Kiwiki - Príspevky používateľa [sk]

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-18T12:53:32Z

Petopil:

{{Kolokviálna skúška (hlavička)}}

=Teória nákladov=

Náklady vyjadrujú peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov nevyhnutných na uskutočnenie výroby za určité obdobie.

Dôležitosť nákladov spočíva najmä v tom, že:
*kvantifikujú rozličnú spotrebu rôznych výrobných faktorov,
*umožňujú sledovať hospodársku efektívnosť výroby a kvalitu práce,
*uplatňujú sa ako nástroj riadenia jednotlivých zložiek podniku a finančného riadenia podniku,
*sú dôležité pre utváranie cien,
*vstupujú do nich prostriedky z odpisovania majetku.

'''Náklady môžeme členiť:'''

1.podľa nákladových druhov – druhové.
Nákladové druhy (výrobné faktory) vstupujú do podnikového reprodukčného procesu z okolia podniku, sú to teda externé náklady.
*prevádzkové (spotrebované nákupy, služby)
*finančné (platené úroky, kurzové straty)
*mimoriadne (manká, škody, ostatné mimoriadne)

2.podľa položiek kalkulačného vzorca – kalkulačné
*priame náklady – súvisia s konkrétnym výkonom a možno ich priamo stanoviť na výrobok (výkon).
*nepriame (režijné) náklady – zabezpečujú priebeh výrobného procesu a nie je možné určiť ich priamo na výrobok, ich výška pripadajúca na jednotlivé výrobky (služby) sa určuje rôznymi prepočtami.

3.v závislosti od objemu výkonov:
*variabilné (premenlivé) - náklady vznikajú opakovane pri uskutočňovaní každej jednotky výkonu, preto sa rozsah variabilných nákladov mení v závislosti od zmeny objemu výkonov.
*fixné (stále) - náklady vznikajú ako dôsledok jednorazového vkladu nedeliteľných výrobných faktorov umožňujúcich v rámci určitého rozpätia (intervalu) využitia kapacity meniť objem výkonov. Pri zmene objemu výkonov nedochádza k zmene týchto nákladov

[[Image:Rovnice.jpg|left|thumb|300px|obr.1. - Výpočet jednotlivých nákladov]]

*Nc – celkové náklady
*Nv – variabilné náklady
*Nf – fixné náklady
*njc – celkové jednotkové náklady
*k – konštanta
*Nm – marginálne náklady
*njf – jednotkové fixné n.
*njv – jednotkové variabilné n.

=Nákladové funkcie a nákladové zákony=

Nákladové funkcie vyjadrujú vzťah medzi nákladmi a objemom výroby podniku. Všeobecne je možné nákladovú funkciu vyjadriť dvojakým vzťahom:

1/ Vznik nákladu zo strany vstupu
N = p . x
kde : p - cena vstupu, x - jeho množstvo

2/ Vznik nákladu zo strany výstupu, pri ktorom členíme náklady na variabilné a fixné
Nv = f (y)
Kde : f - funkcia výstupu a y – výstup, množstvo produkcie v hodnotovom vyjadrení.

Nf = k ( konštanta )
Potom N = f (y) + k čo znamená, že náklady sú funkciou vyrábaného množstva.

==Zákonitosti nákladov==

Nákladová funkcia vyjadruje určitú ekonomickú zákonitosť, ktorá sa viaže najmä na dva hlavné zákony pôsobiace v oblasti nákladov:

'''Zákon výnosnosti''' a '''zákon zhromadňovania produkcie'''

'''1. zákon výnosnosti produkcie'''

Výnosovým zákonom chápeme schopnosť nákladov vytvárať v porovnaní s konštantným výnosom, t. j. konštantnou cenou výrobku alebo služby určitý zisk. Táto schopnosť sa sleduje najmä vo vzťahu k variabilným nákladom, ktoré vo vzťahu k zmene produkcie môžu byť:
*lineárne meniace sa (zákon konštantných výnosov z rozsahu)
*degresívne meniace sa (zákon rastúcich výnosov z rozsahu)
*progresívne meniace sa (zákon klesajúcich výnosov z rozsahu)

'''Zákon konštantných výnosov z rozsahu'''

Ak je produkčná funkcia lineárna a ceny výrobných činiteľov sú konštantné, potom sa náklady vyvíjajú lineárne a nazývame ju proporcionálna. Grafickým znázornením je priamka. Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by
kde:

a – parameter fixných nákladov;
b – parameter lineárnych variabilných nákladov;
c – parameter progresívnych a degresívnych variabilných nákladov;

'''Zákon rastúcich výnosov z rozsahu'''

Ak s rastúcou výrobou náklady rastú pomalšie nazývame ju podproporciálna /degresívna/ .
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by – cy2

'''Zákon klesajúcich výnosov z rozsahu'''

Ak sa v podniku prejavuje zákon klesajúcich výnosov. Náklady rastú rýchlejšie ako rozsah produkcie nazývame ju nadproporciálna (progresívna). Graficky je znázornená krivkou rastúcou z Ľ do P.
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by + cy2

[[Image:Zákon výnosov z rozsahu.jpg|center|thumb|300px|obr.2. - Zákon konštantného, rastúceho a klesajúceho výnosu z rozsahu]]

Kombináciou týchto funkcií vzniká nákladová funkcia. Tento vývoj nákladov vyjadruje krivka celkových nákladov tvaru obráteného S a krivka marginálnych nákladov, ktorá má tvar U.

[[Image:Nákladové kategórie.jpg|center|thumb|300px|obr.3. - Nákladové kategórie]]

V bode B pretína krivka Nm krivku njc. Platí:

Nm = min njc

Krivka Nm pretína krivku priemerných variabilných nákladov v jej minime v bode A a platí:

Nm = min njv

'''2. Zákon zhromadňovania produkcie'''

Súvisí s vynakladaním fixných nákladov. Jeho podstata je spojená so zvyšovaním objemu produkcie, a spočíva v tom, že čím viac vyrábame produkcie, tým viac sa fixné náklady na jednotku produkcie znižujú. Dosahujeme tak úspory na nákladoch, ktoré sa označujú ako úspory z rozsahu produkcie.

[[Image:Zákon_zhromadňovania_produkcie.jpg|center|thumb|300px|obr.4. - Zákon zhromadňovania produkcie]]

Okrem produkčnej funkcie má vplyv na náklady i cena výrobných činiteľov. Zmena cien uvedené typy priebehu nákladov buď zosilňuje, alebo zoslabuje. Výsledkom všetkých vplyvov pôsobiacich na vývoj nákladov je nákladová funkcia. V manažérskej praxi sa používa krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.

'''krátkodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v krátkom období, v ktorom je možné zmeniť iba niektoré výrobné činitele.

'''dlhodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v dlhom období, v ktorom je možné zmeniť všetky výrobné činitele. Dlhodobá nákladová funkcia pozostáva z krátkodobých kriviek, vyjadrujúcich priebeh nákladov pre určitý rozsah objemu výroby. Dlhodobá nákladová funkcia zo začiatku klesá, od určitého bodu začne rásť v dôsledku obtiažnej koordinácie riadenia, nadmerného počtu riadiacich pracovníkov.

[[Image:Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.jpg|center|thumb|300px|obr.5. - Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia]]

=Teória zisku=

Minimálna cena, pod ktorou nie je možné dosiahnuť zisk, nech by bol objem produkcie akýkoľvek, sa nazýva PRAHOM RENTABILITY. Ak je trhová cena vyššia ako prah rentability, podnik realizuje zisk ( P ) (v opačnom prípade stratu). Vo všeobecnosti platí, že pod prahom rentability je ponuka podniku nulová.

kde: ys – ponúkané množstvo
p(s čiarou) – prah rentability

[[Image:Prah rentability.jpg|center|thumb|300px|obr.6. - Prah rentability]]

==Rovnováha podniku a maximálny zisk==

Pri podniku maximalizujúcom zisk platí, že Z = V – N.
V dokonalej konkurencie môžeme vyvodiť tieto závery :

1) Ak Vm > Nm, tak pri zvýšení objemu výroby o jednu jednotku vzrastú celkové príjmy viac, ako celkové náklady a vzrastie vtedy aj zisk. Znamená to, že zisk je možné zvýšiť rastom objemu výroby. Objem výroby je teda nižší ako optimálny a podnik sa nenachádza v rovnováhe.

2) Ak Vm < Nm, tak zvýšenie objemu výroby o jednu jednotku spôsobí väčší rast celkových nákladov ako celkových príjmov a zisk sa zníži, objem výroby je vyšší ako optimálny a podnik nenachádza v rovnováhe.

3) Ak Vm = Nm, dosahuje sa rovnováha podniku, pri ktorej zisk dosahuje maximálnu hodnotu. V rovnováhe je objem výroby a v rovnováhe je aj podnik. Splnila sa podmienka, že : Vm = Nm, Zm = 0

[[Image:Krivka zisku.jpg|center|thumb|300px|obr.7. - Krivka zisku]]

==Použitá literatúra==

(1) Produkčná ekonomika - FEM, [online] [cit. 2011-16-03], Dostupné na internete: www.fem.uniag.sk/cvicenia/.../Produkčná%20ekonomika2007.ppt

(2) Ľubica Černá.: Podnikové hospodárstvo II, [online] [cit. 2011-15-03], Dostupné na internete: www.svti.sk/MTF/DP/SEMPROJ/.../Prednáška%202%202006.doc

(3) Ekonomika kvality, [online] [cit. 2011-16-03], Dostupné na internete: www.fem.uniag.sk/Martina.Majorova/files/ekonomika%2094.doc

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-18T12:34:21Z

Petopil:

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-18T12:18:39Z

Petopil:

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-18T12:15:52Z

Petopil:

{{Kolokviálna skúška (hlavička)}}

=Teória nákladov=

Náklady vyjadrujú peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov nevyhnutných na uskutočnenie výroby za určité obdobie.

Dôležitosť nákladov spočíva najmä v tom, že:
*kvantifikujú rozličnú spotrebu rôznych výrobných faktorov,
*umožňujú sledovať hospodársku efektívnosť výroby a kvalitu práce,
*uplatňujú sa ako nástroj riadenia jednotlivých zložiek podniku a finančného riadenia podniku,
*sú dôležité pre utváranie cien,
*vstupujú do nich prostriedky z odpisovania majetku.

'''Náklady môžeme členiť:'''

1.podľa nákladových druhov – druhové.
Nákladové druhy (výrobné faktory) vstupujú do podnikového reprodukčného procesu z okolia podniku, sú to teda externé náklady.
*prevádzkové (spotrebované nákupy, služby)
*finančné (platené úroky, kurzové straty)
*mimoriadne (manká, škody, ostatné mimoriadne)

2.podľa položiek kalkulačného vzorca – kalkulačné
*priame náklady – súvisia s konkrétnym výkonom a možno ich priamo stanoviť na výrobok (výkon).
*nepriame (režijné) náklady – zabezpečujú priebeh výrobného procesu a nie je možné určiť ich priamo na výrobok, ich výška pripadajúca na jednotlivé výrobky (služby) sa určuje rôznymi prepočtami.

3.v závislosti od objemu výkonov:
*variabilné (premenlivé) - náklady vznikajú opakovane pri uskutočňovaní každej jednotky výkonu, preto sa rozsah variabilných nákladov mení v závislosti od zmeny objemu výkonov.
*fixné (stále) - náklady vznikajú ako dôsledok jednorazového vkladu nedeliteľných výrobných faktorov umožňujúcich v rámci určitého rozpätia (intervalu) využitia kapacity meniť objem výkonov. Pri zmene objemu výkonov nedochádza k zmene týchto nákladov

[[Image:Rovnice.jpg|left|thumb|300px|obr.1. - Výpočet jednotlivých nákladov]]

*Nc – celkové náklady
*Nv – variabilné náklady
*Nf – fixné náklady
*njc – celkové jednotkové náklady
*k – konštanta
*Nm – marginálne náklady
*njf – jednotkové fixné n.
*njv – jednotkové variabilné n.

=Nákladové funkcie a nákladové zákony=

Nákladové funkcie vyjadrujú vzťah medzi nákladmi a objemom výroby podniku. Všeobecne je možné nákladovú funkciu vyjadriť dvojakým vzťahom:

1/ Vznik nákladu zo strany vstupu
N = p . x
kde : p - cena vstupu, x - jeho množstvo

2/ Vznik nákladu zo strany výstupu, pri ktorom členíme náklady na variabilné a fixné
Nv = f (y)
Kde : f - funkcia výstupu a y – výstup, množstvo produkcie v hodnotovom vyjadrení.

Nf = k ( konštanta )
Potom N = f (y) + k čo znamená, že náklady sú funkciou vyrábaného množstva.

==Zákonitosti nákladov==

Nákladová funkcia vyjadruje určitú ekonomickú zákonitosť, ktorá sa viaže najmä na dva hlavné zákony pôsobiace v oblasti nákladov:

'''Zákon výnosnosti''' a '''zákon zhromadňovania produkcie'''

'''1. zákon výnosnosti produkcie'''

Výnosovým zákonom chápeme schopnosť nákladov vytvárať v porovnaní s konštantným výnosom, t. j. konštantnou cenou výrobku alebo služby určitý zisk. Táto schopnosť sa sleduje najmä vo vzťahu k variabilným nákladom, ktoré vo vzťahu k zmene produkcie môžu byť:
*lineárne meniace sa (zákon konštantných výnosov z rozsahu)
*degresívne meniace sa (zákon rastúcich výnosov z rozsahu)
*progresívne meniace sa (zákon klesajúcich výnosov z rozsahu)

'''Zákon konštantných výnosov z rozsahu'''

Ak je produkčná funkcia lineárna a ceny výrobných činiteľov sú konštantné, potom sa náklady vyvíjajú lineárne a nazývame ju proporcionálna. Grafickým znázornením je priamka. Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by
kde:

a – parameter fixných nákladov;
b – parameter lineárnych variabilných nákladov;
c – parameter progresívnych a degresívnych variabilných nákladov;

'''Zákon rastúcich výnosov z rozsahu'''

Ak s rastúcou výrobou náklady rastú pomalšie nazývame ju podproporciálna /degresívna/ .
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by – cy2

'''Zákon klesajúcich výnosov z rozsahu'''

Ak sa v podniku prejavuje zákon klesajúcich výnosov. Náklady rastú rýchlejšie ako rozsah produkcie nazývame ju nadproporciálna (progresívna). Graficky je znázornená krivkou rastúcou z Ľ do P.
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by + cy2

[[Image:Zákon výnosov z rozsahu.jpg|center|thumb|300px|obr.2. - Zákon zhromadňovania produkcie]]

Kombináciou týchto funkcií vzniká nákladová funkcia. Tento vývoj nákladov vyjadruje krivka celkových nákladov tvaru obráteného S a krivka marginálnych nákladov, ktorá má tvar U.

[[Image:Nákladové kategórie.jpg|center|thumb|300px|obr.3. - Nákladové kategórie]]

V bode B pretína krivka Nm krivku njc. Platí:

Nm = min njc

Krivka Nm pretína krivku priemerných variabilných nákladov v jej minime v bode A a platí:

Nm = min njv

'''2. Zákon zhromadňovania produkcie'''

Súvisí s vynakladaním fixných nákladov. Jeho podstata je spojená so zvyšovaním objemu produkcie, a spočíva v tom, že čím viac vyrábame produkcie, tým viac sa fixné náklady na jednotku produkcie znižujú. Dosahujeme tak úspory na nákladoch, ktoré sa označujú ako úspory z rozsahu produkcie.

[[Image:Zákon_zhromadňovania_produkcie.jpg|center|thumb|300px|obr.4. - Zákon zhromadňovania produkcie]]

Okrem produkčnej funkcie má vplyv na náklady i cena výrobných činiteľov. Zmena cien uvedené typy priebehu nákladov buď zosilňuje, alebo zoslabuje. Výsledkom všetkých vplyvov pôsobiacich na vývoj nákladov je nákladová funkcia. V manažérskej praxi sa používa krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.

'''krátkodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v krátkom období, v ktorom je možné zmeniť iba niektoré výrobné činitele.

'''dlhodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v dlhom období, v ktorom je možné zmeniť všetky výrobné činitele. Dlhodobá nákladová funkcia pozostáva z krátkodobých kriviek, vyjadrujúcich priebeh nákladov pre určitý rozsah objemu výroby. Dlhodobá nákladová funkcia zo začiatku klesá, od určitého bodu začne rásť v dôsledku obtiažnej koordinácie riadenia, nadmerného počtu riadiacich pracovníkov.

