Kiwiki - Príspevky používateľa [sk]

Okná a toolbary programu DynaSim

2010-05-18T21:38:12Z

MichalJanicek:

[[Kategória:Študentské práce]]
[[Kategória:Diplomové práce]]
[[Kategória:Informatika]]
{{Hlavička_FM|{{PAGENAME}}|Bc. Michal Janíček|
Ing. Juraj Ďuďák|
2009/2010
|Diplomový projekt
|Mechatronika
}}
{{Praca_uvod|4|Interaktívny simulátor DynaSim|Platforma NetBeans|Vizuálna časť programu DynaSim|Dátová časť simulačných komponentov|Okná a toolbary programu DynaSim|Funkčná časť programu DynaSim}}
__TOC__

=Okná a toolbary programu DynaSim=
==Paleta==
Paleta slúži ako knižnica komponentov, ktoré sa z nej dajú preniesť na editačnú plochu DynaSimu. Je aj súčasťou NetBeans IDE, kde napríklad Matisse GUI Builder ukladá AWT a Swing komponenty na paletu, a užívateľ ich potom môže pomocou drag&drop premiestniť na NetBeans editor. Aby sme mohli paletu v našom module používať, je potrebné pridať závislosť na Common Palette. Obsah palety je spravovaný PaletteController-om. PaletteController je prístupný DynaSimTopComponentu cez Lookup. Opäť si treba uvedomiť, že sa jedná o 2 okná, kde editačná plocha a paleta majú svoj vlastný TopComponent. PaletteController sa vytvára pomocou triedy PaletteFactory. Ako paleta môže vypadať je znázornené na nasledujúcom obrázku.
[[Súbor:Dynasim11.jpg|center|framed|Obr.11 Paleta komponentov v programe DynaSim]]
Pre tvorbu palety je možné zvoliť jeden z dvoch prístupov. Prvý spôsob je vytvoriť pre každý komponent .xml súbor, v ktorom je zapísané meno a popis komponentu. Takto vytvorené .xml súbory je potom potrebné zaregistrovať v layer.xml súbore DynaSim modulu. Druhý spôsob, ktorý som si ja pre tvorbu palety zvolil, je vytvoriť hierarchiu uzlov a z nej následne vygenerovať paletu. Je potrebné si uvedomiť, že takto vytvorená hierarchia uzlov sa skladá z troch vrstiev. Prvá vrstva predstavuje root uzol, ktorý predáme metóde createPallete() na vytvorenie jej komponentov. Druhá vrstva pozostáva z detských uzlov root uzla a definuje kategórie palety. Posledná vrstva definuje jednotlivé komponenty v kategóriách. Triedy pre tieto komponenty v programe DynaSim nesú meno Shape (tvar), preto aj na obr.12 sú označené ako Shape.
[[Súbor:Dynasim12.jpg|center|framed|Obr.12 Hierarchia uzlov palety]]
Všetky triedy pre vytvorenie palety a jej hierarchie uzlov sa nachádzajú v balíčku sk.tnuni.dynasim.palette. Trieda Category slúži len ako kontajner, ktorý v sebe drží dáta. Pri kategóriách nám postačuje, že poznáme ich meno, preto táto trieda obsahuje len getter a setter na nastavenie mena danej kategórie. Trieda CategoryChildren je už zaujímavejšia. Jej deklarácia je nasledovná:
<source lang="java">
public class CategoryChildren extends Children.Keys
</source>
Trieda Children vytvára a manažuje detské uzly a správa sa ako ich kontajner. Tu je táto trieda použitá ako manažér kategórií, ktoré sa zobrazujú na palete. Kategórie palety slúžia na rozdelenie jednotlivých komponentov do skupín (kategórií). Akým spôsobom budú komponenty rozdelené, už zostáva na užívateľovi. Children.Keys obsahuje metódu na tvorbu uzlov createNodes(). Na triedu CategoryChildren sa môžeme pozerať ako na root uzol, lebo v sebe jedna jej inštancia bude obsahovať všetky existujúce kategórie.

Trieda CategoryNode je potomkom triedy AbstractNode a jej konštruktor dostane ako parameter inštanciu triedy Category, ktorá je následne predaná triede ShapeChildren, čím sa dostávame do ďalšej vrstvy hierarchie.

Trieda Shape je trieda, ktorá je ekvivalent triedy Category, ale na rozdiel od Category v sebe drží dáta pre jednotlivé komponenty a to je number – poradové číslo, v súčasnej verzii nepoužívané, category – meno kategórie do ktorej tento komponent patrí, title - meno komponentu získané z XML súboru, image – cesta k súboru s ikonou, ktorá sa zobrazí na palete vedľa mena komponentu, name – meno XML súboru bez prípony, description – tooltip pre daný komponent.

Trieda ShapeChildren je ekvivalnetom CategoryChildren, na rozdiel od CategoryChildren v sebe drží všetky uzly typu Shape danej kategórie.
Nakoniec trieda ShapeNode je zodpovedná za zobrazovanie jednotlivých komponentov v palete. Keďže samotné uzly komponentov už nemajú ďalšie detské uzly, supertriede predáme prázdny kontajner detských uzlov Children.LEAF. Cez metódy setDisplayName a setIconWithExtention a ďalšie podobné metódy nastavíme komponentu ako sa má v palete zobrazovať, t.j aké má mať na palete komponent meno, akú bude mať ikonu, tooltip atď. Tieto parametre sú uložené v triede Shape. Tie sa do nej dostanú za pomoci triedy BrowseFolders.

BrowseFolders je jednoduchá trieda, ktorá prechádza priečinkami na zvolenej ceste. V rámci projektu DynaSim sa nachádza priečinok s názvom library. Ak sa pozrieme na obr.12, ''library'' sa nachádza na úrovni root. Library má svoje podpriečinky, tých môže byť ľubovoľné množstvo a môžu mať ľubovoľné pomenovanie. Tieto podpriečinky predstavujú jednotlivé kategórie a platí rovnica: meno podpriečinku = meno kategórie. Nakoniec sa prehľadá obsah týchto podpriečinkov. Ak obsahujú SVG súbory, začne sa hľadať či existuje XML súbor s rovnakým názvom. Ak áno, začne sa s ich parsovaním a z ich root elementov sa získa hodnota atribútu ''name''. Tým sa získa meno komponentu. Ďalej sa hľadá, či existuje PNG alebo GIF súbor s rovnakým menom ako parsovaný XML súbor. V prípade že existuje, použije sa ako ikona komponentu v palete. Uloží sa aj meno súboru bez prípon a z XML súboru sa získa popis pre tooltip. Trieda BrowsFolders toto všetko v konštruktore vykoná pri jej vytvorení na zadanej ceste. Tá musí byť presne určená a ukazovať na miesto s adresárom library. Na nájdenie tohto priečinku sa použije FolderSearcher, vysvetlený v kap. 3.1. Tieto získané hodnoty sa zapíšu do dvojrozmerného poľa typu String menom itemList a cez ten sa potom pristupuje k jednotlivým položkám pri nastavovaní členských premenných inštancie Shape. Prvý rozmer poľa ''itemList'' určuje poradové číslo SVG súboru z ktorého je daný komponent. Druhý rozmer má uložené hodnoty v takomto poradí: 0 – poradové čislo, 1 – názov kategórie, 2 – názov SVG súboru bez prípony, 3 – cesta k ikone komponentu, 4 – meno komponentu z XML, 5 – tooltip z XML súboru. BrowseFolders obsahuje aj statickú premennú ''folderList''. Je to jednorozmerné pole Stringov a obsahuje zoznam adresárov v ''library''.

Doteraz bola vysvetlená len hierarchia uzlov palety a spôsob akým získavajú potrebné dáta. Teraz treba vysvetliť, ako sa vytvorí paleta samotná za pomoci týchto uzlov. Na tvorbu palety sa používa trieda PaletteController. Na tieto účely som si vytvoril triedu PaletteSupport, ktorá má na starosti manažovanie všetkých vlastností palety ako sú tvorba inštancie PaletteController, akcie paletz, či drag&drop. Trieda obsahuje metódu na vytvorenie palety createPallete. Jej funckia je nasledovná.
<source lang="java">
public static PaletteController createPalette() {
AbstractNode paletteRoot = new AbstractNode(new CategoryChildren());
paletteRoot.setName("Palette Root");
return PaletteFactory.createPalette( paletteRoot, new MyActions(), null, new MyDnDHandler() );
}
</source>
Ako možno z kódu vidieť, najskôr sa vytvorí AbstractNode menom paletteRoot z nášho CategoryChildren, čo je trieda ktorá v sebe drží všetky kategórie palety. Tá si následne vytvorí jednotlivé CategoryNode a tie následne volajú ShapeChildren. Inými slovami vytvorením paletteRoot sa nám automaticky vytvorí celá hierarchia uzlov potrebná na tvorbu palety. Funkcia potom vráti PaletteController, ktorý sa vytvorí cez PaletteFactory. Aby sme však pochopili, aká paleta sa vytvorí treba preskúmať premenné createPalette.
<source lang="java">
public static PaletteController createPalette(Node node, PaletteActions pa, PaletteFilter pf, DragAndDropHandler dadh) throws IOException
</source>
Node predstavuje root uzol, pa sú akcie palety. Pre súčasné potreby palety nie sú potrebné žiadne špeciálne akcie a tak vygenerované metódy v triede MyActions() vracajú null. Filter pf má hodnotu null, pretože nechceme použiť žiadne filtrovanie komponentov palety. Nakoniec sa vytvorí nový DragAndDropHandler, ktorého detská trieda je zahniezdená priamo v PaletteSupport triede. Tá bude bližsie rozobraná v nasledujúcej podkapitole.

Aby sme vytvorili paletu musíme vytvoriť inštanciu triedy PaletteController v DynaSimTopComponent cez PaletteSupport.createPalette(). To však nestačí na zobrazenie, pretože sa nachádzame v inom TopComponente. Paleta má vlastný TopComponent a aby medzi nimi vznikla určitá forma komunikácie a dokázali si medzi sebou predávať hodnoty, ju nutné vložiť kontrolér palety do Lookupu. Pridanie PaletteController s menom controler do Lookupu Topcomponentu je nasledovné:
<source lang="java">
associateLookup(new AbstractLookup(content));
content.add(controller);
</source>
InstanceContent content sa používa na zobrazovanie Properties okna a samotný kontrolér palety sa do neho pridáva ako položka. Podobne ako content aj controler sa prenáša medzi triedami ako premenná v ich konštruktore, z DynaSimTopComponent-u do DynaSimScene, z tej ďalej do Component_Widget. Tu sa musí v metóde notifyStateChanged opäť controller pridať do content, pretože po vytvorení nového Properties okna sa paleta zruší. Jej pridaním do content sa opäť vytvorí.
===Implementácia Drag&Drop funkcionality===
Drag&Drop z palety zabezpečuje trieda MyDnDHandler, ktorá je zahniezdená v PaletteSupport aj jej inštancia je vytvorená v konštruktore PaletteController-a. Táto trieda je detskou triedou triedy DragAndDropHandler. Preťažená je len 1 funkcia a to customize. Tá má na práci prenos dát určitého typu medzi paletou a TopComponentom, ktorý Drop z palety akceptuje. Keďže po dropnutí komponentu z palety na plochu editora chceme, aby sa na danom mieste vytvoril nový grafický komponent typu Component_Widget. Na jeho tvorbu ale potrebujeme najskôr inštanciu typu MyNode a z tej už dokážeme vytvoriť ďalej celú grafickú aj dátovú časť komponentu. Konštruktor pre MyNode má 4 premenné a na ich prenos z palety do inštancie DynaSimScene sa potrebujeme zamerať. Štvrtá premenná je lokácia bodu na ktorý sme položili komponent z palety na plochu editora takže nám stačí prenos troch premnných a to je: meno komponentu, kategória do ktorej patrí a meno SVG súboru bez prípony pre vykreslenie komponentu. Akým spôsobom sa teda tieto 3 hodnoty premenných prenesú z palety do DynaSimScene? Najskôr sa v metóde customize nájde uzol palety z lookup-u. Z neho cez rôzne metódy ako getDisplayName a pod. uložíme do poľa typu String meno, kategótiu a meno súboru. Potom do exTransferable typu ExTransferable, čo je premenná metódy customize uložíme pomocou metódy put toto pole Stringov. Tým sme si zabezpečili prenos týchto hodnôt z palety na iné miesto. Problém je, že miesto, na ktoré chceme tieto hodnoty preniesť musí byť na ne pripravené.

Miesto kam chceme tieto hodnoty preniesť a na ktorom chceme vytvoriť komponenty je inštancia typu DynaSimScene. Ako už bolo viac krát spomínané, DynaSimScene je tiež widget a tým pádom mu je možné pridať rôzne akcie ako iným widgetom. Preto môžeme do jeho konštruktora napísať:
<source lang="java">
getActions().addAction(ActionFactory.createAcceptAction(new AcceptProvider())
</source>
Tento riadok kódu nám zabezpečí, že DynaSimScene bude akceptovať veci dropnuté na jeho plochu, ale AcceptProvider má 2 metódy, ktoré sa automaticky vygenerujú a ich kód treba doplniť. Metóda isAcceptable vždy vracia ConnectorState.ACCEPT. To nám zabezpečí, že akýkoľvek komponent z palety dropnutý na editačnú plochu je akceptovaný editorom. Druhá metóda je oveľa dôležitejšia a jej deklarácia vypadá nasledovne:
<source lang="java">
public void accept(Widget widget, Point point, Transferable transferable)
</source>
Z premennej point získame bod na ktorý chceme premiestniť komponent a v transferable je uložené pole Stringov, ktoré sme poslali z MyDnDHandler cez exTransferable premennú. K poľu Stringov sa dostaneme z transferable nasledovným spôsobom: String name[] = getNameFromTransferable(transferable);

Tým pádom máme k dispozícii všetky premenné na vytvorenie inštancie typu MyNode. V tejto metóde accept sa vykonajú všetky úkony na tvorbu komponentu na DynaSimScene. Vytvorí sa nový widget cez addNode a cez addPin sa mu pridajú vo for-slučke všetky piny. Nakoniec kontrolér palety cez metódu clearSelection() odznačí označenú položku na palete.
==Tvorba vlastných okien – náhľad na schému==
PropertySheet a paleta sú okná, ktoré sú prebraté z NetBeans IDE a vývojár ich môže zavolať a použiť vo vlastnom programe. Platforma Netbeans nám však dáva možnosť vytvoriť si aj svoje vlastné okná úplne od základu.

