Kiwiki - Príspevky používateľa [sk]

Termodynamický dej

2011-06-29T07:50:29Z

Mtatarko:

'''Termodynamický dej''' (taktiež '''tepelný dej''') je dej, pri ktorom sa mení stav telesa (mení sa niektorá zo stavových veličín).

==Kruhový dej==
Pokiaľ termodynamická sústava prejde radou zmien a nakoniec sa vráti do pôvodného stavu, potom hovoríme, že sústava vykonala '''kruhový dej (cyklus)'''.

= dej, pri ktorom je konečný stav sústavy totožný s počiatočným stavom.
Obsah plochy vnútri krivky ( v diagramu pV) znázorňuje celkovú prácu W´ vykonanú behom jedného cyklu.
W´ = Q = Q1 – Q2
Celková zmena vnútornej energie po ukončení jedného cyklu je nulová ( ΔU = 0)

==Vratné a nevratné deje==
Termodynamické deje môžeme rozdeliť na
* '''Vratné (reverzibilní) deje''' - Vratné deje sú také, u ktorých možno pôvodného stavu dosiahnuť obrátením poradí jednotlivých úkonov.
* '''Nevratné (ireverzibilné) deje''' - Nevratné deje sú také deje, ktoré prebiehajú bez vonkajšieho pôsobenia len v jednom smere, teda pôvodného stavu nemožno dosiahnuť presne rovnakým postupom v obrátenom poradí. K dosiahnutiu pôvodného stavu je nutné vynaložiť určitú energiu, ktorá nepatrí danej sústave. V prírode sú všetky reálne deje nevratné.

Kruhové deje bývajú označované ako vratné alebo nevratné cykly. Najznámejším príkladom vratného kruhového deja je Carnotov cyklus.

==Deje pri konštantnej termodynamickej veličine==
Mnohé technicky využiteľné deje prebiehajú tak, že niektorá z termodynamických veličín zostává behom deja konštantná. Také deje bývajú označované špeciálnymi názvami.

{| class="wikitable"
|'''Konštantná veličina'''
|'''Názov deja'''
|-
|Teplota
|Izotermický dej
|-
|Tlak
|Izobarický dej
|-
|Objem
|Izochorický dej
|-
|Teplo
|Adiabatický dej
|-
|Entropia
|Izoentropický dej
|-
|Entalpia
|Izoentalpický dej
|-
|}

==Všeobecná rovnice zmeny stavu plynu==
Z podobnosti vzťahov pre izotermický, adiabatický a polytropický dej možno zapísať všeobecnou rovnicou pre zmenu stavu plynu v tvare
:<math>pV^k = \mbox{konst} \,</math>,
kde <math>p</math> je tlak plynu, <math>V</math> je jeho objem a <math>k</math> je konštanta.

Pre <math>k=1</math> sa jedná o vzťah pre izotermický dej, pre <math>k</math> rovné Poissonovej konštante <math>\kappa</math> ide o adiabatický dej. Ak zvolíme <math>k=n\in(1,\kappa)</math>, jedná sa o polytropický dej. Pre <math>k=0</math> sa jedná o rovnicu izobarického deja a pre <math>k\to\pm\infty</math> ide o izochorický dej.

==Deje v plynoch v rôznych diagramoch==
Tieto deje v plynoch sa dajú zapísať do týchto troch rôznych diagramov:

===PV diagram===

[[Súbor:PV1.png]]

<source lang="python">
from pylab import *

ylim((0.5,2.3))
axvline(x=1, color="gray")
axhline(y=1, color="brown")
x1=linspace(0.7,1.3,10000)
x2=linspace(0.8,1.2,10000)
y1=x1**(-2)
y2=x2**(-3)
plot(x1,y1,x2,y2)
title("PV diagram")
legend(("izochora", "izobara", "izoterma", "adiabata"))
xlabel ("Objem - V")
ylabel ("Tlak - p")
grid(1)
show()
</source>

===TV diagram===

[[Súbor:TV1.png]]

<source lang="python">
from pylab import *

ylim((0.6,1.4))
xlim((0.6,1.4))
axvline(x=1, color="gray")
axhline(y=1, color="brown")
x1=linspace(0.2,1.4,10000)
x2=linspace(0.8,1.6,10000)
y1=x1
y2=x2**(-2)
plot(x1,y1,x2,y2)
title("TV Diagram")
legend(("izochora","izoterma","izobara","adiabata"))
xlabel("Objem - V")
ylabel("Teplota - T")
grid(1)
show()
</source>

===PT diagram===

[[Súbor:PT1.png]]

<source lang="python">
from pylab import *

xlim((0.6,1.4))
ylim((0.4,1.6))
axvline(x=1, color="gray")
axhline(y=1, color="brown")
x1=linspace(0.2,1.4,10000)
x2=linspace(0.6,1.6,10000)
y1=x1
y2=x2**3
plot(x1,y1,x2,y2)
title("PT diagram")
legend(("izoterma","izobara", "izochora", "adiabata"))
xlabel("Teplota - T")
ylabel("Tlak - p")
grid(1)
show()
</source>

Termodynamický dej

2011-06-29T07:49:49Z

Mtatarko:

'''Termodynamický dej''' (taktiež'''tepelný dej''') je dej, pri ktorom sa mení stav telesa (mení sa niektorá zo stavových veličín).