[[Image:Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.jpg|center|thumb|300px|obr.5. - Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia]]

=Teória zisku=

Minimálna cena, pod ktorou nie je možné dosiahnuť zisk, nech by bol objem produkcie akýkoľvek, sa nazýva PRAHOM RENTABILITY. Ak je trhová cena vyššia ako prah rentability, podnik realizuje zisk ( P ) (v opačnom prípade stratu). Vo všeobecnosti platí, že pod prahom rentability je ponuka podniku nulová.

kde: ys – ponúkané množstvo
p(s čiarou) – prah rentability

[[Image:Prah rentability.jpg|center|thumb|300px|obr.6. - Prah rentability]]

==Rovnováha podniku a maximálny zisk==

Pri podniku maximalizujúcom zisk platí, že Z = V – N.
V dokonalej konkurencie môžeme vyvodiť tieto závery :

1) Ak Vm > Nm, tak pri zvýšení objemu výroby o jednu jednotku vzrastú celkové príjmy viac, ako celkové náklady a vzrastie vtedy aj zisk. Znamená to, že zisk je možné zvýšiť rastom objemu výroby. Objem výroby je teda nižší ako optimálny a podnik sa nenachádza v rovnováhe.

2) Ak Vm < Nm, tak zvýšenie objemu výroby o jednu jednotku spôsobí väčší rast celkových nákladov ako celkových príjmov a zisk sa zníži, objem výroby je vyšší ako optimálny a podnik nenachádza v rovnováhe.

3) Ak Vm = Nm, dosahuje sa rovnováha podniku, pri ktorej zisk dosahuje maximálnu hodnotu. V rovnováhe je objem výroby a v rovnováhe je aj podnik. Splnila sa podmienka, že : Vm = Nm, Zm = 0

[[Image:Krivka zisku.jpg|center|thumb|300px|obr.7. - Krivka zisku]]

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-18T12:12:29Z

Petopil:

{{Kolokviálna skúška (hlavička)}}

=Teória nákladov=

Náklady vyjadrujú peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov nevyhnutných na uskutočnenie výroby za určité obdobie.

Dôležitosť nákladov spočíva najmä v tom, že:
*kvantifikujú rozličnú spotrebu rôznych výrobných faktorov,
*umožňujú sledovať hospodársku efektívnosť výroby a kvalitu práce,
*uplatňujú sa ako nástroj riadenia jednotlivých zložiek podniku a finančného riadenia podniku,
*sú dôležité pre utváranie cien,
*vstupujú do nich prostriedky z odpisovania majetku.

'''Náklady môžeme členiť:'''

1.podľa nákladových druhov – druhové.
Nákladové druhy (výrobné faktory) vstupujú do podnikového reprodukčného procesu z okolia podniku, sú to teda externé náklady.
*prevádzkové (spotrebované nákupy, služby)
*finančné (platené úroky, kurzové straty)
*mimoriadne (manká, škody, ostatné mimoriadne)

2.podľa položiek kalkulačného vzorca – kalkulačné
*priame náklady – súvisia s konkrétnym výkonom a možno ich priamo stanoviť na výrobok (výkon).
*nepriame (režijné) náklady – zabezpečujú priebeh výrobného procesu a nie je možné určiť ich priamo na výrobok, ich výška pripadajúca na jednotlivé výrobky (služby) sa určuje rôznymi prepočtami.

3.v závislosti od objemu výkonov:
*variabilné (premenlivé) - náklady vznikajú opakovane pri uskutočňovaní každej jednotky výkonu, preto sa rozsah variabilných nákladov mení v závislosti od zmeny objemu výkonov.
*fixné (stále) - náklady vznikajú ako dôsledok jednorazového vkladu nedeliteľných výrobných faktorov umožňujúcich v rámci určitého rozpätia (intervalu) využitia kapacity meniť objem výkonov. Pri zmene objemu výkonov nedochádza k zmene týchto nákladov

[[Image:Rovnice.jpg|left|thumb|300px|obr.1. - Výpočet jednotlivých nákladov]]

*Nc – celkové náklady
*Nv – variabilné náklady
*Nf – fixné náklady
*njc – celkové jednotkové náklady
*k – konštanta
*Nm – marginálne náklady
*njf – jednotkové fixné n.
*njv – jednotkové variabilné n.

=Nákladové funkcie a nákladové zákony=

Nákladové funkcie vyjadrujú vzťah medzi nákladmi a objemom výroby podniku. Všeobecne je možné nákladovú funkciu vyjadriť dvojakým vzťahom:

1/ Vznik nákladu zo strany vstupu
N = p . x
kde : p - cena vstupu, x - jeho množstvo

2/ Vznik nákladu zo strany výstupu, pri ktorom členíme náklady na variabilné a fixné
Nv = f (y)
Kde : f - funkcia výstupu a y – výstup, množstvo produkcie v hodnotovom vyjadrení.

Nf = k ( konštanta )
Potom N = f (y) + k čo znamená, že náklady sú funkciou vyrábaného množstva.

==Zákonitosti nákladov==

Nákladová funkcia vyjadruje určitú ekonomickú zákonitosť, ktorá sa viaže najmä na dva hlavné zákony pôsobiace v oblasti nákladov:

'''Zákon výnosnosti''' a '''zákon zhromadňovania produkcie'''

'''1. zákon výnosnosti produkcie'''

Výnosovým zákonom chápeme schopnosť nákladov vytvárať v porovnaní s konštantným výnosom, t. j. konštantnou cenou výrobku alebo služby určitý zisk. Táto schopnosť sa sleduje najmä vo vzťahu k variabilným nákladom, ktoré vo vzťahu k zmene produkcie môžu byť:
*lineárne meniace sa (zákon konštantných výnosov z rozsahu)
*degresívne meniace sa (zákon rastúcich výnosov z rozsahu)
*progresívne meniace sa (zákon klesajúcich výnosov z rozsahu)

'''Zákon konštantných výnosov z rozsahu'''

Ak je produkčná funkcia lineárna a ceny výrobných činiteľov sú konštantné, potom sa náklady vyvíjajú lineárne a nazývame ju proporcionálna. Grafickým znázornením je priamka. Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by
kde:

a – parameter fixných nákladov;
b – parameter lineárnych variabilných nákladov;
c – parameter progresívnych a degresívnych variabilných nákladov;

'''Zákon rastúcich výnosov z rozsahu'''

Ak s rastúcou výrobou náklady rastú pomalšie nazývame ju podproporciálna /degresívna/ .
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by – cy2

'''Zákon klesajúcich výnosov z rozsahu'''

Ak sa v podniku prejavuje zákon klesajúcich výnosov. Náklady rastú rýchlejšie ako rozsah produkcie nazývame ju nadproporciálna (progresívna). Graficky je znázornená krivkou rastúcou z Ľ do P.
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by + cy2

[[Image:Zákon výnosov z rozsahu.jpg|center|thumb|300px|obr.2. - Zákon zhromadňovania produkcie]]

Kombináciou týchto funkcií vzniká nákladová funkcia. Tento vývoj nákladov vyjadruje krivka celkových nákladov tvaru obráteného S a krivka marginálnych nákladov, ktorá má tvar U.

[[Image:Nákladové kategórie.jpg|center|thumb|300px|obr.3. - Nákladové kategórie]]

V bode B pretína krivka Nm krivku njc. Platí:

Nm = min njc

Krivka Nm pretína krivku priemerných variabilných nákladov v jej minime v bode A a platí:

Nm = min njv

'''2. Zákon zhromadňovania produkcie'''

Súvisí s vynakladaním fixných nákladov. Jeho podstata je spojená so zvyšovaním objemu produkcie, a spočíva v tom, že čím viac vyrábame produkcie, tým viac sa fixné náklady na jednotku produkcie znižujú. Dosahujeme tak úspory na nákladoch, ktoré sa označujú ako úspory z rozsahu produkcie.

[[Image:Zákon_zhromadňovania_produkcie.jpg|center|thumb|300px|obr.4. - Zákon zhromadňovania produkcie]]

Okrem produkčnej funkcie má vplyv na náklady i cena výrobných činiteľov. Zmena cien uvedené typy priebehu nákladov buď zosilňuje, alebo zoslabuje. Výsledkom všetkých vplyvov pôsobiacich na vývoj nákladov je nákladová funkcia. V manažérskej praxi sa používa krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.

'''krátkodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v krátkom období, v ktorom je možné zmeniť iba niektoré výrobné činitele.

'''dlhodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v dlhom období, v ktorom je možné zmeniť všetky výrobné činitele. Dlhodobá nákladová funkcia pozostáva z krátkodobých kriviek, vyjadrujúcich priebeh nákladov pre určitý rozsah objemu výroby. Dlhodobá nákladová funkcia zo začiatku klesá, od určitého bodu začne rásť v dôsledku obtiažnej koordinácie riadenia, nadmerného počtu riadiacich pracovníkov.

[[Image:Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.jpg|center|thumb|300px|obr.5. - Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia]]

=Teória zisku=

Minimálna cena, pod ktorou nie je možné dosiahnuť zisk, nech by bol objem produkcie akýkoľvek, sa nazýva PRAHOM RENTABILITY. Ak je trhová cena vyššia ako prah rentability, podnik realizuje zisk ( P ) (v opačnom prípade stratu). Vo všeobecnosti platí, že pod prahom rentability je ponuka podniku nulová.

kde: ys – ponúkané množstvo
p(s čiarou) – prah rentability

[[Image:Prah rentability.jpg|center|thumb|300px|obr.6. - Prah rentability]]

==Rovnováha podniku a maximálny zisk==

Pri podniku maximalizujúcom zisk platí, že Z = V – N.
V dokonalej konkurencie môžeme vyvodiť tieto závery :

1) Ak Vm > Nm, tak pri zvýšení objemu výroby o jednu jednotku vzrastú celkové príjmy viac, ako celkové náklady a vzrastie vtedy aj zisk. Znamená to, že zisk je možné zvýšiť rastom objemu výroby. Objem výroby je teda nižší ako optimálny a podnik sa nenachádza v rovnováhe.

2) Ak Vm < Nm, tak zvýšenie objemu výroby o jednu jednotku spôsobí väčší rast celkových nákladov ako celkových príjmov a zisk sa zníži, objem výroby je vyšší ako optimálny a podnik nenachádza v rovnováhe.

3) Ak Vm = Nm, dosahuje sa rovnováha podniku, pri ktorej zisk dosahuje maximálnu hodnotu. V rovnováhe je objem výroby a v rovnováhe je aj podnik. Splnila sa podmienka, že : Vm = Nm, Zm = 0

[[Image:Krivka zisku.jpg|center|thumb|300px|obr.7. - Krivka zisku]]

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-18T12:04:25Z

Petopil:

{{Kolokviálna skúška (hlavička)}}

=Teória nákladov=

Náklady vyjadrujú peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov nevyhnutných na uskutočnenie výroby za určité obdobie.

Dôležitosť nákladov spočíva najmä v tom, že:
*kvantifikujú rozličnú spotrebu rôznych výrobných faktorov,
*umožňujú sledovať hospodársku efektívnosť výroby a kvalitu práce,
*uplatňujú sa ako nástroj riadenia jednotlivých zložiek podniku a finančného riadenia podniku,
*sú dôležité pre utváranie cien,
*vstupujú do nich prostriedky z odpisovania majetku.

'''Náklady môžeme členiť:'''

1.podľa nákladových druhov – druhové
Nákladové druhy (výrobné faktory) vstupujú do podnikového reprodukčného procesu z okolia podniku, sú to teda externé náklady.
*prevádzkové (spotrebované nákupy, služby)
*finančné (platené úroky, kurzové straty)
*mimoriadne (manká, škody, ostatné mimoriadne)

2.podľa položiek kalkulačného vzorca – kalkulačné
*priame náklady – súvisia s konkrétnym výkonom a možno ich priamo stanoviť na výrobok (výkon).
*nepriame (režijné) náklady – zabezpečujú priebeh výrobného procesu a nie je možné určiť ich priamo na výrobok, ich výška pripadajúca na jednotlivé výrobky (služby) sa určuje rôznymi prepočtami.

3.v závislosti od objemu výkonov:
*variabilné (premenlivé) - náklady vznikajú opakovane pri uskutočňovaní každej jednotky výkonu, preto sa rozsah variabilných nákladov mení v závislosti od zmeny objemu výkonov.
*fixné (stále) - náklady vznikajú ako dôsledok jednorazového vkladu nedeliteľných výrobných faktorov umožňujúcich v rámci určitého rozpätia (intervalu) využitia kapacity meniť objem výkonov. Pri zmene objemu výkonov nedochádza k zmene týchto nákladov

[[Image:Rovnice.jpg|left|thumb|300px|obr.1. - Výpočet jednotlivých nákladov]]

*Nc – celkové náklady
*Nv – variabilné náklady
*Nf – fixné náklady
*njc – celkové jednotkové náklady
*k – konštanta
*Nm – marginálne náklady
*njf – jednotkové fixné n.
*njv – jednotkové variabilné n.

=Nákladové funkcie a nákladové zákony=

Nákladové funkcie vyjadrujú vzťah medzi nákladmi a objemom výroby podniku. Všeobecne je možné nákladovú funkciu vyjadriť dvojakým vzťahom:

1/ Vznik nákladu zo strany vstupu
N = p . x
kde : p - cena vstupu, x - jeho množstvo

2/ Vznik nákladu zo strany výstupu, pri ktorom členíme náklady na variabilné a fixné
Nv = f (y)
Kde : f - funkcia výstupu a y – výstup, množstvo produkcie v hodnotovom vyjadrení.

Nf = k ( konštanta )
Potom N = f (y) + k čo znamená, že náklady sú funkciou vyrábaného množstva.

==Zákonitosti nákladov==

Nákladová funkcia vyjadruje určitú ekonomickú zákonitosť, ktorá sa viaže najmä na dva hlavné zákony pôsobiace v oblasti nákladov:

'''Zákon výnosnosti''' a '''zákon zhromadňovania produkcie'''

'''1. zákon výnosnosti produkcie'''

Výnosovým zákonom chápeme schopnosť nákladov vytvárať v porovnaní s konštantným výnosom, t. j. konštantnou cenou výrobku alebo služby určitý zisk. Táto schopnosť sa sleduje najmä vo vzťahu k variabilným nákladom, ktoré vo vzťahu k zmene produkcie môžu byť:
*lineárne meniace sa (zákon konštantných výnosov z rozsahu)
*degresívne meniace sa (zákon rastúcich výnosov z rozsahu)
*progresívne meniace sa (zákon klesajúcich výnosov z rozsahu)

'''Zákon konštantných výnosov z rozsahu'''

Ak je produkčná funkcia lineárna a ceny výrobných činiteľov sú konštantné, potom sa náklady vyvíjajú lineárne a nazývame ju proporcionálna. Grafickým znázornením je priamka. Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by
kde:

a – parameter fixných nákladov;
b – parameter lineárnych variabilných nákladov;
c – parameter progresívnych a degresívnych variabilných nákladov;

'''Zákon rastúcich výnosov z rozsahu'''

Ak s rastúcou výrobou náklady rastú pomalšie nazývame ju podproporciálna /degresívna/ .
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by – cy2

'''Zákon klesajúcich výnosov z rozsahu'''

Ak sa v podniku prejavuje zákon klesajúcich výnosov. Náklady rastú rýchlejšie ako rozsah produkcie nazývame ju nadproporciálna (progresívna). Graficky je znázornená krivkou rastúcou z Ľ do P.
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by + cy2

[[Image:Zákon výnosov z rozsahu.jpg|center|thumb|300px|obr.2. - Zákon zhromadňovania produkcie]]

Kombináciou týchto funkcií vzniká nákladová funkcia. Tento vývoj nákladov vyjadruje krivka celkových nákladov tvaru obráteného S a krivka marginálnych nákladov, ktorá má tvar U.

[[Image:Nákladové kategórie.jpg|center|thumb|300px|obr.3. - Nákladové kategórie]]

V bode B pretína krivka Nm krivku njc. Platí:

Nm = min njc

Krivka Nm pretína krivku priemerných variabilných nákladov v jej minime v bode A a platí:

Nm = min njv

'''2. Zákon zhromadňovania produkcie'''

Súvisí s vynakladaním fixných nákladov. Jeho podstata je spojená so zvyšovaním objemu produkcie, a spočíva v tom, že čím viac vyrábame produkcie, tým viac sa fixné náklady na jednotku produkcie znižujú. Dosahujeme tak úspory na nákladoch, ktoré sa označujú ako úspory z rozsahu produkcie.

[[Image:Zákon_zhromadňovania_produkcie.jpg|center|thumb|300px|obr.4. - Zákon zhromadňovania produkcie]]

Okrem produkčnej funkcie má vplyv na náklady i cena výrobných činiteľov. Zmena cien uvedené typy priebehu nákladov buď zosilňuje, alebo zoslabuje. Výsledkom všetkých vplyvov pôsobiacich na vývoj nákladov je nákladová funkcia. V manažérskej praxi sa používa krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.

'''krátkodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v krátkom období, v ktorom je možné zmeniť iba niektoré výrobné činitele.

'''dlhodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v dlhom období, v ktorom je možné zmeniť všetky výrobné činitele. Dlhodobá nákladová funkcia pozostáva z krátkodobých kriviek, vyjadrujúcich priebeh nákladov pre určitý rozsah objemu výroby. Dlhodobá nákladová funkcia zo začiatku klesá, od určitého bodu začne rásť v dôsledku obtiažnej koordinácie riadenia, nadmerného počtu riadiacich pracovníkov.

