Kiwiki - Príspevky používateľa [sk]

Uplatnenie modifikovanej metódy na riešenie dodávateľských vzťahov

2011-06-09T15:30:23Z

Matej.janoviak:

{{Praca_uvod|4|Analýza_logistických_funkcií_v oblasti_nákupu|Všeobecná charakteristika logistických funkcií v oblasti nákupu|Metódy analýzy v oblasti logistického riadenia nákupu|Model zásobovania v reálnej aplikácií|Uplatnenie modifikovanej metódy na riešenie dodávateľských vzťahov|Zhodnotenie prínosov pri zavádzaní modifikovanej metódy}}
= Uplatnenie modifikovanej metódy na riešenie dodávateľských vzťahov =
V súčasnej dobe je celosvetový problém s produkciou prírodného kaučuku. Je to zapríčinené nepriazňou počasia, ktoré zasiahlo štáty juhovýchodnej Ázie, najväčšieho dovozcu prírodného kaučuku na svete. Ďalší dôvod nedostatku prírodného kaučuku je tzv. „reštart“ automobilového priemyslu (spotrebováva viac ako 50% celkového vyprodukovaného množstva prírodného kaučuku), ktorý sa po celosvetovej hospodárskej kríze postupne zotavuje.

Deficit tejto suroviny, ktorá tvorí hlavnú prímes v celkovom zložení pneumatiky, zaznamenal aj CMTT na meškaní dodávok, resp. nepotvrdením požadovaných množstiev a termínov dodávok od dodávateľa z vyššie uvedených krajín. To má za následok prerušenie plynulého chodu výrobného procesu, teda konečné neuspokojenie požiadaviek odberateľov a nedosiahnutie konkurencieschopnosti a konečného zisku. Ako riešenie tejto problematiky sa vyskytuje možnosť čerpania prírodného kaučuku od dodávateľov európskeho trhu, tzv. intercompany, za predpokladu kombinácie určitého počtu dodávateľov.

V tejto kapitole bakalárskej práce sa zameriame na výber vhodných dodávateľov prírodného kaučuku, opísania spôsobu riadenia dodávateľských vzťahov spoločnosti CMTT a navrhnutie zlepšenia v tomto riadení. Zameriame sa pritom na zníženie celkových nákladov vyplývajúcich z obstarávania surovín.

== Hodnotenie a výber dodávateľov ==
Veľmi dôležitý krok pre budúcu optimálnu spoluprácu medzi dodávateľom a odberateľom je hodnotenie dodávateľa na základe jednotlivých kritérií. My sa zameriame hlavne na nasledujúce kritéria:
* cena ponúkaného sortimentu,
* kvalita ponúkaného sortimentu,
* dodacie lehoty,
* a spoľahlivosť.
Na hodnotenie dodávateľov použijeme nasledujúcu tabuľku:

{| class=wikitable
|+Tab. 2 Bodové hodnotenie dodávateľov, zdroj: Dupaľ (2006)
|-
!
!5 bodov veľmi dobrá
!4 body dobrá
!3 body neutrálna
!2 body prijateľná
!1 bod zlá
|-
!Kvalita
|Špičková
|Presahuje minimálne požiadavky
|Zodpovedá min. požiadavkám
|Leží tesne pod min. požiadavkami
|Nezodpovedá min. požiadavkám
|-
!Cena
|viac ako 5% pod priem. cenou
|Až do 5% pod priem. cenou
|Zodpovedá priem. cene
|Až do 5% nad priem. cenu
|Viac ako 5% nad priem. cenu
|-
!Lehota
|Viac ako 10% pod priem. lehotami
|Až do 10% pod priem. lehotami
|Zodpovedá priem. dodacím lehotám
|Až do 10% nad priem. lehotami
|Viac než 10% nad priem. lehotami
|-
!Spoľahlivosť-kvalita
|Dodávky presahujú zml. podmienky
|Dodávky čiast. presahujúce zml. podmienky
|Vyhovujúce dodávky
|Dodávky s menšími nedostatkami
|Dodávky sú odmietnuté
|-
!Spoľahlivosť-lehota
|Zml. lehoty boli dodržané
|Dodávky majú časový predstih (1 týždeň)
|Dodávky 2 dni meškajú, resp. týždeň predstih
|Dodávky meškajú asi 1 týždeň
|Dodávky meškajú 2 a viac týždňov
|-
!Spoľahlivosť-dodané množstvo
|Presne dodržané
|5 % presah
|5% nad, resp. pod rozsahom
|10% pod rozsah
|Viac ako 10% pod rozsah
|}

V hornej časti tabuľky sa nachádza bodová stupnica od 1 bodu (zlá) do 5 bodov (veľmi dobrá), podľa ktorej hodnotíme cenu, kvalitu, dodacie lehoty a spoľahlivosť ponúkanú od dodávateľa. Po priradení hodnoty každému kritériu sa vyčísli konečná hodnota. Dodávateľ s najvyšším počtom bodov sa javí ako najlepší variant, a naopak dodávateľ s najnižším počtom bodov ako najhorší variant výberu.

'''Výber dodávateľov'''
Vyberáme z množiny 6 adeptov na dodávateľa, z ktorých vyberieme 3 dodávateľov poskytujúcich tie najlepšie podmienky. Vyberáme z:
* dodávateľ D1,
* dodávateľ D2,
* dodávateľ D3,
* dodávateľ D4,
* dodávateľ D5,
* dodávateľ D6.

{| class=wikitable
|+Tab. 3 Výber dodávateľov
|-
!
!D1
!D2
!D3
!D4
!D5
!D6
|-
!Kvalita
|3
|4
|3
|3
|3
|3
|-
!Cena
|3
|1
|3
|2
|3
|3
|-
!Lehota
|3
|3
|5
|2
|3
|4
|-
!Spoľahlivosť-kvalita
|3
|3
|2
|4
|2
|2
|-
!Spoľahlivosť-lehota
|3
|5
|5
|3
|4
|5
|-
!Spoľahlivosť-dodané množstvo
|3
|3
|4
|3
|5
|4
|-
!Spolu
!17
!19
!22
!17
!20
!21
|}

Kvantitatívne sa javia ako najlepšie možné alternatívy dodávatelia D3, D6 a D5.

== Riadenie dodávateľov na úrovni Continental ==
Continental na riešenie dopravných úloh pri zásobovaní prírodným kaučukom od viacerých (v našom prípade 3) dodávateľov používa indexovú metódu. Táto metóda sa používa na nájdenie optimálneho plánu prepravy pri minimálnych nákladoch za predpokladu uspokojenia požiadaviek spotrebiteľa. Predpokladá sa, že kvalita surovín, resp. materiálu je u všetkých dodávateľoch rovnaká.
V našom prípade teda vystupujú 3 rôzny dodávatelia z rôznych krajín európskeho trhu, zvolený v predchádzajúcej podkapitole. Nazvali sme si ich dodávateľ D3, D5 a D6. Dodávajú prírodný kaučuk, pričom ich kapacita je rôzna, do 4 závodov Continental, a to:
* Continental Matador Truck Tires- CMTT,
* Barum Continental Otrokovice- OTR,
* RWTH Aachen- AACH,
* Continental Hannover- HAN.
Jednotlivým závodov Continental poskytujú dodávatelia svoje zdroje prírodného kaučuku za rôzne poplatky, ktoré závisia hlavne od momentálnej trhovej hodnoty prírodného kaučuku, vzdialenosti skladu dodávateľa a skladu odberateľa a od ostatných zmluvných podmienok jednotlivých závodov Continental. Jednotlivé kapacity dodávateľov a požiadavky závodov Continental v tonách a sadzby za suroviny vyčíslené na 1 kilogram suroviny sú znázornené v tab. 6.

{| class=wikitable
|+Tab. 4 Prepravné sadzby v praxi, zdroj: Dupaľ (2000)
|-
!Dodávatelia
!CMTT
!OTR
!AACH
!HAN
!Kapacity
|-
!D3
|6
|8
|8
|5
!30
|-
!D5
|5
|11
|8
|7
!40
|-
!D6
|8
|9
|7
|13
!50
|-
!Požiadavky
!35
!28
!32
!25
!120
|}

Indexová metóda vychádza z metódy severozápadného rohu. Tú vyčíslime nasledovne:

'''Celkové náklady z''' vyplývajúce z tejto metódy vypočítame sčítaním násobkov každého obsadeného políčka tabuľky, napr. políčko 1/1 násobok čísla 30 a 6. Celú hodnotu potom ešte vynásobíme číslom tisíc z dôvodu prevodu jednotiek. Celkové náklady metódy severozápadného rohu teda predstavujú:

<math>z=(30×6+5×5+28×11+7×8+25×7+25×13)×1000=1069 000 €</math>

'''Riešenie indexovej metódy''':
# Ako prvé navrhneme tabuľku vzostupných sadzieb za suroviny. Do prvého riadku sa vpisujú súradnice pola podľa jeho sadzby. Prvé číslo je súradnica riadku, druhé číslo súradnica stĺpca v indexovej tabuľke.

{| class=wikitable
|+Tab. 5 Vzostupné sadzby surovín, zdroj: Dupaľ (2000)
|-
!Pole
!2/1
!1/4
!1/1
!2/4
!3/3
!3/1
!1/3
!2/3
!1/2
!3/2
!2/2
!3/4
|-
!Sadzba
|5
|5
|6
|7
|7
|8
|8
|8
|8
|9
|11
|13
|-
!Poradie
|1
|2
|3
|4
|5
|6
|7
|8
|9
|10
|11
|12
|}

# V poradí od 1 do 12 začneme vypĺňať polia indexovej tabuľky maximálnym množstvom surovín ohraničeným kapacitou dodávateľa, resp. požiadavkou závodu Continental. Ak majú polia rovnakú sadzbu, uprednostníme pole do ktorého sa zmestí väčšie množstvo surovín. Napr. polia 2/1 a 1/4 majú rovnakú sadzbu rovnú 5, ale do pola 2/1 môžeme na základe požiadavky závodu CMTT napísať hodnotu 35 ton suroviny, na rozdiel od pola 1/4 kde sa zmestí len 25 ton suroviny. Po doplnení hodnoty dodanej suroviny do pola 2/1 sa uspokojí požiadavka závodu CMTT a do polí 1/1 a 1/3 sa napíšu nuly. Takto sa pokračuje až do okamihu vyčerpania kapacít dodávateľov a uspokojenie všetkých požiadaviek závodov Continental. Konečná indexová tabuľka má tvar:
#Vypočítame celkové náklady z rovnakým spôsobom ako pri metóde severozápadného rohu. Predstavujú:

<math>z=(5×8+25×5+35×5+5×11+18×9+32×7)×1000=781 000 €</math>

== Zavedenie modifikovanej metódy ==
Na zníženie celkových nákladov z obstarávania surovín, urýchlenie dodávok a v neposlednom rade zefektívnenie dodávatelsko – odberateľských vzťahov aplikujeme na proces zásobovania prírodného kaučuku modifikovanú metódu, tiež známu pod názvom metóda riadkových a stĺpcových čísiel. Oproti indexovej metóde má oveľa prepracovanejšie algoritmy, na základe čoho dospejeme k zlepšeniu celkového procesu.

Riešenie:
* vychádzame z metódy severozápadného rohu;
* pridáme riadok pre stĺpcové čísla vj a stĺpec pre riadkové čísla ui;
* najviac nenulových hodnôt je v riadku 2, čiže do u2 napíšeme nulu;
* na základe hodnoty u2 vypočítame ostatné vj a ui
* vyčíslime hodnotu (ui + vj) - cij do ľavého dolného rohu neobsadených polí:
* pole 1/4 označíme znamienkom „+“ ako najväčší kladný rozdiel a nájdeme uzavretý okruh, pričom políčka striedavo označujeme znamienkami „+“ a „-“;
* najmenšia hodnota v poliach uzavretého okruhu so znamienkom „-“ je číslo 7. Vyčíslime:
* vyčíslime '''celkové náklady z1''':

<math>z_1=(23×6+7×5+12×5+28×11+32×7+18×13)×1000=999 000 €</math>

*celý postup opakujme až kým sa v metóde neobjavia kladné hodnoty rozdielu (ui + vj) - cij, to jest. dosiahnutie najnižších možných celkových nákladov obstarávania.
* v riadkoch 2, 3 a v stĺpci 1 je rovnaké množstvo nenulových polí a tak si vyberieme ľubovoľne kam zapíšeme nulu, napr. u2,
* na základe hodnoty u2 vypočítame ostatné vj a ui:
- vyčíslime hodnotu (ui + vj) - cij do ľavého dolného rohu neobsadených polí:
- pole 3/2 označíme „+“;
- najmenšia hodnota v poliach uzavretého okruhu so znamienkom „-“ je číslo 18. Vyčíslime:
- vyčíslime '''celkové náklady z4''':
<math>z_2=(5×6+25×5+30×5+10×11+18×9+32×7)×1000=801 000 €</math>
- v riadkoch 1, 2, 3 a v stĺpci 1, 2 je rovnaké množstvo nenulových polí a tak si vyberieme ľubovoľne kam zapíšeme nulu, napr. u2,
- na základe hodnoty u2 vypočítame ostatné vj a ui:
- vyčíslime hodnotu (ui + vj) - cij do ľavého dolného rohu neobsadených polí:
- pole 1/2 označíme „+“;
- najmenšia hodnota v poliach uzavretého okruhu so znamienkom „-“ je číslo 5. Vyčíslime:
- vyčíslime '''celkové náklady z5''':
<math>z_3=(5×8+25×5+35×5+5×11+18×9+32×7)×1000=781 000€</math>
- najviac nenulových hodnôt je v stĺpci 2, čiže do v2 napíšeme nulu;
- na základe hodnoty v2 vypočítame ostatné vj a ui:
- vyčíslime hodnotu (ui + vj) - cij do ľavého dolného rohu neobsadených polí:
- pole 2/4 označíme „+“;
- najmenšia hodnota v poliach uzavretého okruhu so znamienkom „-“ je číslo 5. Vyčíslime:
vyčíslime '''celkové náklady z6''':
<math>z_4=(10×8+20×5+35×5+5×7+18×9+32×7)×1000=776 000€</math>
- v riadkoch 1, 2, 3 a v stĺpci 2, 4 je rovnaké množstvo nenulových polí a tak si vyberieme ľubovoľne kam zapíšeme nulu, napr. u2,
- na základe hodnoty u2 vypočítame ostatné vj a ui:
- vyčíslime hodnotu (ui + vj) - cij do ľavého dolného rohu neobsadených polí:

Hodnota (ui + vj) - cij nie je kladná v žiadnom neobsadenom poli tabuľky, a preto dané riešenie z4 je konečné a náklady na obstaranie prírodného kaučuku pre jednotlivé závody Continental minimálne.