==Kruhový dej==
Pokiaľ termodynamická sústava prejde radou zmien a nakoniec sa vráti do pôvodného stavu, potom hovoríme, že sústava vykonala '''kruhový dej (cyklus)'''.

= dej, pri ktorom je konečný stav sústavy totožný s počiatočným stavom.
Obsah plochy vnútri krivky ( v diagramu pV) znázorňuje celkovú prácu W´ vykonanú behom jedného cyklu.
W´ = Q = Q1 – Q2
Celková zmena vnútornej energie po ukončení jedného cyklu je nulová ( ΔU = 0)

==Vratné a nevratné deje==
Termodynamické deje môžeme rozdeliť na
* '''Vratné (reverzibilní) deje''' - Vratné deje sú také, u ktorých možno pôvodného stavu dosiahnuť obrátením poradí jednotlivých úkonov.
* '''Nevratné (ireverzibilné) deje''' - Nevratné deje sú také deje, ktoré prebiehajú bez vonkajšieho pôsobenia len v jednom smere, teda pôvodného stavu nemožno dosiahnuť presne rovnakým postupom v obrátenom poradí. K dosiahnutiu pôvodného stavu je nutné vynaložiť určitú energiu, ktorá nepatrí danej sústave. V prírode sú všetky reálne deje nevratné.

Kruhové deje bývajú označované ako vratné alebo nevratné cykly. Najznámejším príkladom vratného kruhového deja je Carnotov cyklus.

==Deje pri konštantnej termodynamickej veličine==
Mnohé technicky využiteľné deje prebiehajú tak, že niektorá z termodynamických veličín zostává behom deja konštantná. Také deje bývajú označované špeciálnymi názvami.

{| class="wikitable"
|'''Konštantná veličina'''
|'''Názov deja'''
|-
|Teplota
|Izotermický dej
|-
|Tlak
|Izobarický dej
|-
|Objem
|Izochorický dej
|-
|Teplo
|Adiabatický dej
|-
|Entropia
|Izoentropický dej
|-
|Entalpia
|Izoentalpický dej
|-
|}

==Všeobecná rovnice zmeny stavu plynu==
Z podobnosti vzťahov pre izotermický, adiabatický a polytropický dej možno zapísať všeobecnou rovnicou pre zmenu stavu plynu v tvare
:<math>pV^k = \mbox{konst} \,</math>,
kde <math>p</math> je tlak plynu, <math>V</math> je jeho objem a <math>k</math> je konštanta.

Pre <math>k=1</math> sa jedná o vzťah pre izotermický dej, pre <math>k</math> rovné Poissonovej konštante <math>\kappa</math> ide o adiabatický dej. Ak zvolíme <math>k=n\in(1,\kappa)</math>, jedná sa o polytropický dej. Pre <math>k=0</math> sa jedná o rovnicu izobarického deja a pre <math>k\to\pm\infty</math> ide o izochorický dej.

==Deje v plynoch v rôznych diagramoch==
Tieto deje v plynoch sa dajú zapísať do týchto troch rôznych diagramov:

===PV diagram===

[[Súbor:PV1.png]]

<source lang="python">
from pylab import *

ylim((0.5,2.3))
axvline(x=1, color="gray")
axhline(y=1, color="brown")
x1=linspace(0.7,1.3,10000)
x2=linspace(0.8,1.2,10000)
y1=x1**(-2)
y2=x2**(-3)
plot(x1,y1,x2,y2)
title("PV diagram")
legend(("izochora", "izobara", "izoterma", "adiabata"))
xlabel ("Objem - V")
ylabel ("Tlak - p")
grid(1)
show()
</source>

===TV diagram===

[[Súbor:TV1.png]]

<source lang="python">
from pylab import *

ylim((0.6,1.4))
xlim((0.6,1.4))
axvline(x=1, color="gray")
axhline(y=1, color="brown")
x1=linspace(0.2,1.4,10000)
x2=linspace(0.8,1.6,10000)
y1=x1
y2=x2**(-2)
plot(x1,y1,x2,y2)
title("TV Diagram")
legend(("izochora","izoterma","izobara","adiabata"))
xlabel("Objem - V")
ylabel("Teplota - T")
grid(1)
show()
</source>