[[Image:Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.jpg|center|thumb|300px|obr.5. - Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia]]

=Teória zisku=

Minimálna cena, pod ktorou nie je možné dosiahnuť zisk, nech by bol objem produkcie akýkoľvek, sa nazýva PRAHOM RENTABILITY. Ak je trhová cena vyššia ako prah rentability, podnik realizuje zisk ( P ) (v opačnom prípade stratu). Vo všeobecnosti platí, že pod prahom rentability je ponuka podniku nulová.

kde: ys – ponúkané množstvo
p(s čiarou) – prah rentability

[[Image:Prah rentability.jpg|center|thumb|300px|obr.6. - Prah rentability]]

==Rovnováha podniku a maximálny zisk==

Pri podniku maximalizujúcom zisk platí, že Z = V – N.
V dokonalej konkurencie môžeme vyvodiť tieto závery :

1) Ak Vm > Nm, tak pri zvýšení objemu výroby o jednu jednotku vzrastú celkové príjmy viac, ako celkové náklady a vzrastie vtedy aj zisk. Znamená to, že zisk je možné zvýšiť rastom objemu výroby. Objem výroby je teda nižší ako optimálny a podnik sa nenachádza v rovnováhe.

2) Ak Vm < Nm, tak zvýšenie objemu výroby o jednu jednotku spôsobí väčší rast celkových nákladov ako celkových príjmov a zisk sa zníži, objem výroby je vyšší ako optimálny a podnik nenachádza v rovnováhe.

3) Ak Vm = Nm, dosahuje sa rovnováha podniku, pri ktorej zisk dosahuje maximálnu hodnotu. V rovnováhe je objem výroby a v rovnováhe je aj podnik. Splnila sa podmienka, že : Vm = Nm, Zm = 0

[[Image:Krivka zisku.jpg|center|thumb|300px|obr.7. - Krivka zisku]]

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-18T12:00:55Z

Petopil:

{{Kolokviálna skúška (hlavička)}}

=Teória nákladov=

Náklady vyjadrujú peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov nevyhnutných na uskutočnenie výroby za určité obdobie.

Dôležitosť nákladov spočíva najmä v tom, že:
*kvantifikujú rozličnú spotrebu rôznych výrobných faktorov,
*umožňujú sledovať hospodársku efektívnosť výroby a kvalitu práce,
*uplatňujú sa ako nástroj riadenia jednotlivých zložiek podniku a finančného riadenia podniku,
*sú dôležité pre utváranie cien,
*vstupujú do nich prostriedky z odpisovania majetku.

'''Náklady môžeme členiť:'''

1.podľa nákladových druhov – druhové
Nákladové druhy (výrobné faktory) vstupujú do podnikového reprodukčného procesu z okolia podniku, sú to teda externé náklady.
*prevádzkové (spotrebované nákupy, služby)
*finančné (platené úroky, kurzové straty)
*mimoriadne (manká, škody, ostatné mimoriadne)

2.podľa položiek kalkulačného vzorca – kalkulačné
*priame náklady – súvisia s konkrétnym výkonom a možno ich priamo stanoviť na výrobok (výkon).
*nepriame (režijné) náklady – zabezpečujú priebeh výrobného procesu a nie je možné určiť ich priamo na výrobok, ich výška pripadajúca na jednotlivé výrobky (služby) sa určuje rôznymi prepočtami.

3.v závislosti od objemu výkonov:
*variabilné (premenlivé) - náklady vznikajú opakovane pri uskutočňovaní každej jednotky výkonu, preto sa rozsah variabilných nákladov mení v závislosti od zmeny objemu výkonov.
*fixné (stále) - náklady vznikajú ako dôsledok jednorazového vkladu nedeliteľných výrobných faktorov umožňujúcich v rámci určitého rozpätia (intervalu) využitia kapacity meniť objem výkonov. Pri zmene objemu výkonov nedochádza k zmene týchto nákladov

[[Image:Rovnice.jpg|left|thumb|300px|obr.1. - Výpočet jednotlivých nákladov]]

*Nc – celkové náklady
*Nv – variabilné náklady
*Nf – fixné náklady
*njc – celkové jednotkové náklady
*k – konštanta
*Nm – marginálne náklady
*njf – jednotkové fixné n.
*njv – jednotkové variabilné n.

=Nákladové funkcie a nákladové zákony=

Nákladové funkcie vyjadrujú vzťah medzi nákladmi a objemom výroby podniku. Všeobecne je možné nákladovú funkciu vyjadriť dvojakým vzťahom:

1/ Vznik nákladu zo strany vstupu
N = p . x
kde : p - cena vstupu, x - jeho množstvo

2/ Vznik nákladu zo strany výstupu, pri ktorom členíme náklady na variabilné a fixné
Nv = f (y)
Kde : f - funkcia výstupu a y – výstup, množstvo produkcie v hodnotovom vyjadrení.

Nf = k ( konštanta )
Potom N = f (y) + k čo znamená, že náklady sú funkciou vyrábaného množstva.

==Zákonitosti nákladov==

Nákladová funkcia vyjadruje určitú ekonomickú zákonitosť, ktorá sa viaže najmä na dva hlavné zákony pôsobiace v oblasti nákladov:

'''Zákon výnosnosti''' a '''zákon zhromadňovania produkcie'''

'''1. zákon výnosnosti produkcie'''

Výnosovým zákonom chápeme schopnosť nákladov vytvárať v porovnaní s konštantným výnosom, t. j. konštantnou cenou výrobku alebo služby určitý zisk. Táto schopnosť sa sleduje najmä vo vzťahu k variabilným nákladom, ktoré vo vzťahu k zmene produkcie môžu byť:
*lineárne meniace sa (zákon konštantných výnosov z rozsahu)
*degresívne meniace sa (zákon rastúcich výnosov z rozsahu)
*progresívne meniace sa (zákon klesajúcich výnosov z rozsahu)

'''Zákon konštantných výnosov z rozsahu'''

Ak je produkčná funkcia lineárna a ceny výrobných činiteľov sú konštantné, potom sa náklady vyvíjajú lineárne a nazývame ju proporcionálna. Grafickým znázornením je priamka. Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by
kde:

a – parameter fixných nákladov;
b – parameter lineárnych variabilných nákladov;
c – parameter progresívnych a degresívnych variabilných nákladov;

'''Zákon rastúcich výnosov z rozsahu'''

Ak s rastúcou výrobou náklady rastú pomalšie nazývame ju podproporciálna /degresívna/ .
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by – cy2

'''Zákon klesajúcich výnosov z rozsahu'''

Ak sa v podniku prejavuje zákon klesajúcich výnosov. Náklady rastú rýchlejšie ako rozsah produkcie nazývame ju nadproporciálna (progresívna). Graficky je znázornená krivkou rastúcou z Ľ do P.
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by + cy2

[[Image:Zákon výnosov z rozsahu.jpg|center|thumb|300px|obr.2. - Zákon zhromadňovania produkcie]]

Kombináciou týchto funkcií vzniká nákladová funkcia. Tento vývoj nákladov vyjadruje krivka celkových nákladov tvaru obráteného S a krivka marginálnych nákladov, ktorá má tvar U.

[[Image:Nákladové kategórie.jpg|center|thumb|300px|obr.3. - Nákladové kategórie]]

V bode B pretína krivka Nm krivku njc. Platí:

Nm = min njc

Krivka Nm pretína krivku priemerných variabilných nákladov v jej minime v bode A a platí:

Nm = min njv

'''2. Zákon zhromadňovania produkcie'''

Súvisí s vynakladaním fixných nákladov. Jeho podstata je spojená so zvyšovaním objemu produkcie, a spočíva v tom, že čím viac vyrábame produkcie, tým viac sa fixné náklady na jednotku produkcie znižujú. Dosahujeme tak úspory na nákladoch, ktoré sa označujú ako úspory z rozsahu produkcie.

[[Image:Zákon_zhromadňovania_produkcie.jpg|center|thumb|300px|obr.4. - Zákon zhromadňovania produkcie]]

Okrem produkčnej funkcie má vplyv na náklady i cena výrobných činiteľov. Zmena cien uvedené typy priebehu nákladov buď zosilňuje, alebo zoslabuje. Výsledkom všetkých vplyvov pôsobiacich na vývoj nákladov je nákladová funkcia. V manažérskej praxi sa používa krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.

'''krátkodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v krátkom období, v ktorom je možné zmeniť iba niektoré výrobné činitele.

'''dlhodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v dlhom období, v ktorom je možné zmeniť všetky výrobné činitele. Dlhodobá nákladová funkcia pozostáva z krátkodobých kriviek, vyjadrujúcich priebeh nákladov pre určitý rozsah objemu výroby. Dlhodobá nákladová funkcia zo začiatku klesá, od určitého bodu začne rásť v dôsledku obtiažnej koordinácie riadenia, nadmerného počtu riadiacich pracovníkov.

[[Image:Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.jpg|center|thumb|300px|obr.5. - Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia]]

=Teória zisku=

Minimálna cena, pod ktorou nie je možné dosiahnuť zisk, nech by bol objem produkcie akýkoľvek, sa nazýva PRAHOM RENTABILITY. Ak je trhová cena vyššia ako prah rentability, podnik realizuje zisk ( P ) (v opačnom prípade stratu). Vo všeobecnosti platí, že pod prahom rentability je ponuka podniku nulová.

kde: ys – ponúkané množstvo
p(s čiarou) – prah rentability

[[Image:Prah rentability.jpg|center|thumb|300px|obr.6. - Prah rentability]]

==Rovnováha podniku a maximálny zisk==

Pri podniku maximalizujúcom zisk platí, že Z = V – N.
V dokonalej konkurencie môžeme vyvodiť tieto závery :

1) Ak Vm > Nm, tak pri zvýšení objemu výroby o jednu jednotku vzrastú celkové príjmy viac, ako celkové náklady a vzrastie vtedy aj zisk. Znamená to, že zisk je možné zvýšiť rastom objemu výroby. Objem výroby je teda nižší ako optimálny a podnik sa nenachádza v rovnováhe.

2) Ak Vm < Nm, tak zvýšenie objemu výroby o jednu jednotku spôsobí väčší rast celkových nákladov ako celkových príjmov a zisk sa zníži, objem výroby je vyšší ako optimálny a podnik nenachádza v rovnováhe.

3) Ak Vm = Nm, dosahuje sa rovnováha podniku, pri ktorej zisk dosahuje maximálnu hodnotu. V rovnováhe je objem výroby a v rovnováhe je aj podnik. Splnila sa podmienka, že : Vm = Nm, Zm = 0

[[Image:Krivka zisku.jpg|center|thumb|300px|obr.7. - Krivka zisku]]

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-18T11:55:43Z

Petopil:

{{Kolokviálna skúška (hlavička)}}

=Teória nákladov=

Náklady vyjadrujú peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov nevyhnutných na uskutočnenie výroby za určité obdobie.

Dôležitosť nákladov spočíva najmä v tom, že:
*kvantifikujú rozličnú spotrebu rôznych výrobných faktorov,
*umožňujú sledovať hospodársku efektívnosť výroby a kvalitu práce,
*uplatňujú sa ako nástroj riadenia jednotlivých zložiek podniku a finančného riadenia podniku,
*sú dôležité pre utváranie cien,
*vstupujú do nich prostriedky z odpisovania majetku.

'''Náklady môžeme členiť:'''

1.podľa nákladových druhov – druhové
Nákladové druhy (výrobné faktory) vstupujú do podnikového reprodukčného procesu z okolia podniku, sú to teda externé náklady.
*prevádzkové (spotrebované nákupy, služby)
*finančné (platené úroky, kurzové straty)
*mimoriadne (manká, škody, ostatné mimoriadne)

2.podľa položiek kalkulačného vzorca – kalkulačné
*priame náklady – súvisia s konkrétnym výkonom a možno ich priamo stanoviť na výrobok (výkon).
*nepriame (režijné) náklady – zabezpečujú priebeh výrobného procesu a nie je možné určiť ich priamo na výrobok, ich výška pripadajúca na jednotlivé výrobky (služby) sa určuje rôznymi prepočtami.

3.v závislosti od objemu výkonov:
*variabilné (premenlivé) - náklady vznikajú opakovane pri uskutočňovaní každej jednotky výkonu, preto sa rozsah variabilných nákladov mení v závislosti od zmeny objemu výkonov.
*fixné (stále) - náklady vznikajú ako dôsledok jednorazového vkladu nedeliteľných výrobných faktorov umožňujúcich v rámci určitého rozpätia (intervalu) využitia kapacity meniť objem výkonov. Pri zmene objemu výkonov nedochádza k zmene týchto nákladov

[[Image:Rovnice.jpg|center|thumb|300px|obr.1. - Výpočet jednotlivých nákladov]]

*Nc – celkové náklady
*Nv – variabilné náklady
*Nf – fixné náklady
*njc – celkové jednotkové náklady
*k – konštanta
*Nm – marginálne náklady
*njf – jednotkové fixné n.
*njv – jednotkové variabilné n.

=Nákladové funkcie a nákladové zákony=

Nákladové funkcie vyjadrujú vzťah medzi nákladmi a objemom výroby podniku. Všeobecne je možné nákladovú funkciu vyjadriť dvojakým vzťahom:

1/ Vznik nákladu zo strany vstupu
N = p . x
kde : p - cena vstupu, x - jeho množstvo

2/ Vznik nákladu zo strany výstupu, pri ktorom členíme náklady na variabilné a fixné
Nv = f (y)
Kde : f - funkcia výstupu a y – výstup, množstvo produkcie v hodnotovom vyjadrení.

Nf = k ( konštanta )
Potom N = f (y) + k čo znamená, že náklady sú funkciou vyrábaného množstva.

==Zákonitosti nákladov==

Nákladová funkcia vyjadruje určitú ekonomickú zákonitosť, ktorá sa viaže najmä na dva hlavné zákony pôsobiace v oblasti nákladov:

'''Zákon výnosnosti''' a '''zákon zhromadňovania produkcie'''

'''1. zákon výnosnosti produkcie'''

Výnosovým zákonom chápeme schopnosť nákladov vytvárať v porovnaní s konštantným výnosom, t. j. konštantnou cenou výrobku alebo služby určitý zisk. Táto schopnosť sa sleduje najmä vo vzťahu k variabilným nákladom, ktoré vo vzťahu k zmene produkcie môžu byť:
*lineárne meniace sa (zákon konštantných výnosov z rozsahu)
*degresívne meniace sa (zákon rastúcich výnosov z rozsahu)
*progresívne meniace sa (zákon klesajúcich výnosov z rozsahu)

'''Zákon konštantných výnosov z rozsahu'''

Ak je produkčná funkcia lineárna a ceny výrobných činiteľov sú konštantné, potom sa náklady vyvíjajú lineárne a nazývame ju proporcionálna. Grafickým znázornením je priamka. Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by
kde:

a – parameter fixných nákladov;
b – parameter lineárnych variabilných nákladov;
c – parameter progresívnych a degresívnych variabilných nákladov;

'''Zákon rastúcich výnosov z rozsahu'''

Ak s rastúcou výrobou náklady rastú pomalšie nazývame ju podproporciálna /degresívna/ .
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by – cy2

'''Zákon klesajúcich výnosov z rozsahu'''

Ak sa v podniku prejavuje zákon klesajúcich výnosov. Náklady rastú rýchlejšie ako rozsah produkcie nazývame ju nadproporciálna (progresívna). Graficky je znázornená krivkou rastúcou z Ľ do P.
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by + cy2

[[Image:Zákon výnosov z rozsahu.jpg|center|thumb|300px|obr.2. - Zákon zhromadňovania produkcie]]

Kombináciou týchto funkcií vzniká nákladová funkcia. Tento vývoj nákladov vyjadruje krivka celkových nákladov tvaru obráteného S a krivka marginálnych nákladov, ktorá má tvar U.

[[Image:Nákladové kategórie.jpg|center|thumb|300px|obr.3. - Nákladové kategórie]]

V bode B pretína krivka Nm krivku njc. Platí:

Nm = min njc

Krivka Nm pretína krivku priemerných variabilných nákladov v jej minime v bode A a platí:

Nm = min njv

'''2. Zákon zhromadňovania produkcie'''

Súvisí s vynakladaním fixných nákladov. Jeho podstata je spojená so zvyšovaním objemu produkcie, a spočíva v tom, že čím viac vyrábame produkcie, tým viac sa fixné náklady na jednotku produkcie znižujú. Dosahujeme tak úspory na nákladoch, ktoré sa označujú ako úspory z rozsahu produkcie.

[[Image:Zákon_zhromadňovania_produkcie.jpg|center|thumb|300px|obr.4. - Zákon zhromadňovania produkcie]]

Okrem produkčnej funkcie má vplyv na náklady i cena výrobných činiteľov. Zmena cien uvedené typy priebehu nákladov buď zosilňuje, alebo zoslabuje. Výsledkom všetkých vplyvov pôsobiacich na vývoj nákladov je nákladová funkcia. V manažérskej praxi sa používa krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.

