jednoznačné vymedzenie tohto pojmu je však veľmi zložité.

== Rozdelenie mechanizmov ==
U týchto mechanizmov sa používa vzduch na prenos energie. Môžu vykonávať priamočiare, rotačné alebo kývavé pohyby.

'''Rozdelenie mechanizmov podľa druhu nositeľa energie:'''
#pneumatické – nositeľom energie a informácie je vzdušnina (stlačený vzduch),
#hydraulické – kvapalný nositeľ (minerálny olej),
#tuhé – tuhý nositeľ (ozubené súkolesia, hriadele, páky a pod.),
#elektrické – (prúd elektrónov).

'''Rozdelenie pneumatických mechanizmov podľa:'''
#druhu využívanej energie:
#* pneumostatické mechanizmy (pneumatické) – využívajú tlakovú energiu plynu,
#* pneumodynamické mechanizmy – využívajú kinetickú energiu plynu.
#použitia:
#* riadiace – na prenos informácií,
#* výkonové a silové – pre malé až stredné výkony.

== Vlastnosti pneumatických mechanizmov ==

Pneumatika má čím ďalej, tým väčšie uplatnenie v oblasti automatizácie,mechanizácie a robotizácie. Jej široké uplatnenie má mnohé výhody a aj nevýhody.

'''Výhody:'''
*Centrálna výroba stlačeného vzduchu v priemyslových podnikoch (účinnosť,kvalita).
*Mobilné kompresorové stanice – miesta bez elektrickej energie.
*Rozvod stlačeného vzduchu je realizovaný jediným vodičom s jednoduchým a nenáročným pripojovaním.
*Odfukovanie do atmosféry, vetranie i ochladzovanie pracovných priestorov.
*Čistota prevádzky – potravinársky, farmaceutický, textilný a odevný priemysel.
*Necitlivosť na zmeny teploty.
*Preťažiteľnosť až k úplnému zastaveniu.
*Veľká rýchlosť vykonávaných operácií.
*Jednoduchá rýchlostná, otáčková, silová a výkonová regulácia jednoduchými prostriedkami a bez marenia energie.
*Možnosť automatizácie a logických pracovných funkcií. Jednoduchá kombinácia s elektrickými riadiacimi prvkami malých výkonov.
*Jednoduchá montáž a údržba bez nárokov na zvláštnu kvalifikáciu.
*Jednoduchá diagnostika porúch počuteľným únikom vzduchu či jednoduchým meracím prístrojom – manometrom.

'''Nevýhody:'''

*Úprava vzduchu – mechanické nečistoty, vlhkosť a voda, premazanie olejovou hmlou.
*Stlačený vzduch je najdrahšou energiou z hľadiska zdroja, strát v rozvodoch a nedokonalým využitím expanzie v pracovnom prvku.
*Stlačiteľnosť vzduchu spôsobuje malú tuhosť systému najmä pri premenlivom zaťažení.
*Hlučnosť od expandovaného vzduchu na výstupe z pneumatických prvkov.
*Účinnosť len 30%.
*Malý pracovný tlak stlačeného vzduchu – max 1 MPa vyžaduje pre dosiahnutie väčších síl či krútiacich momentov výrazné zväčšenie rozmerov pneumatických motorov.
*maximálna dosiahnuteľná sila 30 kN.

Nevýhody pneumatických mechanizmov sa dajú s ohľadom na prevádzkové podmienky podstatne eliminovať, najčastejšie kombináciou s iným typom mechanizmu:
#polohovanie - elektronika v riadiacich systémoch pneumatických prvkov a systémov,
#tuhosť a rýchlostná regulovateľnosť – kombinácia s hydraulickými motormi(HM) či tuhým mechanizmom.

Súbor:Vyrazanie.JPG

2010-09-07T11:06:07Z

Wrepo:

Súbor:Ohynanie.JPG

2010-09-07T11:03:39Z

Wrepo:

Súbor:Tab 6-3.JPG

2010-09-07T10:54:36Z

Wrepo: Použité prvky v systéme III.

Použité prvky v systéme III.