Uplatnenie modifikovanej metódy na riešenie dodávateľských vzťahov

2011-06-09T15:22:36Z

Matej.janoviak:

Uplatnenie modifikovanej metódy na riešenie dodávateľských vzťahov

2011-06-09T15:16:38Z

Matej.janoviak:

{{Praca_uvod|4|Analýza_logistických_funkcií_v oblasti_nákupu|Všeobecná charakteristika logistických funkcií v oblasti nákupu|Metódy analýzy v oblasti logistického riadenia nákupu|Model zásobovania v reálnej aplikácií|Uplatnenie modifikovanej metódy na riešenie dodávateľských vzťahov|Zhodnotenie prínosov pri zavádzaní modifikovanej metódy}}
= Uplatnenie modifikovanej metódy na riešenie dodávateľských vzťahov =
V súčasnej dobe je celosvetový problém s produkciou prírodného kaučuku. Je to zapríčinené nepriazňou počasia, ktoré zasiahlo štáty juhovýchodnej Ázie, najväčšieho dovozcu prírodného kaučuku na svete. Ďalší dôvod nedostatku prírodného kaučuku je tzv. „reštart“ automobilového priemyslu (spotrebováva viac ako 50% celkového vyprodukovaného množstva prírodného kaučuku), ktorý sa po celosvetovej hospodárskej kríze postupne zotavuje.

Deficit tejto suroviny, ktorá tvorí hlavnú prímes v celkovom zložení pneumatiky, zaznamenal aj CMTT na meškaní dodávok, resp. nepotvrdením požadovaných množstiev a termínov dodávok od dodávateľa z vyššie uvedených krajín. To má za následok prerušenie plynulého chodu výrobného procesu, teda konečné neuspokojenie požiadaviek odberateľov a nedosiahnutie konkurencieschopnosti a konečného zisku. Ako riešenie tejto problematiky sa vyskytuje možnosť čerpania prírodného kaučuku od dodávateľov európskeho trhu, tzv. intercompany, za predpokladu kombinácie určitého počtu dodávateľov.

V tejto kapitole bakalárskej práce sa zameriame na výber vhodných dodávateľov prírodného kaučuku, opísania spôsobu riadenia dodávateľských vzťahov spoločnosti CMTT a navrhnutie zlepšenia v tomto riadení. Zameriame sa pritom na zníženie celkových nákladov vyplývajúcich z obstarávania surovín.

== Hodnotenie a výber dodávateľov ==
Veľmi dôležitý krok pre budúcu optimálnu spoluprácu medzi dodávateľom a odberateľom je hodnotenie dodávateľa na základe jednotlivých kritérií. My sa zameriame hlavne na nasledujúce kritéria:
* cena ponúkaného sortimentu,
* kvalita ponúkaného sortimentu,
* dodacie lehoty,
* a spoľahlivosť.
Na hodnotenie dodávateľov použijeme nasledujúcu tabuľku:

{| class=wikitable
|+Tab. 2 Bodové hodnotenie dodávateľov, zdroj: Dupaľ (2006)
|-
!
!5 bodov veľmi dobrá
!4 body dobrá
!3 body neutrálna
!2 body prijateľná
!1 bod zlá
|-
!Kvalita
|Špičková
|Presahuje minimálne požiadavky
|Zodpovedá min. požiadavkám
|Leží tesne pod min. požiadavkami
|Nezodpovedá min. požiadavkám
|-
!Cena
|viac ako 5% pod priem. cenou
|Až do 5% pod priem. cenou
|Zodpovedá priem. cene
|Až do 5% nad priem. cenu
|Viac ako 5% nad priem. cenu
|-
!Lehota
|Viac ako 10% pod priem. lehotami
|Až do 10% pod priem. lehotami
|Zodpovedá priem. dodacím lehotám
|Až do 10% nad priem. lehotami
|Viac než 10% nad priem. lehotami
|-
!Spoľahlivosť-kvalita
|Dodávky presahujú zml. podmienky
|Dodávky čiast. presahujúce zml. podmienky
|Vyhovujúce dodávky
|Dodávky s menšími nedostatkami
|Dodávky sú odmietnuté
|-
!Spoľahlivosť-lehota
|Zml. lehoty boli dodržané
|Dodávky majú časový predstih (1 týždeň)
|Dodávky 2 dni meškajú, resp. týždeň predstih
|Dodávky meškajú asi 1 týždeň
|Dodávky meškajú 2 a viac týždňov
|-
!Spoľahlivosť-dodané množstvo
|Presne dodržané
|5 % presah
|5% nad, resp. pod rozsahom
|10% pod rozsah
|Viac ako 10% pod rozsah
|}

V hornej časti tabuľky sa nachádza bodová stupnica od 1 bodu (zlá) do 5 bodov (veľmi dobrá), podľa ktorej hodnotíme cenu, kvalitu, dodacie lehoty a spoľahlivosť ponúkanú od dodávateľa. Po priradení hodnoty každému kritériu sa vyčísli konečná hodnota. Dodávateľ s najvyšším počtom bodov sa javí ako najlepší variant, a naopak dodávateľ s najnižším počtom bodov ako najhorší variant výberu.

'''Výber dodávateľov'''
Vyberáme z množiny 6 adeptov na dodávateľa, z ktorých vyberieme 3 dodávateľov poskytujúcich tie najlepšie podmienky. Vyberáme z:
* dodávateľ D1,
* dodávateľ D2,
* dodávateľ D3,
* dodávateľ D4,
* dodávateľ D5,
* dodávateľ D6.

{| class=wikitable
|+Tab. 3 Výber dodávateľov
|-
!
!D1
!D2
!D3
!D4
!D5
!D6
|-
!Kvalita
|3
|4
|3
|3
|3
|3
|-
!Cena
|3
|1
|3
|2
|3
|3
|-
!Lehota
|3
|3
|5
|2
|3
|4
|-
!Spoľahlivosť-kvalita
|3
|3
|2
|4
|2
|2
|-
!Spoľahlivosť-lehota
|3
|5
|5
|3
|4
|5
|-
!Spoľahlivosť-dodané množstvo
|3
|3
|4
|3
|5
|4
|-
!Spolu
!17
!19
!22
!17
!20
!21
|}

Kvantitatívne sa javia ako najlepšie možné alternatívy dodávatelia D3, D6 a D5.

== Riadenie dodávateľov na úrovni Continental ==
Continental na riešenie dopravných úloh pri zásobovaní prírodným kaučukom od viacerých (v našom prípade 3) dodávateľov používa indexovú metódu. Táto metóda sa používa na nájdenie optimálneho plánu prepravy pri minimálnych nákladoch za predpokladu uspokojenia požiadaviek spotrebiteľa. Predpokladá sa, že kvalita surovín, resp. materiálu je u všetkých dodávateľoch rovnaká.
V našom prípade teda vystupujú 3 rôzny dodávatelia z rôznych krajín európskeho trhu, zvolený v predchádzajúcej podkapitole. Nazvali sme si ich dodávateľ D3, D5 a D6. Dodávajú prírodný kaučuk, pričom ich kapacita je rôzna, do 4 závodov Continental, a to:
* Continental Matador Truck Tires- CMTT,
* Barum Continental Otrokovice- OTR,
* RWTH Aachen- AACH,
* Continental Hannover- HAN.
Jednotlivým závodov Continental poskytujú dodávatelia svoje zdroje prírodného kaučuku za rôzne poplatky, ktoré závisia hlavne od momentálnej trhovej hodnoty prírodného kaučuku, vzdialenosti skladu dodávateľa a skladu odberateľa a od ostatných zmluvných podmienok jednotlivých závodov Continental. Jednotlivé kapacity dodávateľov a požiadavky závodov Continental v tonách a sadzby za suroviny vyčíslené na 1 kilogram suroviny sú znázornené v tab. 6.

{| class=wikitable
|+Tab. 4 Prepravné sadzby v praxi, zdroj: Dupaľ (2000)
|-
!Dodávatelia
!CMTT
!OTR
!AACH
!HAN
!Kapacity
|-
!D3
|6
|8
|8
|5
!30
|-
!D5
|5
|11
|8
|7
!40
|-
!D6
|8
|9
|7
|13
!50
|-
!Požiadavky
!35
!28
!32
!25
!120
|}

Indexová metóda vychádza z metódy severozápadného rohu. Tú vyčíslime nasledovne:

'''Celkové náklady z''' vyplývajúce z tejto metódy vypočítame sčítaním násobkov každého obsadeného políčka tabuľky, napr. políčko 1/1 násobok čísla 30 a 6. Celú hodnotu potom ešte vynásobíme číslom tisíc z dôvodu prevodu jednotiek. Celkové náklady metódy severozápadného rohu teda predstavujú:

<math>z=(30×6+5×5+28×11+7×8+25×7+25×13)×1000=1069 000 €</math>

'''Riešenie indexovej metódy''':
# Ako prvé navrhneme tabuľku vzostupných sadzieb za suroviny. Do prvého riadku sa vpisujú súradnice pola podľa jeho sadzby. Prvé číslo je súradnica riadku, druhé číslo súradnica stĺpca v indexovej tabuľke.
# V poradí od 1 do 12 začneme vypĺňať polia indexovej tabuľky maximálnym množstvom surovín ohraničeným kapacitou dodávateľa, resp. požiadavkou závodu Continental. Ak majú polia rovnakú sadzbu, uprednostníme pole do ktorého sa zmestí väčšie množstvo surovín. Napr. polia 2/1 a 1/4 majú rovnakú sadzbu rovnú 5, ale do pola 2/1 môžeme na základe požiadavky závodu CMTT napísať hodnotu 35 ton suroviny, na rozdiel od pola 1/4 kde sa zmestí len 25 ton suroviny. Po doplnení hodnoty dodanej suroviny do pola 2/1 sa uspokojí požiadavka závodu CMTT a do polí 1/1 a 1/3 sa napíšu nuly. Takto sa pokračuje až do okamihu vyčerpania kapacít dodávateľov a uspokojenie všetkých požiadaviek závodov Continental. Konečná indexová tabuľka má tvar:
#Vypočítame celkové náklady z rovnakým spôsobom ako pri metóde severozápadného rohu. Predstavujú:

<math>z=(5×8+25×5+35×5+5×11+18×9+32×7)×1000=781 000 €</math>

== Zavedenie modifikovanej metódy ==
Na zníženie celkových nákladov z obstarávania surovín, urýchlenie dodávok a v neposlednom rade zefektívnenie dodávatelsko – odberateľských vzťahov aplikujeme na proces zásobovania prírodného kaučuku modifikovanú metódu, tiež známu pod názvom metóda riadkových a stĺpcových čísiel. Oproti indexovej metóde má oveľa prepracovanejšie algoritmy, na základe čoho dospejeme k zlepšeniu celkového procesu.

Riešenie:
* vychádzame z metódy severozápadného rohu;
* pridáme riadok pre stĺpcové čísla vj a stĺpec pre riadkové čísla ui;
* najviac nenulových hodnôt je v riadku 2, čiže do u2 napíšeme nulu;
* na základe hodnoty u2 vypočítame ostatné vj a ui
* vyčíslime hodnotu (ui + vj) - cij do ľavého dolného rohu neobsadených polí:
* pole 1/4 označíme znamienkom „+“ ako najväčší kladný rozdiel a nájdeme uzavretý okruh, pričom políčka striedavo označujeme znamienkami „+“ a „-“;
* najmenšia hodnota v poliach uzavretého okruhu so znamienkom „-“ je číslo 7. Vyčíslime:
* vyčíslime '''celkové náklady z1''':

<math>z_1=(23×6+7×5+12×5+28×11+32×7+18×13)×1000=999 000 €</math>

*celý postup opakujme až kým sa v metóde neobjavia kladné hodnoty rozdielu (ui + vj) - cij, to jest. dosiahnutie najnižších možných celkových nákladov obstarávania.
* v riadkoch 2, 3 a v stĺpci 1 je rovnaké množstvo nenulových polí a tak si vyberieme ľubovoľne kam zapíšeme nulu, napr. u2,
* na základe hodnoty u2 vypočítame ostatné vj a ui:

Uplatnenie modifikovanej metódy na riešenie dodávateľských vzťahov

2011-06-09T15:08:34Z

Matej.janoviak:

{{Praca_uvod|4|Analýza_logistických_funkcií_v oblasti_nákupu|Všeobecná charakteristika logistických funkcií v oblasti nákupu|Metódy analýzy v oblasti logistického riadenia nákupu|Model zásobovania v reálnej aplikácií|Uplatnenie modifikovanej metódy na riešenie dodávateľských vzťahov|Zhodnotenie prínosov pri zavádzaní modifikovanej metódy}}
= Uplatnenie modifikovanej metódy na riešenie dodávateľských vzťahov =
V súčasnej dobe je celosvetový problém s produkciou prírodného kaučuku. Je to zapríčinené nepriazňou počasia, ktoré zasiahlo štáty juhovýchodnej Ázie, najväčšieho dovozcu prírodného kaučuku na svete. Ďalší dôvod nedostatku prírodného kaučuku je tzv. „reštart“ automobilového priemyslu (spotrebováva viac ako 50% celkového vyprodukovaného množstva prírodného kaučuku), ktorý sa po celosvetovej hospodárskej kríze postupne zotavuje.