'''krátkodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v krátkom období, v ktorom je možné zmeniť iba niektoré výrobné činitele.

'''dlhodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v dlhom období, v ktorom je možné zmeniť všetky výrobné činitele. Dlhodobá nákladová funkcia pozostáva z krátkodobých kriviek, vyjadrujúcich priebeh nákladov pre určitý rozsah objemu výroby. Dlhodobá nákladová funkcia zo začiatku klesá, od určitého bodu začne rásť v dôsledku obtiažnej koordinácie riadenia, nadmerného počtu riadiacich pracovníkov.

[[Image:Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.jpg|center|thumb|300px|obr.5. - Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia]]

=Teória zisku=

Minimálna cena, pod ktorou nie je možné dosiahnuť zisk, nech by bol objem produkcie akýkoľvek, sa nazýva PRAHOM RENTABILITY. Ak je trhová cena vyššia ako prah rentability, podnik realizuje zisk ( P ) (v opačnom prípade stratu). Vo všeobecnosti platí, že pod prahom rentability je ponuka podniku nulová.

kde: ys – ponúkané množstvo
p(s čiarou) – prah rentability

[[Image:Prah rentability.jpg|center|thumb|300px|obr.6. - Prah rentability]]

==Rovnováha podniku a maximálny zisk==

Pri podniku maximalizujúcom zisk platí, že Z = V – N.
V dokonalej konkurencie môžeme vyvodiť tieto závery :

1) Ak Vm > Nm, tak pri zvýšení objemu výroby o jednu jednotku vzrastú celkové príjmy viac, ako celkové náklady a vzrastie vtedy aj zisk. Znamená to, že zisk je možné zvýšiť rastom objemu výroby. Objem výroby je teda nižší ako optimálny a podnik sa nenachádza v rovnováhe.

2) Ak Vm < Nm, tak zvýšenie objemu výroby o jednu jednotku spôsobí väčší rast celkových nákladov ako celkových príjmov a zisk sa zníži, objem výroby je vyšší ako optimálny a podnik nenachádza v rovnováhe.

3) Ak Vm = Nm, dosahuje sa rovnováha podniku, pri ktorej zisk dosahuje maximálnu hodnotu. V rovnováhe je objem výroby a v rovnováhe je aj podnik. Splnila sa podmienka, že : Vm = Nm, Zm = 0

[[Image:Krivka zisku.jpg|center|thumb|300px|obr.7. - Krivka zisku]]

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-18T11:52:24Z

Petopil:

{{Kolokviálna skúška (hlavička)}}

=Teória nákladov=

Náklady vyjadrujú peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov nevyhnutných na uskutočnenie výroby za určité obdobie.

Dôležitosť nákladov spočíva najmä v tom, že:
*kvantifikujú rozličnú spotrebu rôznych výrobných faktorov,
*umožňujú sledovať hospodársku efektívnosť výroby a kvalitu práce,
*uplatňujú sa ako nástroj riadenia jednotlivých zložiek podniku a finančného riadenia podniku,
*sú dôležité pre utváranie cien,
*vstupujú do nich prostriedky z odpisovania majetku.

'''Náklady môžeme členiť:'''

1.podľa nákladových druhov – druhové
Nákladové druhy (výrobné faktory) vstupujú do podnikového reprodukčného procesu z okolia podniku, sú to teda externé náklady.
*prevádzkové (spotrebované nákupy, služby)
*finančné (platené úroky, kurzové straty)
*mimoriadne (manká, škody, ostatné mimoriadne)

2.podľa položiek kalkulačného vzorca – kalkulačné
*priame náklady – súvisia s konkrétnym výkonom a možno ich priamo stanoviť na výrobok (výkon).
*nepriame (režijné) náklady – zabezpečujú priebeh výrobného procesu a nie je možné určiť ich priamo na výrobok, ich výška pripadajúca na jednotlivé výrobky (služby) sa určuje rôznymi prepočtami.

3.v závislosti od objemu výkonov:
*variabilné (premenlivé) - náklady vznikajú opakovane pri uskutočňovaní každej jednotky výkonu, preto sa rozsah variabilných nákladov mení v závislosti od zmeny objemu výkonov.
*fixné (stále) - náklady vznikajú ako dôsledok jednorazového vkladu nedeliteľných výrobných faktorov umožňujúcich v rámci určitého rozpätia (intervalu) využitia kapacity meniť objem výkonov. Pri zmene objemu výkonov nedochádza k zmene týchto nákladov

[[Súbor:Rovnice.jpg]]

*Nc – celkové náklady
*Nv – variabilné náklady
*Nf – fixné náklady
*njc – celkové jednotkové náklady
*k – konštanta
*Nm – marginálne náklady
*njf – jednotkové fixné n.
*njv – jednotkové variabilné n.

=Nákladové funkcie a nákladové zákony=

Nákladové funkcie vyjadrujú vzťah medzi nákladmi a objemom výroby podniku. Všeobecne je možné nákladovú funkciu vyjadriť dvojakým vzťahom:

1/ Vznik nákladu zo strany vstupu
N = p . x
kde : p - cena vstupu, x - jeho množstvo

2/ Vznik nákladu zo strany výstupu, pri ktorom členíme náklady na variabilné a fixné
Nv = f (y)
Kde : f - funkcia výstupu a y – výstup, množstvo produkcie v hodnotovom vyjadrení.

Nf = k ( konštanta )
Potom N = f (y) + k čo znamená, že náklady sú funkciou vyrábaného množstva.

==Zákonitosti nákladov==

Nákladová funkcia vyjadruje určitú ekonomickú zákonitosť, ktorá sa viaže najmä na dva hlavné zákony pôsobiace v oblasti nákladov:

'''Zákon výnosnosti''' a '''zákon zhromadňovania produkcie'''

'''1. zákon výnosnosti produkcie'''

Výnosovým zákonom chápeme schopnosť nákladov vytvárať v porovnaní s konštantným výnosom, t. j. konštantnou cenou výrobku alebo služby určitý zisk. Táto schopnosť sa sleduje najmä vo vzťahu k variabilným nákladom, ktoré vo vzťahu k zmene produkcie môžu byť:
*lineárne meniace sa (zákon konštantných výnosov z rozsahu)
*degresívne meniace sa (zákon rastúcich výnosov z rozsahu)
*progresívne meniace sa (zákon klesajúcich výnosov z rozsahu)

'''Zákon konštantných výnosov z rozsahu'''

Ak je produkčná funkcia lineárna a ceny výrobných činiteľov sú konštantné, potom sa náklady vyvíjajú lineárne a nazývame ju proporcionálna. Grafickým znázornením je priamka. Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by
kde:

a – parameter fixných nákladov;
b – parameter lineárnych variabilných nákladov;
c – parameter progresívnych a degresívnych variabilných nákladov;

'''Zákon rastúcich výnosov z rozsahu'''

Ak s rastúcou výrobou náklady rastú pomalšie nazývame ju podproporciálna /degresívna/ .
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by – cy2

'''Zákon klesajúcich výnosov z rozsahu'''

Ak sa v podniku prejavuje zákon klesajúcich výnosov. Náklady rastú rýchlejšie ako rozsah produkcie nazývame ju nadproporciálna (progresívna). Graficky je znázornená krivkou rastúcou z Ľ do P.
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by + cy2

[[Image:Zákon výnosov z rozsahu.jpg|center|thumb|300px|obr.2. - Zákon zhromadňovania produkcie]]

Kombináciou týchto funkcií vzniká nákladová funkcia. Tento vývoj nákladov vyjadruje krivka celkových nákladov tvaru obráteného S a krivka marginálnych nákladov, ktorá má tvar U.

[[Image:Nákladové kategórie.jpg|center|thumb|300px|obr.3. - Nákladové kategórie]]

V bode B pretína krivka Nm krivku njc. Platí:

Nm = min njc

Krivka Nm pretína krivku priemerných variabilných nákladov v jej minime v bode A a platí:

Nm = min njv

'''2. Zákon zhromadňovania produkcie'''

Súvisí s vynakladaním fixných nákladov. Jeho podstata je spojená so zvyšovaním objemu produkcie, a spočíva v tom, že čím viac vyrábame produkcie, tým viac sa fixné náklady na jednotku produkcie znižujú. Dosahujeme tak úspory na nákladoch, ktoré sa označujú ako úspory z rozsahu produkcie.

[[Image:Zákon_zhromadňovania_produkcie.jpg|center|thumb|300px|obr.4. - Zákon zhromadňovania produkcie]]

Okrem produkčnej funkcie má vplyv na náklady i cena výrobných činiteľov. Zmena cien uvedené typy priebehu nákladov buď zosilňuje, alebo zoslabuje. Výsledkom všetkých vplyvov pôsobiacich na vývoj nákladov je nákladová funkcia. V manažérskej praxi sa používa krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.

'''krátkodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v krátkom období, v ktorom je možné zmeniť iba niektoré výrobné činitele.

'''dlhodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v dlhom období, v ktorom je možné zmeniť všetky výrobné činitele. Dlhodobá nákladová funkcia pozostáva z krátkodobých kriviek, vyjadrujúcich priebeh nákladov pre určitý rozsah objemu výroby. Dlhodobá nákladová funkcia zo začiatku klesá, od určitého bodu začne rásť v dôsledku obtiažnej koordinácie riadenia, nadmerného počtu riadiacich pracovníkov.

[[Image:Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.jpg|center|thumb|300px|obr.5. - Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia]]

=Teória zisku=

Minimálna cena, pod ktorou nie je možné dosiahnuť zisk, nech by bol objem produkcie akýkoľvek, sa nazýva PRAHOM RENTABILITY. Ak je trhová cena vyššia ako prah rentability, podnik realizuje zisk ( P ) (v opačnom prípade stratu). Vo všeobecnosti platí, že pod prahom rentability je ponuka podniku nulová.

kde: ys – ponúkané množstvo
p(s čiarou) – prah rentability

[[Image:Prah rentability.jpg|center|thumb|300px|obr.6. - Prah rentability]]

==Rovnováha podniku a maximálny zisk==

Pri podniku maximalizujúcom zisk platí, že Z = V – N.
V dokonalej konkurencie môžeme vyvodiť tieto závery :

1) Ak Vm > Nm, tak pri zvýšení objemu výroby o jednu jednotku vzrastú celkové príjmy viac, ako celkové náklady a vzrastie vtedy aj zisk. Znamená to, že zisk je možné zvýšiť rastom objemu výroby. Objem výroby je teda nižší ako optimálny a podnik sa nenachádza v rovnováhe.

2) Ak Vm < Nm, tak zvýšenie objemu výroby o jednu jednotku spôsobí väčší rast celkových nákladov ako celkových príjmov a zisk sa zníži, objem výroby je vyšší ako optimálny a podnik nenachádza v rovnováhe.

3) Ak Vm = Nm, dosahuje sa rovnováha podniku, pri ktorej zisk dosahuje maximálnu hodnotu. V rovnováhe je objem výroby a v rovnováhe je aj podnik. Splnila sa podmienka, že : Vm = Nm, Zm = 0

[[Image:Krivka zisku.jpg|center|thumb|300px|obr.7. - Krivka zisku]]

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-18T11:50:24Z

Petopil:

{{Kolokviálna skúška (hlavička)}}

=Teória nákladov=

Náklady vyjadrujú peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov nevyhnutných na uskutočnenie výroby za určité obdobie.

Dôležitosť nákladov spočíva najmä v tom, že:
*kvantifikujú rozličnú spotrebu rôznych výrobných faktorov,
*umožňujú sledovať hospodársku efektívnosť výroby a kvalitu práce,
*uplatňujú sa ako nástroj riadenia jednotlivých zložiek podniku a finančného riadenia podniku,
*sú dôležité pre utváranie cien,
*vstupujú do nich prostriedky z odpisovania majetku.

'''Náklady môžeme členiť:'''

1.podľa nákladových druhov – druhové
Nákladové druhy (výrobné faktory) vstupujú do podnikového reprodukčného procesu z okolia podniku, sú to teda externé náklady.
*prevádzkové (spotrebované nákupy, služby)
*finančné (platené úroky, kurzové straty)
*mimoriadne (manká, škody, ostatné mimoriadne)

2.podľa položiek kalkulačného vzorca – kalkulačné
*priame náklady – súvisia s konkrétnym výkonom a možno ich priamo stanoviť na výrobok (výkon).
*nepriame (režijné) náklady – zabezpečujú priebeh výrobného procesu a nie je možné určiť ich priamo na výrobok, ich výška pripadajúca na jednotlivé výrobky (služby) sa určuje rôznymi prepočtami.

3.v závislosti od objemu výkonov:
*variabilné (premenlivé) - náklady vznikajú opakovane pri uskutočňovaní každej jednotky výkonu, preto sa rozsah variabilných nákladov mení v závislosti od zmeny objemu výkonov.
*fixné (stále) - náklady vznikajú ako dôsledok jednorazového vkladu nedeliteľných výrobných faktorov umožňujúcich v rámci určitého rozpätia (intervalu) využitia kapacity meniť objem výkonov. Pri zmene objemu výkonov nedochádza k zmene týchto nákladov

[[Súbor:Rovnice.jpg]]

*Nc – celkové náklady
*Nv – variabilné náklady
*Nf – fixné náklady
*njc – celkové jednotkové náklady
*k – konštanta
*Nm – marginálne náklady
*njf – jednotkové fixné n.
*njv – jednotkové variabilné n.

=Nákladové funkcie a nákladové zákony=

Nákladové funkcie vyjadrujú vzťah medzi nákladmi a objemom výroby podniku. Všeobecne je možné nákladovú funkciu vyjadriť dvojakým vzťahom:

1/ Vznik nákladu zo strany vstupu
N = p . x
kde : p - cena vstupu, x - jeho množstvo

2/ Vznik nákladu zo strany výstupu, pri ktorom členíme náklady na variabilné a fixné
Nv = f (y)
Kde : f - funkcia výstupu a y – výstup, množstvo produkcie v hodnotovom vyjadrení.

Nf = k ( konštanta )
Potom N = f (y) + k čo znamená, že náklady sú funkciou vyrábaného množstva.

==Zákonitosti nákladov==

Nákladová funkcia vyjadruje určitú ekonomickú zákonitosť, ktorá sa viaže najmä na dva hlavné zákony pôsobiace v oblasti nákladov:

'''Zákon výnosnosti''' a '''zákon zhromadňovania produkcie'''

'''1. zákon výnosnosti produkcie'''

Výnosovým zákonom chápeme schopnosť nákladov vytvárať v porovnaní s konštantným výnosom, t. j. konštantnou cenou výrobku alebo služby určitý zisk. Táto schopnosť sa sleduje najmä vo vzťahu k variabilným nákladom, ktoré vo vzťahu k zmene produkcie môžu byť:
*lineárne meniace sa (zákon konštantných výnosov z rozsahu)
*degresívne meniace sa (zákon rastúcich výnosov z rozsahu)
*progresívne meniace sa (zákon klesajúcich výnosov z rozsahu)

'''Zákon konštantných výnosov z rozsahu'''

Ak je produkčná funkcia lineárna a ceny výrobných činiteľov sú konštantné, potom sa náklady vyvíjajú lineárne a nazývame ju proporcionálna. Grafickým znázornením je priamka. Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by
kde:

a – parameter fixných nákladov;
b – parameter lineárnych variabilných nákladov;
c – parameter progresívnych a degresívnych variabilných nákladov;

'''Zákon rastúcich výnosov z rozsahu'''

Ak s rastúcou výrobou náklady rastú pomalšie nazývame ju podproporciálna /degresívna/ .
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by – cy2

'''Zákon klesajúcich výnosov z rozsahu'''

Ak sa v podniku prejavuje zákon klesajúcich výnosov. Náklady rastú rýchlejšie ako rozsah produkcie nazývame ju nadproporciálna (progresívna). Graficky je znázornená krivkou rastúcou z Ľ do P.
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by + cy2

[[Image:Zákon výnosov z rozsahu.jpg|center|thumb|300px|obr.4. - Zákon zhromadňovania produkcie]]

Kombináciou týchto funkcií vzniká nákladová funkcia. Tento vývoj nákladov vyjadruje krivka celkových nákladov tvaru obráteného S a krivka marginálnych nákladov, ktorá má tvar U.

[[Image:Nákladové kategórie.jpg|center|thumb|300px|obr.3. - Nákladové kategórie]]

V bode B pretína krivka Nm krivku njc. Platí:

Nm = min njc

Krivka Nm pretína krivku priemerných variabilných nákladov v jej minime v bode A a platí:

Nm = min njv

'''2. Zákon zhromadňovania produkcie'''

Súvisí s vynakladaním fixných nákladov. Jeho podstata je spojená so zvyšovaním objemu produkcie, a spočíva v tom, že čím viac vyrábame produkcie, tým viac sa fixné náklady na jednotku produkcie znižujú. Dosahujeme tak úspory na nákladoch, ktoré sa označujú ako úspory z rozsahu produkcie.