Na DynaSimScene je možné vytvoriť satelitný pohľad na túto scénu pomocou metódy createSatelliteView(). Problém však je, že ak takýmto spôsobom vytvoríme náhľad, stane sa neoddeliteľnou súčasťou scény. To znamená, že nám na jednej zo strán scény bude zaberať určité miesto a užívateľ ho nebude môcť vypnúť. Treba však myslieť na to, že niektorí užívatelia nebudú v určitých situáciách potrebovať tento náhľad a uvítali by zväčšenie pracovnej plochy odstránením náhľadu zo scény. Jedným z riešení je vytvorenie samostatného okna v rámci aplikácie, podobné ako je práve Property okno alebo okno palety, kde by bol umiestený náhľad na scénu. Spôsobov ako takéto okno vytvoriť je viacero. Je možné priamo v module DynaSim vytvoriť nový Window Component a podstupovať podobne ako pri tvorbe DynaSimTopComponent (kap.2.1.1). Lepším riešením je však tvorba nového modulu, ktorý bude v sebe obsahovať TopComponent starajúci sa o zobrazovanie satelitného pohľadu scény. Tým, že vytvoríme nový modul, sa podstatne zvýši znovupoužiteľnosť tejto časti programu. Modul môžeme volať aj v iných aplikáciách postavených na platforme NetBeans cez závislosti modulov.

Vytvoríme teda nový modul v rámci našej aplikácie DynaSim Suite. V ľavej časti NetBeans IDE v okne Projects rozbalíme našu aplikáciu. Tu pravým tlačítkom myši klikneme na pložku Modules a vyberieme položku Add New... Otvorí sa wizard pre tvorbu modulu. V Project Name zadáme meno pre náš modul, v Project Location jeho umiestnenie na disku. Klikneme na next. Do Code Name Base zadáme meno hlavného balíčku (package), napr. sk.tnuni.satellite. Je dobré nechať si vygenrovať aj layer.xml. Po stlačení tlačidla Finish sa vytvorí nový modul. V balíčku, ktorý sme zadali sa vytvorí konfiguračný súbor Bundle.properties. Do tohto balíčku si teraz pridáme nový TopComponent. Pravým tlačidlom myši klikneme na balíček a vyberieme položku New... V nej si nájdeme Window Componet, ak sa tu však nenachádza treba ho nájsť v Other → Module Development → Window Componet. Po jeho vábere by sa malo zobraziť okno ako je na obr.13.
[[Súbor:Dynasim13.jpg|center|framed|Obr.13 Tvorba nového TopComponentu]]
Vo Windosws Position si vyberieme v ktorej časti aplikácie sa má naše okno zobrazovať. Pre satelitný pohľad som si zvolil ľavú časť aplikácie, t.j. tá, kde sa napríklad v NetBeans IDE nachádza okno Projects. Ak chceme aby sa okno zobrazilo so spustením aplikácie, treba zašktrtnúť Open on Application Start. Po stlačení next prejdeme do ďalšej časti wizarda. Tu stačí zvoliť Class Name Prefix. To je predpona, ktorú budú mať všetky súbory TopComponentu. Ak teda zvolíme ako predponu SatelliteView, wizard vygeneruje niekoľko súborov s menom začínajúcim sa touto predponou, napríklad SatelliteViewTopComponent.java a ďalšie.

Máme vytvorený modul, ktorý sa stará o zobrazovanie okna na pozícii explorer. Teraz treba oknu dodať funkcionalitu. Požadujeme, aby naše okno zobrazovalo satelitný pohľad na scénu DynaSimTopComponent. Na to stačí do triedy SatelliteViewTopComponent doplniť jednu metódu ako je znázornená na nasledujúcich riadokoch:
<source lang="java">
public void installSatteliteView(Scene scene) {
if(this.scene==scene) return;
JComponent satview = scene.createSatelliteView();

this.remove(satView);
this.satView = null;
add(satview, BorderLayout.CENTER);
this.satView = satview;
this.scene = scene;
}
</source>
Ako vidno z kódu, jedná sa o veľmi jednoduchú metódu. Metóda je v tomto príklade zjednodušená na účely opisu jej princípu. Najskôr sa overí, či scéna ktorá volá túto metódu je tá istá, čo scéna zapísaná v tejto triede. Ak áno nič sa nestane, lebo satelitný pohľad už je funkčný. Ak je však volaná inou scénou (inou inštanciou Scene), vytvorí sa nový satelitný pohľad a odstráni sa starý, ktorý bol doteraz aktívny. Potom sa TopComponentu pridá novovytvorený satelitný pohľad. Aby táto metóda robila to, čo od nej očakávame, musí byť volaná z našej triedy DynaSimTopComponent. Ten je však umiestnený v inom module, preto musíme všetky packages v module pre satelitný pohľad spraviť public a následne modul pridať ako závislosť modulu DynaSim. Ako toho docieliť je popísane v kap. 1.5.

Teraz už len stačí vyriešiť metódy v rámci modulu DynaSim. V DynaSimScene treba vytvoriť metódu, ktorá bude volať installSatelliteView z druhého modulu. Najskôr si vytvoríme v tejto metóde inštanciu SatelliteViewTopComponent cez metódu findInstance(). Potom z tejto inštancie zavoláme našu metódu na vytvorenie satelitného pohľadu. Metóda triedy DynaSimScene vypadá nasledovne:
<source lang="java">
public void installSatView(){
SatelliteViewTopComponent tc = SatelliteViewTopComponent.findInstance();
tc.installSatteliteView(this);
}
</source>
Túto metódu ešte treba volať v TopComponente DynaSimu v jeho metóde componentActivated(), aby sa zavolala vždy keď sa aktivuje editačné okno DynaSimu.
==Pridávanie tlačidiel do toolbaru==
Aplikačné okno NetBeans platformy obsahuje oblasť pre toolbary. Do nej je možné pridávať vlastné toolbary a vlastné tlačidlá. Nasledujúci postup sa bude vzťahovať na tvorbu tlačidla v menu a toolbare, ktoré po jeho stlačení vytvorí nový projekt programu DynaSim. V podstate sa vytvorí nová inštancia DynaSimTopComponent s tým, že už existujúce inštancie DynaSimTopComponentov sa zachovajú. To znamená, že ak už má užívateľ spustený nejaký projekt na ktorom pracuje, stlačením tlačidla pre nový projekt sa vytvorí nová záložka na mieste pre projekty. Užívateľ kliknutím na záložky potom bude môcť prepínať medzi rozpracovanými projektmi.
Pridanie položky do menu a príslušného tlačidla na toolbar sa dá vykonať veľmi jednoducho, opäť pomocou wizarda prístupného v NetBeans IDE. V projects okne si nájdeme modul, ktorému chceme pridať tlačidlo. V našom prípade je to modul DynaSim. Klikneme naň pravým tlačidlom myši a vyberieme v New položku Action. Ak sa tam táto položka nenachádza nájdeme ju v Other → Module Development → Action. Otvorí sa okno wizarda. V prvom kroku si musíme vybrať, či má byť daná akcia tlačidla prístupná vždy, alebo len za určitých podmienok. Vyberieme si položku Always Enabled, lebo chceme, aby sme mohli nový projekt vytvárať kedykoľvek. Pokračujeme tlačítkom Next.
[[Súbor:Dynasim14.jpg|center|framed|Obr.14 Wizard pre tvorbu novej akcie]]
Ďalší krok vo wizardovi (obr.14) je určenie, či chceme pre našu akciu vytvoriť položku v hlavnom menu bare, tlačidlo na toolbare, alebo obidvoje. Prvá položka Category reprezentuje sémantické zgrupovanie akcií. Je možné si vybrať niektorú z už existujúcich alebo si vytvoriť vlastnú kategóriu. V položke Menu si vyberieme v ktorej kategórii v hlavnom menu sa má naša akcia zobraziť. Poradie voči ostatným akciám v danej kategórii sa určuje cez Position. HERE identifikuje lokáciu, kde sa naša akcia medzi ostatnými položkami zobrazí. Podobne je to aj s toolbar tlačítkom. Nakoniec si môžeme zvoliť klávesovú skratku, ktorou našu akciu zavoláme. Opäť klikneme na Next a v poslednej časti wizarda si vyberieme meno pre triedu v ktorej sa akcia tlačidla vykoná. V položke Display Name si určíme meno nášho tlačidla a nakoniec v Icon položke vyberieme ikonu pre naše tlačidlo. Ikony môžu byt formátu PNG alebo GIF. Každá akcia by mala mať k dispozícii 2 ikony. Jedna o rozmeroch 16x16 a ďalšia 24x24 pixelov. Menšia ikona by mala mať normálny názov, napríklad ''new.png''. Táto sa použije na vytvorenie menu položky v prípade, že sme ju v predošlej časti wizarda nechali vytvoriť. Väčšia ikona by sa mala volať rovnako ako menšia, ale na koniec mena jej treba pridať číslicu 24, teda ''new24.png''. Táto ikona sa použije na tvorbu toolbar tlačidla. Stlačením Finish sa nám vygeneruje nová trieda vo zvolenom balíčku. Do nej už stačí doplniť kód, ktorý sa má vykonať. V metóde actionPerformed vytvoríme nový DynaSimTopComponent a zavoláme jeho metódu open (). Týmto postupom sme vytvorili nové tlačítko v toolbare a príslušnú menu položku. Po kliknutí na ne sa vytvorí nový projekt programu DynaSim. Obdobným spôsobom fungujú aj ďalšie akcie ktoré sú volané z menu resp. z toolbar tlačidiel.
==Úprava toolbaru a menu baru pomocou layer.xml==
V predošlej kapitole bolo vysvetlené ako si vytvoriť vlastné položky v menu a nové tlačidlá v toolbaroch. Tým nie je problém vytvoriť si nové tlačidlá pre nový projekt, save, load a ďalšie akcie. Problém však je, že aplikácie postavené na platforme NetBeans dedia určité defaultné tlačítka, ktoré sú neaktívne. Vývojár ich môže samozrejme využiť, ale jednoduchše je vytvoriť si tlačítka vlastné. Preto chceme tieto neaktívne tlačítka odstrániť. To sa dá vykonať jednoducho editáciou konfiguračného súboru modulov layer.xml. V module DynaSim sa tento súbor nachádza v balíčku sk.tnuni.dynasim. Layer.xml je centrálny konfiguračný súbor, ktorý definuje prakticky všetko, čo modul pridáva do NetBeans platformy.
V Menu v položke File sa defaultne nachádza Save, Save As, Save All. Tieto sú pre nás neaktívne a chceme odstrániť ich akcie a aj ich položky v menu. Na to je nutné editovať layer.xml súbor. Na odstránenie akcií si nájdeme element folder, ktorý má atribút s menom Actions. V ňom je zobrazená hierarchia akcií pre jednotlivé kategórie. Položky, čo chceme odstrániť sa nachádzajú v kategórii File. Do nej treba doplniť 3 detské elementy s atribútom name ako to vidno na príklade.
<source lang="xml">
<folder name="Actions">
<folder name="File">
<file name="org-openide-actions-SaveAction.shadow_hidden"/>
<file name="org-openide-actions-SaveAllAction.shadow_hidden"/>
<file name="org-openide-actions-SaveAsAction.shadow_hidden"/>
</folder>
</folder>
</source>
Tým sme odstránili akcie samotné. Teraz treba odstrániť ich menu položky podobným spôsobom.
<source lang="xml">
<folder name="Menu">
<folder name="File">
<file name="org-openide-actions-SaveAction.shadow_hidden"/>
<file name="org-openide-actions-SaveAllAction.shadow_hidden"/>
<file name="org-openide-actions-SaveAsAction.shadow_hidden"/>
</folder>
</folder>
</source>
Nakoniec sa odstráni aj toolbar tlačítko pre SaveAll.
<source lang="xml">
<folder name="Toolbars">
<folder name="File">
<file name="org-openide-actions-SaveAllAction.shadow_hidden"/>
</folder>
</folder>
</source>
K akciám sa v layer.xml pristupuje cez atribút name. Jeho hodnota musí byť zložená z balíčku v ktorom sa akcia nachádza. Miesto bodiek sa použijú pomlčky. Ďalej následuje meno akcie a za ním prípona shadow. Ak chceme akciu skryť použije sa shadow_hidden. Napríklad org-openide-actions-SaveAllAction.shadow_hidden znamená, že chceme akciu SaveAllAction z org.openide.actions skryť. Je možné skryť len tlačítko na toolbare s tým, že príslušné tlačítko v menu zostane viditeľné a naopak.

Layer.xml však neslúži len na zobrazovanie a skrývanie menu a toolbar položiek. Predstavme si situáciu, kde máme už vytvorený toolbar, ale zistíme, že sa nám nepáči rozloženie jednotlivých tlačítiek. Jeden zo spôsobov je zmazať všetky triedy pre akcie tlačítiek a odstrániť ich z layer.xml a properties.bundle. Následne cez wizarda vytvoriť tlačítka nanovo a v Position im nastaviť novú pozíciu voči ostatným tlačítkam. Toto je však veľmi napraktický a časovo náročný spôsob, obzvlášť ak chceme meniť polohu väčšieho množstva tlačítiek. Našťastie tu je však oveľa jednoduchšie riešenie. Každé tlačítko má v layer.xml detský element ''attr'' s atribútom ''name'', ktorý má hodnotu ''position''. Druhý atribút je ''intvalue''. Jeho hodnota je nejaký integer. V závislosti na hodnote tohto čísla sa určí pozícia daného tlačítka voči ostatným tlačítkam. Čím je číslo menšie, tým sa tlačítko na toolbare umiestni viac vľavo, v prípade menu zase viac navrch. Tlačítko pre toolbar nejakej akcie má vlastnú int hodnotu a položka menu môže mať inú hodnotu. To znamená, že poloha tlačítka na toolbare a poloha položky v menu bare sú od seba nezávislé.

Príklad použitia pozičného atribútu v layer.xml:
<source lang="xml">
<file name="sk-tnuni-dynasim-ZoomDefaultAction.shadow">
<attr name="position" intvalue="255"/>
</file>
<file name="sk-tnuni-dynasim-InitGridsAction.shadow">
<attr name="position" intvalue="260"/>
</file>
</source>
Príklad je vyňatý z elementu pre Menu bar v jeho View menu. Tu môžeme vidieť, že akcia ZoomDefaultAction má menšiu hodnotu pozície ako InitGridsAction. To znamená, že sa v menu ZoomDefaultAction zobrazí nad InitGridsAction. Prepísaním týchto hodnôt v layer.xml súbore môžeme upraviť pozície jednotlivých položiek menu, či tlačidiel na toolbare voči sebe. Po vytvorení vlastnej akcie sa obvykle v layer.xml element attr na zmenu pozície nevytvorí. Vývojár ho musí doplniť sám a odporúča sa to, lebo ak tak neučiní, pri kompilácii dostane varovné hlásenia o chýbajúcich pozíciách pre jednotlivé položky menu a toolbaru.