Súbor:6-12.JPG

2010-09-07T10:46:12Z

Wrepo:

Súbor:6-11.JPG

2010-09-07T10:46:01Z

Wrepo:

Súbor:6-10.JPG

2010-09-07T10:45:48Z

Wrepo:

Súbor:6-9.JPG

2010-09-07T10:45:39Z

Wrepo:

Súbor:Tab 6-2.JPG

2010-09-07T10:37:49Z

Wrepo: bola nahraná nová verzia „Súbor:Tab 6-2.JPG“

Súbor:Tab 6-2.JPG

2010-09-07T10:35:38Z

Wrepo:

Súbor:6-8.JPG

2010-09-07T10:28:43Z

Wrepo:

Súbor:6-7.JPG

2010-09-07T10:28:33Z

Wrepo:

Súbor:6-6.JPG

2010-09-07T10:27:10Z

Wrepo:

Súbor:6-5.JPG

2010-09-07T10:26:59Z

Wrepo:

Súbor:6-2.JPG

2010-09-07T10:25:11Z

Wrepo: bola nahraná nová verzia „Súbor:6-2.JPG“

Základné Elektrické zapojenie systému s jedným upínacím a ohýbacím PM

Súbor:6-2.JPG

2010-09-07T10:23:35Z

Wrepo: bola nahraná nová verzia „Súbor:6-2.JPG“

Základné Elektrické zapojenie systému s jedným upínacím a ohýbacím PM

Súbor:6-2.JPG

2010-09-07T10:22:18Z

Wrepo: bola nahraná nová verzia „Súbor:6-2.JPG“

Základné Elektrické zapojenie systému s jedným upínacím a ohýbacím PM

Súbor:6-2.JPG

2010-09-07T10:20:38Z

Wrepo: bola nahraná nová verzia „Súbor:6-2.JPG“

Základné Elektrické zapojenie systému s jedným upínacím a ohýbacím PM

Súbor:6-2.JPG

2010-09-07T10:18:40Z

Wrepo: bola nahraná nová verzia „Súbor:6-2.JPG“

Základné Elektrické zapojenie systému s jedným upínacím a ohýbacím PM

Súbor:6-4.JPG

2010-09-07T10:18:22Z

Wrepo: bola nahraná nová verzia „Súbor:6-4.JPG“

Rozšírené elektrické zapojenie systému s jedným upínacím a ohýbacím PM

Súbor:Tab 6-1.JPG

2010-09-07T10:10:13Z

Wrepo: bola nahraná nová verzia „Súbor:Tab 6-1.JPG“

Použité prvky v systéme I.

Súbor:Tab 6-1.JPG

2010-09-07T10:03:44Z

Wrepo: Použité prvky v systéme I.

Použité prvky v systéme I.

Súbor:6-4.JPG

2010-09-07T09:51:32Z

Wrepo: Rozšírené elektrické zapojenie systému s jedným upínacím a ohýbacím PM

Rozšírené elektrické zapojenie systému s jedným upínacím a ohýbacím PM

Súbor:6-1.JPG

2010-09-07T09:49:55Z

Wrepo: bola nahraná nová verzia „Súbor:6-1.JPG“: Základné pneumatické zapojenie systému s jedným upínacím a ohýbacím PM

Súbor:6-3.JPG

2010-09-07T09:47:49Z

Wrepo: Rozšírené pneumatické zapojenie systému s jedným upínacím a ohýbacím PM

Rozšírené pneumatické zapojenie systému s jedným upínacím a ohýbacím PM

Súbor:6-1.JPG

2010-09-07T09:43:25Z

Wrepo: bola nahraná nová verzia „Súbor:6-1.JPG“: Obnovená verzia z 7. september 2010, 09:37

Súbor:6-1.JPG

2010-09-07T09:42:02Z

Wrepo: bola nahraná nová verzia „Súbor:6-1.JPG“

Súbor:6-2.JPG

2010-09-07T09:39:04Z

Wrepo: Základné Elektrické zapojenie systému s jedným upínacím a ohýbacím PM

Základné Elektrické zapojenie systému s jedným upínacím a ohýbacím PM

Súbor:6-1.JPG

2010-09-07T09:37:03Z

Wrepo: bola nahraná nová verzia „Súbor:6-1.JPG“

Súbor:6-1.JPG

2010-09-07T09:34:35Z

Wrepo: bola nahraná nová verzia „Súbor:6-1.JPG“

Súbor:6-1.JPG

2010-09-07T09:32:05Z

Wrepo:

Spôsoby ovládania a regulácia pneumatických systémov

2010-08-13T10:12:31Z

Wrepo:

[[Kategória:Bakalárske práce]]
[[Kategória:Simulácia a modelovanie]]
{{Praca_uvod|3|Simulácia a modelovanie technologických procesov pomocou stavebnice FESTO|Pneumatické mechanizmy|Tvorba schém a označovanie|Spôsoby ovládanie a regulácia|Pneumatické prvky|Elektropneumatické mechanizmy|Praktické riešenie|||||}}
= Spôsoby ovládanie a regulácia pneumatických mechanizmov =
Pneumatické mechanizmy sa skladajú zo signálnych, riadiacich a výkonových (pracovných) členov. Signálne a riadiace členy ovplyvňujú priebeh činností a voláme ich rozvádzače alebo ventily. Ventilmi najčastejšie riadime rýchlosť, silový účinok alebo zastavenie prietoku. Rozvádzačmi najčastejšie riadime smer prietoku. Základným a hlavným rozdielom medzi ovládaním a reguláciou systému je, že ovládanie je riadenie systému bez spätnej kontroly meraním, takže regulácia je pochod, pri ktorom je regulovaná veličina priebežne porovnávaná s inou veličinou, podľa ktorej je upravovaná na požadovanú hodnotu.

== Rozdelenie ovládania podľa spracovávanej informácie ==

'''a) Analógové ovládanie'''

Jedná sa o spracovanie vstupných signálov v systéme na ovládací signál v analógovom tvare. Spracovávanie signálu je uskutočnené prevažne prvkami so spojitým signálom. Spracovávanie signálu je dôsledkom spojitého účinku funkčných členov.

'''b) Binárne ovládanie'''

Binárne teda dvojhodnotové ovládanie spracováva binárne výstupné signály prevažne pomocou spínacích, časových a pamäťových členov na binárne výstupné signály. Jedná sa o základné typy logických automatov.

'''c) Digitálne ovládanie'''

Vo vnútri spracovaný signál na ovládanie predstavuje spracovanú informáciu v číslicovom tvare. Spracovanie signálu je realizované členmi, ktoré pracujú
s digitálnymi signálmi (napr. čítače, registre, pamäte). Zobrazovanie býva v binárnom kóde.

==Rozdelenie ovládania podľa ovládacích prvkov ==

'''I. Rozvádzače'''

Prietokové kanály rozvádzačov sa otvárajú, resp. uzatvárajú, a tým usmerňujúprietok plynu. Riadenie rozvádzačov môže byť mechanické, pneumatické,
elektrické.

[[Súbor:Tab. 3.1 Rozdelenie rozvádzačov podľa typu.jpg|center]]

'''II. Uzatváracie ventily'''

Slúžia k ručnému uzatvoreniu alebo otvoreniu prietoku. Sú to najčastejšie kohúty.

'''III. Prietokové ventily'''

Používajú sa k nastaveniu alebo riadeniu prietoku v obidvoch smeroch.

'''IV. Tlakové ventily'''

Používajú sa na riadenie veľkosti tlaku. Rozdeľujeme ich na:
#Redukčné ventily (Udržiavajú konštantnú hodnotu nastaveného tlaku, t.j. výstupný tlak je konštantný).
#Obmedzovacie ventily (Používajú sa ako poistné ventily).
#Ventily riadené tlakom (Funkcia je obdobná ako u poistných ventilov, používajú sa na riadenie iných pneumatických prvkov v závislosti na tlaku. Výstupný signál vznikne až po dosiahnutí nastaveného tlaku).

'''V. Ventilové hradlá'''

Sú to prvky, ktoré usmerňujú vzdušninu. Napr. odľahčovací ventil, ventil logickej
funkcie „ALEBO“, jednosmerný ventil, alebo ventil logickej funkcie „A“ a pod.