[[Image:Zákon_zhromadňovania_produkcie.jpg|center|thumb|300px|obr.4. - Zákon zhromadňovania produkcie]]

Okrem produkčnej funkcie má vplyv na náklady i cena výrobných činiteľov. Zmena cien uvedené typy priebehu nákladov buď zosilňuje, alebo zoslabuje. Výsledkom všetkých vplyvov pôsobiacich na vývoj nákladov je nákladová funkcia. V manažérskej praxi sa používa krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.

'''krátkodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v krátkom období, v ktorom je možné zmeniť iba niektoré výrobné činitele.

'''dlhodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v dlhom období, v ktorom je možné zmeniť všetky výrobné činitele. Dlhodobá nákladová funkcia pozostáva z krátkodobých kriviek, vyjadrujúcich priebeh nákladov pre určitý rozsah objemu výroby. Dlhodobá nákladová funkcia zo začiatku klesá, od určitého bodu začne rásť v dôsledku obtiažnej koordinácie riadenia, nadmerného počtu riadiacich pracovníkov.

[[Image:Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.jpg|center|thumb|300px|obr.5. - Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia]]

=Teória zisku=

Minimálna cena, pod ktorou nie je možné dosiahnuť zisk, nech by bol objem produkcie akýkoľvek, sa nazýva PRAHOM RENTABILITY. Ak je trhová cena vyššia ako prah rentability, podnik realizuje zisk ( P ) (v opačnom prípade stratu). Vo všeobecnosti platí, že pod prahom rentability je ponuka podniku nulová.

kde: ys – ponúkané množstvo
p(s čiarou) – prah rentability

[[Image:Prah rentability.jpg|center|thumb|300px|obr.6. - Prah rentability]]

==Rovnováha podniku a maximálny zisk==

Pri podniku maximalizujúcom zisk platí, že Z = V – N.
V dokonalej konkurencie môžeme vyvodiť tieto závery :

1) Ak Vm > Nm, tak pri zvýšení objemu výroby o jednu jednotku vzrastú celkové príjmy viac, ako celkové náklady a vzrastie vtedy aj zisk. Znamená to, že zisk je možné zvýšiť rastom objemu výroby. Objem výroby je teda nižší ako optimálny a podnik sa nenachádza v rovnováhe.

2) Ak Vm < Nm, tak zvýšenie objemu výroby o jednu jednotku spôsobí väčší rast celkových nákladov ako celkových príjmov a zisk sa zníži, objem výroby je vyšší ako optimálny a podnik nenachádza v rovnováhe.

3) Ak Vm = Nm, dosahuje sa rovnováha podniku, pri ktorej zisk dosahuje maximálnu hodnotu. V rovnováhe je objem výroby a v rovnováhe je aj podnik. Splnila sa podmienka, že : Vm = Nm, Zm = 0

[[Image:Krivka zisku.jpg|center|thumb|300px|obr.7. - Krivka zisku]]

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-18T11:47:41Z

Petopil:

{{Kolokviálna skúška (hlavička)}}

=Teória nákladov=

Náklady vyjadrujú peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov nevyhnutných na uskutočnenie výroby za určité obdobie.

Dôležitosť nákladov spočíva najmä v tom, že:
*kvantifikujú rozličnú spotrebu rôznych výrobných faktorov,
*umožňujú sledovať hospodársku efektívnosť výroby a kvalitu práce,
*uplatňujú sa ako nástroj riadenia jednotlivých zložiek podniku a finančného riadenia podniku,
*sú dôležité pre utváranie cien,
*vstupujú do nich prostriedky z odpisovania majetku.

'''Náklady môžeme členiť:'''

1.podľa nákladových druhov – druhové
Nákladové druhy (výrobné faktory) vstupujú do podnikového reprodukčného procesu z okolia podniku, sú to teda externé náklady.
*prevádzkové (spotrebované nákupy, služby)
*finančné (platené úroky, kurzové straty)
*mimoriadne (manká, škody, ostatné mimoriadne)

2.podľa položiek kalkulačného vzorca – kalkulačné
*priame náklady – súvisia s konkrétnym výkonom a možno ich priamo stanoviť na výrobok (výkon).
*nepriame (režijné) náklady – zabezpečujú priebeh výrobného procesu a nie je možné určiť ich priamo na výrobok, ich výška pripadajúca na jednotlivé výrobky (služby) sa určuje rôznymi prepočtami.

3.v závislosti od objemu výkonov:
*variabilné (premenlivé) - náklady vznikajú opakovane pri uskutočňovaní každej jednotky výkonu, preto sa rozsah variabilných nákladov mení v závislosti od zmeny objemu výkonov.
*fixné (stále) - náklady vznikajú ako dôsledok jednorazového vkladu nedeliteľných výrobných faktorov umožňujúcich v rámci určitého rozpätia (intervalu) využitia kapacity meniť objem výkonov. Pri zmene objemu výkonov nedochádza k zmene týchto nákladov

[[Súbor:Rovnice.jpg]]

*Nc – celkové náklady
*Nv – variabilné náklady
*Nf – fixné náklady
*njc – celkové jednotkové náklady
*k – konštanta
*Nm – marginálne náklady
*njf – jednotkové fixné n.
*njv – jednotkové variabilné n.

=Nákladové funkcie a nákladové zákony=

Nákladové funkcie vyjadrujú vzťah medzi nákladmi a objemom výroby podniku. Všeobecne je možné nákladovú funkciu vyjadriť dvojakým vzťahom:

1/ Vznik nákladu zo strany vstupu
N = p . x
kde : p - cena vstupu, x - jeho množstvo

2/ Vznik nákladu zo strany výstupu, pri ktorom členíme náklady na variabilné a fixné
Nv = f (y)
Kde : f - funkcia výstupu a y – výstup, množstvo produkcie v hodnotovom vyjadrení.

Nf = k ( konštanta )
Potom N = f (y) + k čo znamená, že náklady sú funkciou vyrábaného množstva.

==Zákonitosti nákladov==

Nákladová funkcia vyjadruje určitú ekonomickú zákonitosť, ktorá sa viaže najmä na dva hlavné zákony pôsobiace v oblasti nákladov:

'''Zákon výnosnosti''' a '''zákon zhromadňovania produkcie'''

'''1. zákon výnosnosti produkcie'''

Výnosovým zákonom chápeme schopnosť nákladov vytvárať v porovnaní s konštantným výnosom, t. j. konštantnou cenou výrobku alebo služby určitý zisk. Táto schopnosť sa sleduje najmä vo vzťahu k variabilným nákladom, ktoré vo vzťahu k zmene produkcie môžu byť:
*lineárne meniace sa (zákon konštantných výnosov z rozsahu)
*degresívne meniace sa (zákon rastúcich výnosov z rozsahu)
*progresívne meniace sa (zákon klesajúcich výnosov z rozsahu)

'''Zákon konštantných výnosov z rozsahu'''

Ak je produkčná funkcia lineárna a ceny výrobných činiteľov sú konštantné, potom sa náklady vyvíjajú lineárne a nazývame ju proporcionálna. Grafickým znázornením je priamka. Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by
kde:

a – parameter fixných nákladov;
b – parameter lineárnych variabilných nákladov;
c – parameter progresívnych a degresívnych variabilných nákladov;

'''Zákon rastúcich výnosov z rozsahu'''

Ak s rastúcou výrobou náklady rastú pomalšie nazývame ju podproporciálna /degresívna/ .
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by – cy2

'''Zákon klesajúcich výnosov z rozsahu'''

Ak sa v podniku prejavuje zákon klesajúcich výnosov. Náklady rastú rýchlejšie ako rozsah produkcie nazývame ju nadproporciálna (progresívna). Graficky je znázornená krivkou rastúcou z Ľ do P.
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by + cy2

[[Súbor:Zákon_výnosov_z_rozsahu.jpg]]

Kombináciou týchto funkcií vzniká nákladová funkcia. Tento vývoj nákladov vyjadruje krivka celkových nákladov tvaru obráteného S a krivka marginálnych nákladov, ktorá má tvar U.

[[Image:Nákladové kategórie.jpg|center|thumb|300px|obr.3. - Nákladové kategórie]]

V bode B pretína krivka Nm krivku njc. Platí:

Nm = min njc

Krivka Nm pretína krivku priemerných variabilných nákladov v jej minime v bode A a platí:

Nm = min njv

'''2. Zákon zhromadňovania produkcie'''

Súvisí s vynakladaním fixných nákladov. Jeho podstata je spojená so zvyšovaním objemu produkcie, a spočíva v tom, že čím viac vyrábame produkcie, tým viac sa fixné náklady na jednotku produkcie znižujú. Dosahujeme tak úspory na nákladoch, ktoré sa označujú ako úspory z rozsahu produkcie.

[[Image:Zákon_zhromadňovania_produkcie.jpg|center|thumb|300px|obr.4. - Zákon zhromadňovania produkcie]]

Okrem produkčnej funkcie má vplyv na náklady i cena výrobných činiteľov. Zmena cien uvedené typy priebehu nákladov buď zosilňuje, alebo zoslabuje. Výsledkom všetkých vplyvov pôsobiacich na vývoj nákladov je nákladová funkcia. V manažérskej praxi sa používa krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.

'''krátkodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v krátkom období, v ktorom je možné zmeniť iba niektoré výrobné činitele.

'''dlhodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v dlhom období, v ktorom je možné zmeniť všetky výrobné činitele. Dlhodobá nákladová funkcia pozostáva z krátkodobých kriviek, vyjadrujúcich priebeh nákladov pre určitý rozsah objemu výroby. Dlhodobá nákladová funkcia zo začiatku klesá, od určitého bodu začne rásť v dôsledku obtiažnej koordinácie riadenia, nadmerného počtu riadiacich pracovníkov.

[[Image:Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.jpg|center|thumb|300px|obr.5. - Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia]]

=Teória zisku=

Minimálna cena, pod ktorou nie je možné dosiahnuť zisk, nech by bol objem produkcie akýkoľvek, sa nazýva PRAHOM RENTABILITY. Ak je trhová cena vyššia ako prah rentability, podnik realizuje zisk ( P ) (v opačnom prípade stratu). Vo všeobecnosti platí, že pod prahom rentability je ponuka podniku nulová.

kde: ys – ponúkané množstvo
p(s čiarou) – prah rentability

[[Image:Prah rentability.jpg|center|thumb|300px|obr.6. - Prah rentability]]

==Rovnováha podniku a maximálny zisk==

Pri podniku maximalizujúcom zisk platí, že Z = V – N.
V dokonalej konkurencie môžeme vyvodiť tieto závery :

1) Ak Vm > Nm, tak pri zvýšení objemu výroby o jednu jednotku vzrastú celkové príjmy viac, ako celkové náklady a vzrastie vtedy aj zisk. Znamená to, že zisk je možné zvýšiť rastom objemu výroby. Objem výroby je teda nižší ako optimálny a podnik sa nenachádza v rovnováhe.

2) Ak Vm < Nm, tak zvýšenie objemu výroby o jednu jednotku spôsobí väčší rast celkových nákladov ako celkových príjmov a zisk sa zníži, objem výroby je vyšší ako optimálny a podnik nenachádza v rovnováhe.

3) Ak Vm = Nm, dosahuje sa rovnováha podniku, pri ktorej zisk dosahuje maximálnu hodnotu. V rovnováhe je objem výroby a v rovnováhe je aj podnik. Splnila sa podmienka, že : Vm = Nm, Zm = 0

[[Image:Krivka zisku.jpg|center|thumb|300px|obr.7. - Krivka zisku]]

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-18T11:42:27Z

Petopil:

{{Kolokviálna skúška (hlavička)}}

=Teória nákladov=

Náklady vyjadrujú peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov nevyhnutných na uskutočnenie výroby za určité obdobie.

Dôležitosť nákladov spočíva najmä v tom, že:
*kvantifikujú rozličnú spotrebu rôznych výrobných faktorov,
*umožňujú sledovať hospodársku efektívnosť výroby a kvalitu práce,
*uplatňujú sa ako nástroj riadenia jednotlivých zložiek podniku a finančného riadenia podniku,
*sú dôležité pre utváranie cien,
*vstupujú do nich prostriedky z odpisovania majetku.

'''Náklady môžeme členiť:'''

1.podľa nákladových druhov – druhové
Nákladové druhy (výrobné faktory) vstupujú do podnikového reprodukčného procesu z okolia podniku, sú to teda externé náklady.
*prevádzkové (spotrebované nákupy, služby)
*finančné (platené úroky, kurzové straty)
*mimoriadne (manká, škody, ostatné mimoriadne)

2.podľa položiek kalkulačného vzorca – kalkulačné
*priame náklady – súvisia s konkrétnym výkonom a možno ich priamo stanoviť na výrobok (výkon).
*nepriame (režijné) náklady – zabezpečujú priebeh výrobného procesu a nie je možné určiť ich priamo na výrobok, ich výška pripadajúca na jednotlivé výrobky (služby) sa určuje rôznymi prepočtami.

3.v závislosti od objemu výkonov:
*variabilné (premenlivé) - náklady vznikajú opakovane pri uskutočňovaní každej jednotky výkonu, preto sa rozsah variabilných nákladov mení v závislosti od zmeny objemu výkonov.
*fixné (stále) - náklady vznikajú ako dôsledok jednorazového vkladu nedeliteľných výrobných faktorov umožňujúcich v rámci určitého rozpätia (intervalu) využitia kapacity meniť objem výkonov. Pri zmene objemu výkonov nedochádza k zmene týchto nákladov

[[Súbor:Rovnice.jpg]]

*Nc – celkové náklady
*Nv – variabilné náklady
*Nf – fixné náklady
*njc – celkové jednotkové náklady
*k – konštanta
*Nm – marginálne náklady
*njf – jednotkové fixné n.
*njv – jednotkové variabilné n.

=Nákladové funkcie a nákladové zákony=

Nákladové funkcie vyjadrujú vzťah medzi nákladmi a objemom výroby podniku. Všeobecne je možné nákladovú funkciu vyjadriť dvojakým vzťahom:

1/ Vznik nákladu zo strany vstupu
N = p . x
kde : p - cena vstupu, x - jeho množstvo

2/ Vznik nákladu zo strany výstupu, pri ktorom členíme náklady na variabilné a fixné
Nv = f (y)
Kde : f - funkcia výstupu a y – výstup, množstvo produkcie v hodnotovom vyjadrení.

Nf = k ( konštanta )
Potom N = f (y) + k čo znamená, že náklady sú funkciou vyrábaného množstva.

==Zákonitosti nákladov==

Nákladová funkcia vyjadruje určitú ekonomickú zákonitosť, ktorá sa viaže najmä na dva hlavné zákony pôsobiace v oblasti nákladov:

'''Zákon výnosnosti''' a '''zákon zhromadňovania produkcie'''

'''1. zákon výnosnosti produkcie'''

Výnosovým zákonom chápeme schopnosť nákladov vytvárať v porovnaní s konštantným výnosom, t. j. konštantnou cenou výrobku alebo služby určitý zisk. Táto schopnosť sa sleduje najmä vo vzťahu k variabilným nákladom, ktoré vo vzťahu k zmene produkcie môžu byť:
*lineárne meniace sa (zákon konštantných výnosov z rozsahu)
*degresívne meniace sa (zákon rastúcich výnosov z rozsahu)
*progresívne meniace sa (zákon klesajúcich výnosov z rozsahu)

'''Zákon konštantných výnosov z rozsahu'''

Ak je produkčná funkcia lineárna a ceny výrobných činiteľov sú konštantné, potom sa náklady vyvíjajú lineárne a nazývame ju proporcionálna. Grafickým znázornením je priamka. Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by
kde:

a – parameter fixných nákladov;
b – parameter lineárnych variabilných nákladov;
c – parameter progresívnych a degresívnych variabilných nákladov;

'''Zákon rastúcich výnosov z rozsahu'''

Ak s rastúcou výrobou náklady rastú pomalšie nazývame ju podproporciálna /degresívna/ .
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by – cy2

'''Zákon klesajúcich výnosov z rozsahu'''

Ak sa v podniku prejavuje zákon klesajúcich výnosov. Náklady rastú rýchlejšie ako rozsah produkcie nazývame ju nadproporciálna (progresívna). Graficky je znázornená krivkou rastúcou z Ľ do P.
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by + cy2

[[Súbor:Zákon_výnosov_z_rozsahu.jpg]]

Kombináciou týchto funkcií vzniká nákladová funkcia. Tento vývoj nákladov vyjadruje krivka celkových nákladov tvaru obráteného S a krivka marginálnych nákladov, ktorá má tvar U.

[[Súbor:Nákladové kategórie.jpg]]

V bode B pretína krivka Nm krivku njc. Platí:

Nm = min njc

Krivka Nm pretína krivku priemerných variabilných nákladov v jej minime v bode A a platí:

Nm = min njv

'''2. Zákon zhromadňovania produkcie'''

Súvisí s vynakladaním fixných nákladov. Jeho podstata je spojená so zvyšovaním objemu produkcie, a spočíva v tom, že čím viac vyrábame produkcie, tým viac sa fixné náklady na jednotku produkcie znižujú. Dosahujeme tak úspory na nákladoch, ktoré sa označujú ako úspory z rozsahu produkcie.