Na prvý pohľad sa môže layer.xml javiť veľmi zložito a mätúco, ale v skutočnosti je to silný nástroj NetBeans platformy, vďaka ktorému môžeme manažovať menu bar a tool bar samotnej platformy.
==Akcie pre uloženie a nahratie simulačných schém==
Kým akcie na vytvorenie nového pracovného okna DynaSimu, zoomovanie alebo vytvorenie mriežky na scéne sú relatívne jednoduché a zo zdrojového kódu ľahko pochopiteľné, akcie pre uloženie a nahratie schémy nie sú úplne triviálnou záležitosťou. To hlavne z dôvodu, že potrebujeme zistiť polohu a hodnoty všetkých widgetov na scéne, tie následne zapísať do nejakého súboru na disku. Pri nahrávaní scény budeme tento súbor parsovať a zo získaných hodnôt vybudujeme novú scénu, ktorá musí byť identická s tou, ktorá bola do súboru uložená.

Schéma zo scény sa ukladá do XML súboru, aby však nedochádzalo k nechcenej zámene s XML súbormi pre simulačné komponenty, prípona save súborov je zmenená na .dsp (DynaSim Project). Štruktúrovanie samotného dokumentu je však zhodné s XML špecifikáciou. Na ukladanie a nahrávanie schémy je v programe niekoľko tried a metód v už existujúcich triedach. Triedy pre akcie samotné sú SaveAsXMLAction a LoadFromXMLAction. Tieto boli vytvorené cez wizarda na tvorbu akcií a ich metóda ActionPerformed iba nájde aktívny DynaSimTopComponent. Z neho sa podľa zvolenej akcie zavolá príslušná metóda na uloženie scény saveAsXML alebo nahratie scény loadFromXML. DynaSimTopComponent tieto metódy priamo neobsluhuje, iba ich predá ďalej tým, že zavolá metódy DynaSimScene. Opäť sa podľa príslušnej akcie zavolá buď metóda saveWidgetsToXML alebo loadWidgetsFromXML. To sú metódy z triedy DynaSimScene. Teraz sa bližšie pozrieme na saveWidgetsToXML. Táto metóda najskôr vytvorí JFileChooser, čo je swing komponent, prevažne určený na ukladanie a nahrávanie súborov. Jeho dialógové okno sa nastaví ako .SAVE_DIALOG a vykonajú sa ďalšie potrebné natavenia ako napríklad povolenie pracovať len so súbormi (nie s priečinkami) a ktorý typ súborov má vytvárať a akceptovať. Potom sa zo súboru, ktorý užívateľ cez tento JFileChooser vytvorí inštancia triedy WidgetsXML, čo je posledná trieda potrebná pre implementáciu save a load funkcionality do programu.

Aby sme mohli pokračovať vo vysvetlovaní metódy saveWidgetsToXML, je potrebné si najskôr objasniť čo vlastne trieda WidgetsXML robí. Konštruktor má takýto tvar:
<source lang="java">
public WidgetsXML(File file) {
this.file = file;
}
</source>
Jediný parameter ktorý mu predávame je súbor file. Ten sa potom uloží medzi členské premenné. Skutočnú funkcionalitu inštancii tejto triedy dodávajú jej metódy. Ich krátke zhrnutie je nasledovné:

'''public void prepareToSave()''' – Metóda do nášho súboru zapíše hlavičku XML a základnú prázdnu hierarchiu XML elementov pomocou PrintWriteru. Výsledný súbor sa uloží do členskej premennej Document document.

'''public void prepareToLoad()''' – Načíta sa obsah súboru do Document document. Táto metóda sa volá pri loadovaní.

'''public void addMyNode(MyNode node)''' – V elemente my-nodes sa vytvorí nový detský element MyNode. Vytvoria sa v ňom atribúty pre meno, kategóriu, bod, kde widget na scéne leží, jednotlivé hodnoty z property okna a ďalšie potrebné údaje o našom Component_widgete. Potom sa z našej premennej node do nich zapíšu hodnoty.

'''public ArrayList<MyNode> getMyNodes()''' – Táto metóda sa volá počas loadovania a v Document document sa postupne parsuje obsah elementu my-nodes z XML súboru. Zo získaných údajov sa vytvorí nová inštancia MyNode a potom sa do nej zapíšu hodnoty vnútorných premnných. Nakoniec sa pridá do ArrayListu.

'''public void setCounter(IdGenerator generator)''' – Metóda, ktorá uloží do elementu counter detský element s atribútom posledného vygenerovaného id čísla pre jednotlivé piny. Piny musia mať unikátne číslo, preto si musíme pamätať po loade, aké je posledné číslo pinu.

'''public void getCounter(IdGenerator generator)''' – Metóda na zistenie vygenerovaného čísla posledného pinu.
public boolean save() – Táto metóda sa volá ako posledná pred uložením. Z Document document sa vytvorí nový XML súbor.

Ďalšie metódy sú addMyPin, getMyPins, addMyEdge a getMyEdges. Tieto metódy sú ekvivalentom addMyNodes a getMyNodes pre piny a spojovacie čiary a fungujú na rovnakom princípe.

Po ozrejmení si metód vo WidgetsXML sa môžeme vrátiť do metódy saveWidgetsToXML v triede DynaSimScene. Čo teda potrebujeme pre uloženie scény spraviť? Potrebujeme nájsť všetky Component_Widgety, všetky ich Pin_Widgety a všetky spojovacie čiary typu MyConnectionWidget. K ním treba nájsť ich dátové časti MyNode, MyPin, MyEdge. Tie cez príslušné metódy addMyNode, addMyPin, addMyEdge triedy WidgetsXML zapíšeme do XML. Najskôr si nájdeme zoznam všetkých Component_Widgetov. Ako už bolo na začiatku tejto práce spomenuté, widgety sa ukladajú na vrstvu ''mainLayer'' a spojovacie čiary na vrstvu ''connectionLayer''. Takže ak chceme získať zoznam všetkých Component_Widgetov na scéne stačí jeden riadok kódu:
<source lang="java">
List<Widget> list = mainLayer.getChildren();
</source>
Potom už stačí len vo for-cykle prechádzať zoznam, z jednotlivých widgetov získať ich dátovú časť MyNode a pridať tento uzol cez wxml.addMyNode inštancii triedy WidgetsXML. Treba si uvedomiť, že väčšina Component_Widgetov má obvykle aj niekoľko pinov, čiže v ďalšom forcykle nájdeme všetky ich Pin_Widgety a ich dátovú časť MyPin zapíšeme do wxml cez metódu addMyPin.
Podobný postup volíme aj pri hľadaní spojovacích čiar. Spojovacie čiary sú detskými widgetami vrstvy connectionLayer a ich zoznam dostaneme cez connectionLayer.getChildren(). Cez addMyEdge sa v slučke pridajú MyEdge do wxml. Nakoniec sa zavolá z WidgetsXML metóda save(), ktorá vygeneruje zo získaných údajov náš XML súbor.

Pri nahrávaní schémy z tohto súboru sa volá metóda loadWidgetsFromXML(). Tu sa tiež podobným spôsobom vytvorí JFileChooser, tento krát ale s OPEN_DIALOG. Po výbere load súboru užívateľom sa opäť vytvorí z tohto súboru inštancia triedy WidgetsXML menom wxml a zavolá sa jej metóda prepareToLoad. Z wxml získame ArrayList pre MyNode a postupne ich vo for-cykle vytvárame po jednom. Z nich sa vytvoria nové Component_Widget. Opäť nemôžeme zabudnúť ani na piny jednotlivých Component_Widgetov a treba do tohto for-cyklu dať ďalší, ktorý ich bude pridávať ako detské widgety Component_Widgetu. Pridávanie spojovacích čiar je tiež podobné, ale tu treba myslieť na to, ktorý pin s ktorým treba prepojiť. Každý MyPin má svoje unikátne číslo, uložené v premennej id. Každý MyEdge má 2 hodnoty - source a target. V nich je zapísaná hodnota id zdrojového a cieľového pinu. Tu teda vo for-cykle prechádzame MyEdge po jednej a každá MyEdge musí porovnávať tieto hodnoty source a target s id všetkých pinov na scéne. Ak sa nájdu zhodné id pinov s týmito hodnotami, vytvorí sa medzi nimi spojenie cez metódu addEdge.

Po vytvorení všetkých Component_Widgetov a ich prepojení spojovacími čiarami podľa XML súboru sa loading ukončí a scéna by mala zodpovedať scéne v dobe jej uloženia do súboru.

Vizuálna časť programu DynaSim

2010-05-18T21:35:13Z

MichalJanicek:

Dátová časť simulačných komponentov

2010-05-18T21:26:34Z

MichalJanicek:

Interaktívny simulátor DynaSim

2010-05-18T21:19:46Z

MichalJanicek:

Súbor:Dynasim01.jpg

2010-05-18T21:18:49Z

MichalJanicek: Konceptuálna štruktúra NetBeans IDE

Konceptuálna štruktúra NetBeans IDE

Funkčná časť programu DynaSim

2010-05-18T21:12:44Z

MichalJanicek: Vytvorená stránka „Kategória:Študentské práce Kategória:Diplomové práce Kategória:Informatika {{Hlavička_FM|{{PAGENAME}}|Bc. Michal Janíček| Ing. Juraj Ďuďák| 2009/2…“

[[Kategória:Študentské práce]]
[[Kategória:Diplomové práce]]
[[Kategória:Informatika]]
{{Hlavička_FM|{{PAGENAME}}|Bc. Michal Janíček|
Ing. Juraj Ďuďák|
2009/2010
|Diplomový projekt
|Mechatronika
}}
{{Praca_uvod|5|Interaktívny simulátor DynaSim|Platforma NetBeans|Vizuálna časť programu DynaSim|Dátová časť simulačných komponentov|Okná a toolbary programu DynaSim|Funkčná časť programu DynaSim}}
__TOC__

=Funkčná časť programu DynaSim=
V predošlých kapitolách sme vybudovali základný framework pre simulátor. Vieme vytvoriť grafickú časť komponentov a dátovú časť, ktorá v sebe drží určité informácie ako je poloha vstupov a výstupov, ich typ, vnútorné hodnoty komponentu a popis komponentu. To však na vykonanie simulácie nie je dostačujúce. Každý z komponentov musí mať svoj simulačný algoritmus, ktorý sa cyklicky opakuje počas behu simulácie.

==Globálny simulačný algoritmus==
Globálny simulačný algoritmus je veľmi jednoduchý a dá sa rozdeliť na 2 kroky. V kroku číslo 1 si komponent načíta hodnoty z vlastných vstupov a vykoná funkciu – simulačný algoritmus. Po výpočte sa prenesú výsledky funkcie na výstupy komponentu. Tento postup sa zopakuje pre všetky komponenty v schéme. V kroku číslo 2 sa vykoná prenos z jednotlivých výstupov komponentov na vstupy s ktorými sú prepojené spojovacími čiarami. Tento postup sa cyklicky opakuje s periódou určenej dĺžky.
[[Súbor:Dynasim15.jpg|center|framed|Obr.15 Globálny simulačný algoritmus]]
Celý tento algoritmus sa vykonáva v rámci triedy DynaSimScene. Ako časovač sa používa ScheduledExecutorService. V triede DynaSimScene sa nachádza metóda runSimulation(), ktorá sa volá po stlačení príslušného toolbar tlačítka na spustenie simulácie. V nej sa vytvorí nová inštancia nášho časovača.
<source lang="java">
exec = Executors.newSingleThreadScheduledExecutor();
</source>
Následne sa zavolá metóda simulate, ktorá vypadá nasledovne:
<source lang="java">
public void simulate() {
final Runnable simulator = new Runnable() {
public void run() { simulation(); }
};
exec.scheduleAtFixedRate(simulator,100, 100, TimeUnit.MILLISECONDS);
}
</source>
V nej sa vytvorí inštancia rozhrania Runnable a do jeho metódy run() sa zavolá metóda, ktorá sa má cyklicky opakovať, v našom prípade je to metóda simulation(). Nakoniec sa zavolá metóda nášho časovača scheduleAtFixedRate(Runnable command, long initialDelay, long period, TimeUnit unit). Prvý parameter je Runnable, tam sa dosadí náš vytvorený Runnable, tu sa jedná práve o metódu, ktorá sa bude opakovane pomocou tohto časovača vykonávať. Parameter initialDelay je oneskorenie s akým sa časovač spustí, period je perióda s akou sa bude Runnable vykonávať a nakoniec unit, je časová jednotka pre druhý a tretí parameter. To znamená, že po stlačení tlačítka pre spustenie simulácie sa začne cyklicky vykonávať metóda simulation() s periódou 100 milisekúnd. Tá má na starosti vykonávanie globálneho simulačného algoritmu, kde sa nájdu všetky widgety na scéne a následne im pridelené simulačné komponenty typu Component. Tie postupne vykonajú svoje funkcie, výsledky svojich funkcií prenesú na výstupy. Potom sa zavolá metóda na prenos z výstupov na vstupy ďalších komponentov s ktorými sú spojené.