Deficit tejto suroviny, ktorá tvorí hlavnú prímes v celkovom zložení pneumatiky, zaznamenal aj CMTT na meškaní dodávok, resp. nepotvrdením požadovaných množstiev a termínov dodávok od dodávateľa z vyššie uvedených krajín. To má za následok prerušenie plynulého chodu výrobného procesu, teda konečné neuspokojenie požiadaviek odberateľov a nedosiahnutie konkurencieschopnosti a konečného zisku. Ako riešenie tejto problematiky sa vyskytuje možnosť čerpania prírodného kaučuku od dodávateľov európskeho trhu, tzv. intercompany, za predpokladu kombinácie určitého počtu dodávateľov.

V tejto kapitole bakalárskej práce sa zameriame na výber vhodných dodávateľov prírodného kaučuku, opísania spôsobu riadenia dodávateľských vzťahov spoločnosti CMTT a navrhnutie zlepšenia v tomto riadení. Zameriame sa pritom na zníženie celkových nákladov vyplývajúcich z obstarávania surovín.

== Hodnotenie a výber dodávateľov ==
Veľmi dôležitý krok pre budúcu optimálnu spoluprácu medzi dodávateľom a odberateľom je hodnotenie dodávateľa na základe jednotlivých kritérií. My sa zameriame hlavne na nasledujúce kritéria:
* cena ponúkaného sortimentu,
* kvalita ponúkaného sortimentu,
* dodacie lehoty,
* a spoľahlivosť.
Na hodnotenie dodávateľov použijeme nasledujúcu tabuľku:

{| class=wikitable
|+Tab. 2 Bodové hodnotenie dodávateľov, zdroj: Dupaľ (2006)
|-
!
!5 bodov veľmi dobrá
!4 body dobrá
!3 body neutrálna
!2 body prijateľná
!1 bod zlá
|-
!Kvalita
|Špičková
|Presahuje minimálne požiadavky
|Zodpovedá min. požiadavkám
|Leží tesne pod min. požiadavkami
|Nezodpovedá min. požiadavkám
|-
!Cena
|viac ako 5% pod priem. cenou
|Až do 5% pod priem. cenou
|Zodpovedá priem. cene
|Až do 5% nad priem. cenu
|Viac ako 5% nad priem. cenu
|-
!Lehota
|Viac ako 10% pod priem. lehotami
|Až do 10% pod priem. lehotami
|Zodpovedá priem. dodacím lehotám
|Až do 10% nad priem. lehotami
|Viac než 10% nad priem. lehotami
|-
!Spoľahlivosť-kvalita
|Dodávky presahujú zml. podmienky
|Dodávky čiast. presahujúce zml. podmienky
|Vyhovujúce dodávky
|Dodávky s menšími nedostatkami
|Dodávky sú odmietnuté
|-
!Spoľahlivosť-lehota
|Zml. lehoty boli dodržané
|Dodávky majú časový predstih (1 týždeň)
|Dodávky 2 dni meškajú, resp. týždeň predstih
|Dodávky meškajú asi 1 týždeň
|Dodávky meškajú 2 a viac týždňov
|-
!Spoľahlivosť-dodané množstvo
|Presne dodržané
|5 % presah
|5% nad, resp. pod rozsahom
|10% pod rozsah
|Viac ako 10% pod rozsah
|}

V hornej časti tabuľky sa nachádza bodová stupnica od 1 bodu (zlá) do 5 bodov (veľmi dobrá), podľa ktorej hodnotíme cenu, kvalitu, dodacie lehoty a spoľahlivosť ponúkanú od dodávateľa. Po priradení hodnoty každému kritériu sa vyčísli konečná hodnota. Dodávateľ s najvyšším počtom bodov sa javí ako najlepší variant, a naopak dodávateľ s najnižším počtom bodov ako najhorší variant výberu.

'''Výber dodávateľov'''
Vyberáme z množiny 6 adeptov na dodávateľa, z ktorých vyberieme 3 dodávateľov poskytujúcich tie najlepšie podmienky. Vyberáme z:
* dodávateľ D1,
* dodávateľ D2,
* dodávateľ D3,
* dodávateľ D4,
* dodávateľ D5,
* dodávateľ D6.

{| class=wikitable
|+Tab. 3 Výber dodávateľov
|-
!
!D1
!D2
!D3
!D4
!D5
!D6
|-
!Kvalita
|3
|4
|3
|3
|3
|3
|-
!Cena
|3
|1
|3
|2
|3
|3
|-
!Lehota
|3
|3
|5
|2
|3
|4
|-
!Spoľahlivosť-kvalita
|3
|3
|2
|4
|2
|2
|-
!Spoľahlivosť-lehota
|3
|5
|5
|3
|4
|5
|-
!Spoľahlivosť-dodané množstvo
|3
|3
|4
|3
|5
|4
|-
!Spolu
!17
!19
!22
!17
!20
!21
|}

Kvantitatívne sa javia ako najlepšie možné alternatívy dodávatelia D3, D6 a D5.

== Riadenie dodávateľov na úrovni Continental ==
Continental na riešenie dopravných úloh pri zásobovaní prírodným kaučukom od viacerých (v našom prípade 3) dodávateľov používa indexovú metódu. Táto metóda sa používa na nájdenie optimálneho plánu prepravy pri minimálnych nákladoch za predpokladu uspokojenia požiadaviek spotrebiteľa. Predpokladá sa, že kvalita surovín, resp. materiálu je u všetkých dodávateľoch rovnaká.
V našom prípade teda vystupujú 3 rôzny dodávatelia z rôznych krajín európskeho trhu, zvolený v predchádzajúcej podkapitole. Nazvali sme si ich dodávateľ D3, D5 a D6. Dodávajú prírodný kaučuk, pričom ich kapacita je rôzna, do 4 závodov Continental, a to:
* Continental Matador Truck Tires- CMTT,
* Barum Continental Otrokovice- OTR,
* RWTH Aachen- AACH,
* Continental Hannover- HAN.
Jednotlivým závodov Continental poskytujú dodávatelia svoje zdroje prírodného kaučuku za rôzne poplatky, ktoré závisia hlavne od momentálnej trhovej hodnoty prírodného kaučuku, vzdialenosti skladu dodávateľa a skladu odberateľa a od ostatných zmluvných podmienok jednotlivých závodov Continental. Jednotlivé kapacity dodávateľov a požiadavky závodov Continental v tonách a sadzby za suroviny vyčíslené na 1 kilogram suroviny sú znázornené v tab. 6.

Indexová metóda vychádza z metódy severozápadného rohu. Tú vyčíslime nasledovne:

'''Celkové náklady z''' vyplývajúce z tejto metódy vypočítame sčítaním násobkov každého obsadeného políčka tabuľky, napr. políčko 1/1 násobok čísla 30 a 6. Celú hodnotu potom ešte vynásobíme číslom tisíc z dôvodu prevodu jednotiek. Celkové náklady metódy severozápadného rohu teda predstavujú:

<math>z=(30×6+5×5+28×11+7×8+25×7+25×13)×1000=1069 000 €</math>

'''Riešenie indexovej metódy''':
# Ako prvé navrhneme tabuľku vzostupných sadzieb za suroviny. Do prvého riadku sa vpisujú súradnice pola podľa jeho sadzby. Prvé číslo je súradnica riadku, druhé číslo súradnica stĺpca v indexovej tabuľke.
# V poradí od 1 do 12 začneme vypĺňať polia indexovej tabuľky maximálnym množstvom surovín ohraničeným kapacitou dodávateľa, resp. požiadavkou závodu Continental. Ak majú polia rovnakú sadzbu, uprednostníme pole do ktorého sa zmestí väčšie množstvo surovín. Napr. polia 2/1 a 1/4 majú rovnakú sadzbu rovnú 5, ale do pola 2/1 môžeme na základe požiadavky závodu CMTT napísať hodnotu 35 ton suroviny, na rozdiel od pola 1/4 kde sa zmestí len 25 ton suroviny. Po doplnení hodnoty dodanej suroviny do pola 2/1 sa uspokojí požiadavka závodu CMTT a do polí 1/1 a 1/3 sa napíšu nuly. Takto sa pokračuje až do okamihu vyčerpania kapacít dodávateľov a uspokojenie všetkých požiadaviek závodov Continental. Konečná indexová tabuľka má tvar:
#Vypočítame celkové náklady z rovnakým spôsobom ako pri metóde severozápadného rohu. Predstavujú:

<math>z=(5×8+25×5+35×5+5×11+18×9+32×7)×1000=781 000 €</math>

== Zavedenie modifikovanej metódy ==
Na zníženie celkových nákladov z obstarávania surovín, urýchlenie dodávok a v neposlednom rade zefektívnenie dodávatelsko – odberateľských vzťahov aplikujeme na proces zásobovania prírodného kaučuku modifikovanú metódu, tiež známu pod názvom metóda riadkových a stĺpcových čísiel. Oproti indexovej metóde má oveľa prepracovanejšie algoritmy, na základe čoho dospejeme k zlepšeniu celkového procesu.

Riešenie:
* vychádzame z metódy severozápadného rohu;
* pridáme riadok pre stĺpcové čísla vj a stĺpec pre riadkové čísla ui;
* najviac nenulových hodnôt je v riadku 2, čiže do u2 napíšeme nulu;
* na základe hodnoty u2 vypočítame ostatné vj a ui
* vyčíslime hodnotu (ui + vj) - cij do ľavého dolného rohu neobsadených polí:
* pole 1/4 označíme znamienkom „+“ ako najväčší kladný rozdiel a nájdeme uzavretý okruh, pričom políčka striedavo označujeme znamienkami „+“ a „-“;
* najmenšia hodnota v poliach uzavretého okruhu so znamienkom „-“ je číslo 7. Vyčíslime:
* vyčíslime '''celkové náklady z1''':

<math>z_1=(23×6+7×5+12×5+28×11+32×7+18×13)×1000=999 000 €</math>

*celý postup opakujme až kým sa v metóde neobjavia kladné hodnoty rozdielu (ui + vj) - cij, to jest. dosiahnutie najnižších možných celkových nákladov obstarávania.
* v riadkoch 2, 3 a v stĺpci 1 je rovnaké množstvo nenulových polí a tak si vyberieme ľubovoľne kam zapíšeme nulu, napr. u2,
* na základe hodnoty u2 vypočítame ostatné vj a ui:

Uplatnenie modifikovanej metódy na riešenie dodávateľských vzťahov

2011-06-09T14:58:35Z

Matej.janoviak:

{{Praca_uvod|4|Analýza_logistických_funkcií_v oblasti_nákupu|Všeobecná charakteristika logistických funkcií v oblasti nákupu|Metódy analýzy v oblasti logistického riadenia nákupu|Model zásobovania v reálnej aplikácií|Uplatnenie modifikovanej metódy na riešenie dodávateľských vzťahov|Zhodnotenie prínosov pri zavádzaní modifikovanej metódy}}
= Uplatnenie modifikovanej metódy na riešenie dodávateľských vzťahov =
V súčasnej dobe je celosvetový problém s produkciou prírodného kaučuku. Je to zapríčinené nepriazňou počasia, ktoré zasiahlo štáty juhovýchodnej Ázie, najväčšieho dovozcu prírodného kaučuku na svete. Ďalší dôvod nedostatku prírodného kaučuku je tzv. „reštart“ automobilového priemyslu (spotrebováva viac ako 50% celkového vyprodukovaného množstva prírodného kaučuku), ktorý sa po celosvetovej hospodárskej kríze postupne zotavuje.

Deficit tejto suroviny, ktorá tvorí hlavnú prímes v celkovom zložení pneumatiky, zaznamenal aj CMTT na meškaní dodávok, resp. nepotvrdením požadovaných množstiev a termínov dodávok od dodávateľa z vyššie uvedených krajín. To má za následok prerušenie plynulého chodu výrobného procesu, teda konečné neuspokojenie požiadaviek odberateľov a nedosiahnutie konkurencieschopnosti a konečného zisku. Ako riešenie tejto problematiky sa vyskytuje možnosť čerpania prírodného kaučuku od dodávateľov európskeho trhu, tzv. intercompany, za predpokladu kombinácie určitého počtu dodávateľov.

V tejto kapitole bakalárskej práce sa zameriame na výber vhodných dodávateľov prírodného kaučuku, opísania spôsobu riadenia dodávateľských vzťahov spoločnosti CMTT a navrhnutie zlepšenia v tomto riadení. Zameriame sa pritom na zníženie celkových nákladov vyplývajúcich z obstarávania surovín.