[[Image:Zákon_zhromadňovania_produkcie.jpg|center|thumb|300px|obr.4. - Zákon zhromadňovania produkcie]]

Okrem produkčnej funkcie má vplyv na náklady i cena výrobných činiteľov. Zmena cien uvedené typy priebehu nákladov buď zosilňuje, alebo zoslabuje. Výsledkom všetkých vplyvov pôsobiacich na vývoj nákladov je nákladová funkcia. V manažérskej praxi sa používa krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.

'''krátkodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v krátkom období, v ktorom je možné zmeniť iba niektoré výrobné činitele.

'''dlhodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v dlhom období, v ktorom je možné zmeniť všetky výrobné činitele. Dlhodobá nákladová funkcia pozostáva z krátkodobých kriviek, vyjadrujúcich priebeh nákladov pre určitý rozsah objemu výroby. Dlhodobá nákladová funkcia zo začiatku klesá, od určitého bodu začne rásť v dôsledku obtiažnej koordinácie riadenia, nadmerného počtu riadiacich pracovníkov.

[[Image:Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.jpg|center|thumb|300px|obr.5. - Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia]]

=Teória zisku=

Minimálna cena, pod ktorou nie je možné dosiahnuť zisk, nech by bol objem produkcie akýkoľvek, sa nazýva PRAHOM RENTABILITY. Ak je trhová cena vyššia ako prah rentability, podnik realizuje zisk ( P ) (v opačnom prípade stratu). Vo všeobecnosti platí, že pod prahom rentability je ponuka podniku nulová.

kde: ys – ponúkané množstvo
p(s čiarou) – prah rentability

[[Image:Prah rentability.jpg|center|thumb|300px|obr.6. - Prah rentability]]

==Rovnováha podniku a maximálny zisk==

Pri podniku maximalizujúcom zisk platí, že Z = V – N.
V dokonalej konkurencie môžeme vyvodiť tieto závery :

1) Ak Vm > Nm, tak pri zvýšení objemu výroby o jednu jednotku vzrastú celkové príjmy viac, ako celkové náklady a vzrastie vtedy aj zisk. Znamená to, že zisk je možné zvýšiť rastom objemu výroby. Objem výroby je teda nižší ako optimálny a podnik sa nenachádza v rovnováhe.

2) Ak Vm < Nm, tak zvýšenie objemu výroby o jednu jednotku spôsobí väčší rast celkových nákladov ako celkových príjmov a zisk sa zníži, objem výroby je vyšší ako optimálny a podnik nenachádza v rovnováhe.

3) Ak Vm = Nm, dosahuje sa rovnováha podniku, pri ktorej zisk dosahuje maximálnu hodnotu. V rovnováhe je objem výroby a v rovnováhe je aj podnik. Splnila sa podmienka, že : Vm = Nm, Zm = 0

[[Image:Krivka zisku.jpg|center|thumb|300px|obr.7. - Krivka zisku]]

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-18T11:30:37Z

Petopil:

{{Kolokviálna skúška (hlavička)}}

=Teória nákladov=

Náklady vyjadrujú peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov nevyhnutných na uskutočnenie výroby za určité obdobie.

Dôležitosť nákladov spočíva najmä v tom, že:
*kvantifikujú rozličnú spotrebu rôznych výrobných faktorov,
*umožňujú sledovať hospodársku efektívnosť výroby a kvalitu práce,
*uplatňujú sa ako nástroj riadenia jednotlivých zložiek podniku a finančného riadenia podniku,
*sú dôležité pre utváranie cien,
*vstupujú do nich prostriedky z odpisovania majetku.

'''Náklady môžeme členiť:'''

1.podľa nákladových druhov – druhové
Nákladové druhy (výrobné faktory) vstupujú do podnikového reprodukčného procesu z okolia podniku, sú to teda externé náklady.
*prevádzkové (spotrebované nákupy, služby)
*finančné (platené úroky, kurzové straty)
*mimoriadne (manká, škody, ostatné mimoriadne)

2.podľa položiek kalkulačného vzorca – kalkulačné
*priame náklady – súvisia s konkrétnym výkonom a možno ich priamo stanoviť na výrobok (výkon).
*nepriame (režijné) náklady – zabezpečujú priebeh výrobného procesu a nie je možné určiť ich priamo na výrobok, ich výška pripadajúca na jednotlivé výrobky (služby) sa určuje rôznymi prepočtami.

3.v závislosti od objemu výkonov:
*variabilné (premenlivé) - náklady vznikajú opakovane pri uskutočňovaní každej jednotky výkonu, preto sa rozsah variabilných nákladov mení v závislosti od zmeny objemu výkonov.
*fixné (stále) - náklady vznikajú ako dôsledok jednorazového vkladu nedeliteľných výrobných faktorov umožňujúcich v rámci určitého rozpätia (intervalu) využitia kapacity meniť objem výkonov. Pri zmene objemu výkonov nedochádza k zmene týchto nákladov

[[Súbor:Rovnice.jpg]]

*Nc – celkové náklady
*Nv – variabilné náklady
*Nf – fixné náklady
*njc – celkové jednotkové náklady
*k – konštanta
*Nm – marginálne náklady
*njf – jednotkové fixné n.
*njv – jednotkové variabilné n.

=Nákladové funkcie a nákladové zákony=

Nákladové funkcie vyjadrujú vzťah medzi nákladmi a objemom výroby podniku. Všeobecne je možné nákladovú funkciu vyjadriť dvojakým vzťahom:

1/ Vznik nákladu zo strany vstupu
N = p . x
kde : p - cena vstupu, x - jeho množstvo

2/ Vznik nákladu zo strany výstupu, pri ktorom členíme náklady na variabilné a fixné
Nv = f (y)
Kde : f - funkcia výstupu a y – výstup, množstvo produkcie v hodnotovom vyjadrení.

Nf = k ( konštanta )
Potom N = f (y) + k čo znamená, že náklady sú funkciou vyrábaného množstva.

==Zákonitosti nákladov==

Nákladová funkcia vyjadruje určitú ekonomickú zákonitosť, ktorá sa viaže najmä na dva hlavné zákony pôsobiace v oblasti nákladov:

'''Zákon výnosnosti''' a '''zákon zhromadňovania produkcie'''

'''1. zákon výnosnosti produkcie'''

Výnosovým zákonom chápeme schopnosť nákladov vytvárať v porovnaní s konštantným výnosom, t. j. konštantnou cenou výrobku alebo služby určitý zisk. Táto schopnosť sa sleduje najmä vo vzťahu k variabilným nákladom, ktoré vo vzťahu k zmene produkcie môžu byť:
*lineárne meniace sa (zákon konštantných výnosov z rozsahu)
*degresívne meniace sa (zákon rastúcich výnosov z rozsahu)
*progresívne meniace sa (zákon klesajúcich výnosov z rozsahu)

'''Zákon konštantných výnosov z rozsahu'''

Ak je produkčná funkcia lineárna a ceny výrobných činiteľov sú konštantné, potom sa náklady vyvíjajú lineárne a nazývame ju proporcionálna. Grafickým znázornením je priamka. Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by
kde:

a – parameter fixných nákladov;
b – parameter lineárnych variabilných nákladov;
c – parameter progresívnych a degresívnych variabilných nákladov;

'''Zákon rastúcich výnosov z rozsahu'''

Ak s rastúcou výrobou náklady rastú pomalšie nazývame ju podproporciálna /degresívna/ .
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by – cy2

'''Zákon klesajúcich výnosov z rozsahu'''

Ak sa v podniku prejavuje zákon klesajúcich výnosov. Náklady rastú rýchlejšie ako rozsah produkcie nazývame ju nadproporciálna (progresívna). Graficky je znázornená krivkou rastúcou z Ľ do P.
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by + cy2

[[Súbor:Zákon_výnosov_z_rozsahu.jpg]]

Kombináciou týchto funkcií vzniká nákladová funkcia. Tento vývoj nákladov vyjadruje krivka celkových nákladov tvaru obráteného S a krivka marginálnych nákladov, ktorá má tvar U.

[[Súbor:Nákladové kategórie.jpg]]

V bode B pretína krivka Nm krivku njc. Platí:

Nm = min njc

Krivka Nm pretína krivku priemerných variabilných nákladov v jej minime v bode A a platí:

Nm = min njv

'''2. Zákon zhromadňovania produkcie'''

Súvisí s vynakladaním fixných nákladov. Jeho podstata je spojená so zvyšovaním objemu produkcie, a spočíva v tom, že čím viac vyrábame produkcie, tým viac sa fixné náklady na jednotku produkcie znižujú. Dosahujeme tak úspory na nákladoch, ktoré sa označujú ako úspory z rozsahu produkcie.

[[Image:Zákon_zhromadňovania_produkcie.jpg|center|thumb|300px|obr.4. - Zákon zhromadňovania produkcie]]

Okrem produkčnej funkcie má vplyv na náklady i cena výrobných činiteľov. Zmena cien uvedené typy priebehu nákladov buď zosilňuje, alebo zoslabuje. Výsledkom všetkých vplyvov pôsobiacich na vývoj nákladov je nákladová funkcia. V manažérskej praxi sa používa krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.

'''krátkodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v krátkom období, v ktorom je možné zmeniť iba niektoré výrobné činitele.

'''dlhodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v dlhom období, v ktorom je možné zmeniť všetky výrobné činitele. Dlhodobá nákladová funkcia pozostáva z krátkodobých kriviek, vyjadrujúcich priebeh nákladov pre určitý rozsah objemu výroby. Dlhodobá nákladová funkcia zo začiatku klesá, od určitého bodu začne rásť v dôsledku obtiažnej koordinácie riadenia, nadmerného počtu riadiacich pracovníkov.

[[Image:Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.jpg|center|thumb|300px|obr.5. - Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia]]

=Teória zisku=

Minimálna cena, pod ktorou nie je možné dosiahnuť zisk, nech by bol objem produkcie akýkoľvek, sa nazýva PRAHOM RENTABILITY. Ak je trhová cena vyššia ako prah rentability, podnik realizuje zisk ( P ) (v opačnom prípade stratu). Vo všeobecnosti platí, že pod prahom rentability je ponuka podniku nulová.

kde: ys – ponúkané množstvo
p – prah rentability

[[Image:Prah rentability.jpg|center|thumb|300px|obr.6. - Prah rentability]]

==Rovnováha podniku a maximálny zisk==

Pri podniku maximalizujúcom zisk platí, že Z = V – N.
V dokonalej konkurencie môžeme vyvodiť tieto závery :

1) Ak Vm > Nm, tak pri zvýšení objemu výroby o jednu jednotku vzrastú celkové príjmy viac, ako celkové náklady a vzrastie vtedy aj zisk. Znamená to, že zisk je možné zvýšiť rastom objemu výroby. Objem výroby je teda nižší ako optimálny a podnik sa nenachádza v rovnováhe.

2) Ak Vm < Nm, tak zvýšenie objemu výroby o jednu jednotku spôsobí väčší rast celkových nákladov ako celkových príjmov a zisk sa zníži, objem výroby je vyšší ako optimálny a podnik nenachádza v rovnováhe.

3) Ak Vm = Nm, dosahuje sa rovnováha podniku, pri ktorej zisk dosahuje maximálnu hodnotu. V rovnováhe je objem výroby a v rovnováhe je aj podnik. Splnila sa podmienka, že : Vm = Nm, Zm = 0

[[Image:Krivka zisku.jpg|center|thumb|300px|obr.7. - Krivka zisku]]

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-17T23:22:36Z

Petopil:

{{Kolokviálna skúška (hlavička)}}

=Teória nákladov=

Náklady vyjadrujú peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov nevyhnutných na uskutočnenie výroby za určité obdobie.

Dôležitosť nákladov spočíva najmä v tom, že:
*kvantifikujú rozličnú spotrebu rôznych výrobných faktorov,
*umožňujú sledovať hospodársku efektívnosť výroby a kvalitu práce,
*uplatňujú sa ako nástroj riadenia jednotlivých zložiek podniku a finančného riadenia podniku,
*sú dôležité pre utváranie cien,
*vstupujú do nich prostriedky z odpisovania majetku.

'''Náklady môžeme členiť:'''

1.podľa nákladových druhov – druhové
Nákladové druhy (výrobné faktory) vstupujú do podnikového reprodukčného procesu z okolia podniku, sú to teda externé náklady.
*prevádzkové (spotrebované nákupy, služby)
*finančné (platené úroky, kurzové straty)
*mimoriadne (manká, škody, ostatné mimoriadne)

2.podľa položiek kalkulačného vzorca – kalkulačné
*priame náklady – súvisia s konkrétnym výkonom a možno ich priamo stanoviť na výrobok (výkon).
*nepriame (režijné) náklady – zabezpečujú priebeh výrobného procesu a nie je možné určiť ich priamo na výrobok, ich výška pripadajúca na jednotlivé výrobky (služby) sa určuje rôznymi prepočtami.

3.v závislosti od objemu výkonov:
*variabilné (premenlivé) - náklady vznikajú opakovane pri uskutočňovaní každej jednotky výkonu, preto sa rozsah variabilných nákladov mení v závislosti od zmeny objemu výkonov.
*fixné (stále) - náklady vznikajú ako dôsledok jednorazového vkladu nedeliteľných výrobných faktorov umožňujúcich v rámci určitého rozpätia (intervalu) využitia kapacity meniť objem výkonov. Pri zmene objemu výkonov nedochádza k zmene týchto nákladov

[[Súbor:Rovnice.jpg]]

*Nc – celkové náklady
*Nv – variabilné náklady
*Nf – fixné náklady
*njc – celkové jednotkové náklady
*k – konštanta
*Nm – marginálne náklady
*njf – jednotkové fixné n.
*njv – jednotkové variabilné n.

=Nákladové funkcie a nákladové zákony=

Nákladové funkcie vyjadrujú vzťah medzi nákladmi a objemom výroby podniku. Všeobecne je možné nákladovú funkciu vyjadriť dvojakým vzťahom:

1/ Vznik nákladu zo strany vstupu
N = p . x
kde : p - cena vstupu, x - jeho množstvo

2/ Vznik nákladu zo strany výstupu, pri ktorom členíme náklady na variabilné a fixné
Nv = f (y)
Kde : f - funkcia výstupu a y – výstup, množstvo produkcie v hodnotovom vyjadrení.

Nf = k ( konštanta )
Potom N = f (y) + k čo znamená, že náklady sú funkciou vyrábaného množstva.

==Zákonitosti nákladov==

Nákladová funkcia vyjadruje určitú ekonomickú zákonitosť, ktorá sa viaže najmä na dva hlavné zákony pôsobiace v oblasti nákladov:

'''Zákon výnosnosti a zákon zhromadňovania produkcie'''

'''1. zákon výnosnosti produkcie'''

Výnosovým zákonom chápeme schopnosť nákladov vytvárať v porovnaní s konštantným výnosom, t. j. konštantnou cenou výrobku alebo služby určitý zisk. Táto schopnosť sa sleduje najmä vo vzťahu k variabilným nákladom, ktoré vo vzťahu k zmene produkcie môžu byť:
*lineárne meniace sa (zákon konštantných výnosov z rozsahu)
*degresívne meniace sa (zákon rastúcich výnosov z rozsahu)
*progresívne meniace sa (zákon klesajúcich výnosov z rozsahu)

'''Zákon konštantných výnosov z rozsahu'''

Ak je produkčná funkcia lineárna a ceny výrobných činiteľov sú konštantné, potom sa náklady vyvíjajú lineárne a nazývame ju proporcionálna. Grafickým znázornením je priamka. Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by
kde:

a – parameter fixných nákladov;
b – parameter lineárnych variabilných nákladov;
c – parameter progresívnych a degresívnych variabilných nákladov;

'''Zákon rastúcich výnosov z rozsahu'''

Ak s rastúcou výrobou náklady rastú pomalšie nazývame ju podproporciálna /degresívna/ .
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by – cy2

'''Zákon klesajúcich výnosov z rozsahu'''

Ak sa v podniku prejavuje zákon klesajúcich výnosov. Náklady rastú rýchlejšie ako rozsah produkcie nazývame ju nadproporciálna (progresívna). Graficky je znázornená krivkou rastúcou z Ľ do P.
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by + cy2

[[Súbor:Zákon_výnosov_z_rozsahu.jpg]]

Kombináciou týchto funkcií vzniká nákladová funkcia. Tento vývoj nákladov vyjadruje krivka celkových nákladov tvaru obráteného S a krivka marginálnych nákladov, ktorá má tvar U.

[[Súbor:Nákladové kategórie.jpg]]

V bode B pretína krivka Nm krivku njc. Platí:

Nm = min njc

Krivka Nm pretína krivku priemerných variabilných nákladov v jej minime v bode A a platí:

Nm = min njv

'''2. Zákon zhromadňovania produkcie'''

Súvisí s vynakladaním fixných nákladov. Jeho podstata je spojená so zvyšovaním objemu produkcie, a spočíva v tom, že čím viac vyrábame produkcie, tým viac sa fixné náklady na jednotku produkcie znižujú. Dosahujeme tak úspory na nákladoch, ktoré sa označujú ako úspory z rozsahu produkcie.