==Simulačné komponenty==
Čo presne sú simulačné komponenty? Doteraz pre nás boli iba XML a SVG dokumenty, tie však predstavujú iba dátovú štruktúru týchto komponentov. Aby tieto komponenty mohli vykonávať svoje simulačné algoritmy, musia nevyhnutne obsahovať nejaký druh zdrojového kódu, ktorý určuje ich funkcie. Každý jeden komponent má vlastný .java súbor ktorý obsahuje triedu daného komponentu. V nej má zapísané svoje metódy. Každá takáto trieda dedí z rodičovskej triedy Component. Aby sme teda mohli pochopiť ako fungujú jednotlivé komponenty, treba začať od vrchu hierarchie.
===Trieda Component===
Trieda Component je abstraktná trieda a slúži na tvorbu tried pre jednotlivé simulačné komponenty. Ich .java súbory sa nachádzajú v knižnici medzi XML a SVG súbormi. Problém však je, že nedokážeme priamo dynamicky vytvoriť inštancie tried obsiahnutých v .java súboroch, vzhľadom na to, že tieto súbory nie sú v podstate nič viac ako textové dokumenty. To znamená, že ich treba skompilovať a vzniknuté .class súbory sa už dajú použiť na tvorbu inštancií za behu programu. Ich inštancie sa tvoria priamo v metóde createComponent, ktorá patrí triede Component. Tejto metóde je predaný parameter typu String s názvom className. To je meno .class triedy, má tvar napríklad sk.tnuni.dynasim.kategória.meno, kde kategória je meno kategórie, ktorej komponent patrí a meno je meno .class súboru bez prípony. Na nájdenie tejto cesty sa opäť používa FolderSearcher. Jeho metóda getClassFolder vráti presnú cestu k adresáru s .class súbormi. K nemu sa už podľa potreby z MyNode pripne kategória a meno tým získame hľadaný className parameter. Ako sa vytvára inštancia zo známeho className môžeme vidieť na príklade:
<source lang="java">
Component component = null;
Class [] classParm = null;
Object [] objectParm = null;

try
{
Class cl = Class.forName(className);
java.lang.reflect.Constructor co = cl.getConstructor(classParm);
component = (Component)co.newInstance(objectParm);
}
</source>
Najskôr vytvoríme inštanciu Class pre zadané meno. Potom sa pokúsime vytvoriť jej konštruktor. Tomu predávame prázdne pole parameterov, to znamená, že chceme vytvoriť bezparametrický konštruktor. Nakoniec sa vytvorí inštancia triedy Component z novovytvoreného konštruktora. Treba si uvedomiť, že týmto sme nepriamym spôsobom vytvorili inštanciu triedy nejakého konkrétneho simulačného komponentu podľa zadanej cesty v className parametri. Inštancie triedy Component sa tvoria v metóde attachNodeWidget v triede DynaSimScene. To znamená, že krátko po vytvorení ľubovoľného dátového uzla sa volá táto metóda, aby sa mu priradil príslušný grafický widget a práve tu sa vytvorí aj jeho funkčná časť – inštancia triedy Component.
Trieda Component má niekoľko členských premenných, ktoré sú potrebné pre jej metódy. Drží v sebe inštanciu MyNode, teda dátový uzol ktorému patrí, aby mala táto trieda prístup k jej vnútorným hodnotám. Ďalej je to jej prislúchajúci SVG_Widget, ten sa volá pre potreby vytvorenia meniteľného textu priamo vo widgete. Inštancia DynaSimScene je tiež jednou z jej premenných a je potrebná na prekreslovanie scény v prípade, že vykonané zmeny týmto komponentom majú nejaký dopad na jej grafickú reprezentáciu. Nakoniec v sebe drží 2 polia referencií na všeobecný dátový typ Value. Jedno pole sú referencie na vstupné hodnoty terminálov a druhé referencie na výstupné hodnoty. Jednotlivé položky týchto polí sú obvykle volané v simulačnom alogritme komponentov. Teraz sa pozrieme na metódy tejto triedy.

'''public abstract void toDo()''' – Metóda, ktorú musí mať každý simulačný komponent. Táto metóda obsahuje simulačný algoritmus komponentu a je volaná v metóde simulation(), ktorá sa pri spustenej simulácii cyklicky opakuje.

'''public void updateComponentProperties()''' – V triede Component je to prázdna metóda bez kódu. Jej detské triedy ju však môžu prepísať a doplniť do nej kód, ktorý sa má vykonávať vždy keď je zaznamenaná nejaká zmena v Property okne, či už to je nastavovanie nejakej hodnoty alebo jej zmena vplyvom simulácie. Môžeme túto metódu chápať ako listener pre Property okno a kód v nej sa vykoná vždy keď dôjde k nejakým zmenám ľubovoľnej položky v tomto okne.

'''public void updateTerminals()''' – Metóda, ktorá sa cyklicky opakuje počas spustenej simulácie. Je volaná vždy pred toDo() metódou. Nájdu sa všetky vstupné terminály tohto komponentu typu MyPin a do jednotlivých položiek Value sa uložia hodnoty týchto vstupov. Rovnaký proces sa vykoná s výstupmi. Jedná sa teda o inicializáciu hodnôt vstupov a výstupov.

'''public void sendToNextTerminal()''' – Ďalšia z metód ktorá sa cyklicky opakuje v metóde simulation(). Táto sa začne vykonávať pre každý terminál až v momente, keď už všetky komponenty na scéne dokončili svoju metódu toDo(). Táto metóda slúži na prenos výstupných hodnôt, ktoré sú uložené vo výstupných termináloch na pripojené vstupné terminály. Táto metóda slúži na vykonanie druhého kroku globálneho simulačného algoritmu.

'''public void public void setChangableText(int x,int y, String text)''' – Každý SVG_Widget má 1 meniteľný text, ktorý dáva triede Component k dispozícii, užívateľ môže nastaviť jeho polohu a obsah textu. Text je centrovaný v bode x,y.

'''public int getIntProperty(String key)''' – táto metóda slúži ako prístupový mostík k dátam z MyNode. Existujú ekvivalentné metódy getterov pre všetky používané typy premenných, tak isto aj settery. Pomocou String key určíme, hodnotu ktorej premennej chceme. Premenné sú určené kľúčom v XML súbore v elemente <key>.

Teraz sa pozrieme na spôsob tvorby nejakého konkrétneho simulačného komponentu. Treba si na príklade uvedomiť, ktoré časti sú nutné a ktoré sú nepovinné. ConstInteger je jednoduchý komponent, ktorý nemá žiadne vstupy a výstup je nejaká celočíselná hodnota, ktorú si užívateľ zadá v Properties okne.
<source lang="java">
public class ConstInteger extends Component {
int value = 0;
public ConstInteger(){}

public void toDo(){
((ValueInt) out[0]).value = value;
}

public void updateComponentProperties(){
value = getIntProperty("VALUE");
setChangableText(Integer.toString(value));
}
}
</source>
Prvú vec ktorú si môžeme všimnúť z tohto príkladu je, že náš ConstInteger dedí z triedy Component. Toto je nutnosť pre všetky simulačné komponenty, práve z dôvodu, že sú tvorené cez Component triedu. Konštruktor musí byť vždy prázdny a bezparametrický! Metóda toDo je samotný simulačný algoritmus komponentu. Tu môžeme vidieť, akým spôsobom sa zadaná hodnota value odosiela na výstup tohto komponentu. Premenná out[0] je typu Value a je to referencia na hodnotu prvého výstupu. Preto je treba pretypovať ju na niektorú zo skutočných hodnôt. ValueInt predstavuje integer. Týmto špeciálnym triedam sa venuje ďalšia podkapitola. Prístup ku vstupným premenným máme cez in[x], kde x je poradové číslo terminálu. Terminály sú číslované od 0. K výstupom máme prístup cez out[x]. Nakoniec tu je metóda updateComponentProperties(). Táto nie je nutná, ale je vhodná práve pre updatovanie hodnôt z Properties okna. Ako bolo povedané táto metóda sa volá vždy po vykonaní nejakej zmeny v Properties okne. To znamená, že keď v tomto okne zmeníme nejakú položku, napríklad hodnotu integera, táto metóda sa zavolá. V takom prípade sa do hodnoty value zapíše nová hodnota, získaná z property okna. Na druhom riadku sa nastaví widgetu meniteľný text na súradniciach (0,0) a jeho popis bude novozískaná hodnota z property okna.

Samozrejme tu sa jedná len o triviálny príklad, obsah metódy toDo() obvykle býva komplexnejší a užívateľ si môže vytvárať v triede komponentu aj vlastné metódy, triedy a volať akékoľvek dostupné Java knižnice, takže vo svojej podstate môže dať komponentu ľubovoľnú funkcionalitu.

===Value – univerzálny dátový typ===
Trieda Value a jej detské triedy sa nachádzajú v balíčku sk.tnuni.dynasim.numeric. Jedná sa o zbierku tried, ktoré reprezentujú rôzne dátové typy a umožňujú medzi sebou vzájomné konverzie. Tieto triedy pôvodne vytvoril RNDr. Peter Fabo pre svoj simulačný program. Keďže výstupný terminál môže byť iného dátového typu ako vstupný terminál s ktorým je spojený, za normálnych okolností chceme, aby došlo k pretypovaniu hodnoty prichádzajúcej z výstupu, na hodnotu očakávanú na vstupe. Trieda Value nám ponúka jedno z možných riešení tohto problému. Value je abstraktná trieda a má len niekoľko abstraktných metód, zväčša na matematické operácie. Má ale niekoľko detských tried, ktoré z nej dedia a to sú: ValueAny, ValueBoolean, ValueChar, ValueInt atď. Tieto triedy už v sebe držia nejakú skutočnú hodnotu value, ktorej dátový typ zodpovedá triede. Teda ValueChar má premennú value dátového typu char, ValueInt má value typu int atď. Jej hodnota sa nastavuje v konštruktore. Ako príklad si zoberme konštruktor ValueInt. V prvom konštruktore sa hodnota value nastaví z parametru typu int. Zaujímavejší je ale druhý konštruktor ktorý má tvar:
<source lang="java">
public ValueInt(Value x){
this.value=parse(x);
}
</source>
Tu sa konštruktoru predáva parameter typu Value. To môže byť teda ľubovoľný dátový typ. V metóde parse sa zistí o aký dátový typ ide a podľa toho sa vykoná príslušná metóda na konverziu na int. Rovnaký tvar a funkciu má aj metóda setValue(Value x), ktorá slúži na nastavenie hodnoty už existujúcej inštancii. Trieda Component v sebe drží pole vstupný a výstupných hodnôt in[] a out[] ako inštancie triedy Value, lebo sa nedá dopredu zistiť aké dátové typy im budú pridelené. Preto sa vykonáva v toDo() metóde konverzia z Value na príslušný dátový typ, napr. ValueInt ako to bolo ukázané v príklade tvorby simulačného algoritmu komponentu.

===Interaktívne komponenty===
Dedením z triedy Component sme mohli síce vytvoriť simulačné komponenty, ktoré vykonávali nejakú funkciu, ale ťažko by sa dali označiť za interaktívne. Interaktívne komponenty dávajú užívateľovi možnosť priamo zasahovať do simulačného procesu a za behu simulácie teda môže ovplyvňovať hodnoty stláčaním rôznych tlačidiel, alebo menením hodnôt pomocou slideru. Tak isto za interaktívne komponent môžeme považovať aj rôzne displeje a zobrazenia grafov, ktoré sa dynamicky menia počas behu simulácie.

Na tvorbu takéhoto druhu komponentov sa používa dedenie z abstraktnej metódy ComponentInteractive. Ten dedí priamo z triedy Component, takže má všetky vlastnosti bežných komponentov, ale navyše dokáže vytvoriť „plávajúce okná“ v ktorých môžu byť obsiahnuté rôzne riadiace a zobrazovacie prvky. Jedná sa o samostatné okná, ktoré je možno ľubovoľne presúvať podľa potreby po celej pracovnej ploche. Sú aktívne a zobrazené napríklad aj po minimalizácii aplikácie DynaSim a ak je spustená simulácia, je stále možné s nimi upravovať hodnoty vstupujúce do simulačného procesu a tým meniť jeho výstupy. Ako také interaktívne komponenty v našom programe vypadajú môžeme vidieť na obr.16.
[[Súbor:Dynasim16.jpg|center|framed|Obr.16 Interaktívne komponenty programu DynaSim]]
Ako už bolo povedané, ComponentInteractive je abstraktná trieda. Obsahuje 4 metódy a jednu zahniezdenú abstraktnú triedu View. Triedou View sa vytvárajú naše plávajúce komponenty. Metóda showComponent() sa volá v prípade, keď chceme náš plávajúci komponent zobraziť, hideComponent() sa volá ak ho chceme skryť, a deleteComponent() v prípade, že ho chceme úplne odstrániť. Posledná metóda je abstraktná a má meno createView. V nej sa vytvára inštancia triedy View. ComponentInteractive je teda navonok jednoduchá trieda.

Teraz sa pozrieme na triedu View, ktorá dedí z JFrame. Jej konštruktor má 2 parametre a to width a height a rozmery tohto JFrame sa nastavia pomocou týchto parametrov. V konštruktore sa vytvorí nový Container. Ten má v sebe 1 JLabel, čo je horná uchopiteľná modrá lišta a je v nej napísané meno komponentu, ktorému toto okno patrí (obr.16). Druhý komponent, ktorý sa do Containeru pridá je JPanel. Toto miesto je vyhradené pre samotné zobrazenie interaktívneho komponentu, čo môže byť obyčajné tlačítko, či slider, ale môže ísť aj o komplexnejšie zobrazenie ako displej, alebo obrazovka osciloskopu. Trieda View má ešte 2 privátne metódy na manipuláciu presunu plávajúceho okna s myšou.

Teraz sa pozrime na ďalší príklad, tento krát na tvorbu Slideru. Po presunutí komponentu Slider z palety na editačnú plochu sa na nej vytvorí widget predstavujúci slider z grafiky načítanej z SVG súboru, ale mimo to aj plávajúci komponent, ktorým je možné meniť jednu z jeho vnútorných hodnôt (obr.16).
<source lang="java">
public class Slider extends ComponentInteractive{

public SliderView sliderView;

public class SliderView extends View{
public JSlider slider;
public boolean changed = false;

public SliderView(){
super(150,50);
slider=new JSlider(JSlider.HORIZONTAL,0,100,0);
slider.setBounds(5,5,140,25);
slider.addChangeListener((ChangeListener) new SliderListener());
panel.add(slider);
setVisible(true);
}