== Hodnotenie a výber dodávateľov ==
Veľmi dôležitý krok pre budúcu optimálnu spoluprácu medzi dodávateľom a odberateľom je hodnotenie dodávateľa na základe jednotlivých kritérií. My sa zameriame hlavne na nasledujúce kritéria:
* cena ponúkaného sortimentu,
* kvalita ponúkaného sortimentu,
* dodacie lehoty,
* a spoľahlivosť.
Na hodnotenie dodávateľov použijeme nasledujúcu tabuľku:

{| class=wikitable
|+Tab. 2 Bodové hodnotenie dodávateľov, zdroj: Dupaľ (2006)
|-
!
!5 bodov veľmi dobrá
!4 body dobrá
!3 body neutrálna
!2 body prijateľná
!1 bod zlá
|-
!Kvalita
|Špičková
|Presahuje minimálne požiadavky
|Zodpovedá min. požiadavkám
|Leží tesne pod min. požiadavkami
|Nezodpovedá min. požiadavkám
|-
!Cena
|viac ako 5% pod priem. cenou
|Až do 5% pod priem. cenou
|Zodpovedá priem. cene
|Až do 5% nad priem. cenu
|Viac ako 5% nad priem. cenu
|-
!Lehota
|Viac ako 10% pod priem. lehotami
|Až do 10% pod priem. lehotami
|Zodpovedá priem. dodacím lehotám
|Až do 10% nad priem. lehotami
|Viac než 10% nad priem. lehotami
|-
!Spoľahlivosť-kvalita
|Dodávky presahujú zml. podmienky
|Dodávky čiast. presahujúce zml. podmienky
|Vyhovujúce dodávky
|Dodávky s menšími nedostatkami
|Dodávky sú odmietnuté
|-
!Spoľahlivosť-lehota
|Zml. lehoty boli dodržané
|Dodávky majú časový predstih (1 týždeň)
|Dodávky 2 dni meškajú, resp. týždeň predstih
|Dodávky meškajú asi 1 týždeň
|Dodávky meškajú 2 a viac týždňov
|-
!Spoľahlivosť-dodané množstvo
|Presne dodržané
|5 % presah
|5% nad, resp. pod rozsahom
|10% pod rozsah
|Viac ako 10% pod rozsah
|}

V hornej časti tabuľky sa nachádza bodová stupnica od 1 bodu (zlá) do 5 bodov (veľmi dobrá), podľa ktorej hodnotíme cenu, kvalitu, dodacie lehoty a spoľahlivosť ponúkanú od dodávateľa. Po priradení hodnoty každému kritériu sa vyčísli konečná hodnota. Dodávateľ s najvyšším počtom bodov sa javí ako najlepší variant, a naopak dodávateľ s najnižším počtom bodov ako najhorší variant výberu.

'''Výber dodávateľov'''
Vyberáme z množiny 6 adeptov na dodávateľa, z ktorých vyberieme 3 dodávateľov poskytujúcich tie najlepšie podmienky. Vyberáme z:
* dodávateľ D1,
* dodávateľ D2,
* dodávateľ D3,
* dodávateľ D4,
* dodávateľ D5,
* dodávateľ D6.

Kvantitatívne sa javia ako najlepšie možné alternatívy dodávatelia D3, D6 a D5.

== Riadenie dodávateľov na úrovni Continental ==
Continental na riešenie dopravných úloh pri zásobovaní prírodným kaučukom od viacerých (v našom prípade 3) dodávateľov používa indexovú metódu. Táto metóda sa používa na nájdenie optimálneho plánu prepravy pri minimálnych nákladoch za predpokladu uspokojenia požiadaviek spotrebiteľa. Predpokladá sa, že kvalita surovín, resp. materiálu je u všetkých dodávateľoch rovnaká.
V našom prípade teda vystupujú 3 rôzny dodávatelia z rôznych krajín európskeho trhu, zvolený v predchádzajúcej podkapitole. Nazvali sme si ich dodávateľ D3, D5 a D6. Dodávajú prírodný kaučuk, pričom ich kapacita je rôzna, do 4 závodov Continental, a to:
* Continental Matador Truck Tires- CMTT,
* Barum Continental Otrokovice- OTR,
* RWTH Aachen- AACH,
* Continental Hannover- HAN.
Jednotlivým závodov Continental poskytujú dodávatelia svoje zdroje prírodného kaučuku za rôzne poplatky, ktoré závisia hlavne od momentálnej trhovej hodnoty prírodného kaučuku, vzdialenosti skladu dodávateľa a skladu odberateľa a od ostatných zmluvných podmienok jednotlivých závodov Continental. Jednotlivé kapacity dodávateľov a požiadavky závodov Continental v tonách a sadzby za suroviny vyčíslené na 1 kilogram suroviny sú znázornené v tab. 6.

Indexová metóda vychádza z metódy severozápadného rohu. Tú vyčíslime nasledovne:

'''Celkové náklady z''' vyplývajúce z tejto metódy vypočítame sčítaním násobkov každého obsadeného políčka tabuľky, napr. políčko 1/1 násobok čísla 30 a 6. Celú hodnotu potom ešte vynásobíme číslom tisíc z dôvodu prevodu jednotiek. Celkové náklady metódy severozápadného rohu teda predstavujú:

<math>z=(30×6+5×5+28×11+7×8+25×7+25×13)×1000=1069 000 €</math>

'''Riešenie indexovej metódy''':
# Ako prvé navrhneme tabuľku vzostupných sadzieb za suroviny. Do prvého riadku sa vpisujú súradnice pola podľa jeho sadzby. Prvé číslo je súradnica riadku, druhé číslo súradnica stĺpca v indexovej tabuľke.
# V poradí od 1 do 12 začneme vypĺňať polia indexovej tabuľky maximálnym množstvom surovín ohraničeným kapacitou dodávateľa, resp. požiadavkou závodu Continental. Ak majú polia rovnakú sadzbu, uprednostníme pole do ktorého sa zmestí väčšie množstvo surovín. Napr. polia 2/1 a 1/4 majú rovnakú sadzbu rovnú 5, ale do pola 2/1 môžeme na základe požiadavky závodu CMTT napísať hodnotu 35 ton suroviny, na rozdiel od pola 1/4 kde sa zmestí len 25 ton suroviny. Po doplnení hodnoty dodanej suroviny do pola 2/1 sa uspokojí požiadavka závodu CMTT a do polí 1/1 a 1/3 sa napíšu nuly. Takto sa pokračuje až do okamihu vyčerpania kapacít dodávateľov a uspokojenie všetkých požiadaviek závodov Continental. Konečná indexová tabuľka má tvar:
#Vypočítame celkové náklady z rovnakým spôsobom ako pri metóde severozápadného rohu. Predstavujú:

<math>z=(5×8+25×5+35×5+5×11+18×9+32×7)×1000=781 000 €</math>

== Zavedenie modifikovanej metódy ==
Na zníženie celkových nákladov z obstarávania surovín, urýchlenie dodávok a v neposlednom rade zefektívnenie dodávatelsko – odberateľských vzťahov aplikujeme na proces zásobovania prírodného kaučuku modifikovanú metódu, tiež známu pod názvom metóda riadkových a stĺpcových čísiel. Oproti indexovej metóde má oveľa prepracovanejšie algoritmy, na základe čoho dospejeme k zlepšeniu celkového procesu.

Riešenie:
* vychádzame z metódy severozápadného rohu;
* pridáme riadok pre stĺpcové čísla vj a stĺpec pre riadkové čísla ui;
* najviac nenulových hodnôt je v riadku 2, čiže do u2 napíšeme nulu;
* na základe hodnoty u2 vypočítame ostatné vj a ui
* vyčíslime hodnotu (ui + vj) - cij do ľavého dolného rohu neobsadených polí:
* pole 1/4 označíme znamienkom „+“ ako najväčší kladný rozdiel a nájdeme uzavretý okruh, pričom políčka striedavo označujeme znamienkami „+“ a „-“;
* najmenšia hodnota v poliach uzavretého okruhu so znamienkom „-“ je číslo 7. Vyčíslime:
* vyčíslime '''celkové náklady z1''':

<math>z_1=(23×6+7×5+12×5+28×11+32×7+18×13)×1000=999 000 €</math>

*celý postup opakujme až kým sa v metóde neobjavia kladné hodnoty rozdielu (ui + vj) - cij, to jest. dosiahnutie najnižších možných celkových nákladov obstarávania.
* v riadkoch 2, 3 a v stĺpci 1 je rovnaké množstvo nenulových polí a tak si vyberieme ľubovoľne kam zapíšeme nulu, napr. u2,
* na základe hodnoty u2 vypočítame ostatné vj a ui:

Uplatnenie modifikovanej metódy na riešenie dodávateľských vzťahov

2011-06-09T14:57:23Z

Matej.janoviak:

{{Praca_uvod|4|Analýza_logistických_funkcií_v oblasti_nákupu|Všeobecná charakteristika logistických funkcií v oblasti nákupu|Metódy analýzy v oblasti logistického riadenia nákupu|Model zásobovania v reálnej aplikácií|Uplatnenie modifikovanej metódy na riešenie dodávateľských vzťahov|Zhodnotenie prínosov pri zavádzaní modifikovanej metódy}}
= Uplatnenie modifikovanej metódy na riešenie dodávateľských vzťahov =
V súčasnej dobe je celosvetový problém s produkciou prírodného kaučuku. Je to zapríčinené nepriazňou počasia, ktoré zasiahlo štáty juhovýchodnej Ázie, najväčšieho dovozcu prírodného kaučuku na svete. Ďalší dôvod nedostatku prírodného kaučuku je tzv. „reštart“ automobilového priemyslu (spotrebováva viac ako 50% celkového vyprodukovaného množstva prírodného kaučuku), ktorý sa po celosvetovej hospodárskej kríze postupne zotavuje.

Deficit tejto suroviny, ktorá tvorí hlavnú prímes v celkovom zložení pneumatiky, zaznamenal aj CMTT na meškaní dodávok, resp. nepotvrdením požadovaných množstiev a termínov dodávok od dodávateľa z vyššie uvedených krajín. To má za následok prerušenie plynulého chodu výrobného procesu, teda konečné neuspokojenie požiadaviek odberateľov a nedosiahnutie konkurencieschopnosti a konečného zisku. Ako riešenie tejto problematiky sa vyskytuje možnosť čerpania prírodného kaučuku od dodávateľov európskeho trhu, tzv. intercompany, za predpokladu kombinácie určitého počtu dodávateľov.

V tejto kapitole bakalárskej práce sa zameriame na výber vhodných dodávateľov prírodného kaučuku, opísania spôsobu riadenia dodávateľských vzťahov spoločnosti CMTT a navrhnutie zlepšenia v tomto riadení. Zameriame sa pritom na zníženie celkových nákladov vyplývajúcich z obstarávania surovín.

== Hodnotenie a výber dodávateľov ==
Veľmi dôležitý krok pre budúcu optimálnu spoluprácu medzi dodávateľom a odberateľom je hodnotenie dodávateľa na základe jednotlivých kritérií. My sa zameriame hlavne na nasledujúce kritéria:
* cena ponúkaného sortimentu,
* kvalita ponúkaného sortimentu,
* dodacie lehoty,
* a spoľahlivosť.
Na hodnotenie dodávateľov použijeme nasledujúcu tabuľku:

{| class=wikitable
|+Tab. 2 Bodové hodnotenie dodávateľov, zdroj: Dupaľ (2006)
|-
!
!5 bodov veľmi dobrá
!4 body dobrá
!3 body neutrálna
!2 body prijateľná
!1 bod zlá
|-
!Kvalita
|Špičková
|Presahuje minimálne požiadavky
|Zodpovedá min. požiadavkám
|Leží tesne pod min. požiadavkami
|Nezodpovedá min. požiadavkám
!Cena
|viac ako 5% pod priem. cenou
|Až do 5% pod priem. cenou
|Zodpovedá priem. cene
|Až do 5% nad priem. cenu
|Viac ako 5% nad priem. cenu
!Lehota
|Viac ako 10% pod priem. lehotami
|Až do 10% pod priem. lehotami
|Zodpovedá priem. dodacím lehotám
|Až do 10% nad priem. lehotami
|Viac než 10% nad priem. lehotami
!Spoľahlivosť-kvalita
|Dodávky presahujú zml. podmienky
|Dodávky čiast. presahujúce zml. podmienky
|Vyhovujúce dodávky
|Dodávky s menšími nedostatkami
|Dodávky sú odmietnuté
!Spoľahlivosť-lehota
|Zml. lehoty boli dodržané
|Dodávky majú časový predstih (1 týždeň)
|Dodávky 2 dni meškajú, resp. týždeň predstih
|Dodávky meškajú asi 1 týždeň
|Dodávky meškajú 2 a viac týždňov
!Spoľahlivosť-dodané množstvo
|Presne dodržané
|5 % presah
|5% nad, resp. pod rozsahom
|10% pod rozsah
|Viac ako 10% pod rozsah
|}

V hornej časti tabuľky sa nachádza bodová stupnica od 1 bodu (zlá) do 5 bodov (veľmi dobrá), podľa ktorej hodnotíme cenu, kvalitu, dodacie lehoty a spoľahlivosť ponúkanú od dodávateľa. Po priradení hodnoty každému kritériu sa vyčísli konečná hodnota. Dodávateľ s najvyšším počtom bodov sa javí ako najlepší variant, a naopak dodávateľ s najnižším počtom bodov ako najhorší variant výberu.

'''Výber dodávateľov'''
Vyberáme z množiny 6 adeptov na dodávateľa, z ktorých vyberieme 3 dodávateľov poskytujúcich tie najlepšie podmienky. Vyberáme z:
* dodávateľ D1,
* dodávateľ D2,
* dodávateľ D3,
* dodávateľ D4,
* dodávateľ D5,
* dodávateľ D6.

Kvantitatívne sa javia ako najlepšie možné alternatívy dodávatelia D3, D6 a D5.

== Riadenie dodávateľov na úrovni Continental ==
Continental na riešenie dopravných úloh pri zásobovaní prírodným kaučukom od viacerých (v našom prípade 3) dodávateľov používa indexovú metódu. Táto metóda sa používa na nájdenie optimálneho plánu prepravy pri minimálnych nákladoch za predpokladu uspokojenia požiadaviek spotrebiteľa. Predpokladá sa, že kvalita surovín, resp. materiálu je u všetkých dodávateľoch rovnaká.
V našom prípade teda vystupujú 3 rôzny dodávatelia z rôznych krajín európskeho trhu, zvolený v predchádzajúcej podkapitole. Nazvali sme si ich dodávateľ D3, D5 a D6. Dodávajú prírodný kaučuk, pričom ich kapacita je rôzna, do 4 závodov Continental, a to:
* Continental Matador Truck Tires- CMTT,
* Barum Continental Otrokovice- OTR,
* RWTH Aachen- AACH,
* Continental Hannover- HAN.
Jednotlivým závodov Continental poskytujú dodávatelia svoje zdroje prírodného kaučuku za rôzne poplatky, ktoré závisia hlavne od momentálnej trhovej hodnoty prírodného kaučuku, vzdialenosti skladu dodávateľa a skladu odberateľa a od ostatných zmluvných podmienok jednotlivých závodov Continental. Jednotlivé kapacity dodávateľov a požiadavky závodov Continental v tonách a sadzby za suroviny vyčíslené na 1 kilogram suroviny sú znázornené v tab. 6.