Bakalárske práce

2010-08-13T10:11:03Z

Wrepo: zmena percent stavu prace-Lokšík

{{Ako_pisat_wikiPracu|Dusan|Ggaspar|Jakub Trska}}

<div id="mainpage_topbox">
<div id="mainpage_pagetitle">Bakalárske práce 2009/2010</div>
{| class="wikitable sortable" border=1 cellpadding=5 cellspacing=0 style="width:100%"
|-
!Autor
!Názov práce
!style="width:150px"|Stav práce
!style="width:90px"|Zadanie
|-
|Milan Porubský
|[[Systém tvorby rozvrhu]]
|{{stav_prace|100}}
|[[Systém tvorby rozvrhu (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Dušan Pagáč
|[[Off-line funkcionalita on-line web aplikácií]]
|{{stav_prace|50}}
|[[Off-line funkcionalita on-line web aplikácií (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Dávid Ďurika
|[[Štatistický modul v systéme rozvrhu FM]]
|{{stav_prace|45}}
|[[Štatistický modul v systéme rozvrhu FM (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Gabriel Gašpar, Bc.
|[[Autonómny systém pre zber teplotných dát z pôdneho profilu]]
|{{stav_prace|100}}
|[[Autonómny systém pre zber teplotných dát z pôdneho profilu (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Lukáš Krajči
|[[Otvorené formáty súborov kancelárskych softvérov]]
|{{stav_prace|66.6}}
|[[Otvorené formáty súborov kancelárskych softvérov (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Martin Pilař
|[[Poloautomatický parkovací systém]]
|{{stav_prace|100}}
|[[Poloautomatický parkovací systém (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Ľubomír Milko
|[[Aplikácie teórie grafov a teórie hier v rozhodovacích problémoch]]
|{{stav_prace|70}}
|[[Aplikácie teórie grafov a teórie hier v rozhodovacích problémoch (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Peter Magala
|[[Bezpečnosť webových aplikácií]]
|{{stav_prace|100}}
|[[Bezpečnosť webových aplikácií (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Ján Čižmárik
|[[Metódy riešenia optimalizačných problémov]]
|{{stav_prace|20}}
|[[Metódy riešenia optimalizačných problémov (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Martin Cibulka
|[[Nastavenie priority procesu a vplyv na jeho činnosť v operačnom systéme]]
|{{stav_prace|98}}
|[[Nastavenie priority procesu a vplyv na jeho činnosť v operačnom systéme (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Lukáš Ronec
|[[Generátor náhľadov fotografií umiestnených na webe]]
|{{stav_prace|0}}
|[[Generátor náhľadov fotografií umiestnených na webe (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Július Jančo
|[[Implementácia protokolu RC5 na platforme procesora Cypress]]
|{{stav_prace|100}}
|[[Implementácia protokolu RC5 na platforme procesora Cypress (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Juraj Prívara
|[[Použitie mikrouchopovačov MEMS]]
|{{stav_prace|65}}
|[[Použitie mikrouchopovačov MEMS (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Emanuel Dubovan
|
|
|
|-
|Dušan Vojsovič
|[[Porovnanie výkonnosti virtualizačných softvérových produktov]]
|{{stav_prace|20}}
||[[Porovnanie výkonnosti virtualizačných softvérových produktov (Zadanie)|Zadanie BP]]
|-
|Jozef Janega
|[[Fotoelektrický parkovací senzor]]
|{{stav_prace|10}}
||[[Fotoelektrický parkovací senzor (Zadanie)|Zadanie BP]]
|}
</div>

<div id="mainpage_topbox">
<div id="mainpage_pagetitle">Bakalárske práce 2008/2009</div>
{| class="wikitable sortable" border=1 cellpadding=5 cellspacing=0 style="width:100%"
|- style="background-color:yellow"
! Autor
!Názov
!style="width:150px"|Stav práce
!style="width:90px"|Zadanie
|-
|Milan Lokšík
|[[Simulácia a modelovanie technologických procesov pomocou stavebnice FESTO]]
|{{stav_prace|80}}
|-
|Ivana Zuzinová
|[[Pokročilé vlastnosti skiptovacích jazykov]]
|{{stav_prace|100}}
|-
|Martin Starosta
|[[Webové služby v Jave]]
|{{stav_prace|100}}
|}
</div>
Staršie práce budú pridané.

[[Kategória:Študentské práce]]

Elektropneumatické mechanizmy

2010-08-13T10:04:33Z

Wrepo: Vytvorená stránka „Kategória:Bakalárske práce Kategória:Simulácia a modelovanie {{Praca_uvod|5|Simulácia a modelovanie technologických procesov pomocou stavebnice FESTO|Pneumat…“

[[Kategória:Bakalárske práce]]
[[Kategória:Simulácia a modelovanie]]
{{Praca_uvod|5|Simulácia a modelovanie technologických procesov pomocou stavebnice FESTO|Pneumatické mechanizmy|Tvorba schém a označovanie|Spôsoby ovládanie a regulácia|Pneumatické prvky|Elektropneumatické mechanizmy|Praktické riešenie|||||}}
__TOC__
= Elektropneumatické mechanizmy =
Sú konštruované z pneumatických a elektrických komponentov. Pohyby a sily
sú vytvárané pneumatikou, riadenie a spracovanie signálu sa realizuje elektrickými
alebo elektronickými komponentmi.

'''Výhody:'''
*signály sa ľahko prenášajú elektrickým káblom
*lepšie využitie v oblasti automatizácie
*elektrické ovládanie je často jednoduchšie, hlavne pri použitý v zložitých strojových zariadeniach

[[Súbor:Obr5_1.JPG|center|framed|Obr. 5.1 Schematická stavba elektropneumatického systému [1]]]

== Schematické značky a symboly ==

[[Súbor:Tab5_1_Rozdelenie_elektropneumatických_značiek.JPG|center]]