class SliderListener implements ChangeListener{
public void stateChanged(ChangeEvent e){
changed = true;
setIntProperty("VALUE", slider.getValue());
}
}
}
}
</source>
Táto časť kódu pokrýva len vytvorenie samotného plávajúceho slideru. Ako vidno v našej triede simulačného komponentu Slider, ktorý je detskou triedou triedy ComponentInterractive v sebe vytvoril novú triedu SliderView, ktorá dedí z abstraktej triedy View. V ňom sa nastaví changeListener. Ten po akejkoľvek zmene polohy posuvníka na slidere zavolá setIntProperty metódu. Tá má na starosti úpravu príslušnej hodnoty v našom dátovom uzle typu MyNode a taktiež zmenu hodnoty v Property okne. Tento slider sa pridá na panel plávajúceho okna a nastaví sa ako viditeľný. Inštancia tejto triedy sa vytvára v metóde createView.
<source lang="java">
public void createView(){
view = sliderView = new SliderView();
}
</source>
Samozrejme v tejto triede, keďže dedí z triedy Component, musí byť aj metóda toDo().
<source lang="java">
public void toDo(){
((ValueInt)out[0]).value = sliderView.slider.getValue();
}
</source>
Tu je simulačný algoritmus opäť jednoduchý. Na prvý výstup out[0] sa pošle aktuálna hodnota zo slideru. K tomu sa pristupuje cez sliderView, čo je inštancia zahniezdenej triedy SliderView.
==Tvorba aplikácie==
Aj keď je program po skompilovaní funkčný, pre koncového užívateľa zrejme tento fakt nebude mať príliš veľkú hodnotu, pokiaľ program nebude jednoducho spustiteľný nejakým spúšťacím súborom. Vytvorenie stand-alone aplikácie na platforme NetBeans je veľmi jednoduché. V NetBeans IDE v okne Projects si nájdeme našu aplikáciu postavenú na platforme NetBeans. Klikneme na ňu pravým tlačítkom a vyberiem položku Build ZIP Distribution. Tu si však treba dať pozor, lebo naša aplikácia musí byť nastavená ako stand-alone aplikácia a nie ako kolekcia prídavných modulov. Aby sme si to overili, treba kliknúť na našu aplikáciu pravým tlačítkom v Projects okne a vybrať položku Properties. Tu si v menu na ľavej strane menom Categories vyberieme položku Application (obr.17). V tomto menu musí byť označená položka „Create Standalone Application“. V Branding name si vyberieme aké meno bude mať priečinok našej novej aplikácie a jej spúšťacie súbory. Application Title je meno NetBeans aplikácie, ktoré sa zobrazuje v IDE. V ľavom menu Categories si môžeme vybrať položku Splash Screen, kde sú možné všetky nastavenia okna, ktoré sa objaví počas spúšťania aplikácie. Nakoniec v poslednej položke v Categories je možné povoliť resp. zakázať určité akcie s oknami v rámci našej aplikácie, ako napríklad presúvanie okien, menenie ich veľkosti a podobne.
[[Súbor:Dynasim17.jpg|center|framed|Obr.17 Tvorba stand-alone aplikácie]]
Ak sme si teda overili, že vytvárame stand-alone aplikáciu a v Properties sme si nastavili všetky potrebné náležitosti, môžeme kliknúť na Build ZIP Distribution. Teraz je potrebné nájsť miesto na disku kde sa nachádza náš projekt. V ňom je adresár s názvom „dist“ a ten by mal obsahovať jeden .zip súbor s názvom, aký sme zadali v Properties v položke Branding name. Zip súbor treba rozbaliť a dostaneme priečinok s našou aplikáciu. V jej adresári menom „bin“ sa nachádza jeden .exe súbor a bash script. Exe súborom sa spúšťa aplikácia v operačnom systéme Windows. Bash scrip pre zmenu slúži ako spúšťací súbor v systéme Linux. Takto vytvorená aplikácia je spustiteľná v týchto dvoch systémoch bez nutnosti, aby na nich bol nainštalovaný NetBeans. Jediné, čo je pre ich spustenie potrebné je mať v týchto operačných systémoch nainštalované Java JRE, čiže aplikácia postavená na platforme NetBeans má rovnaké nároky na spustenie ako obyčajné Java aplikácie.

Tu si ale treba uvedomiť, že po postavení tejto aplikácie sa náš modul menom DynaSim, v ktorom bola uložená knižnica komponentov, zmenil na .jar súbor. Naša trieda FolderSearcher, ktorá rieši prístup k týmto súborom sa do .jar súboru nedokáže dostať. To znamená, že treba knižnicu v ktorej sú uložené XML a SVG súbory skopírovať do našej novovytvorenej aplikácie. To isté platí aj o knižnici class súborov. V systéme Windows môžu byť tieto knižnice umiestené v ľubovoľnom mieste našej aplikácie, v systéme Linux ale musia byť umiestené v adresári „bin“, čiže na mieste, kde sa nachádza aj spúšťací bash script.
Ak sú splnené všetky tieto podmienky, aplikácia je teraz spustiteľná jedným zo spúšťacích súborov.

=Záver=
V tejto práci je rozobratý spôsob tvorby frameworku pre interaktívny simulačný program. Program obsahuje knižnicu niekoľkých základných simulačných komponentov, ktoré môžeme preniesť z palety na plochu editora a tie je možné vzájomne prepájať medzi sebou spojovacími čiarami. Tým docielime vzniku simulačnej schémy, ktorej simuláciu môžeme spustiť, resp. zastaviť pomocou príslušných tlačítok na toolbare. Boli implementované aj základné interaktívne komponenty, ktoré dávajú užívateľovi možnosť priamo zasahovať do procesu simulácie. Aj keď boli splnené všetky časti zadania tejto práce, len ťažko by sa dal program DynaSim považovať za finálny produkt. Tento fakt však vyplýva z jeho samotnej podstaty, lebo sa jedná o software, ktorý sa dá neustále vylepšovať a upravovať.
Globálny simulačný algoritmus tohto programu je v súčasnej verzii veľmi jednoduchý a použiteľný len pre komponenty, ktoré sú schopné vypočítať svoju funkciu v jednom kroku, bez zásahov do iných komponentov v schéme počas doby výpočtu. Preto simulačné komponenty ako integrátor nie je zatiaľ možné začleniť do knižnice komponentov. Ďalším problémom je nemožnosť vytvoriť uzol priamo na spojovacej čiare, z ktorého by mohla viesť ďalšia spojovacia čiara. Tým by bolo možné jeden výstup z komponentu viesť priamo na vstup viacerých komponentov. Taktiež by bolo vhodné rozšíriť základnú sadu komponentov. Ďalšou z možných úprav by mohla byť zmena popisu funkcie komponentov z Java .class súborov na Jython súbory. Tie sa môžu kompilovať na bytecode v prípade potreby za behu programu. Tým by užívateľ, ktorý vytvára nové komponenty, nemusel kompilovať celý program na to, aby vytvoril class súbory.

=Zoznam použitej literatúry=
# HEROUT, Pavel: Učebnice Jazyka Java. Kopp, České Budějovice, 2000, ISBN 80-7232-115-3
# ECKEL, Bruce: Thinking in Java. Prentice HALL PTR, 1998, ISBN 0-13-659723-8
# CADENHEAD, Rogers – LEMAY, Laura: Sams Teach Yourself Java 6 in 21 Days. Sams Publishing, Indianapolis, 2007, ISBN-13: 978-0-672-32943-2
# BÖCK, Heiko: The Definitive Guide to NetBeans™ Platform. Apress, 2009, ISBN-13: 978-1-4302-2418-1
# NetBeans Visual Library Tutorial. Dostupné [2010.05.02]: <http://platform.netbeans.org/tutorials/nbm-visual_library.html>
# SVG - Scalable Vector Graphic. Dostupné: <http://www.xul.fr/en-xml-svg.html>
# Scalable Vector Graphics (SVG) 1.1 Specification - CSS Color Module Level 3. Dostupné [2010.05.02]: <http://www.w3.org/TR/css3-color/>
# Scalable Vector Graphics (SVG) 1.1 Specification - Basic Shapes. Dostupné [2010.05.02]: <http://www.w3.org/TR/SVG/shapes.html>
# Čo je NetBeans? Dostupné [2010.05.02]: <http://www.netbeans.org/index_sk.html>
# JDOM. Dostupné [2010.05.02]: <http://www.jdom.org/>
# NetBeans Visual Library in NetBeans Platform 6.0. Dostupné [2010.05.02]: <http://platform.netbeans.org/graph/>
# NetBeans Platform Learning Trail. Dostupné [2010.05.02]: <http://netbeans.org/kb/trails/platform.html>
# GTK+ Application in Netbeans 6.0. Dostupné [2010.05.02]: <http://wiki.netbeans.org/GtkApplicationInNetBeans>
# NetBeans Nodes, Explorer Manager, and Component Palette Tutorial. Dostupné [2010.05.02]: <http://platform.netbeans.org/tutorials/nbm-nodesapi3.html>
# NetBeans Nodes API Tutorial. Dostupné [2010.05.02]: <http://platform.netbeans.org/tutorials/nbm-nodesapi2.html>
# NetBeans Property Editor Tutorial. Dostupné [2010.05.02]: <http://platform.netbeans.org/tutorials/nbm-property-editors.html>

Súbor:Dynasim17.jpg

2010-05-18T21:06:42Z

MichalJanicek: Tvorba stand-alone aplikácie postavenej na platforme NetBeans

Tvorba stand-alone aplikácie postavenej na platforme NetBeans

Súbor:Dynasim16.jpg

2010-05-18T21:00:55Z

MichalJanicek: Interaktívne komponenty programu DynaSim

Interaktívne komponenty programu DynaSim

Súbor:Dynasim15.jpg

2010-05-18T20:46:17Z

MichalJanicek: Globálny simulačný algoritmus programu DynaSim

Globálny simulačný algoritmus programu DynaSim

Okná a toolbary programu DynaSim

2010-04-20T21:15:58Z

MichalJanicek:

[[Kategória:Študentské práce]]
[[Kategória:Diplomové práce]]
[[Kategória:Informatika]]
{{Hlavička_FM|{{PAGENAME}}|Bc. Michal Janíček|
Ing. Juraj Ďuďák|
2009/2010
|Diplomový projekt
|Mechatronika
}}
{{Praca_uvod|4|Interaktívny simulátor DynaSim|Platforma NetBeans|Vizuálna časť programu DynaSim|Dátová časť simulačných komponentov|Okná a toolbary programu DynaSim|Funkčná časť programu DynaSim}}
__TOC__

=Okná a toolbary programu DynaSim=
==Paleta==
Paleta slúži ako knižnica komponentov, ktoré sa z nej dajú preniesť na editačnú plochu DynaSimu. Je aj súčasťou NetBeans IDE, kde napríklad Matisse GUI Builder ukladá AWT a Swing komponenty na paletu, a užívateľ ich potom môže pomocou drag&drop premiestniť na NetBeans editor. Aby sme mohli paletu v našom module používať, je potrebné pridať závislosť na Common Palette. Obsah palety je spravovaný PaletteController-om. PaletteController je prístupný DynaSimTopComponentu cez Lookup. Opäť si treba uvedomiť, že sa jedná o 2 okná, kde editačná plocha a paleta majú svoj vlastný TopComponent. PaletteController sa vytvára pomocou triedy PaletteFactory. Ako paleta môže vypadať je znázornené na nasledujúcom obrázku.
[[Súbor:Dynasim11.jpg|center|framed|Obr.11 Paleta komponentov v programe DynaSim]]
Pre tvorbu palety je možné zvoliť jeden z dvoch prístupov. Prvý spôsob je vytvoriť pre každý komponent .xml súbor, v ktorom je zapísané meno a popis komponentu. Takto vytvorené .xml súbory je potom potrebné zaregistrovať v layer.xml súbore DynaSim modulu. Druhý spôsob, ktorý som si ja pre tvorbu palety zvolil, je vytvoriť hierarchiu uzlov a z nej následne vygenerovať paletu. Je potrebné si uvedomiť, že takto vytvorená hierarchia uzlov sa skladá z troch vrstiev. Prvá vrstva predstavuje root uzol, ktorý predáme metóde createPallete() na vytvorenie jej komponentov. Druhá vrstva pozostáva z detských uzlov root uzla a definuje kategórie palety. Posledná vrstva definuje jednotlivé komponenty v kategóriách. Triedy pre tieto komponenty v programe DynaSim nesú meno Shape (tvar), preto aj na obr.12 sú označené ako Shape.
[[Súbor:Dynasim12.jpg|center|framed|Obr.12 Hierarchia uzlov palety]]
Všetky triedy pre vytvorenie palety a jej hierarchie uzlov sa nachádzajú v balíčku sk.tnuni.dynasim.palette. Trieda Category slúži len ako kontajner, ktorý v sebe drží dáta. Pri kategóriách nám postačuje, že poznáme ich meno, preto táto trieda obsahuje len getter a setter na nastavenie mena danej kategórie. Trieda CategoryChildren je už zaujímavejšia. Jej deklarácia je nasledovná:
public class '''CategoryChildren''' extends Children.Keys
Trieda Children vytvára a manažuje detské uzly a správa sa ako ich kontajner. Tu je táto trieda použitá ako manažér kategórií, ktoré sa zobrazujú na palete. Kategórie palety slúžia na rozdelenie jednotlivých komponentov do skupín (kategórií). Akým spôsobom budú komponenty rozdelené, už zostáva na užívateľovi. Children.Keys obsahuje metódu na tvorbu uzlov createNodes(). Na triedu CategoryChildren sa môžeme pozerať ako na root uzol, lebo v sebe jedna jej inštancia bude obsahovať všetky existujúce kategórie.

Trieda CategoryNode je potomkom triedy AbstractNode a jej konštruktor dostane ako parameter inštanciu triedy Category, ktorá je následne predaná triede ShapeChildren, čím sa dostávame do ďalšej vrstvy hierarchie.

Trieda Shape je trieda, ktorá je ekvivalent triedy Category, ale na rozdiel od Category v sebe drží dáta pre jednotlivé komponenty a to je number – poradové číslo, v súčasnej verzii nepoužívané, category – meno kategórie do ktorej tento komponent patrí, title - meno komponentu získané z XML súboru, image – cesta k súboru s ikonou, ktorá sa zobrazí na palete vedľa mena komponentu, name – meno XML súboru bez prípony, description – tooltip pre daný komponent.

Trieda ShapeChildren je ekvivalnetom CategoryChildren, na rozdiel od CategoryChildren v sebe drží všetky uzly typu Shape danej kategórie.
Nakoniec trieda ShapeNode je zodpovedná za zobrazovanie jednotlivých komponentov v palete. Keďže samotné uzly komponentov už nemajú ďalšie detské uzly, supertriede predáme prázdny kontajner detských uzlov Children.LEAF. Cez metódy setDisplayName a setIconWithExtention a ďalšie podobné metódy nastavíme komponentu ako sa má v palete zobrazovať, t.j aké má mať na palete komponent meno, akú bude mať ikonu, tooltip atď. Tieto parametre sú uložené v triede Shape. Tie sa do nej dostanú za pomoci triedy BrowseFolders.