Indexová metóda vychádza z metódy severozápadného rohu. Tú vyčíslime nasledovne:

'''Celkové náklady z''' vyplývajúce z tejto metódy vypočítame sčítaním násobkov každého obsadeného políčka tabuľky, napr. políčko 1/1 násobok čísla 30 a 6. Celú hodnotu potom ešte vynásobíme číslom tisíc z dôvodu prevodu jednotiek. Celkové náklady metódy severozápadného rohu teda predstavujú:

<math>z=(30×6+5×5+28×11+7×8+25×7+25×13)×1000=1069 000 €</math>

'''Riešenie indexovej metódy''':
# Ako prvé navrhneme tabuľku vzostupných sadzieb za suroviny. Do prvého riadku sa vpisujú súradnice pola podľa jeho sadzby. Prvé číslo je súradnica riadku, druhé číslo súradnica stĺpca v indexovej tabuľke.
# V poradí od 1 do 12 začneme vypĺňať polia indexovej tabuľky maximálnym množstvom surovín ohraničeným kapacitou dodávateľa, resp. požiadavkou závodu Continental. Ak majú polia rovnakú sadzbu, uprednostníme pole do ktorého sa zmestí väčšie množstvo surovín. Napr. polia 2/1 a 1/4 majú rovnakú sadzbu rovnú 5, ale do pola 2/1 môžeme na základe požiadavky závodu CMTT napísať hodnotu 35 ton suroviny, na rozdiel od pola 1/4 kde sa zmestí len 25 ton suroviny. Po doplnení hodnoty dodanej suroviny do pola 2/1 sa uspokojí požiadavka závodu CMTT a do polí 1/1 a 1/3 sa napíšu nuly. Takto sa pokračuje až do okamihu vyčerpania kapacít dodávateľov a uspokojenie všetkých požiadaviek závodov Continental. Konečná indexová tabuľka má tvar:
#Vypočítame celkové náklady z rovnakým spôsobom ako pri metóde severozápadného rohu. Predstavujú:

<math>z=(5×8+25×5+35×5+5×11+18×9+32×7)×1000=781 000 €</math>

== Zavedenie modifikovanej metódy ==
Na zníženie celkových nákladov z obstarávania surovín, urýchlenie dodávok a v neposlednom rade zefektívnenie dodávatelsko – odberateľských vzťahov aplikujeme na proces zásobovania prírodného kaučuku modifikovanú metódu, tiež známu pod názvom metóda riadkových a stĺpcových čísiel. Oproti indexovej metóde má oveľa prepracovanejšie algoritmy, na základe čoho dospejeme k zlepšeniu celkového procesu.

Riešenie:
* vychádzame z metódy severozápadného rohu;
* pridáme riadok pre stĺpcové čísla vj a stĺpec pre riadkové čísla ui;
* najviac nenulových hodnôt je v riadku 2, čiže do u2 napíšeme nulu;
* na základe hodnoty u2 vypočítame ostatné vj a ui
* vyčíslime hodnotu (ui + vj) - cij do ľavého dolného rohu neobsadených polí:
* pole 1/4 označíme znamienkom „+“ ako najväčší kladný rozdiel a nájdeme uzavretý okruh, pričom políčka striedavo označujeme znamienkami „+“ a „-“;
* najmenšia hodnota v poliach uzavretého okruhu so znamienkom „-“ je číslo 7. Vyčíslime:
* vyčíslime '''celkové náklady z1''':

<math>z_1=(23×6+7×5+12×5+28×11+32×7+18×13)×1000=999 000 €</math>

*celý postup opakujme až kým sa v metóde neobjavia kladné hodnoty rozdielu (ui + vj) - cij, to jest. dosiahnutie najnižších možných celkových nákladov obstarávania.
* v riadkoch 2, 3 a v stĺpci 1 je rovnaké množstvo nenulových polí a tak si vyberieme ľubovoľne kam zapíšeme nulu, napr. u2,
* na základe hodnoty u2 vypočítame ostatné vj a ui:

Metódy analýzy v oblasti logistického riadenia nákupu

2011-06-09T14:44:53Z

Matej.janoviak:

{{Praca_uvod|2|Analýza_logistických_funkcií_v oblasti_nákupu|Všeobecná charakteristika logistických funkcií v oblasti nákupu|Metódy analýzy v oblasti logistického riadenia nákupu|Model zásobovania v reálnej aplikácií|Uplatnenie modifikovanej metódy na riešenie dodávateľských vzťahov|Zhodnotenie prínosov pri zavádzaní modifikovanej metódy}}
= Metódy analýzy v oblasti logistického riadenia nákupu =
V tejto kapitole si poukážeme na rôzne metódy analýzy v oblasti logistického riadenia nákupu. Logistika je veľmi široká vedná disciplína, ktorá na stanovenie úzkych miest v toku materiálov využíva celú radu metód analýzy. Hlavné členenie týchto metód je nasledovné:
# Exaktné metódy.
# Heuristické metódy [4].

Jednotlivé metódy si rozoberieme podrobnejšie v nasledujúcich podkapitolách, pričom sa zameriame hlavne na metódy operačnej analýzy, a to teórie zásob.

== Exaktné metódy ==
Používajú sa najmä pre optimalizačné úlohy rozhodovacích procesov, kde využívajú poznatky nadobudnuté z rôznych vedných disciplín, najmä z matematických disciplín.
Patria sem:
* '''Štatistické metódy'''- zaoberajú sa získavaním (meraním), popisom a spracovávaním údajov s cieľom nájsť zákonitosti náhodných hromadných javov vyskytujúcich sa v procese zásobovania, mieru závislosti dvoch alebo viacerých náhodných hromadných javov a na základe výberového súboru hodnôt získať odhad rozloženia pravdepodobnosti.
* '''Metódy analýzy logistických procesov'''- sem patria napr.:
** Systémová analýza- jej hlavnou úlohou je objasnenie celkových logistických proces v spojení s nákupom [4].
** Analýza ABC- najčastejšie používaná analýza, ktorá slúži napr. na výber.
** Analýza XYZ- slúži na zistenie časového priebehu toku sortimentu cez logistický reťazec [7].
** Hodnotová analýza- princíp tejto analýzy spočíva v hodnotení hospodárnosti pri toku sortimentu cez logistický reťazec.
** Analýza nákladov- slúži na určenie nákladov v pohybových úsekoch logistiky [4].
*'''Metódy operačnej analýzy'''- pomocou matematických disciplín modelujú stavy rozhodovacích a technologických procesov. V logistike obstarávania zásob sa uplatňujú predovšetkým:
** teória zásob- táto metóda analýzy je podrobne opísaná v podkapitole 2.4,
** teória obnovy,
** teórie frontu,
** lineárne programovanie.
* '''Metódy teórie grafov'''- sú to metódy optimalizačné, ktoré pri riešení rôznych nákupných logistických problémov využívajú grafické spracovania. Sú oveľa prehľadnejšie a poskytujú viac informácií ako ostatné metódy.
* '''Prognostické metódy'''- tvorením prognóz sa získava prehľad o budúcom vývoji alebo o budúcich udalostiach. Táto metóda sa používa hlavne pri obstarávaní dlhodobých zásob [4].
* '''Simulačné metódy'''- používajú sa vtedy, keď nie sú presne definované aspekty vplývajúce na proces obstarávania, teda keď sa nedajú použiť analytické metódy [7].

== Heuristické metódy ==

Používajú sa pri rozhodovacích procesoch s vysokou mierou neurčitosti a nevyužívajú poznatky z iných vedných disciplín. Pri rozhodovacích procesoch využívajú kvalifikovaných pracovníkov alebo výpočtovú techniku. Z tohto dôvodu sa tieto modely delia do dvoch skupín:
- '''Expertné systémy'''- vytvárajú tzv. predstupeň umelej inteligencie. Využívajú možnosť rýchlosti výpočtovej techniky pri spracovávaní údajov, veľkosť pamäťovej kapacity a možnosť spracovania nákupných procesov do tzv. algoritmov. Používajú sa pri rozhodovacích procesoch diagnostického alebo plánovacieho typu.
- '''Metódy tvorivého myslenia'''- hlavnou úlohou je výber, pretváranie a spojovanie prvkov predchádzajúcich skúseností s procesom nákupu surovín. Využívajú sa pritom schopnosti kvalifikovaných pracovníkov [4].

== Dopravné úlohy v logistike ==
Podľa Dupaľa (2000, s. 92) dopravné úlohy sú: „typom deterministických alokačných metód. Na ich riešenie sú vytvorené špeciálne algoritmy, pomocou ktorých sa je možno jednoduchým spôsobom dopracovať k výsledku. Hľadaným riešením je napr. určenie optimálneho množstva prepravovaného materiálu medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi s ohľadom na kapacity dodávateľov a uspokojovanie požiadaviek spotrebiteľov tak, aby náklady na prepravu a čas prepravy boli minimálne.“
Metódy využívané pri riešení dopravných úloh v logistike:
# Metóda severozápadného rohu.
# Indexová metóda.
# Modifikovaná metóda.
# Vogelova aproximačná metóda.
# Maďarská metóda [1].
Pri riešení dopravných úloh týmito metódami sa používa nasledujúca tabuľka:

{| class=wikitable
|+Tab. 1 Tabuľka dopravných vzťahov, zdroj: Dupaľ (2000)
|-
!Dodávatelia
!S1
!S2
!...
!Sn
!Kapacity
|-
!D1
|
|
|
|
!a1
|-
!D2
|
|
|
|
!a2
|-
!...
|
|
|
|
!...
|-
!Dm
|
|
|
|
!am
|-
!Požiadavky
!b1
!b2
!...
!bn
!Celkový súčet
|}
, kde:
m- počet dodávateľov D
n- počet spotrebiteľov S
ai- kapacita i-tého dodávateľa
bj- požiadavka j-tého spotrebiteľa

[[Súbor:Obr. 5 Usporiadanie políčok v tabuľke dopravných vzťahoch.jpg|center|thumb|400px|Obr. 5 Usporiadanie políčok v tabuľke dopravných vzťahoch, zdroj: Dupaľ (2000)]]

kde:
xij- prepravované množstvo od i-tého dodávateľa j-temu spotrebiteľovi

cij- náklady na prepravu

(ui+vj)-cij- rozdiel riadkových stĺpcov a stĺpcových riadkov od prepravných nákladov (používa sa v modifikovanej metóde)

=== Metóda severozápadného rohu ===
Je to východisková metóda dopravných úloh v logistike a hoci riešenie dosiahnuté touto metódou je prijateľné, ale zďaleka nie je optimálne a konečné. Princíp spočíva v tom, že v tabuľke dopravných vzťahov začíname vypĺňaním polí od ľavého horného rohu až po pravý dolný roh, pričom sa vyčerpajú všetky kapacity dodávateľov a naplnia sa požiadavky spotrebiteľov [1].

=== Indexová metóda ===
Indexová metóda pri stanovení optimálnych prepravovaných množstiev zohľadňuje vzniknuté obstarávacie sadzby. Princíp spočíva v zoradení polí vzostupne podľa veľkosti sadzieb. Ako prvé naplníme pole s najmenšími sadzbami maximálnym možným množstvom ohraničeným kapacitou dodávateľa, resp. požiadavkou spotrebiteľa. Pokračujeme napĺňaním až po pole s maximálnymi sadzbami. Ak sa v tabuľke prepravných vzťahov nachádza viac polí s rovnakou sadzbou, uprednostníme pole, ktoré možno obsadiť väčším množstvom [1].

=== Modifikovaná metóda ===
Modifikovaná metóda je metóda riešenia dopravných vzťahov, ktorá využíva na stanovenie optimálnych prepravovaných množstiev za predpokladu minimalizácie obstarávacích nákladov stĺpcové a riadkové čísla ui a vj. Nazýva sa aj ako metóda riadkových a stĺpcových čísiel [1].