[[Image:Zákon_zhromadňovania_produkcie.jpg|center|thumb|300px|obr.4. - Zákon zhromadňovania produkcie]]

Okrem produkčnej funkcie má vplyv na náklady i cena výrobných činiteľov. Zmena cien uvedené typy priebehu nákladov buď zosilňuje, alebo zoslabuje. Výsledkom všetkých vplyvov pôsobiacich na vývoj nákladov je nákladová funkcia. V manažérskej praxi sa používa krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.

'''krátkodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v krátkom období, v ktorom je možné zmeniť iba niektoré výrobné činitele.

'''dlhodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v dlhom období, v ktorom je možné zmeniť všetky výrobné činitele. Dlhodobá nákladová funkcia pozostáva z krátkodobých kriviek, vyjadrujúcich priebeh nákladov pre určitý rozsah objemu výroby. Dlhodobá nákladová funkcia zo začiatku klesá, od určitého bodu začne rásť v dôsledku obtiažnej koordinácie riadenia, nadmerného počtu riadiacich pracovníkov.

[[Image:Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.jpg|center|thumb|300px|obr.5. - Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia]]

=Teória zisku=

Minimálna cena, pod ktorou nie je možné dosiahnuť zisk, nech by bol objem produkcie akýkoľvek, sa nazýva PRAHOM RENTABILITY. Ak je trhová cena vyššia ako prah rentability, podnik realizuje zisk ( P ) (v opačnom prípade stratu). Vo všeobecnosti platí, že pod prahom rentability je ponuka podniku nulová.

kde: ys – ponúkané množstvo
p – prah rentability

[[Image:Prah rentability.jpg|center|thumb|300px|obr.6. - Prah rentability]]

==Rovnováha podniku a maximálny zisk==

Pri podniku maximalizujúcom zisk platí, že Z = V – N.
V dokonalej konkurencie môžeme vyvodiť tieto závery :

1) Ak Vm > Nm, tak pri zvýšení objemu výroby o jednu jednotku vzrastú celkové príjmy viac, ako celkové náklady a vzrastie vtedy aj zisk. Znamená to, že zisk je možné zvýšiť rastom objemu výroby. Objem výroby je teda nižší ako optimálny a podnik sa nenachádza v rovnováhe.

2) Ak Vm < Nm, tak zvýšenie objemu výroby o jednu jednotku spôsobí väčší rast celkových nákladov ako celkových príjmov a zisk sa zníži, objem výroby je vyšší ako optimálny a podnik nenachádza v rovnováhe.

3) Ak Vm = Nm, dosahuje sa rovnováha podniku, pri ktorej zisk dosahuje maximálnu hodnotu. V rovnováhe je objem výroby a v rovnováhe je aj podnik. Splnila sa podmienka, že : Vm = Nm, Zm = 0

[[Image:Krivka zisku.jpg|center|thumb|300px|obr.7. - Krivka zisku]]

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-17T23:20:30Z

Petopil:

{{Kolokviálna skúška (hlavička)}}

=Teória nákladov=

Náklady vyjadrujú peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov nevyhnutných na uskutočnenie výroby za určité obdobie.

Dôležitosť nákladov spočíva najmä v tom, že:
*kvantifikujú rozličnú spotrebu rôznych výrobných faktorov,
*umožňujú sledovať hospodársku efektívnosť výroby a kvalitu práce,
*uplatňujú sa ako nástroj riadenia jednotlivých zložiek podniku a finančného riadenia podniku,
*sú dôležité pre utváranie cien,
*vstupujú do nich prostriedky z odpisovania majetku.

'''Náklady môžeme členiť:'''

1.podľa nákladových druhov – druhové
Nákladové druhy (výrobné faktory) vstupujú do podnikového reprodukčného procesu z okolia podniku, sú to teda externé náklady.
*prevádzkové (spotrebované nákupy, služby)
*finančné (platené úroky, kurzové straty)
*mimoriadne (manká, škody, ostatné mimoriadne)

2.podľa položiek kalkulačného vzorca – kalkulačné
*priame náklady – súvisia s konkrétnym výkonom a možno ich priamo stanoviť na výrobok (výkon).
*nepriame (režijné) náklady – zabezpečujú priebeh výrobného procesu a nie je možné určiť ich priamo na výrobok, ich výška pripadajúca na jednotlivé výrobky (služby) sa určuje rôznymi prepočtami.

3.v závislosti od objemu výkonov:
*variabilné (premenlivé) - náklady vznikajú opakovane pri uskutočňovaní každej jednotky výkonu, preto sa rozsah variabilných nákladov mení v závislosti od zmeny objemu výkonov.
*fixné (stále) - náklady vznikajú ako dôsledok jednorazového vkladu nedeliteľných výrobných faktorov umožňujúcich v rámci určitého rozpätia (intervalu) využitia kapacity meniť objem výkonov. Pri zmene objemu výkonov nedochádza k zmene týchto nákladov

[[Súbor:Rovnice.jpg]]

*Nc – celkové náklady
*Nv – variabilné náklady
*Nf – fixné náklady
*njc – celkové jednotkové náklady
*k – konštanta
*Nm – marginálne náklady
*njf – jednotkové fixné n.
*njv – jednotkové variabilné n.

=Nákladové funkcie a nákladové zákony=

Nákladové funkcie vyjadrujú vzťah medzi nákladmi a objemom výroby podniku. Všeobecne je možné nákladovú funkciu vyjadriť dvojakým vzťahom:

1/ Vznik nákladu zo strany vstupu
N = p . x
kde : p - cena vstupu, x - jeho množstvo

2/ Vznik nákladu zo strany výstupu, pri ktorom členíme náklady na variabilné a fixné
Nv = f (y)
Kde : f - funkcia výstupu a y – výstup, množstvo produkcie v hodnotovom vyjadrení.

Nf = k ( konštanta )
Potom N = f (y) + k čo znamená, že náklady sú funkciou vyrábaného množstva.

==Zákonitosti nákladov==

Nákladová funkcia vyjadruje určitú ekonomickú zákonitosť, ktorá sa viaže najmä na dva hlavné zákony pôsobiace v oblasti nákladov:

'''Zákon výnosnosti a zákon zhromadňovania produkcie'''

'''1. zákon výnosnosti produkcie'''

Výnosovým zákonom chápeme schopnosť nákladov vytvárať v porovnaní s konštantným výnosom, t. j. konštantnou cenou výrobku alebo služby určitý zisk. Táto schopnosť sa sleduje najmä vo vzťahu k variabilným nákladom, ktoré vo vzťahu k zmene produkcie môžu byť:
*lineárne meniace sa (zákon konštantných výnosov z rozsahu)
*degresívne meniace sa (zákon rastúcich výnosov z rozsahu)
*progresívne meniace sa (zákon klesajúcich výnosov z rozsahu)

'''Zákon konštantných výnosov z rozsahu'''

Ak je produkčná funkcia lineárna a ceny výrobných činiteľov sú konštantné, potom sa náklady vyvíjajú lineárne a nazývame ju proporcionálna. Grafickým znázornením je priamka. Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by
kde:

a – parameter fixných nákladov;
b – parameter lineárnych variabilných nákladov;
c – parameter progresívnych a degresívnych variabilných nákladov;

'''Zákon rastúcich výnosov z rozsahu'''

Ak s rastúcou výrobou náklady rastú pomalšie nazývame ju podproporciálna /degresívna/ .
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by – cy2

'''Zákon klesajúcich výnosov z rozsahu'''

Ak sa v podniku prejavuje zákon klesajúcich výnosov. Náklady rastú rýchlejšie ako rozsah produkcie nazývame ju nadproporciálna (progresívna). Graficky je znázornená krivkou rastúcou z Ľ do P.
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by + cy2

[[Súbor:Zákon_výnosov_z_rozsahu.jpg]]

Kombináciou týchto funkcií vzniká nákladová funkcia. Tento vývoj nákladov vyjadruje krivka celkových nákladov tvaru obráteného S a krivka marginálnych nákladov, ktorá má tvar U.

[[Súbor:Nákladové kategórie.jpg]]

V bode B pretína krivka Nm krivku njc. Platí:

Nm = min njc

Krivka Nm pretína krivku priemerných variabilných nákladov v jej minime v bode A a platí:

Nm = min njv

'''2. Zákon zhromadňovania produkcie'''

Súvisí s vynakladaním fixných nákladov. Jeho podstata je spojená so zvyšovaním objemu produkcie, a spočíva v tom, že čím viac vyrábame produkcie, tým viac sa fixné náklady na jednotku produkcie znižujú. Dosahujeme tak úspory na nákladoch, ktoré sa označujú ako úspory z rozsahu produkcie.

[[Image:Zákon_zhromadňovania_produkcie.jpg|center|thumb|300px|obr.4. - Zákon zhromadňovania produkcie]]

Okrem produkčnej funkcie má vplyv na náklady i cena výrobných činiteľov. Zmena cien uvedené typy priebehu nákladov buď zosilňuje, alebo zoslabuje. Výsledkom všetkých vplyvov pôsobiacich na vývoj nákladov je nákladová funkcia. V manažérskej praxi sa používa krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.

'''krátkodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v krátkom období, v ktorom je možné zmeniť iba niektoré výrobné činitele.

'''dlhodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v dlhom období, v ktorom je možné zmeniť všetky výrobné činitele. Dlhodobá nákladová funkcia pozostáva z krátkodobých kriviek, vyjadrujúcich priebeh nákladov pre určitý rozsah objemu výroby. Dlhodobá nákladová funkcia zo začiatku klesá, od určitého bodu začne rásť v dôsledku obtiažnej koordinácie riadenia, nadmerného počtu riadiacich pracovníkov.

[[Image:Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.jpg|center|thumb|300px|obr.5. - Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia]]

=Teória zisku=

Minimálna cena, pod ktorou nie je možné dosiahnuť zisk, nech by bol objem produkcie akýkoľvek, sa nazýva PRAHOM RENTABILITY. Ak je trhová cena vyššia ako prah rentability, podnik realizuje zisk ( P ) (v opačnom prípade stratu). Vo všeobecnosti platí, že pod prahom rentability je ponuka podniku nulová.

kde: ys – ponúkané množstvo
p – prah rentability

[[Image:Prah rentability.jpg|center|thumb|300px|obr.6. - Prah rentability]]

Súbor:Krivka zisku.jpg

2011-03-17T23:19:26Z

Petopil:

Súbor:Prah rentability.jpg

2011-03-17T23:13:10Z

Petopil:

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-17T23:12:14Z

Petopil:

{{Kolokviálna skúška (hlavička)}}

=Teória nákladov=

Náklady vyjadrujú peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov nevyhnutných na uskutočnenie výroby za určité obdobie.

Dôležitosť nákladov spočíva najmä v tom, že:
*kvantifikujú rozličnú spotrebu rôznych výrobných faktorov,
*umožňujú sledovať hospodársku efektívnosť výroby a kvalitu práce,
*uplatňujú sa ako nástroj riadenia jednotlivých zložiek podniku a finančného riadenia podniku,
*sú dôležité pre utváranie cien,
*vstupujú do nich prostriedky z odpisovania majetku.

'''Náklady môžeme členiť:'''

1.podľa nákladových druhov – druhové
Nákladové druhy (výrobné faktory) vstupujú do podnikového reprodukčného procesu z okolia podniku, sú to teda externé náklady.
*prevádzkové (spotrebované nákupy, služby)
*finančné (platené úroky, kurzové straty)
*mimoriadne (manká, škody, ostatné mimoriadne)

2.podľa položiek kalkulačného vzorca – kalkulačné
*priame náklady – súvisia s konkrétnym výkonom a možno ich priamo stanoviť na výrobok (výkon).
*nepriame (režijné) náklady – zabezpečujú priebeh výrobného procesu a nie je možné určiť ich priamo na výrobok, ich výška pripadajúca na jednotlivé výrobky (služby) sa určuje rôznymi prepočtami.

3.v závislosti od objemu výkonov:
*variabilné (premenlivé) - náklady vznikajú opakovane pri uskutočňovaní každej jednotky výkonu, preto sa rozsah variabilných nákladov mení v závislosti od zmeny objemu výkonov.
*fixné (stále) - náklady vznikajú ako dôsledok jednorazového vkladu nedeliteľných výrobných faktorov umožňujúcich v rámci určitého rozpätia (intervalu) využitia kapacity meniť objem výkonov. Pri zmene objemu výkonov nedochádza k zmene týchto nákladov

[[Súbor:Rovnice.jpg]]

*Nc – celkové náklady
*Nv – variabilné náklady
*Nf – fixné náklady
*njc – celkové jednotkové náklady
*k – konštanta
*Nm – marginálne náklady
*njf – jednotkové fixné n.
*njv – jednotkové variabilné n.

=Nákladové funkcie a nákladové zákony=

Nákladové funkcie vyjadrujú vzťah medzi nákladmi a objemom výroby podniku. Všeobecne je možné nákladovú funkciu vyjadriť dvojakým vzťahom:

1/ Vznik nákladu zo strany vstupu
N = p . x
kde : p - cena vstupu, x - jeho množstvo

2/ Vznik nákladu zo strany výstupu, pri ktorom členíme náklady na variabilné a fixné
Nv = f (y)
Kde : f - funkcia výstupu a y – výstup, množstvo produkcie v hodnotovom vyjadrení.

Nf = k ( konštanta )
Potom N = f (y) + k čo znamená, že náklady sú funkciou vyrábaného množstva.

==Zákonitosti nákladov==

Nákladová funkcia vyjadruje určitú ekonomickú zákonitosť, ktorá sa viaže najmä na dva hlavné zákony pôsobiace v oblasti nákladov:

'''Zákon výnosnosti a zákon zhromadňovania produkcie'''

'''1. zákon výnosnosti produkcie'''

Výnosovým zákonom chápeme schopnosť nákladov vytvárať v porovnaní s konštantným výnosom, t. j. konštantnou cenou výrobku alebo služby určitý zisk. Táto schopnosť sa sleduje najmä vo vzťahu k variabilným nákladom, ktoré vo vzťahu k zmene produkcie môžu byť:
*lineárne meniace sa (zákon konštantných výnosov z rozsahu)
*degresívne meniace sa (zákon rastúcich výnosov z rozsahu)
*progresívne meniace sa (zákon klesajúcich výnosov z rozsahu)

'''Zákon konštantných výnosov z rozsahu'''

Ak je produkčná funkcia lineárna a ceny výrobných činiteľov sú konštantné, potom sa náklady vyvíjajú lineárne a nazývame ju proporcionálna. Grafickým znázornením je priamka. Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by
kde:

a – parameter fixných nákladov;
b – parameter lineárnych variabilných nákladov;
c – parameter progresívnych a degresívnych variabilných nákladov;

'''Zákon rastúcich výnosov z rozsahu'''

Ak s rastúcou výrobou náklady rastú pomalšie nazývame ju podproporciálna /degresívna/ .
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by – cy2

'''Zákon klesajúcich výnosov z rozsahu'''

Ak sa v podniku prejavuje zákon klesajúcich výnosov. Náklady rastú rýchlejšie ako rozsah produkcie nazývame ju nadproporciálna (progresívna). Graficky je znázornená krivkou rastúcou z Ľ do P.
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by + cy2

[[Súbor:Zákon_výnosov_z_rozsahu.jpg]]

Kombináciou týchto funkcií vzniká nákladová funkcia. Tento vývoj nákladov vyjadruje krivka celkových nákladov tvaru obráteného S a krivka marginálnych nákladov, ktorá má tvar U.

[[Súbor:Nákladové kategórie.jpg]]

V bode B pretína krivka Nm krivku njc. Platí:

Nm = min njc

Krivka Nm pretína krivku priemerných variabilných nákladov v jej minime v bode A a platí:

Nm = min njv

'''2. Zákon zhromadňovania produkcie'''

Súvisí s vynakladaním fixných nákladov. Jeho podstata je spojená so zvyšovaním objemu produkcie, a spočíva v tom, že čím viac vyrábame produkcie, tým viac sa fixné náklady na jednotku produkcie znižujú. Dosahujeme tak úspory na nákladoch, ktoré sa označujú ako úspory z rozsahu produkcie.

[[Image:Zákon_zhromadňovania_produkcie.jpg|center|thumb|300px|obr.4. - Zákon zhromadňovania produkcie]]

Okrem produkčnej funkcie má vplyv na náklady i cena výrobných činiteľov. Zmena cien uvedené typy priebehu nákladov buď zosilňuje, alebo zoslabuje. Výsledkom všetkých vplyvov pôsobiacich na vývoj nákladov je nákladová funkcia. V manažérskej praxi sa používa krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.

'''krátkodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v krátkom období, v ktorom je možné zmeniť iba niektoré výrobné činitele.