BrowseFolders je jednoduchá trieda, ktorá prechádza priečinkami na zvolenej ceste. V rámci projektu DynaSim sa nachádza priečinok s názvom library. Ak sa pozrieme na obr.12, ''library'' sa nachádza na úrovni root. Library má svoje podpriečinky, tých môže byť ľubovoľné množstvo a môžu mať ľubovoľné pomenovanie. Tieto podpriečinky predstavujú jednotlivé kategórie a platí rovnica: meno podpriečinku = meno kategórie. Nakoniec sa prehľadá obsah týchto podpriečinkov. Ak obsahujú SVG súbory, začne sa hľadať či existuje XML súbor s rovnakým názvom. Ak áno, začne sa s ich parsovaním a z ich root elementov sa získa hodnota atribútu ''name''. Tým sa získa meno komponentu. Ďalej sa hľadá, či existuje PNG alebo GIF súbor s rovnakým menom ako parsovaný XML súbor. V prípade že existuje, použije sa ako ikona komponentu v palete. Uloží sa aj meno súboru bez prípon a z XML súboru sa získa popis pre tooltip. Trieda BrowsFolders toto všetko v konštruktore vykoná pri jej vytvorení na zadanej ceste. Tá musí byť presne určená a ukazovať na miesto s adresárom library. Na nájdenie tohto priečinku sa použije FolderSearcher, vysvetlený v kap. 3.1. Tieto získané hodnoty sa zapíšu do dvojrozmerného poľa typu String menom itemList a cez ten sa potom pristupuje k jednotlivým položkám pri nastavovaní členských premenných inštancie Shape. Prvý rozmer poľa ''itemList'' určuje poradové číslo SVG súboru z ktorého je daný komponent. Druhý rozmer má uložené hodnoty v takomto poradí: 0 – poradové čislo, 1 – názov kategórie, 2 – názov SVG súboru bez prípony, 3 – cesta k ikone komponentu, 4 – meno komponentu z XML, 5 – tooltip z XML súboru. BrowseFolders obsahuje aj statickú premennú ''folderList''. Je to jednorozmerné pole Stringov a obsahuje zoznam adresárov v ''library''.

Doteraz bola vysvetlená len hierarchia uzlov palety a spôsob akým získavajú potrebné dáta. Teraz treba vysvetliť, ako sa vytvorí paleta samotná za pomoci týchto uzlov. Na tvorbu palety sa používa trieda PaletteController. Na tieto účely som si vytvoril triedu PaletteSupport, ktorá má na starosti manažovanie všetkých vlastností palety ako sú tvorba inštancie PaletteController, akcie paletz, či drag&drop. Trieda obsahuje metódu na vytvorenie palety createPallete. Jej funckia je nasledovná.
public static PaletteController '''createPalette'''() {
AbstractNode paletteRoot = new AbstractNode(new CategoryChildren());
paletteRoot.setName("Palette Root");
return PaletteFactory.createPalette( paletteRoot, new MyActions(), null, new MyDnDHandler() );
}
Ako možno z kódu vidieť, najskôr sa vytvorí AbstractNode menom paletteRoot z nášho CategoryChildren, čo je trieda ktorá v sebe drží všetky kategórie palety. Tá si následne vytvorí jednotlivé CategoryNode a tie následne volajú ShapeChildren. Inými slovami vytvorením paletteRoot sa nám automaticky vytvorí celá hierarchia uzlov potrebná na tvorbu palety. Funkcia potom vráti PaletteController, ktorý sa vytvorí cez PaletteFactory. Aby sme však pochopili, aká paleta sa vytvorí treba preskúmať premenné createPalette.
public static PaletteController createPalette(Node node, PaletteActions pa, PaletteFilter pf, DragAndDropHandler dadh) throws IOException
Node predstavuje root uzol, pa sú akcie palety. Pre súčasné potreby palety nie sú potrebné žiadne špeciálne akcie a tak vygenerované metódy v triede MyActions() vracajú null. Filter pf má hodnotu null, pretože nechceme použiť žiadne filtrovanie komponentov palety. Nakoniec sa vytvorí nový DragAndDropHandler, ktorého detská trieda je zahniezdená priamo v PaletteSupport triede. Tá bude bližsie rozobraná v nasledujúcej podkapitole.

Aby sme vytvorili paletu musíme vytvoriť inštanciu triedy PaletteController v DynaSimTopComponent cez PaletteSupport.createPalette(). To však nestačí na zobrazenie, pretože sa nachádzame v inom TopComponente. Paleta má vlastný TopComponent a aby medzi nimi vznikla určitá forma komunikácie a dokázali si medzi sebou predávať hodnoty, ju nutné vložiť kontrolér palety do Lookupu. Pridanie PaletteController s menom controler do Lookupu Topcomponentu je nasledovné:
associateLookup(new AbstractLookup(content));
content.add(controller);
InstanceContent content sa používa na zobrazovanie Properties okna a samotný kontrolér palety sa do neho pridáva ako položka. Podobne ako content aj controler sa prenáša medzi triedami ako premenná v ich konštruktore, z DynaSimTopComponent-u do DynaSimScene, z tej ďalej do Component_Widget. Tu sa musí v metóde notifyStateChanged opäť controller pridať do content, pretože po vytvorení nového Properties okna sa paleta zruší. Jej pridaním do content sa opäť vytvorí.
===Implementácia Drag&Drop funkcionality===
Drag&Drop z palety zabezpečuje trieda MyDnDHandler, ktorá je zahniezdená v PaletteSupport aj jej inštancia je vytvorená v konštruktore PaletteController-a. Táto trieda je detskou triedou triedy DragAndDropHandler. Preťažená je len 1 funkcia a to customize. Tá má na práci prenos dát určitého typu medzi paletou a TopComponentom, ktorý Drop z palety akceptuje. Keďže po dropnutí komponentu z palety na plochu editora chceme, aby sa na danom mieste vytvoril nový grafický komponent typu Component_Widget. Na jeho tvorbu ale potrebujeme najskôr inštanciu typu MyNode a z tej už dokážeme vytvoriť ďalej celú grafickú aj dátovú časť komponentu. Konštruktor pre MyNode má 4 premenné a na ich prenos z palety do inštancie DynaSimScene sa potrebujeme zamerať. Štvrtá premenná je lokácia bodu na ktorý sme položili komponent z palety na plochu editora takže nám stačí prenos troch premnných a to je: meno komponentu, kategória do ktorej patrí a meno SVG súboru bez prípony pre vykreslenie komponentu. Akým spôsobom sa teda tieto 3 hodnoty premenných prenesú z palety do DynaSimScene? Najskôr sa v metóde customize nájde uzol palety z lookup-u. Z neho cez rôzne metódy ako getDisplayName a pod. uložíme do poľa typu String meno, kategótiu a meno súboru. Potom do exTransferable typu ExTransferable, čo je premenná metódy customize uložíme pomocou metódy put toto pole Stringov. Tým sme si zabezpečili prenos týchto hodnôt z palety na iné miesto. Problém je, že miesto, na ktoré chceme tieto hodnoty preniesť musí byť na ne pripravené.

Miesto kam chceme tieto hodnoty preniesť a na ktorom chceme vytvoriť komponenty je inštancia typu DynaSimScene. Ako už bolo viac krát spomínané, DynaSimScene je tiež widget a tým pádom mu je možné pridať rôzne akcie ako iným widgetom. Preto môžeme do jeho konštruktora napísať:
getActions().addAction(ActionFactory.createAcceptAction(new AcceptProvider())
Tento riadok kódu nám zabezpečí, že DynaSimScene bude akceptovať veci dropnuté na jeho plochu, ale AcceptProvider má 2 metódy, ktoré sa automaticky vygenerujú a ich kód treba doplniť. Metóda isAcceptable vždy vracia ConnectorState.ACCEPT. To nám zabezpečí, že akýkoľvek komponent z palety dropnutý na editačnú plochu je akceptovaný editorom. Druhá metóda je oveľa dôležitejšia a jej deklarácia vypadá nasledovne:
public void '''accept'''(Widget widget, Point point, Transferable transferable)
Z premennej point získame bod na ktorý chceme premiestniť komponent a v transferable je uložené pole Stringov, ktoré sme poslali z MyDnDHandler cez exTransferable premennú. K poľu Stringov sa dostaneme z transferable nasledovným spôsobom: String name[] = getNameFromTransferable(transferable);

Tým pádom máme k dispozícii všetky premenné na vytvorenie inštancie typu MyNode. V tejto metóde accept sa vykonajú všetky úkony na tvorbu komponentu na DynaSimScene. Vytvorí sa nový widget cez addNode a cez addPin sa mu pridajú vo for-slučke všetky piny. Nakoniec kontrolér palety cez metódu clearSelection() odznačí označenú položku na palete.
==Tvorba vlastných okien – náhľad na schému==
PropertySheet a paleta sú okná, ktoré sú prebraté z NetBeans IDE a vývojár ich môže zavolať a použiť vo vlastnom programe. Platforma Netbeans nám však dáva možnosť vytvoriť si aj svoje vlastné okná úplne od základu.

Na DynaSimScene je možné vytvoriť satelitný pohľad na túto scénu pomocou metódy createSatelliteView(). Problém však je, že ak takýmto spôsobom vytvoríme náhľad, stane sa neoddeliteľnou súčasťou scény. To znamená, že nám na jednej zo strán scény bude zaberať určité miesto a užívateľ ho nebude môcť vypnúť. Treba však myslieť na to, že niektorí užívatelia nebudú v určitých situáciách potrebovať tento náhľad a uvítali by zväčšenie pracovnej plochy odstránením náhľadu zo scény. Jedným z riešení je vytvorenie samostatného okna v rámci aplikácie, podobné ako je práve Property okno alebo okno palety, kde by bol umiestený náhľad na scénu. Spôsobov ako takéto okno vytvoriť je viacero. Je možné priamo v module DynaSim vytvoriť nový Window Component a podstupovať podobne ako pri tvorbe DynaSimTopComponent (kap.2.1.1). Lepším riešením je však tvorba nového modulu, ktorý bude v sebe obsahovať TopComponent starajúci sa o zobrazovanie satelitného pohľadu scény. Tým, že vytvoríme nový modul, sa podstatne zvýši znovupoužiteľnosť tejto časti programu. Modul môžeme volať aj v iných aplikáciách postavených na platforme NetBeans cez závislosti modulov.

Vytvoríme teda nový modul v rámci našej aplikácie DynaSim Suite. V ľavej časti NetBeans IDE v okne Projects rozbalíme našu aplikáciu. Tu pravým tlačítkom myši klikneme na pložku Modules a vyberieme položku Add New... Otvorí sa wizard pre tvorbu modulu. V Project Name zadáme meno pre náš modul, v Project Location jeho umiestnenie na disku. Klikneme na next. Do Code Name Base zadáme meno hlavného balíčku (package), napr. sk.tnuni.satellite. Je dobré nechať si vygenrovať aj layer.xml. Po stlačení tlačidla Finish sa vytvorí nový modul. V balíčku, ktorý sme zadali sa vytvorí konfiguračný súbor Bundle.properties. Do tohto balíčku si teraz pridáme nový TopComponent. Pravým tlačidlom myši klikneme na balíček a vyberieme položku New... V nej si nájdeme Window Componet, ak sa tu však nenachádza treba ho nájsť v Other → Module Development → Window Componet. Po jeho vábere by sa malo zobraziť okno ako je na obr.13.
[[Súbor:Dynasim13.jpg|center|framed|Obr.13 Tvorba nového TopComponentu]]
Vo Windosws Position si vyberieme v ktorej časti aplikácie sa má naše okno zobrazovať. Pre satelitný pohľad som si zvolil ľavú časť aplikácie, t.j. tá, kde sa napríklad v NetBeans IDE nachádza okno Projects. Ak chceme aby sa okno zobrazilo so spustením aplikácie, treba zašktrtnúť Open on Application Start. Po stlačení next prejdeme do ďalšej časti wizarda. Tu stačí zvoliť Class Name Prefix. To je predpona, ktorú budú mať všetky súbory TopComponentu. Ak teda zvolíme ako predponu SatelliteView, wizard vygeneruje niekoľko súborov s menom začínajúcim sa touto predponou, napríklad SatelliteViewTopComponent.java a ďalšie.

Máme vytvorený modul, ktorý sa stará o zobrazovanie okna na pozícii explorer. Teraz treba oknu dodať funkcionalitu. Požadujeme, aby naše okno zobrazovalo satelitný pohľad na scénu DynaSimTopComponent. Na to stačí do triedy SatelliteViewTopComponent doplniť jednu metódu ako je znázornená na nasledujúcich riadokoch:
public void installSatteliteView(Scene scene) {
if(this.scene==scene) return;
JComponent satview = scene.createSatelliteView();

this.remove(satView);
this.satView = null;
add(satview, BorderLayout.CENTER);
this.satView = satview;
this.scene = scene;
}
Ako vidno z kódu, jedná sa o veľmi jednoduchú metódu. Metóda je v tomto príklade zjednodušená na účely opisu jej princípu. Najskôr sa overí, či scéna ktorá volá túto metódu je tá istá, čo scéna zapísaná v tejto triede. Ak áno nič sa nestane, lebo satelitný pohľad už je funkčný. Ak je však volaná inou scénou (inou inštanciou Scene), vytvorí sa nový satelitný pohľad a odstráni sa starý, ktorý bol doteraz aktívny. Potom sa TopComponentu pridá novovytvorený satelitný pohľad. Aby táto metóda robila to, čo od nej očakávame, musí byť volaná z našej triedy DynaSimTopComponent. Ten je však umiestnený v inom module, preto musíme všetky packages v module pre satelitný pohľad spraviť public a následne modul pridať ako závislosť modulu DynaSim. Ako toho docieliť je popísane v kap. 1.5.