===PT diagram===

[[Súbor:PT1.png]]

<source lang="python">
from pylab import *

xlim((0.6,1.4))
ylim((0.4,1.6))
axvline(x=1, color="gray")
axhline(y=1, color="brown")
x1=linspace(0.2,1.4,10000)
x2=linspace(0.6,1.6,10000)
y1=x1
y2=x2**3
plot(x1,y1,x2,y2)
title("PT diagram")
legend(("izoterma","izobara", "izochora", "adiabata"))
xlabel("Teplota - T")
ylabel("Tlak - p")
grid(1)
show()
</source>

Súbor:PT1.png

2011-06-29T07:47:49Z

Mtatarko:

Súbor:TV1.png

2011-06-29T07:46:51Z

Mtatarko:

Súbor:PV1.png

2011-06-29T07:43:21Z

Mtatarko:

Termodynamický dej

2011-06-29T07:42:52Z

Mtatarko: Vytvorená stránka „'''Termodynamický dej''' (taktiež'''tepelný dej''') je dej, pri ktorom sa mení stav telesa (mení sa niektorá zo stavových veličín). ==Kruhový dej== Pokiaľ termo…“

'''Termodynamický dej''' (taktiež'''tepelný dej''') je dej, pri ktorom sa mení stav telesa (mení sa niektorá zo stavových veličín).

==Kruhový dej==
Pokiaľ termodynamická sústava prejde radou zmien a nakoniec sa vráti do pôvodného stavu, potom hovoríme, že sústava vykonala '''kruhový dej (cyklus)'''.

= dej, pri ktorom je konečný stav sústavy totožný s počiatočným stavom.
Obsah plochy vnútri krivky ( v diagramu pV) znázorňuje celkovú prácu W´ vykonanú behom jedného cyklu.
W´ = Q = Q1 – Q2
Celková zmena vnútornej energie po ukončení jedného cyklu je nulová ( ΔU = 0)

==Vratné a nevratné deje==
Termodynamické deje môžeme rozdeliť na
* '''Vratné (reverzibilní) deje''' - Vratné deje sú také, u ktorých možno pôvodného stavu dosiahnuť obrátením poradí jednotlivých úkonov.
* '''Nevratné (ireverzibilné) deje''' - Nevratné deje sú také deje, ktoré prebiehajú bez vonkajšieho pôsobenia len v jednom smere, teda pôvodného stavu nemožno dosiahnuť presne rovnakým postupom v obrátenom poradí. K dosiahnutiu pôvodného stavu je nutné vynaložiť určitú energiu, ktorá nepatrí danej sústave. V prírode sú všetky reálne deje nevratné.

Kruhové deje bývajú označované ako vratné alebo nevratné cykly. Najznámejším príkladom vratného kruhového deja je Carnotov cyklus.

==Deje pri konštantnej termodynamickej veličine==
Mnohé technicky využiteľné deje prebiehajú tak, že niektorá z termodynamických veličín zostává behom deja konštantná. Také deje bývajú označované špeciálnymi názvami.

{| class="wikitable"
|'''Konštantná veličina'''
|'''Názov deja'''
|-
|Teplota
|Izotermický dej
|-
|Tlak
|Izobarický dej
|-
|Objem
|Izochorický dej
|-
|Teplo
|Adiabatický dej
|-
|Entropia
|Izoentropický dej
|-
|Entalpia
|Izoentalpický dej
|-
|}

==Všeobecná rovnice zmeny stavu plynu==
Z podobnosti vzťahov pre izotermický, adiabatický a polytropický dej možno zapísať všeobecnou rovnicou pre zmenu stavu plynu v tvare
:<math>pV^k = \mbox{konst} \,</math>,
kde <math>p</math> je tlak plynu, <math>V</math> je jeho objem a <math>k</math> je konštanta.

Pre <math>k=1</math> sa jedná o vzťah pre izotermický dej, pre <math>k</math> rovné Poissonovej konštante <math>\kappa</math> ide o adiabatický dej. Ak zvolíme <math>k=n\in(1,\kappa)</math>, jedná sa o polytropický dej. Pre <math>k=0</math> sa jedná o rovnicu izobarického deja a pre <math>k\to\pm\infty</math> ide o izochorický dej.