'''dlhodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v dlhom období, v ktorom je možné zmeniť všetky výrobné činitele. Dlhodobá nákladová funkcia pozostáva z krátkodobých kriviek, vyjadrujúcich priebeh nákladov pre určitý rozsah objemu výroby. Dlhodobá nákladová funkcia zo začiatku klesá, od určitého bodu začne rásť v dôsledku obtiažnej koordinácie riadenia, nadmerného počtu riadiacich pracovníkov.

[[Image:Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.jpg|center|thumb|300px|obr.5. - Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia]]

=Teória zisku=

Minimálna cena, pod ktorou nie je možné dosiahnuť zisk, nech by bol objem produkcie akýkoľvek, sa nazýva PRAHOM RENTABILITY. Ak je trhová cena vyššia ako prah rentability, podnik realizuje zisk ( P ) (v opačnom prípade stratu). Vo všeobecnosti platí, že pod prahom rentability je ponuka podniku nulová.

kde: ys – ponúkané množstvo
p – prah rentability

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-17T23:04:57Z

Petopil:

{{Kolokviálna skúška (hlavička)}}

=Teória nákladov=

Náklady vyjadrujú peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov nevyhnutných na uskutočnenie výroby za určité obdobie.

Dôležitosť nákladov spočíva najmä v tom, že:
*kvantifikujú rozličnú spotrebu rôznych výrobných faktorov,
*umožňujú sledovať hospodársku efektívnosť výroby a kvalitu práce,
*uplatňujú sa ako nástroj riadenia jednotlivých zložiek podniku a finančného riadenia podniku,
*sú dôležité pre utváranie cien,
*vstupujú do nich prostriedky z odpisovania majetku.

'''Náklady môžeme členiť:'''

1.podľa nákladových druhov – druhové
Nákladové druhy (výrobné faktory) vstupujú do podnikového reprodukčného procesu z okolia podniku, sú to teda externé náklady.
*prevádzkové (spotrebované nákupy, služby)
*finančné (platené úroky, kurzové straty)
*mimoriadne (manká, škody, ostatné mimoriadne)

2.podľa položiek kalkulačného vzorca – kalkulačné
*priame náklady – súvisia s konkrétnym výkonom a možno ich priamo stanoviť na výrobok (výkon).
*nepriame (režijné) náklady – zabezpečujú priebeh výrobného procesu a nie je možné určiť ich priamo na výrobok, ich výška pripadajúca na jednotlivé výrobky (služby) sa určuje rôznymi prepočtami.

3.v závislosti od objemu výkonov:
*variabilné (premenlivé) - náklady vznikajú opakovane pri uskutočňovaní každej jednotky výkonu, preto sa rozsah variabilných nákladov mení v závislosti od zmeny objemu výkonov.
*fixné (stále) - náklady vznikajú ako dôsledok jednorazového vkladu nedeliteľných výrobných faktorov umožňujúcich v rámci určitého rozpätia (intervalu) využitia kapacity meniť objem výkonov. Pri zmene objemu výkonov nedochádza k zmene týchto nákladov

[[Súbor:Rovnice.jpg]]

*Nc – celkové náklady
*Nv – variabilné náklady
*Nf – fixné náklady
*njc – celkové jednotkové náklady
*k – konštanta
*Nm – marginálne náklady
*njf – jednotkové fixné n.
*njv – jednotkové variabilné n.

=Nákladové funkcie a nákladové zákony=

Nákladové funkcie vyjadrujú vzťah medzi nákladmi a objemom výroby podniku. Všeobecne je možné nákladovú funkciu vyjadriť dvojakým vzťahom:

1/ Vznik nákladu zo strany vstupu
N = p . x
kde : p - cena vstupu, x - jeho množstvo

2/ Vznik nákladu zo strany výstupu, pri ktorom členíme náklady na variabilné a fixné
Nv = f (y)
Kde : f - funkcia výstupu a y – výstup, množstvo produkcie v hodnotovom vyjadrení.

Nf = k ( konštanta )
Potom N = f (y) + k čo znamená, že náklady sú funkciou vyrábaného množstva.

==Zákonitosti nákladov==

Nákladová funkcia vyjadruje určitú ekonomickú zákonitosť, ktorá sa viaže najmä na dva hlavné zákony pôsobiace v oblasti nákladov:

'''Zákon výnosnosti a zákon zhromadňovania produkcie'''

'''1. zákon výnosnosti produkcie'''

Výnosovým zákonom chápeme schopnosť nákladov vytvárať v porovnaní s konštantným výnosom, t. j. konštantnou cenou výrobku alebo služby určitý zisk. Táto schopnosť sa sleduje najmä vo vzťahu k variabilným nákladom, ktoré vo vzťahu k zmene produkcie môžu byť:
*lineárne meniace sa (zákon konštantných výnosov z rozsahu)
*degresívne meniace sa (zákon rastúcich výnosov z rozsahu)
*progresívne meniace sa (zákon klesajúcich výnosov z rozsahu)

'''Zákon konštantných výnosov z rozsahu'''

Ak je produkčná funkcia lineárna a ceny výrobných činiteľov sú konštantné, potom sa náklady vyvíjajú lineárne a nazývame ju proporcionálna. Grafickým znázornením je priamka. Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by
kde:

a – parameter fixných nákladov;
b – parameter lineárnych variabilných nákladov;
c – parameter progresívnych a degresívnych variabilných nákladov;

'''Zákon rastúcich výnosov z rozsahu'''

Ak s rastúcou výrobou náklady rastú pomalšie nazývame ju podproporciálna /degresívna/ .
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by – cy2

'''Zákon klesajúcich výnosov z rozsahu'''

Ak sa v podniku prejavuje zákon klesajúcich výnosov. Náklady rastú rýchlejšie ako rozsah produkcie nazývame ju nadproporciálna (progresívna). Graficky je znázornená krivkou rastúcou z Ľ do P.
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by + cy2

[[Súbor:Zákon_výnosov_z_rozsahu.jpg]]

Kombináciou týchto funkcií vzniká nákladová funkcia. Tento vývoj nákladov vyjadruje krivka celkových nákladov tvaru obráteného S a krivka marginálnych nákladov, ktorá má tvar U.

[[Súbor:Nákladové kategórie.jpg]]

V bode B pretína krivka Nm krivku njc. Platí:

Nm = min njc

Krivka Nm pretína krivku priemerných variabilných nákladov v jej minime v bode A a platí:

Nm = min njv

'''2. Zákon zhromadňovania produkcie'''

Súvisí s vynakladaním fixných nákladov. Jeho podstata je spojená so zvyšovaním objemu produkcie, a spočíva v tom, že čím viac vyrábame produkcie, tým viac sa fixné náklady na jednotku produkcie znižujú. Dosahujeme tak úspory na nákladoch, ktoré sa označujú ako úspory z rozsahu produkcie.

[[Image:Zákon_zhromadňovania_produkcie.jpg|center|thumb|300px|obr.4. - Zákon zhromadňovania produkcie]]

Okrem produkčnej funkcie má vplyv na náklady i cena výrobných činiteľov. Zmena cien uvedené typy priebehu nákladov buď zosilňuje, alebo zoslabuje. Výsledkom všetkých vplyvov pôsobiacich na vývoj nákladov je nákladová funkcia. V manažérskej praxi sa používa krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.

'''krátkodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v krátkom období, v ktorom je možné zmeniť iba niektoré výrobné činitele.

'''dlhodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v dlhom období, v ktorom je možné zmeniť všetky výrobné činitele. Dlhodobá nákladová funkcia pozostáva z krátkodobých kriviek, vyjadrujúcich priebeh nákladov pre určitý rozsah objemu výroby. Dlhodobá nákladová funkcia zo začiatku klesá, od určitého bodu začne rásť v dôsledku obtiažnej koordinácie riadenia, nadmerného počtu riadiacich pracovníkov.

[[Image:Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.jpg|center|thumb|300px|obr.5. - Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia]]

Súbor:Krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.jpg

2011-03-17T23:02:32Z

Petopil:

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-17T22:58:13Z

Petopil:

{{Kolokviálna skúška (hlavička)}}

=Teória nákladov=

Náklady vyjadrujú peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov nevyhnutných na uskutočnenie výroby za určité obdobie.

Dôležitosť nákladov spočíva najmä v tom, že:
*kvantifikujú rozličnú spotrebu rôznych výrobných faktorov,
*umožňujú sledovať hospodársku efektívnosť výroby a kvalitu práce,
*uplatňujú sa ako nástroj riadenia jednotlivých zložiek podniku a finančného riadenia podniku,
*sú dôležité pre utváranie cien,
*vstupujú do nich prostriedky z odpisovania majetku.

'''Náklady môžeme členiť:'''

1.podľa nákladových druhov – druhové
Nákladové druhy (výrobné faktory) vstupujú do podnikového reprodukčného procesu z okolia podniku, sú to teda externé náklady.
*prevádzkové (spotrebované nákupy, služby)
*finančné (platené úroky, kurzové straty)
*mimoriadne (manká, škody, ostatné mimoriadne)

2.podľa položiek kalkulačného vzorca – kalkulačné
*priame náklady – súvisia s konkrétnym výkonom a možno ich priamo stanoviť na výrobok (výkon).
*nepriame (režijné) náklady – zabezpečujú priebeh výrobného procesu a nie je možné určiť ich priamo na výrobok, ich výška pripadajúca na jednotlivé výrobky (služby) sa určuje rôznymi prepočtami.

3.v závislosti od objemu výkonov:
*variabilné (premenlivé) - náklady vznikajú opakovane pri uskutočňovaní každej jednotky výkonu, preto sa rozsah variabilných nákladov mení v závislosti od zmeny objemu výkonov.
*fixné (stále) - náklady vznikajú ako dôsledok jednorazového vkladu nedeliteľných výrobných faktorov umožňujúcich v rámci určitého rozpätia (intervalu) využitia kapacity meniť objem výkonov. Pri zmene objemu výkonov nedochádza k zmene týchto nákladov

[[Súbor:Rovnice.jpg]]

*Nc – celkové náklady
*Nv – variabilné náklady
*Nf – fixné náklady
*njc – celkové jednotkové náklady
*k – konštanta
*Nm – marginálne náklady
*njf – jednotkové fixné n.
*njv – jednotkové variabilné n.

=Nákladové funkcie a nákladové zákony=

Nákladové funkcie vyjadrujú vzťah medzi nákladmi a objemom výroby podniku. Všeobecne je možné nákladovú funkciu vyjadriť dvojakým vzťahom:

1/ Vznik nákladu zo strany vstupu
N = p . x
kde : p - cena vstupu, x - jeho množstvo

2/ Vznik nákladu zo strany výstupu, pri ktorom členíme náklady na variabilné a fixné
Nv = f (y)
Kde : f - funkcia výstupu a y – výstup, množstvo produkcie v hodnotovom vyjadrení.

Nf = k ( konštanta )
Potom N = f (y) + k čo znamená, že náklady sú funkciou vyrábaného množstva.

==Zákonitosti nákladov==

Nákladová funkcia vyjadruje určitú ekonomickú zákonitosť, ktorá sa viaže najmä na dva hlavné zákony pôsobiace v oblasti nákladov:

'''Zákon výnosnosti a zákon zhromadňovania produkcie'''

'''1. zákon výnosnosti produkcie'''

Výnosovým zákonom chápeme schopnosť nákladov vytvárať v porovnaní s konštantným výnosom, t. j. konštantnou cenou výrobku alebo služby určitý zisk. Táto schopnosť sa sleduje najmä vo vzťahu k variabilným nákladom, ktoré vo vzťahu k zmene produkcie môžu byť:
*lineárne meniace sa (zákon konštantných výnosov z rozsahu)
*degresívne meniace sa (zákon rastúcich výnosov z rozsahu)
*progresívne meniace sa (zákon klesajúcich výnosov z rozsahu)

'''Zákon konštantných výnosov z rozsahu'''

Ak je produkčná funkcia lineárna a ceny výrobných činiteľov sú konštantné, potom sa náklady vyvíjajú lineárne a nazývame ju proporcionálna. Grafickým znázornením je priamka. Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by
kde:

a – parameter fixných nákladov;
b – parameter lineárnych variabilných nákladov;
c – parameter progresívnych a degresívnych variabilných nákladov;

'''Zákon rastúcich výnosov z rozsahu'''

Ak s rastúcou výrobou náklady rastú pomalšie nazývame ju podproporciálna /degresívna/ .
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by – cy2

'''Zákon klesajúcich výnosov z rozsahu'''

Ak sa v podniku prejavuje zákon klesajúcich výnosov. Náklady rastú rýchlejšie ako rozsah produkcie nazývame ju nadproporciálna (progresívna). Graficky je znázornená krivkou rastúcou z Ľ do P.
Matematicky ju zapisujeme nasledovne:
N = a + by + cy2

[[Súbor:Zákon_výnosov_z_rozsahu.jpg]]

Kombináciou týchto funkcií vzniká nákladová funkcia. Tento vývoj nákladov vyjadruje krivka celkových nákladov tvaru obráteného S a krivka marginálnych nákladov, ktorá má tvar U.

[[Súbor:Nákladové kategórie.jpg]]

V bode B pretína krivka Nm krivku njc. Platí:

Nm = min njc

Krivka Nm pretína krivku priemerných variabilných nákladov v jej minime v bode A a platí:

Nm = min njv

'''2. Zákon zhromadňovania produkcie'''

Súvisí s vynakladaním fixných nákladov. Jeho podstata je spojená so zvyšovaním objemu produkcie, a spočíva v tom, že čím viac vyrábame produkcie, tým viac sa fixné náklady na jednotku produkcie znižujú. Dosahujeme tak úspory na nákladoch, ktoré sa označujú ako úspory z rozsahu produkcie.

[[Image:Zákon_zhromadňovania_produkcie.jpg|center|thumb|300px|obr.1. - Zákon zhromadňovania produkcie]]

Okrem produkčnej funkcie má vplyv na náklady i cena výrobných činiteľov. Zmena cien uvedené typy priebehu nákladov buď zosilňuje, alebo zoslabuje. Výsledkom všetkých vplyvov pôsobiacich na vývoj nákladov je nákladová funkcia. V manažérskej praxi sa používa krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.

'''krátkodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v krátkom období, v ktorom je možné zmeniť iba niektoré výrobné činitele.

'''dlhodobé nákladové funkcie –''' charakterizujú priebeh nákladov v dlhom období, v ktorom je možné zmeniť všetky výrobné činitele. Dlhodobá nákladová funkcia pozostáva z krátkodobých kriviek, vyjadrujúcich priebeh nákladov pre určitý rozsah objemu výroby. Dlhodobá nákladová funkcia zo začiatku klesá, od určitého bodu začne rásť v dôsledku obtiažnej koordinácie riadenia, nadmerného počtu riadiacich pracovníkov.

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-17T22:55:47Z

Petopil:

Súbor:Zákon zhromadňovania produkcie.jpg

2011-03-17T22:48:34Z

Petopil: bola nahraná nová verzia „Súbor:Zákon zhromadňovania produkcie.jpg“

Súbor:Zákon zhromadňovania produkcie.jpg

2011-03-17T22:45:26Z

Petopil:

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-17T22:43:35Z

Petopil:

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-17T22:40:51Z

Petopil:

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-17T22:37:49Z

Petopil:

Súbor:Nákladové kategórie.jpg

2011-03-17T22:37:01Z

Petopil:

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-17T22:33:43Z

Petopil:

Súbor:Zákon výnosov z rozsahu.jpg

2011-03-17T22:31:55Z

Petopil:

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-17T22:24:42Z

Petopil:

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-17T22:14:41Z

Petopil:

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-17T22:09:12Z

Petopil:

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-17T21:58:28Z

Petopil:

Súbor:Rovnice.jpg

2011-03-17T21:44:49Z

Petopil: bola nahraná nová verzia „Súbor:Rovnice.jpg“

Súbor:Rovnice.jpg

2011-03-17T21:36:06Z

Petopil:

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-17T21:34:51Z

Petopil:

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-17T21:32:23Z

Petopil:

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-17T21:21:18Z

Petopil:

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-17T20:54:50Z

Petopil:

Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku

2011-03-17T20:42:33Z

Petopil: Vytvorená stránka „{{Kolokviálna skúška (hlavička)}} =Teória nákladov= Náklady vyjadrujú peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov nevyhnutných na uskutočneni…“

Diskusia:Umelá inteligencia, kam až sme schopní zájsť ?

2010-11-25T13:37:03Z

Petopil: Vytvorená stránka „Hodnotenie: Obsah:2, náročnosť problematiky:2, spôsob spracovania:2, zvolený názov:1, formálna stránka:1 Celkové honotenie:8 V práci mi chýba záver, zhrnutie …“

Hodnotenie:
Obsah:2, náročnosť problematiky:2, spôsob spracovania:2, zvolený názov:1, formálna stránka:1
Celkové honotenie:8

V práci mi chýba záver, zhrnutie problematiky, prípadne vlastný pohľad autora do budúcnosti "kam až sme schopní zájsť?".
Mohol byť priložený aj obrázok (napr. robota).