Podľa Dupaľa (2000, s. 95) sa pri riešení tejto metódy používa nasledujúci postup:
# Vypočítať stĺpcové a riadkové čísla ui a vj.
#* K tabuľke pridáme stĺpec pre riadkové čísla ui, i = 1, 2...m, a riadok pre stĺpcové čísla vj, j = 1, 2...n;
#* v riadku alebo v stĺpci tabuľky, kde je najviac nenulových premenných, dosadíme za ui, resp. vj nulu;
#* ostatné čísla ui a vj volíme tak, aby sa súčet riadkového a stĺpcového čísla rovnal sadzbe obsadeného políčka, ktoré leží v priesečníku riadka a stĺpca, v ktorom sa tieto čísla nachádzajú.
# Vypočítať rozdiely (ui + vj) – cij pre všetky neobsadené políčka.
#*Hodnotu zapísať do ľavého dolného rohu a každého neobsadeného políčka.
# Zistiť, či sú niektoré rozdiely (ui + vj) – cij kladné.
# Políčko s najväčším kladným rozdielom obsadiť maximálne možným počtom.
#* Začať voľným políčkom a nájsť uzavretý okruh,
#* políčka označiť striedavo znamienkami „+“ a „-“,
#* najmenšiu hodnotu v políčku so znamienkom „–“ odpočítať vo všetkých políčkach so znamienkom „-“ a pripočítať vo všetkých políčkach so znamienkom „+“,
#* políčka mimo uzavretého okruhu nechať bez zmeny.
# Kroky 2 až 4 opakovať až po získanie optimálneho riešenia dopravnej úlohy, t.j. bez kladných hodnôt (ui + vj) – cij.
# Určiť hodnoty účelovej funkcie Z.“

== Modelovanie zásob ==
Podľa Ivaničovej a Brezinu (1997, s. 181): „vysoký stav zásob tovaru vo sfére výroby, ako aj v obchodnej sfére zmrazuje pohyb finančných prostriedkov, vyžaduje tvorbu nových skladovacích priestorov, resp. dochádza k znehodnoteniu dlhodobo uskladneného tovaru. Nedostatočné zásoby tovaru môžu spôsobiť zastavenie výroby, pre obchodníkov je to strata dôvery zákazníka a následné zníženie zisku. Preto výrobné podniky, ako aj obchodné organizácie sa snažia riadiť stav svojich zásob tak, aby sa zabezpečil plynulý chod výroby, resp. uspokojenie dopytu, pričom náklady na skladovanie by boli minimálne.“

Modelovanie zásob sa skladá z troch častí:
# Mechanizmus skladovania a zásobovania- ktorého cieľom je zabezpečiť čo najdokonalejšiu obsluhu za predpokladu čo najnižších nákladov. Používajú sa tu pravidlá rozhodovania, pomocou ktorých možno riadiť prevádzku zásobovacieho systému. Do tohto mechanizmu zaraďujeme nákladovo orientované modely zásob.
# Mechanizmus vstupu do systému- rieši nielen otázku spojenú s dodávkami na sklad ale aj dodacie lehoty, ktoré predstavujú časové oneskorenie medzi objednávkou a dodávkou na sklad.
# Mechanizmus výstupu zo systému- spotreba skladovaných dodávok vo forme spotreby vo vnútri podniku alebo dodávok zo skladu mimo podniku [6].

=== Základné pojmy ===
Optimálna veľkosť dodávky- symbol Q- je to množstvo tovaru potrebná na chod výroby, ktorá sa jednorázovo dodáva do skladu.

Dodávkový cyklus- symbol T- čas medzi príchodom tovaru na sklad a momentom spotrebovania všetkých zásob. Je závislí od veľkosti objednávky tovaru a intenzity čerpania zásob.

Hladina objednania- symbol r- je to hladina zásob tovaru určujúca tzv. moment objednania tr. Ak zásoby tovaru na sklade klesnú na túto hladinu (alebo pod túto hladinu), je potrebné objednať novú zásielku tovaru.

Dodacia lehota- symbol τ- časový úsek medzi momentom objednania tr a momentom príchodu objednaného tovaru na sklad.
Intenzita čerpania- symbol λ- je to spotreba tovaru, závisí od nej optimálna veľkosť objednávky Q, hladina objednania r a moment objednania tr [3].

V procese modelovania zásob sa vyskytuje veľmi dôležitý pojem celkové náklady. Skladajú sa z:
* náklady skladovania- symbol cs- predstavujú všetky náklady súvisiace so skladovaním zásob a ich výška závisí od výšky skladovaného množstva,
* náklady objednávky tovaru- symbol ca- predstavujú všetky fixné náklady súvisiace s jednou objednávkou tovaru,
* náklady spojené s nedostatkom tovaru- symbol ct- nazývajú sa aj náklady deficitu,
* náklady spojené s nákupom tovaru- symbol cp- nazýva sa aj obstarávacia cena skladovaného tovaru, pretože k nákupnej cene treba prirátať na každú jednotku tovaru konštantné náklady obstarania, prípadne skladovania [3].

== Klasifikácia modelov teórie zásob ==
Existuje niekoľko druhov členenia modelov zásob podľa viacerých hľadísk. Podľa Unčovského (1980, s. 208) sa delia nasledovne:
„V prvom rade podľa typu zohľadnenia náhodných vplyvov v modeli (príp. podľa úplnosti informácií o jednotlivých veličinách) na:
* modely deterministické,
* modely stochastické.
Podľa spôsobu zohľadnenia vývoja spotreby v čase na:
# Modely statické, ktoré berú do úvahy len jediný dodávkový cyklus (čas medzi dodaním dodávky na sklad a jej spotrebu).
# Modely dynamické, ktoré berú do úvahy viac následných dodávkových cyklov. Tieto modely sa ďalej delia podľa stacionárnosti spotreby na:
## modely stacionárne, kde sa spotreba v jednotlivých cykloch nemení,
## modely nestacionárne, kde sa priemerná hodnota mení medzi jednotlivými cyklami.
Podľa spojitosti spotreby sa rozlišujú:
* modely so spojitou spotrebou,
* modely s nespojitou spotrebou.
Podľa spôsobu riešenia vyčerpania sa rozlišujú:
* modely s odkladom,
* modely so stratenými predajmi.
Podľa počtu skladových substrátov sa rozlišujú:
* modely jednoprvkové, pri ktorých sa berie do úvahy len skladovanie jediného substrátu,
* modely viacprvkové, pri ktorých sa skladajú viaceré substráty.
Podľa počtu skladov sa rozlišujú:
* systémy s jedným skladom,
* systémy s viacerými skladmi.“

Ivaničová a Brezina (1997, s. 185) vo svojej publikácií doplnili nasledujúce členenie modelov zásob:
„Podľa dĺžky možnej skladovateľnosti tovarov rozoznávame:
# Modely s neohraničenou skladovateľnosťou.
# Modely s ohraničenou skladovateľnosťou.
Na základe ovládateľnosti modelovaných veličín rozlišujeme:
# Modely s ovládaným doplňovaním zásob:
## s voľnými objednávacími termínmi,
## s pevnými objednávacími termínmi.
# Modely s neovládaným doplňovaním zásob:
Dôležitým ukazovateľom pri tvorbe modelov zásob je počet dodávkových cyklov za skúmané obdobie. Podľa toho rozlišujeme:
# Zásoby s vysokou obrátkou (s častou spotrebou).
# Zásoby s nízkou obrátkou (so zriedkavou spotrebou).“

=== Deterministické modely zásobovania ===
Z historického hľadiska sú deterministické modely najstaršie typy modelov zásob. Vznikli v snahe zracionalizovať proces nákupu použitím rôznych matematických vzorcov a metód na určovanie optimálnej výšky dodávky na sklad.
Vychádzajú z dvoch základných predpokladov:
* úplnej informovanosti – znalosť všetkých veličín modelu (viď 2.4.1),
* úplnej ovládateľnosti – možnosť určenia potrebnej výšky a časového rozdelenia veličín [6].

==== Model optimálnej veľkosti dodávky so spojitou spotrebou ====
Tento model patrí k základným typom deterministických modelov a vychádza z nasledujúcich predpokladov:
* Intenzita čerpania λ- resp. spotreba má počas celého roka, ktorý je základné plánovacie obdobie, rovnomerný charakter.
* Dodacia lehota τ- je počas celého roka konštantná.
* Optimálna veľkosť dodávky Q- nie je ohraničená a moment doručenia objednávky na sklad si môžeme zvoliť, pričom všetky dodávky zásob sa uskutočňujú naraz.
* Deficit zásob nie je možné dosiahnuť a vzhľadom nato, že model optimálnej veľkosti dodávky so spojitou spotrebou je model stacionárny, výška dodávky a čas jej dodania sú vždy tie isté [6].

'''Dodávkový cyklus T'''- je charakterizovaný ako rozdiel času medzi dvoma po sebe nasledujúcimi dodávkami a vypočítame ho nasledovne [6]:

Dodávkový cyklus je graficky znázornený na obr. 6.

[[Súbor:Obr. 6 Vývoj stavu zásob v modeli optimálnej veľkosti dodávky so spojitou spotrebou.jpg|center|thumb|400px|Obr. 6 Vývoj stavu zásob v modeli optimálnej veľkosti dodávky so spojitou spotrebou, zdroj: Unčovský (1980)]]

'''Výsledná nákladová funkcia C(Q)'''
Na určenie optimálnej veľkosti dodávky na sklad potrebujeme poznať nákladovú funkciu (obr. 7). Je to funkcia celkových nákladov za určité obdobie. Celkové náklady pri tom pozostávajú z:
* náklady objednávky tovaru ca,
* náklady skladovania cs.
Výsledná nákladová funkcia má tvar [6]:

[[Súbor:Obr. 7 Nákladová funkcia modelu optimálnej veľkosti dodávky so spojitou spotrebou.jpg|center|thumb|400px|Obr. 7 Nákladová funkcia modelu optimálnej veľkosti dodávky so spojitou spotrebou, zdroj: Unčovský (1980)]]

Na obr. 7 je optimálna veľkosť dodávky QOPT znázornená ako jediné absolútne minimum výslednej nákladovej funkcie. Nazýva sa aj Wilsonov vzorec, a má tvar [6]:

==== Elementárny model s deficitom ====
Deterministické modely nepripúšťajú možnosť vzniku deficitu zásob, ale elementárny model s deficitom je chápaný ako náhrada za stochastické modely, tak túto možnosť má. Rozlišujú sa modely s deficitom:
* s odloženou spotrebou- vystupujú tu dva typy nákladov deficitu:
** náklady závislé od množstva a času,
** náklady závislé len od množstva;
*so stratenou spotrebou [6].

K elementárnym modelom zásob s deficitom patrí predovšetkým model s nákladmi deficitu závislými od množstva a času ct. Tento model má rovnaké predpoklady ako model optimálnej veľkosti dodávky so spojitou spotrebou, okrem predpokladu vzniku deficitu zásob a dopĺňajú ho nasledujúce predpoklady:
* Spotreba zásob je v období T1 krytá, v období T2 sa zásoby minú a tak nie je možné uspokojiť spotrebu v nasledujúcom období. Tento stav je znázornený na obr. 8.
* Vznik nákladov deficitu ct.
* V tomto modely vzniká tzv. výška neuspokojenej spotreby s. Chápe sa aj ako potrebné množstvo zásob v sklade na zabránenie vzniku deficitu. Je to tzv. poistná zásoba [6].

[[Súbor:Obr. 8 Model s nákladmi deficitu závislým od času.jpg|center|thumb|400px|Obr. 8 Model s nákladmi deficitu závislým od času, zdroj: Unčovský (1980)]]

'''Výsledná nákladová funkcia C(Q,s)'''
Má podobný charakter ako nákladová funkcia modelu optimálnej veľkosti dodávky so spojitou spotrebou, rozdiel je len v tom, že v tomto modelu je funkcia dvoch premenných Q a s. Celkové náklady pozostávajú okrem nákladov objednávky tovaru ca a nákladov skladovania tovaru cs aj z nákladov deficitu ct.
Má tvar [6]:

'''Výška optimálnych dodávok na sklad QOPT'''
Nájdením absolútneho minima výslednej nákladovej funkcie dvoch premenných Q a s môžeme vyjadriť vzťah [6]:

Podobný vzorec stanovenia optima sa používa aj pri stochastických modeloch, kde sa vzorec pre optimálnu dodávku násobí poistným koeficientom [6]:

'''Výška optimálnej poistnej zásoby''' [6]:

=== Stochastické modely zásobovania ===
V reálnych zásobovacích systémoch majú viaceré veličiny a vzťahy v skutočnosti stochastický charakter, čo znamená, že sa viac približujú realite ako deterministické modely, ktoré veľmi zjednodušujú skutočnosť. Stochastické modely sa zakladajú na aplikácií počtu pravdepodobnosti a najčastejšie sa používajú na optimalizáciu určitej účelovej funkcie, napr. na optimalizáciu zásobovacích činností [6].

V procese zásobovania sa vyskytujú tri stochastické prvky:
- spotreba- stochastická vo výške a v čase,
- dodacia lehota- vystupuje ako náhodná premenná,
- veľkosť dodávky na sklad [6].

Stochastické modely sa väčšinou spájajú s možným rizikom vzniku vyčerpania zásob (deficit), preto sa musí vytvárať tzv. poistná zásoba. Plánovanie relatívne vysokých poistných zásob vedie k eliminácií možnosti vyčerpania zásob [6].

Členenie stochastických modelov:
1) Systémy so signalizáciou zmien- princíp evidencie a porovnávania každej zmeny stavu zásob v sklade s kritickými hladinami zásob. Patria sem:

a) Stochastický model optimálnej veľkosti dodávok (model Q, r)- princíp tohto modelu spočíva v stanovení optimálnej veľkosti dodávky QOPT a hladiny objednania r a ako náhle stav zásob klesne na hladinu r, objedná sa optimálna dodávka QOPT. Dodávkový cyklus T sa v jednotlivých cykloch odlišuje [6].

Graficky sa znázorňuje:

[[Súbor:Obr. 9 Model (Q, r).jpg|center|thumb|400px|Obr. 9 Model (Q, r), zdroj: Unčovský (1980)]]

b) Stochastický model dvoch zásobníkov (model R, r)- má podobný princíp ako predchádzajúci model. Vyskytuje sa tu okrem dolnej hranice objednania r aj horná hranica objednania R, na ktorú sa zásoby v sklade doplnia v prípade dosiahnutia hranice r. To má za dôsledok rovnaký stav zásob v sklade na začiatku každého obdobia [6].