Teraz už len stačí vyriešiť metódy v rámci modulu DynaSim. V DynaSimScene treba vytvoriť metódu, ktorá bude volať installSatelliteView z druhého modulu. Najskôr si vytvoríme v tejto metóde inštanciu SatelliteViewTopComponent cez metódu findInstance(). Potom z tejto inštancie zavoláme našu metódu na vytvorenie satelitného pohľadu. Metóda triedy DynaSimScene vypadá nasledovne:
public void installSatView(){
SatelliteViewTopComponent tc = SatelliteViewTopComponent.findInstance();
tc.installSatteliteView(this);
}
Túto metódu ešte treba volať v TopComponente DynaSimu v jeho metóde componentActivated(), aby sa zavolala vždy keď sa aktivuje editačné okno DynaSimu.
==Pridávanie tlačidiel do toolbaru==
Aplikačné okno NetBeans platformy obsahuje oblasť pre toolbary. Do nej je možné pridávať vlastné toolbary a vlastné tlačidlá. Nasledujúci postup sa bude vzťahovať na tvorbu tlačidla v menu a toolbare, ktoré po jeho stlačení vytvorí nový projekt programu DynaSim. V podstate sa vytvorí nová inštancia DynaSimTopComponent s tým, že už existujúce inštancie DynaSimTopComponentov sa zachovajú. To znamená, že ak už má užívateľ spustený nejaký projekt na ktorom pracuje, stlačením tlačidla pre nový projekt sa vytvorí nová záložka na mieste pre projekty. Užívateľ kliknutím na záložky potom bude môcť prepínať medzi rozpracovanými projektmi.
Pridanie položky do menu a príslušného tlačidla na toolbar sa dá vykonať veľmi jednoducho, opäť pomocou wizarda prístupného v NetBeans IDE. V projects okne si nájdeme modul, ktorému chceme pridať tlačidlo. V našom prípade je to modul DynaSim. Klikneme naň pravým tlačidlom myši a vyberieme v New položku Action. Ak sa tam táto položka nenachádza nájdeme ju v Other → Module Development → Action. Otvorí sa okno wizarda. V prvom kroku si musíme vybrať, či má byť daná akcia tlačidla prístupná vždy, alebo len za určitých podmienok. Vyberieme si položku Always Enabled, lebo chceme, aby sme mohli nový projekt vytvárať kedykoľvek. Pokračujeme tlačítkom Next.
[[Súbor:Dynasim14.jpg|center|framed|Obr.14 Wizard pre tvorbu novej akcie]]
Ďalší krok vo wizardovi (obr.14) je určenie, či chceme pre našu akciu vytvoriť položku v hlavnom menu bare, tlačidlo na toolbare, alebo obidvoje. Prvá položka Category reprezentuje sémantické zgrupovanie akcií. Je možné si vybrať niektorú z už existujúcich alebo si vytvoriť vlastnú kategóriu. V položke Menu si vyberieme v ktorej kategórii v hlavnom menu sa má naša akcia zobraziť. Poradie voči ostatným akciám v danej kategórii sa určuje cez Position. HERE identifikuje lokáciu, kde sa naša akcia medzi ostatnými položkami zobrazí. Podobne je to aj s toolbar tlačítkom. Nakoniec si môžeme zvoliť klávesovú skratku, ktorou našu akciu zavoláme. Opäť klikneme na Next a v poslednej časti wizarda si vyberieme meno pre triedu v ktorej sa akcia tlačidla vykoná. V položke Display Name si určíme meno nášho tlačidla a nakoniec v Icon položke vyberieme ikonu pre naše tlačidlo. Ikony môžu byt formátu PNG alebo GIF. Každá akcia by mala mať k dispozícii 2 ikony. Jedna o rozmeroch 16x16 a ďalšia 24x24 pixelov. Menšia ikona by mala mať normálny názov, napríklad ''new.png''. Táto sa použije na vytvorenie menu položky v prípade, že sme ju v predošlej časti wizarda nechali vytvoriť. Väčšia ikona by sa mala volať rovnako ako menšia, ale na koniec mena jej treba pridať číslicu 24, teda ''new24.png''. Táto ikona sa použije na tvorbu toolbar tlačidla. Stlačením Finish sa nám vygeneruje nová trieda vo zvolenom balíčku. Do nej už stačí doplniť kód, ktorý sa má vykonať. V metóde actionPerformed vytvoríme nový DynaSimTopComponent a zavoláme jeho metódu open (). Týmto postupom sme vytvorili nové tlačítko v toolbare a príslušnú menu položku. Po kliknutí na ne sa vytvorí nový projekt programu DynaSim. Obdobným spôsobom fungujú aj ďalšie akcie ktoré sú volané z menu resp. z toolbar tlačidiel.
==Úprava toolbaru a menu baru pomocou layer.xml==
V predošlej kapitole bolo vysvetlené ako si vytvoriť vlastné položky v menu a nové tlačidlá v toolbaroch. Tým nie je problém vytvoriť si nové tlačidlá pre nový projekt, save, load a ďalšie akcie. Problém však je, že aplikácie postavené na platforme NetBeans dedia určité defaultné tlačítka, ktoré sú neaktívne. Vývojár ich môže samozrejme využiť, ale jednoduchše je vytvoriť si tlačítka vlastné. Preto chceme tieto neaktívne tlačítka odstrániť. To sa dá vykonať jednoducho editáciou konfiguračného súboru modulov layer.xml. V module DynaSim sa tento súbor nachádza v balíčku sk.tnuni.dynasim. Layer.xml je centrálny konfiguračný súbor, ktorý definuje prakticky všetko, čo modul pridáva do NetBeans platformy.
V Menu v položke File sa defaultne nachádza Save, Save As, Save All. Tieto sú pre nás neaktívne a chceme odstrániť ich akcie a aj ich položky v menu. Na to je nutné editovať layer.xml súbor. Na odstránenie akcií si nájdeme element folder, ktorý má atribút s menom Actions. V ňom je zobrazená hierarchia akcií pre jednotlivé kategórie. Položky, čo chceme odstrániť sa nachádzajú v kategórii File. Do nej treba doplniť 3 detské elementy s atribútom name ako to vidno na príklade.
<folder name="Actions">
<folder name="File">
<file name="org-openide-actions-SaveAction.shadow_hidden"/>
<file name="org-openide-actions-SaveAllAction.shadow_hidden"/>
<file name="org-openide-actions-SaveAsAction.shadow_hidden"/>
</folder>
</folder>
Tým sme odstránili akcie samotné. Teraz treba odstrániť ich menu položky podobným spôsobom.
<folder name="Menu">
<folder name="File">
<file name="org-openide-actions-SaveAction.shadow_hidden"/>
<file name="org-openide-actions-SaveAllAction.shadow_hidden"/>
<file name="org-openide-actions-SaveAsAction.shadow_hidden"/>
</folder>
</folder>
Nakoniec sa odstráni aj toolbar tlačítko pre SaveAll.
<folder name="Toolbars">
<folder name="File">
<file name="org-openide-actions-SaveAllAction.shadow_hidden"/>
</folder>
</folder>
K akciám sa v layer.xml pristupuje cez atribút name. Jeho hodnota musí byť zložená z balíčku v ktorom sa akcia nachádza. Miesto bodiek sa použijú pomlčky. Ďalej následuje meno akcie a za ním prípona shadow. Ak chceme akciu skryť použije sa shadow_hidden. Napríklad org-openide-actions-SaveAllAction.shadow_hidden znamená, že chceme akciu SaveAllAction z org.openide.actions skryť. Je možné skryť len tlačítko na toolbare s tým, že príslušné tlačítko v menu zostane viditeľné a naopak.

Layer.xml však neslúži len na zobrazovanie a skrývanie menu a toolbar položiek. Predstavme si situáciu, kde máme už vytvorený toolbar, ale zistíme, že sa nám nepáči rozloženie jednotlivých tlačítiek. Jeden zo spôsobov je zmazať všetky triedy pre akcie tlačítiek a odstrániť ich z layer.xml a properties.bundle. Následne cez wizarda vytvoriť tlačítka nanovo a v Position im nastaviť novú pozíciu voči ostatným tlačítkam. Toto je však veľmi napraktický a časovo náročný spôsob, obzvlášť ak chceme meniť polohu väčšieho množstva tlačítiek. Našťastie tu je však oveľa jednoduchšie riešenie. Každé tlačítko má v layer.xml detský element ''attr'' s atribútom ''name'', ktorý má hodnotu ''position''. Druhý atribút je ''intvalue''. Jeho hodnota je nejaký integer. V závislosti na hodnote tohto čísla sa určí pozícia daného tlačítka voči ostatným tlačítkam. Čím je číslo menšie, tým sa tlačítko na toolbare umiestni viac vľavo, v prípade menu zase viac navrch. Tlačítko pre toolbar nejakej akcie má vlastnú int hodnotu a položka menu môže mať inú hodnotu. To znamená, že poloha tlačítka na toolbare a poloha položky v menu bare sú od seba nezávislé.

Príklad použitia pozičného atribútu v layer.xml:
<file name="sk-tnuni-dynasim-ZoomDefaultAction.shadow">
<attr name="position" intvalue="255"/>
</file>
<file name="sk-tnuni-dynasim-InitGridsAction.shadow">
<attr name="position" intvalue="260"/>
</file>
Príklad je vyňatý z elementu pre Menu bar v jeho View menu. Tu môžeme vidieť, že akcia ZoomDefaultAction má menšiu hodnotu pozície ako InitGridsAction. To znamená, že sa v menu ZoomDefaultAction zobrazí nad InitGridsAction. Prepísaním týchto hodnôt v layer.xml súbore môžeme upraviť pozície jednotlivých položiek menu, či tlačidiel na toolbare voči sebe. Po vytvorení vlastnej akcie sa obvykle v layer.xml element attr na zmenu pozície nevytvorí. Vývojár ho musí doplniť sám a odporúča sa to, lebo ak tak neučiní, pri kompilácii dostane varovné hlásenia o chýbajúcich pozíciách pre jednotlivé položky menu a toolbaru.

Na prvý pohľad sa môže layer.xml javiť veľmi zložito a mätúco, ale v skutočnosti je to silný nástroj NetBeans platformy, vďaka ktorému môžeme manažovať menu bar a tool bar samotnej platformy.
==Akcie pre uloženie a nahratie simulačných schém==
Kým akcie na vytvorenie nového pracovného okna DynaSimu, zoomovanie alebo vytvorenie mriežky na scéne sú relatívne jednoduché a zo zdrojového kódu ľahko pochopiteľné, akcie pre uloženie a nahratie schémy nie sú úplne triviálnou záležitosťou. To hlavne z dôvodu, že potrebujeme zistiť polohu a hodnoty všetkých widgetov na scéne, tie následne zapísať do nejakého súboru na disku. Pri nahrávaní scény budeme tento súbor parsovať a zo získaných hodnôt vybudujeme novú scénu, ktorá musí byť identická s tou, ktorá bola do súboru uložená.

Schéma zo scény sa ukladá do XML súboru, aby však nedochádzalo k nechcenej zámene s XML súbormi pre simulačné komponenty, prípona save súborov je zmenená na .dsp (DynaSim Project). Štruktúrovanie samotného dokumentu je však zhodné s XML špecifikáciou. Na ukladanie a nahrávanie schémy je v programe niekoľko tried a metód v už existujúcich triedach. Triedy pre akcie samotné sú SaveAsXMLAction a LoadFromXMLAction. Tieto boli vytvorené cez wizarda na tvorbu akcií a ich metóda ActionPerformed iba nájde aktívny DynaSimTopComponent. Z neho sa podľa zvolenej akcie zavolá príslušná metóda na uloženie scény saveAsXML alebo nahratie scény loadFromXML. DynaSimTopComponent tieto metódy priamo neobsluhuje, iba ich predá ďalej tým, že zavolá metódy DynaSimScene. Opäť sa podľa príslušnej akcie zavolá buď metóda saveWidgetsToXML alebo loadWidgetsFromXML. To sú metódy z triedy DynaSimScene. Teraz sa bližšie pozrieme na saveWidgetsToXML. Táto metóda najskôr vytvorí JFileChooser, čo je swing komponent, prevažne určený na ukladanie a nahrávanie súborov. Jeho dialógové okno sa nastaví ako .SAVE_DIALOG a vykonajú sa ďalšie potrebné natavenia ako napríklad povolenie pracovať len so súbormi (nie s priečinkami) a ktorý typ súborov má vytvárať a akceptovať. Potom sa zo súboru, ktorý užívateľ cez tento JFileChooser vytvorí inštancia triedy WidgetsXML, čo je posledná trieda potrebná pre implementáciu save a load funkcionality do programu.

Aby sme mohli pokračovať vo vysvetlovaní metódy saveWidgetsToXML, je potrebné si najskôr objasniť čo vlastne trieda WidgetsXML robí. Konštruktor má takýto tvar:
public WidgetsXML(File file) {
this.file = file;
}
Jediný parameter ktorý mu predávame je súbor file. Ten sa potom uloží medzi členské premenné. Skutočnú funkcionalitu inštancii tejto triedy dodávajú jej metódy. Ich krátke zhrnutie je nasledovné:

'''public void prepareToSave()''' – Metóda do nášho súboru zapíše hlavičku XML a základnú prázdnu hierarchiu XML elementov pomocou PrintWriteru. Výsledný súbor sa uloží do členskej premennej Document document.

'''public void prepareToLoad()''' – Načíta sa obsah súboru do Document document. Táto metóda sa volá pri loadovaní.

'''public void addMyNode(MyNode node)''' – V elemente my-nodes sa vytvorí nový detský element MyNode. Vytvoria sa v ňom atribúty pre meno, kategóriu, bod, kde widget na scéne leží, jednotlivé hodnoty z property okna a ďalšie potrebné údaje o našom Component_widgete. Potom sa z našej premennej node do nich zapíšu hodnoty.

'''public ArrayList<MyNode> getMyNodes()''' – Táto metóda sa volá počas loadovania a v Document document sa postupne parsuje obsah elementu my-nodes z XML súboru. Zo získaných údajov sa vytvorí nová inštancia MyNode a potom sa do nej zapíšu hodnoty vnútorných premnných. Nakoniec sa pridá do ArrayListu.

'''public void setCounter(IdGenerator generator)''' – Metóda, ktorá uloží do elementu counter detský element s atribútom posledného vygenerovaného id čísla pre jednotlivé piny. Piny musia mať unikátne číslo, preto si musíme pamätať po loade, aké je posledné číslo pinu.

'''public void getCounter(IdGenerator generator)''' – Metóda na zistenie vygenerovaného čísla posledného pinu.
public boolean save() – Táto metóda sa volá ako posledná pred uložením. Z Document document sa vytvorí nový XML súbor.

Ďalšie metódy sú addMyPin, getMyPins, addMyEdge a getMyEdges. Tieto metódy sú ekvivalentom addMyNodes a getMyNodes pre piny a spojovacie čiary a fungujú na rovnakom princípe.

Po ozrejmení si metód vo WidgetsXML sa môžeme vrátiť do metódy saveWidgetsToXML v triede DynaSimScene. Čo teda potrebujeme pre uloženie scény spraviť? Potrebujeme nájsť všetky Component_Widgety, všetky ich Pin_Widgety a všetky spojovacie čiary typu MyConnectionWidget. K ním treba nájsť ich dátové časti MyNode, MyPin, MyEdge. Tie cez príslušné metódy addMyNode, addMyPin, addMyEdge triedy WidgetsXML zapíšeme do XML. Najskôr si nájdeme zoznam všetkých Component_Widgetov. Ako už bolo na začiatku tejto práce spomenuté, widgety sa ukladajú na vrstvu ''mainLayer'' a spojovacie čiary na vrstvu ''connectionLayer''. Takže ak chceme získať zoznam všetkých Component_Widgetov na scéne stačí jeden riadok kódu:
List<Widget> list = mainLayer.getChildren();
Potom už stačí len vo for-cykle prechádzať zoznam, z jednotlivých widgetov získať ich dátovú časť MyNode a pridať tento uzol cez wxml.addMyNode inštancii triedy WidgetsXML. Treba si uvedomiť, že väčšina Component_Widgetov má obvykle aj niekoľko pinov, čiže v ďalšom forcykle nájdeme všetky ich Pin_Widgety a ich dátovú časť MyPin zapíšeme do wxml cez metódu addMyPin.
Podobný postup volíme aj pri hľadaní spojovacích čiar. Spojovacie čiary sú detskými widgetami vrstvy connectionLayer a ich zoznam dostaneme cez connectionLayer.getChildren(). Cez addMyEdge sa v slučke pridajú MyEdge do wxml. Nakoniec sa zavolá z WidgetsXML metóda save(), ktorá vygeneruje zo získaných údajov náš XML súbor.