==Deje v plynoch v rôznych diagramoch==
Tieto deje v plynoch sa dajú zapísať do týchto troch rôznych diagramov:

===PV diagram:===

[[Súbor:PV1.png]]

<source lang="python">
from pylab import *

ylim((0.5,2.3))
axvline(x=1, color="gray")
axhline(y=1, color="brown")
x1=linspace(0.7,1.3,10000)
x2=linspace(0.8,1.2,10000)
y1=x1**(-2)
y2=x2**(-3)
plot(x1,y1,x2,y2)
title("PV diagram")
legend(("izochora", "izobara", "izoterma", "adiabata"))
xlabel ("Objem - V")
ylabel ("Tlak - p")
grid(1)
show()
</source>

===TV diagram:===

[[Súbor:TV1.png]]

<source lang="python">
from pylab import *

ylim((0.6,1.4))
xlim((0.6,1.4))
axvline(x=1, color="gray")
axhline(y=1, color="brown")
x1=linspace(0.2,1.4,10000)
x2=linspace(0.8,1.6,10000)
y1=x1
y2=x2**(-2)
plot(x1,y1,x2,y2)
title("TV Diagram")
legend(("izochora","izoterma","izobara","adiabata"))
xlabel("Objem - V")
ylabel("Teplota - T")
grid(1)
show()
</source>

===PT diagram:===

[[Súbor:PT1.png]]

<source lang="python">
from pylab import *

xlim((0.6,1.4))
ylim((0.4,1.6))
axvline(x=1, color="gray")
axhline(y=1, color="brown")
x1=linspace(0.2,1.4,10000)
x2=linspace(0.6,1.6,10000)
y1=x1
y2=x2**3
plot(x1,y1,x2,y2)
title("PT diagram")
legend(("izoterma","izobara", "izochora", "adiabata"))
xlabel("Teplota - T")
ylabel("Tlak - p")
grid(1)
show()
</source>

Základy informatiky - jazyk Python

2011-06-29T07:26:26Z

Mtatarko:

__NOTOC__
[[Category:Python]]
[[Kategória:Aplikovaná informatika]]
<properties>
Názov=Vybrané kapitoly z programovacieho jazyka Python
Abstrakt=Otvorený seminár zameraný na riešenie numerických problémov v jazyku Python.
Poznámky=Komunikácia medzi registrovanými účastníkmi semináru je prostrednícvom www stránok ''kiwiki''. Ak chcete vytvárať vlastné stránky k téme semináru, upravovať a dopĺňať existujúce alebo diskutovať k téme článkov, pre získanie prístupových práv kontaktujte [[Redaktor:Juraj | administrátora ]].
</properties>

Články obsahujú jednoduché príklady aplikácie jazyka Python pri riešení numerických úloh z oblasti matematiky, fyziky, informatiky a elektroniky. Príklady boli otestované na platforme Linux s predinštalovanou verziou Python 2.6 a doplnený balíkmi ''matplotlib''<ref>http://matplotlib.sourceforge.net/</ref> a ''scipy''<ref>http://www.scipy.org/</ref>. Niektoré príklady z elektroniky nadväzujú na simulačné prostredie [[Simulácie_a_modelovanie | gsim]]. Pre interaktívny mód odporúčame používať shell ''iPython''<ref>http://ipython.github.com/ipython-doc/</ref> <ref>http://ipython.scipy.org/moin/</ref>, ak spustíte tento shell príkazom
<source lang="python">
ipython -pylab
</source>
všetky potrebné balíky pre numerické výpočty a kreslenie grafov sa nahrajú automaticky.

[[Súbor:py-ipython.png |thumb|center|400px| <div align="center"> Interaktívny shell iPython </div> ]]

Výstupy z interaktívneho módu sú zobrazované v štandardnom grafickom okne ''matplotlib'', kde môžete s výsledkami ďalej pracovať a uložiť ich v rôznych formátoch.

[[Súbor:py-matplotlib.png |thumb|center|400px| <div align="center"> Výstup balíka matplotlib</div> ]]

== Elektronika ==
* Elementárna elektronika
** [[Riešenie obvodov metódou uzlových potenciálov]]
** [[Riešenie obvodov metódou slučkových prúdov]]
** [[Amplitúdová a fázová charakteristika RC obvodu]]
* Aktívne filtre
** Výpočet vlastností LQLF filtra (dolnofrekvenčný, nízka kvalita)

== Fyzika ==
* [[Kmity sústavy s dvoma stupňami volnosti]]
* [[Rádioaktívny rozpad]]
* [[Termodynamický dej]]
* [[Výpočet elektrického poľa metódou konečných diferencií]]

== Matematika ==
* Fourierov rad
* Riešenie sústavy lineárnych algebraických rovníc (Python)
* Riešenie sústav nelineárnych rovníc (Python)
* Polynomiálna interpolácia (Python)
* Interpolácia kubickými splajnami (Python)
* Numerická derivácia (Python)
* Numerická integrácia (Python)
* [[Numerická integrácia Simpsonovou metódou (Python)]]

== Informatika ==
* Tvorba vlastných modulov v C a C++pre jazyk Python pomocou preprocesora SWIG

== Odkazy ==
<references/>

== Literatúra ==
* [http://people.tuke.sk/jan.busa/kega/pylab.html Základy programovania v Pylabe], Michal Kaukič, FEI TU Košice, 2006