Graficky sa znázorňuje:

[[Súbor:Obr. 10 Model (R, r).jpg|center|thumb|400px|Obr. 10 Model (R, r), zdroj: Unčovský (1980)]]

2. Systémy s periodickou kontrolou- princíp využívania periodických stratégií. Zásobovací systém predpokladá, že zaznamenávanie každej zmeny stavu zásob v sklade je náročný proces, tak ju porovnáva s hladinami objednania len v určitých, periodicky sa opakovaných okamihoch. Patria sem:
a) Cyklický model zásob (model R, T)- princíp stanovenia optimálnej dĺžky kontrolného cyklu. Vždy na konci tohto kontrolného cyklu sa dopĺňa stav zásob v sklade až po hornú hladinu objednania R, pričom sa neberie ohľad na momentálnu výšku zásob v sklade. Dodávkový cyklus T zostáva konštantný, mení sa len objednávané množstvo tovaru [6].
Graficky sa znázorňuje:

[[Súbor:Obr. 11 Model (R, T).jpg|center|thumb|400px|Obr. 11 Model (R, T), zdroj: Unčovský (1980)]]

b) Periodický model dvoch zásobníkov (model R, r, T)- funguje na podobnom princípe ako predchádzajúci model. Rozdiel je len v tom, že na konci kontrolného cyklu sa porovná momentálny stav zásob v sklade s dolnou hladinou objednania r a pri jej prekročení sa objednáva množstvo tovaru až po hladinu R [6].
Graficky sa znázorňuje:

[[Súbor:Obr. 12 Model (R, r, T).jpg|center|thumb|400px|Obr. 12 Model (R, r, T), zdroj: Unčovský (1980)]]

==== Stochastický model optimálnej veľkosti dodávok ====
Tento model je v podstate stochastický variant deterministických modelov využívaný v prípadoch s nekonštantným dodávkovým cyklom T. Stochastický model (Q, r) nahrádza poistnú zásobu s hladinou objednania r. Predpoklady jeho použitia sú nasledujúce:
* Deficit zásob je možné dosiahnuť a vzniká len jeden typ nákladov deficitu, a to náklady deficitu závislé len od množstva cd.
* Spotreba zásob je stochastická; známa hustota f (x; t) pravdepodobnosti že spotreba zásob je v čase t medzi x a x + dx; stredná hodnota stacionárnej spotreby zásob je rovné intenzite čerpania λ.
* Zásoby na ceste nie sú väčšie ako jedna dodávka zásob.
* Hodnota zásob a všetkých druhov nákladov s nimi spojenými nie sú závislé od veľkosti dodávky Q a od hladiny objednania r.
* Vo všetkých dodávkových cykloch je hladina objednania r kladná.
* Dodacia lehota nadobúda podobu:
** deterministickej veličiny,
** alebo stochastickej spojitej veličiny [6].
'''Výsledná nákladová funkcia C(Q, r)'''
Na rozdiel od deterministických modeloch má tvar strednej hodnoty všetkých nákladov za určitý cyklus. Vyskytujú sa tu:
*náklady dodávky ca,
* náklady skladovania cs,
* a náklady deficitu ct.
Má tvar [6]:

, kde d ̅ je stredná hodnota deficitu a E(x) spotreba počas dodacej lehoty.

'''Výška optimálnej dodávky na sklad QOPT''' [6]:

'''Hladina objednania r''' [6]:

Zhodnotenie prínosov pri zavádzaní modifikovanej metódy

2011-06-09T14:09:24Z

Matej.janoviak: Vytvorená stránka „{{Praca_uvod|5|Analýza_logistických_funkcií_v oblasti_nákupu|Všeobecná charakteristika logistických funkcií v oblasti nákupu|Metódy analýzy v oblasti logistick…“

{{Praca_uvod|5|Analýza_logistických_funkcií_v oblasti_nákupu|Všeobecná charakteristika logistických funkcií v oblasti nákupu|Metódy analýzy v oblasti logistického riadenia nákupu|Model zásobovania v reálnej aplikácií|Uplatnenie modifikovanej metódy na riešenie dodávateľských vzťahov|Zhodnotenie prínosov pri zavádzaní modifikovanej metódy}}
= Zhodnotenie prínosov pri zavádzaní modifikovanej metódy =

Hlavný prínos pri zavádzaní modifikovanej metódy je výrazné zníženie celkových nákladov z obstarávania surovín, v našom prípade prírodného kaučuku. Zníženie nákladov si najlepšie poukážeme na porovnaní s ostatnými metódami používanými pri riešení dopravných úloh:
1. Metóda severozápadného rohu
<math>z1 = 1 069 000€</math>
2. Indexová metóda- touto metódou sa riadi spoločnosť Continental
<math>z2 = 781 000 €</math>
3. Modifikovaná metóda- nami navrhnutá metóda
<math>z3 = 776 000€</math>

Pri zavedení modifikovanej metódy sme teda oproti indexovej metóde za jeden dodávkový cyklus ušetrili:
<math>x=z_2-z_3=781 000-776 000=5 000€</math>

Kombináciou optimálnych dodávok surovín od dodávateľov sa skrátili dodacie lehoty dodávok. Tým sa zabezpečil plynulejší chod výrobného procesu spoločnosti.
Ďalšia výhoda spočíva v zefektívnení dodávateľsko – odberateľských vzťahoch lepším využívaním kapacity dodávateľov.

=Záver=

Cieľom tejto bakalárskej práce bolo zanalyzovať momentálny stav podniku, v našom prípade spoločnosti Continental Matador Truck Tires, navrhnutie rôznych opatrení na zlepšenie vybraných procesov a následná aplikácia vybraných metód analýzy. Po vzájomnej konzultácií s vedúcim pracovníkom nákupu CMTT sme dospeli k záveru, že v súčasnej dobe sa vyskytuje problém s obstaraním prírodného kaučuku. Hlavného dovozcu tejto suroviny, juhovýchodnú Áziu, v poslednom období zužujú výdatné dažde, čo je zapríčinené klimatickým javom La Niña. Ako náhradná alternatíva sa vyskytla využívanie služieb od dodávateľov európskeho trhu.
V mojej práci sme sa zamerali na zlepšenie procesu zásobovania jedného druhu sortimentu, prírodného kaučuku, od viacerých dodávateľov, pričom sme vychádzali hlavne z celkových nákladov na obstarávanie. Náš primárny cieľ bol tieto náklady zminimalizovať na čo možno najnižšiu hranicu použitím aplikačných metód. Z poskytnutých informácii spoločnosťou CMTT sme vydedukovali, že spoločnosť Continental na riešenie dodávateľsko – odberateľských vzťahov používa podobnú, ak nie rovnakú metódu, ako indexová metóda. Túto metódu sme podrobili analýze a dospeli som k celkovým nákladom obstarávania vo výške 781 000 € za jeden dodávkový cyklus, ktorý sa v súčasnosti realizuje v trojmesačných etapách. Na zníženie tejto hodnoty sme aplikovali modifikovanú metódu, známu aj ako metóda riadkových a stĺpcových čísiel. V literatúre bola popisovaná ako metóda s prepracovanejším algoritmom výpočtov minimálnych nákladov, tak sa nám jej aplikácia zdala prijateľná. Po niekoľkonásobnom prepočte rôznych kombinácií kapacít dodávateľov s požiadavkami závodov Continental sme nakoniec prišli k hodnote celkových nákladov vo výške 776 000 €. Aplikovaním modifikovanej metódy sme teda ušetrili za jeden dodávkový cyklus 5000 €.
Ďalšie výhody vyplývajúce z aplikovania modifikovanej metódy sú napr. urýchlenie dodávok, lepšie využitie kapacít dodávateľov a v neposlednom rade zefektívnenie dodávateľsko – odberateľských vzťahov.
Vzhľadom na odporučený rozsah bakalárskej práce nebolo možné venovať pozornosť všetkým otvoreným problémom. Medzi takéto problematiky patrí napr. zavedenie kombinovanej dopravy v procese logistiky zásobovania a zavedenie čiarových kódov na príjem materiálu na sklad.

=Zoznam použitej literatúry=

[1] DUPAĽ, A. a kol.: Logistika. Bratislava : EKONÓM, 2000. 137 s. ISBN 80-225-1241-9

[2] DUPAĽ, A. – BREZINA, I.: Logistika v manažmente podniku. Bratislava : SPRINT, 2006. 322 s. ISBN 80-89085-38-5

[3] IVANIČOVÁ, Z. – BREZINA, I.: Kvantitatívne metódy pre manažérov. Bratislava : Ekonómia, 1997. 250 s. ISBN 80-88715-32-6

[4] SIXTA, J. – MAČÁT, V.: Logistika : teorie a praxe. Brno : CP Books, 2005. 315 s. ISBN 80-251-0573-3

[5] TOMEK, J. – HOFMAN, J.: Moderní řízení nákupu podniku. Praha : MANAGEMENT PRESS, 1999. 276 s. ISBN 80-85943-73-5

[6] UNČOVSKÝ, L.: Stochastické modely operačnej analýzy. Bratislava : ALFA, 1980. 415 s. MDT 519. 216(075.8)

[7] VIESTOVÁ, K. a kol.: Lexikón logistiky. Bratislava : Ekonómia, 2007. 204 s. ISBN 978-80-8078-160-6

[8] Continental Matador Truck Tires [online]. 2007 [cit. 2010-12-25], dostupné na internete:
<http://www.conti-online.com/generator/www/sk/sk/continental/portal/vseobecne/home/cm_uvod_ sk.html>

[9] Hub and Spoke [online]. 2010 [cit. 2010-4-16], dostupné na internete: <http://www.ipaslovakia.sk/slovnik_view.aspx?id_s=85>

[10] Matador : história [online]. 2006 [cit. 2010-12-20], dostupné na internete: <http://matador.sk/index.cfm?Module=ActiveWeb&page=WebPage&s=history&a=1>

[11] Obchodný register [online]. 1998 [cit. 2011-4-28], dostupné na internete: <http://orsr.sk/vypis.asp?ID=4716&SID=6&P=0>

= Prílohy =

Príloha A: CD médium – bakalárska práca v elektronickej podobe.

Uplatnenie modifikovanej metódy na riešenie dodávateľských vzťahov

2011-06-08T17:27:58Z

Matej.janoviak: Vytvorená stránka „{{Praca_uvod|4|Analýza logistických funkcií v oblasti nákupu|Všeobecná charakteristika logistických funkcií v oblasti nákupu|Metódy analýzy v oblasti logistické…“

{{Praca_uvod|4|Analýza logistických funkcií v oblasti nákupu|Všeobecná charakteristika logistických funkcií v oblasti nákupu|Metódy analýzy v oblasti logistického riadenia nákupu|Model zásobovania v reálnej aplikácií|Uplatnenie modifikovanej metódy na riešenie dodávateľských vzťahov|Zhodnotenie prínosov pri zavádzaní modifikovanej metódy}}
= Uplatnenie modifikovanej metódy na riešenie dodávateľských vzťahov =

V súčasnej dobe je celosvetový problém s produkciou prírodného kaučuku. Je to zapríčinené nepriazňou počasia, ktoré zasiahlo štáty juhovýchodnej Ázie, najväčšieho dovozcu prírodného kaučuku na svete. Ďalší dôvod nedostatku prírodného kaučuku je tzv. „reštart“ automobilového priemyslu (spotrebováva viac ako 50% celkového vyprodukovaného množstva prírodného kaučuku), ktorý sa po celosvetovej hospodárskej kríze postupne zotavuje.
Deficit tejto suroviny, ktorá tvorí hlavnú prímes v celkovom zložení pneumatiky, zaznamenal aj CMTT na meškaní dodávok, resp. nepotvrdením požadovaných množstiev a termínov dodávok od dodávateľa z vyššie uvedených krajín. To má za následok prerušenie plynulého chodu výrobného procesu, teda konečné neuspokojenie požiadaviek odberateľov a nedosiahnutie konkurencieschopnosti a konečného zisku. Ako riešenie tejto problematiky sa vyskytuje možnosť čerpania prírodného kaučuku od dodávateľov európskeho trhu, tzv. intercompany, za predpokladu kombinácie určitého počtu dodávateľov.
V tejto kapitole bakalárskej práce sa zameriame na výber vhodných dodávateľov prírodného kaučuku, opísania spôsobu riadenia dodávateľských vzťahov spoločnosti CMTT a navrhnutie zlepšenia v tomto riadení. Zameriame sa pritom na zníženie celkových nákladov vyplývajúcich z obstarávania surovín.

== Hodnotenie a výber dodávateľov ==

Veľmi dôležitý krok pre budúcu optimálnu spoluprácu medzi dodávateľom a odberateľom je hodnotenie dodávateľa na základe jednotlivých kritérií. My sa zameriame hlavne na nasledujúce kritéria:
- cena ponúkaného sortimentu,
- kvalita ponúkaného sortimentu,
- dodacie lehoty,
- a spoľahlivosť.
Na hodnotenie dodávateľov použijeme nasledujúcu tabuľku:

V hornej časti tabuľky sa nachádza bodová stupnica od 1 bodu (zlá) do 5 bodov (veľmi dobrá), podľa ktorej hodnotíme cenu, kvalitu, dodacie lehoty a spoľahlivosť ponúkanú od dodávateľa. Po priradení hodnoty každému kritériu sa vyčísli konečná hodnota. Dodávateľ s najvyšším počtom bodov sa javí ako najlepší variant, a naopak dodávateľ s najnižším počtom bodov ako najhorší variant výberu.

'''Výber dodávateľov'''
Vyberáme z množiny 6 adeptov na dodávateľa, z ktorých vyberieme 3 dodávateľov poskytujúcich tie najlepšie podmienky. Vyberáme z:
- dodávateľ D1,
- dodávateľ D2,
- dodávateľ D3,
- dodávateľ D4,
- dodávateľ D5,
- dodávateľ D6.

Kvantitatívne sa javia ako najlepšie možné alternatívy dodávatelia D3, D6 a D5.

== Riadenie dodávateľov na úrovni Continental ==

Continental na riešenie dopravných úloh pri zásobovaní prírodným kaučukom od viacerých (v našom prípade 3) dodávateľov používa indexovú metódu. Táto metóda sa používa na nájdenie optimálneho plánu prepravy pri minimálnych nákladoch za predpokladu uspokojenia požiadaviek spotrebiteľa. Predpokladá sa, že kvalita surovín, resp. materiálu je u všetkých dodávateľoch rovnaká.
V našom prípade teda vystupujú 3 rôzny dodávatelia z rôznych krajín európskeho trhu, zvolený v predchádzajúcej podkapitole. Nazvali sme si ich dodávateľ D3, D5 a D6. Dodávajú prírodný kaučuk, pričom ich kapacita je rôzna, do 4 závodov Continental, a to:
- Continental Matador Truck Tires- CMTT,
- Barum Continental Otrokovice- OTR,
- RWTH Aachen- AACH,
. Continental Hannover- HAN.
Jednotlivým závodov Continental poskytujú dodávatelia svoje zdroje prírodného kaučuku za rôzne poplatky, ktoré závisia hlavne od momentálnej trhovej hodnoty prírodného kaučuku, vzdialenosti skladu dodávateľa a skladu odberateľa a od ostatných zmluvných podmienok jednotlivých závodov Continental. Jednotlivé kapacity dodávateľov a požiadavky závodov Continental v tonách a sadzby za suroviny vyčíslené na 1 kilogram suroviny sú znázornené v tab. 6.