Pri nahrávaní schémy z tohto súboru sa volá metóda loadWidgetsFromXML(). Tu sa tiež podobným spôsobom vytvorí JFileChooser, tento krát ale s OPEN_DIALOG. Po výbere load súboru užívateľom sa opäť vytvorí z tohto súboru inštancia triedy WidgetsXML menom wxml a zavolá sa jej metóda prepareToLoad. Z wxml získame ArrayList pre MyNode a postupne ich vo for-cykle vytvárame po jednom. Z nich sa vytvoria nové Component_Widget. Opäť nemôžeme zabudnúť ani na piny jednotlivých Component_Widgetov a treba do tohto for-cyklu dať ďalší, ktorý ich bude pridávať ako detské widgety Component_Widgetu. Pridávanie spojovacích čiar je tiež podobné, ale tu treba myslieť na to, ktorý pin s ktorým treba prepojiť. Každý MyPin má svoje unikátne číslo, uložené v premennej id. Každý MyEdge má 2 hodnoty - source a target. V nich je zapísaná hodnota id zdrojového a cieľového pinu. Tu teda vo for-cykle prechádzame MyEdge po jednej a každá MyEdge musí porovnávať tieto hodnoty source a target s id všetkých pinov na scéne. Ak sa nájdu zhodné id pinov s týmito hodnotami, vytvorí sa medzi nimi spojenie cez metódu addEdge.

Po vytvorení všetkých Component_Widgetov a ich prepojení spojovacími čiarami podľa XML súboru sa loading ukončí a scéna by mala zodpovedať scéne v dobe jej uloženia do súboru.

Súbor:Dynasim14.jpg

2010-04-20T20:40:37Z

MichalJanicek: Wizard v NetBeans IDE pre tvorbu novej akcie

Wizard v NetBeans IDE pre tvorbu novej akcie

Súbor:Dynasim13.jpg

2010-04-20T20:29:23Z

MichalJanicek: Tvorba nového TopComponentu na platforme NetBeans

Tvorba nového TopComponentu na platforme NetBeans

Okná a toolbary programu DynaSim

2010-04-18T22:17:04Z

Súbor:Dynasim12.jpg

2010-04-18T22:06:52Z

MichalJanicek: bola nahraná nová verzia „Súbor:Dynasim12.jpg“

Hierarchia uzlov palety programu DynaSim

Súbor:Dynasim12.jpg

2010-04-18T22:06:02Z

MichalJanicek: Hierarchia uzlov palety programu DynaSim

Hierarchia uzlov palety programu DynaSim

Súbor:Dynasim11.jpg

2010-04-18T22:04:22Z

MichalJanicek: Paleta komponentov v programe DynaSim

Paleta komponentov v programe DynaSim

Dátová časť simulačných komponentov

2010-04-18T22:02:09Z

Súbor:Dynasim10.jpg

2010-04-18T21:54:26Z

MichalJanicek: Príklad Properies okna

Príklad Properies okna

Súbor:DynasimXML.jpg

2010-04-18T21:50:28Z

MichalJanicek: Príklad XML súboru pre simulačný komponent programu DynaSim

Príklad XML súboru pre simulačný komponent programu DynaSim

Vizuálna časť programu DynaSim

2010-04-18T21:40:53Z

Súbor:Dynasim09.jpg

2010-04-18T21:26:17Z

MichalJanicek: Príklad pre Component_Widget

Príklad pre Component_Widget

Súbor:Dynasim08.jpg

2010-04-18T21:15:42Z

MichalJanicek: bola nahraná nová verzia „Súbor:Dynasim08.jpg“

Architektúra grafickej časti simulačného komponentu pre program DynaSim

Súbor:Dynasim08.jpg

2010-04-18T21:14:31Z

MichalJanicek: Architektúra grafickej časti simulačného komponentu pre program DynaSim

Architektúra grafickej časti simulačného komponentu pre program DynaSim

Súbor:Dynasim07.jpg

2010-04-18T21:11:55Z

MichalJanicek: Príklad SVG obrázku

Príklad SVG obrázku

Súbor:Dynasim06-1.jpg

2010-04-18T20:55:00Z

MichalJanicek: Porovanie GraphScene a GraphPinScene

Porovanie GraphScene a GraphPinScene

Súbor:Dynasim05.jpg

2010-04-18T20:44:24Z

MichalJanicek: Prázdny projekt aplikácie vytvorenej na platforme Netbeans

Prázdny projekt aplikácie vytvorenej na platforme Netbeans

Interaktívny simulátor DynaSim

2010-04-18T20:31:10Z

MichalJanicek:

Súbor:Dynasim04.jpg

2010-04-18T20:27:50Z

MichalJanicek: Tvorba verejného modulu na platforme NetBeans

Tvorba verejného modulu na platforme NetBeans

Súbor:Dynasim03.jpg

2010-04-18T20:21:41Z

MichalJanicek: Tvorba novej aplikácie na platforme NetBeans

Tvorba novej aplikácie na platforme NetBeans

Interaktívny simulátor DynaSim

2010-02-23T22:24:19Z

MichalJanicek: Pridanie prvej kapitoly

[[Kategória:Študentské práce]]
[[Kategória:Diplomové práce]]
[[Kategória:Informatika]]
{{Hlavička_FM|{{PAGENAME}}|Bc. Michal Janíček|
Ing. Juraj Ďuďák|
2009/2010
|Diplomový projekt
|Mechatronika
}}
__TOC__
{{Abstrakt
|slovensky
|anglicky
}}

=Platforma NetBeans=
Platforma NetBeans je framework pre Swing aplikácie. NetBeans bol pôvodne vyvíjaný ako študentský projekt na Karlovej Univerzite v Prahe. Projekt kúpila v roku 1999 spoločnosť Sun a v roku 2000 z neho spravila open-source projekt. Platforma poskytuje pre aplikácie na nej vyvíjané ukladanie stavu, prepájanie akcií s menu položkami, toolbary, klávesové skratky, či správu okien a mnohé ďalšie veci, ktoré predtým musel každý vývojár písať samostatne.
NetBeans platforma poskytuje spoľahlivú a flexibilnú aplikačnú architektúru. Aplikácie postavené na tejto platforme nemusia nutne vypadať ako NetBeans IDE, ktoré je tiež postavené na nej. Využitím NetBeans platformy je možné ušetriť mnohé mesiace vývoja.
Za posledných niekoľko rokov sa zvýšila popularita ''rich-client'' desktopových platforiem. Tento trend viedli práve NetBeans platforma a Eclipse RCP. Kým Eclipse RCP je založená na SWT a JFace, čo sú nové neštandardné štýly a koncepty, platformna NetBeans je kompletne závislá od štandardných Java API s použitím AWT a Swing, čím plne integruje pôvodný koncept Java SE.

==Charakteristiky Rich Client Platformy==
Rich-client platforma je aplikačné prostredie – základ desktopových aplikácií. Väčšina desktopových aplikácií má podobné vlastnosti ako sú rôzne menu, toolbary, status bary, zobrazovanie dát, ukladanie a nahrávanie užívateľsky špecifických dát a pod. Na tieto a ďalšie typické vlastnosti klientských aplikácií rich-client platforma poskytuje framework, s ktorým sa tieto vlastnosti dajú jednoducho spojiť dokopy. Framework takéhoto druhu sa zameriava na konfigurovateľnosť a rozšíriteľnosť aplikácie.
Najdôležitejším aspektom rich-client platformy je jej architektúra. Aplikácie založené na rich-client platforme sú písané vo forme modulov, v ktorých sú logicky koherentné časti aplikácie izolované.
Okrem Modularity ponúkanej rich-client architektúrou, ktorá poskytuje vysokú mieru robustnosti a hodnoty pre koncového užívateľa, poskytuje aj ďalšie výhody a to:
*Zníženie vývojového času
*Konzistentnosť užívateľského rozhrania
*Možnosť updatovania
*Platformovú nezávislosť
*Znovupoužiteľnosť a spoľahlivosť

'''Zníženie vývojového času''' – Rich-client platforma poskytuje viacero API pre vývoj desktopových aplikácií. Vďaka znovupoužiteľnosti mnohých preddefinovaných komponentov sú vývojári schopní koncentrovať sa na funkčnú logiku aplikácie.

'''Konzistentnosť užívateľského rozhrania''' – Rich-client platforma poskytuje framework pre zobrazenie užívateľského rozhrania a obzvlášť sa stará o konzistentnosť, prístupnosť a použiteľnosť.

'''Možnosť updatovania''' – Za použitia rich-client platformy je možné rýchlo a efektívne distribuovať nové alebo updatované moduly koncovým užívateľom. Updaty môžu byť distribuované a inštalované formou modulov, to znamená, že nové nekonfliktné prvky aplikácie môžu byť vyvíjané nezávisle druhým vývojárskym týmom.

'''Platformová nezávislosť''' - Rich-client platformy sú založené na medzinárodných štandardoch a znovupoužiteľných komponentoch. To znamená, že Java aplikácie na nich postavené sú automaticky spustiteľné na rôznych operačných systémoch ako sú Windows, či Linux, ak majú k dispozícii Java Runtime Environment.

'''Znovupoužiteľnosť a spoľahlivosť''' – Rich-client platformy poskytujú širokú škálu modulov a funkcií, ktoré môžu byť využité vo vytváranej aplikácii. Ak modul úplne nezodpovedá požiadavkám aplikácie, je možné ho použiť ako počiatočný bod a následne ho rozšíriť alebo zmeniť podľa potreby. Keďže väčšina platforiem dáva k dispozícii aj svoje zdrojové kódy, niekedy môže byť výhodnejšie zmeniť alebo rozšíriť platformu samotnú. Tieto faktory implikujú veľkú mieru spoľahlivosti a voľnosti.

==Charakteristiky Platformy NetBeans==
Platforma NetBeans ponúka okrem bežných výhod rich-client platformy viacero frameworkov a niekoľko ďalších špecifík, ktoré môžu byť užitočné pre niektoré aplikácie. Za zmienku stojí napríklad:
*Framework pre užívateľské rozhranie
*Data editor
*Customization display
*Wizard framework
*Data systémy
*Medzinárodnosť
*Help system

'''Framework pre užívateľské rozhranie''' – Okná, menu, toolbary a daľšie komponenty sú poskytované platformou. To znamená, že sa vývojár môže sústrediť na špecifické úlohy, čo zmenší dĺžku kódu a zníži náchylnosť na chybu. Celý užívateľský interface v platforme NetBeans je založený na AWT/Swing.

'''Data Editor''' – je editor z NetBeans IDE a môžu ho používať aj iné aplikácie. Nástroje a funkčnosť editora môžu byť rýchlo a ľahko rozšírená a adaptovaná na požiadavky aplikácie.

'''Customization display''' – Displej s užívateľsky a aplikačne špecifickými nastaveniami je potrebný v každej aplikácii.

'''Wizard Framework''' – Platforma NetBeans ponúka jednoduché nástroje na tvorbu rozšíriteľých a user-friendly asistentov, ktorí budú užívateľa sprevádzať cez komplexné kroky v aplikácii.

'''Data Systémy''' – U platformy NetBeans, dáta môžu byť lokálne alebo prístupné cez FTP, CVS, databázu, alebo XML súbor. Dátový prístup z jedného modulu je transparentný pre všetky ostatné moduly vďaka použitiu abstrakcie. Samotný dátový prístup je riešený pomocou NetBeans API.

'''Medzinárodnosť''' – Platforma NetBeans poskytuje triedy a metódy na preklad JavaHelp a ďalších zdrojov do cudzích jazykov.

'''Help System''' – Pomocou štandardného JavaHelp systému, NetBeans platforma ponúka centrálny systém pre integráciu a zobrazovanie nápovedy pre koncového užívateľa. Samostatné moduly môžu pridať ich vlastné nápovedy do help systému aplikácie.

==Architektúra Platformy NetBeans==
Základným stavebným blokom platformy NetBeans je modul. Modul je kolekcia funkčne súvisiacich tried, spoločne s popisom rozhraní ktoré modul poskytuje a popisom ďalších modulov, ktoré potrebuje na to aby fungoval. Celá platforma NetBeans, rovnako ako aj aplikácie na nej postavené sú rozdelené do modulov. Tie sú nahraté jadrom Platformy NetBeans, ktoré sa nazýva NetBeans runtime container. NetBeans runtime container loaduje aplikačné moduly dynamicky a automaticky a následne je aj zodpovedný za beh aplikácie. V tomto prípade je NetBeans IDE dobrým príkladom modulárnej rich-client aplikácie. Funkčnosť a charakteristiky IDE ako napríklad podpora jazyku Java alebo editor zdrojového kódu , sú tvorené formou modulov postavených na Platforme Netbeans. To so sebou prináša možnosť rozšíriť aplikáciu o ďalšie moduly a možnosť adaptácie na špecifické požiadavky užívateľa tým, že sa nepoužívané moduly deaktivujú alebo odinštalujú.

[[Súbor:obr1.jpg|center|framed|Obr.1 Konceptuálna štruktúra NetBeans IDE]]

Aby aplikácia dosiahla takýto stupeň modularity, Platforma Netbeans na jednej strane dovoľuje modulom dedičnosť inými modulmi a na strane druhej im dovoľuje komunikovať medzi sebou bez vzájomnej závislosti na sebe. Inými slovami Platforma NetBeans podporuje loose coupling (voľné prepojenie) modulov v rámci aplikácie.
Na optimalizáciu zapúzdrenia kódu do modulov. Čo je v modulárnom systéme nevyhnutné, Platforma NetBeans poskytuje svoj vlastný classloader systém. Každý modul je nahratý jeho classloaderom a tým sa sprístupní separátna nezávislá časť kódu. Na využitie funkčnosti ostatných modulov, modul môže deklarovať závislosti (dependency) na iných moduloch.
Samotná platforma NetBeans je sformovaná zo skupiny jadrových modulov (Obr.2), ktoré sú potrebné na spustenie aplikácie a na definovanie jej užívateľského rozhrania. Platforma NetBeans ponúka veľké množstvo API, čím značne zjednodušuje vývojový proces. Do tejto skupiny patria napríklad Actions API, Nodes API, Options SPI a ďalšie.

[[Súbor:ArchitekturaNetBeans.jpg|center|framed|Obr.2 Architektúra Platformy NetBeans]]

Súbor:ArchitekturaNetBeans.jpg

2010-02-23T22:15:21Z

MichalJanicek: Architektúra Platformy NetBeans

Architektúra Platformy NetBeans