Indexová metóda vychádza z metódy severozápadného rohu. Tú vyčíslime nasledovne:

'''Celkové náklady z''' vyplývajúce z tejto metódy vypočítame sčítaním násobkov každého obsadeného políčka tabuľky, napr. políčko 1/1 násobok čísla 30 a 6. Celú hodnotu potom ešte vynásobíme číslom tisíc z dôvodu prevodu jednotiek. Celkové náklady metódy severozápadného rohu teda predstavujú:

<math>z=(30×6+5×5+28×11+7×8+25×7+25×13)×1000=1069 000 €</math>

'''Riešenie indexovej metódy''':
1. Ako prvé navrhneme tabuľku vzostupných sadzieb za suroviny. Do prvého riadku sa vpisujú súradnice pola podľa jeho sadzby. Prvé číslo je súradnica riadku, druhé číslo súradnica stĺpca v indexovej tabuľke.

2. V poradí od 1 do 12 začneme vypĺňať polia indexovej tabuľky maximálnym množstvom surovín ohraničeným kapacitou dodávateľa, resp. požiadavkou závodu Continental. Ak majú polia rovnakú sadzbu, uprednostníme pole do ktorého sa zmestí väčšie množstvo surovín. Napr. polia 2/1 a 1/4 majú rovnakú sadzbu rovnú 5, ale do pola 2/1 môžeme na základe požiadavky závodu CMTT napísať hodnotu 35 ton suroviny, na rozdiel od pola 1/4 kde sa zmestí len 25 ton suroviny. Po doplnení hodnoty dodanej suroviny do pola 2/1 sa uspokojí požiadavka závodu CMTT a do polí 1/1 a 1/3 sa napíšu nuly. Takto sa pokračuje až do okamihu vyčerpania kapacít dodávateľov a uspokojenie všetkých požiadaviek závodov Continental. Konečná indexová tabuľka má tvar:

3. Vypočítame celkové náklady z rovnakým spôsobom ako pri metóde severozápadného rohu. Predstavujú:

<math>z=(5×8+25×5+35×5+5×11+18×9+32×7)×1000=781 000 €</math>

== Zavedenie modifikovanej metódy ==

Na zníženie celkových nákladov z obstarávania surovín, urýchlenie dodávok a v neposlednom rade zefektívnenie dodávatelsko – odberateľských vzťahov aplikujeme na proces zásobovania prírodného kaučuku modifikovanú metódu, tiež známu pod názvom metóda riadkových a stĺpcových čísiel. Oproti indexovej metóde má oveľa prepracovanejšie algoritmy, na základe čoho dospejeme k zlepšeniu celkového procesu.

Riešenie:
- vychádzame z metódy severozápadného rohu;
- pridáme riadok pre stĺpcové čísla vj a stĺpec pre riadkové čísla ui;
- najviac nenulových hodnôt je v riadku 2, čiže do u2 napíšeme nulu;
- na základe hodnoty u2 vypočítame ostatné vj a ui

- vyčíslime hodnotu (ui + vj) - cij do ľavého dolného rohu neobsadených polí:

- pole 1/4 označíme znamienkom „+“ ako najväčší kladný rozdiel a nájdeme uzavretý okruh, pričom políčka striedavo označujeme znamienkami „+“ a „-“;

- najmenšia hodnota v poliach uzavretého okruhu so znamienkom „-“ je číslo 7. Vyčíslime:

- vyčíslime '''celkové náklady z1''':

<math>z_1=(23×6+7×5+12×5+28×11+32×7+18×13)×1000=999 000 €</math>

- celý postup opakujme až kým sa v metóde neobjavia kladné hodnoty rozdielu (ui + vj) - cij, to jest. dosiahnutie najnižších možných celkových nákladov obstarávania.

- v riadkoch 2, 3 a v stĺpci 1 je rovnaké množstvo nenulových polí a tak si vyberieme ľubovoľne kam zapíšeme nulu, napr. u2,
- na základe hodnoty u2 vypočítame ostatné vj a ui:

Model zásobovania v reálnej aplikácií

2011-06-08T16:45:51Z

Matej.janoviak:

{{Praca_uvod|3|Analýza logistických funkcií v oblasti nákupu|Všeobecná charakteristika logistických funkcií v oblasti nákupu|Metódy analýzy v oblasti logistického riadenia nákupu|Model zásobovania v reálnej aplikácií|Uplatnenie modifikovanej metódy na riešenie dodávateľských vzťahov|Zhodnotenie prínosov pri zavádzaní modifikovanej metódy}}
= Model zásobovania v reálnej aplikácií =

V tejto časti bakalárskej práce sa zameriame na modelovanie zásob v reálnej aplikácii, a to konkrétne spoločnosti Continental Matador s. r. o. so sídlom v Púchove.

== Charakteristika spoločnosti Continental Matador Truck Tires s.r.o. ==

Spoločnosť Continental Matador (ďalej len „CM“) so sídlom v Púchove je rozdelená na dve divízie závodov:
- Continental Matador Rubber s.r.o. (ďalej len „CMR“)- výroba osobných a ľahkých nákladných pneumatík pre osobné a menšie nákladné automobily.
- Continental Matador Truck Tires s.r.o. (ďalej len „CMTT“)- výroba nákladných radiálnych pneumatík pre nákladné vozidlá a autobusy.

CM má dvoch spoločníkov:
- Continental Reifen Deutschland GmbH so sídlom v Hannoveri,
- a Continental Global Holding Netherlands B. V. so sídlom v Amsterdame.

Spoločnosť bola založená po podpísaní zmluvy 17. septembra 1998 medzi vtedajším Continental AG a slovenským Matadorom a po odkúpení väčšinového podielu v roku 2007 spoločnosťou Continental AG sa spoločnosť Continental Matador rozdelila na dve vyššie spomenuté divízie CMR a CMTT [8].

Zaujímavosti o spoločnosti CMTT:
- najväčší výrobca nákladných pneumatík v Európe a má významný podiel na exporte slovenskej ekonomiky,
- na slovenskom trhu sa spoločnosť pohybuje už dlhých 13 rokov pričom zaznamenáva vo všetkých oblastiach svojej činnosti vysoký rast,
- CMTT v roku 1999 vyrobil 625 tisíc kusov nákladných pneumatík, v roku 2005 tento počet stúpol o 230 % na 2,05 milióna kusov vyrobených nákladných pneumatík za rok a v roku 2008 sa toto číslo vyšplhalo až na neuveriteľných 2,3 miliónov. Produktivity práce od roku 1999 do roku 2008 stúpla o 170 %.
- v pláne bolo vybudovať v Púchove výrobný závod s kapacitou 1,5 milióna vyrobených kusov ročne, ale vďaka výbornej produktivite práce táto kapacita v roku 2005 vzrástla na 2 milióny kusov. Dnes má CMTT kapacitu na výrobu 2,4 milióna kusov ročne [8].

CMTT so sídlom v Púchove sa zameriava na niekoľko predmetov činnosti. Medzi tie najhlavnejšie patria:
- výroba pneumatík, gumových a plastikových výrobkov, hadíc, fólií, platní a profilov z plastov, kovových konštrukcií a ich častí;
- nákup tovaru a jeho neskorší predaj konečnému spotrebiteľovi;
- oprava, servis a protektorovanie pneumatík a ostatných gumárenských výrobkov;
- pogumovanie kovových výrobkov (tzv. vulkanizácia);
- prenájom strojov a strojných zariadení;
- sprostredkovanie služieb a obchodu;
- nakladanie s odpadmi;
- organizovanie kurzov, seminárov, školení atď. [11].

=== Organizačná štruktúra spoločnosti ===

Tak ako aj iné spoločnosti aj Continental Matador má svoju vlastnú organizačnú štruktúru rozčlenenú na niekoľko úsekov, z ktorých každý sa stará o určitú oblasť činnosti. Organizačná štruktúra je znázornená na obr. 13. Na vrchole spoločnosti sa nachádza generálny riaditeľ, ktorému podliehajú riaditelia rôznych oddelení.

[[Súbor:Obr. 13 Organizačná štruktúra spoločnosti Continental Matador Truck Tires s.r.o..jpg|center|thumb|400px|Obr. 13 Organizačná štruktúra spoločnosti Continental Matador Truck Tires s.r.o., zdroj: interné dokumenty]]

Nás ale zaujíma len jedno konkrétne oddelenie a to oddelenie nákupu. Organizačná štruktúra tohto oddelenia je znázornená na obr. 14.

[[Súbor:Obr. 14 Organizačná štruktúra oddelenia nákupu spoločnosti Continental Matador Truck Tiress.r.o..jpg|center|thumb|400px|Obr. 14 Organizačná štruktúra oddelenia nákupu spoločnosti Continental Matador Truck Tiress.r.o., zdroj: interné dokumenty]]

=== História a transformácia spoločnosti ===

Začiatky spoločnosti Matador sú spojené s hlavným mestom Bratislava, kde vznikol 7. septembra 1905 závod Matador Bratislava. Bol to prvý výrobca pneumatík v bývalom Československu a spolupracoval s automobilkami ako Škoda, Tatra, Aera a mnoho ďalších. Ešte pred tým však začal ako výrobca gumových hadíc a remeňov v bratislavskej Petržalke [10].

S výrobou auto plášťov začal Matador Bratislava v roku 1925. Dlhých šesť rokov to bol jediný výrobca pneumatík na území ČSR. V roku 1945 sa Matador Bratislava stal majetkom štátu a rok nato bol vyhlásený za národný podnik [10].

'''História púchovského závodu Matador:'''
Stavebné práce na novej výrobnej hale Matadoru v Púchove začali 7. septembra 1947. Skúšobná prevádzka závodu začala 1. marca 1950 aj napriek prerušeným výstavbám z dôvodu zastavenia dodávok novej techniky a technológie z USA.
V roku 1955 sa výroba pneumatík dopĺňa o výrobu dopravných pásov a v roku 1968 sa začínajú vyrábať nákladné radiálne plášte STEEL. O tri roky neskôr sa výrobný program v púchovskom Matadore rozšíril o radiálne plášte pre osobné automobily. V roku 1976 sa sortiment nákladných radiálnych plášťov STEEL doplnil o nákladné radiálne plášte ALL STEEL a o tri roky neskôr sa spustila výroba oceľolanových dopravných pásov [10].

'''Transformácia spoločnosti:'''
- Transformácia gumárenského závodu v Púchove začala v roku 1988. V tomto roku bol podniku udelený štatút štátneho podniku a o dva roky neskôr bol transformovaný na akciovú spoločnosť. V rámci transformácie podniku dochádza ku zmene obchodnej známky. Od júla 1993 sa púchovské výrobky opäť po 40 rokoch vyrábajú pod značkou Matador. V roku 1994 bola dokončená transformácia akciovej spoločnosti na privátnu spoločnosť.
- V roku 1994 bol certifikovaný systém riadenia kvality auto plášťov certifikačnou firmou DET NORSKE VERITAS v zmysle normy ISO 9001. O rok neskôr bol certifikovaný systém riadenia kvality dopravných pásov, duší a výrobkov z technickej gumy spoločnosťou TÜV CERT podľa normy ISO 9001.
- V roku 1995 zakladá Matador dcérsku spoločnosť Matador Machinery a spoločný podnik Matador - Omskšina.
- Systém environmentálneho manažmentu bol potvrdený certifikátom spoločnosti DET NORSKE VERITAS v zmysle noriem BS 7750 a ISO 14001 v roku 1996.
- V roku 1998 sa vo firme uskutočnili dva významné audity systému riadenia kvality auto plášťov. Na ich základe sa Matador stal prvou spoločnosťou na Slovensku a vo východnej Európe, ktorá prešla úspešne certifikáciami tohto systému v zmysle noriem ISO 9001 a QS 9000 pod akreditáciou RAB a noriem ISO 9001 a VDA 6.1.
- V septembri 1998 bol v Púchove založený spoločný podnik Continental Matador na výrobu nákladných auto plášťov.
- V roku 1999 bol ukončený proces transformácie spoločnosti zmenou strategického riadenia a prechodom na divizionálny systém.
- Rok 2004 sa niesol v duchu výrazných akvizícií. S etiópskou spoločnosťou Addis Tyre Company Matador založil spoločný podnik Matador ATC so sídlom v etiópskej Addis Abebe na výrobu diagonálnych a radiálnych auto plášťov pre africký trh.
- Rok 2005: Matador je nadnárodnou a diverzifikovanou spoločnosťou, ktorá oslavuje 100 rokov od svojho založenia.
- V roku 2007 získala 51% gumárskej divízie Matador Rubber spoločnosť Continental AG, Nemecko. Strategický vstup posilnil väzby úspešných joint venture partnerov – umožňuje im spoločnú expanziu a stavia základ výrobnej základne pre východnú Európu.
- V roku 2008 Continental AG Hannover zvýšil od 1. júla svoj podiel v Continental Matador Rubber Púchov z 51% na 66%, čo potvrdzuje odhodlanie Continentalu investovať v Púchove.
- V roku 2009 zvýšil Continental AG Hannover svoj majetkový podiel na 100%. V priebehu tohto roka sa v Púchove otvorilo nové distribučno-logistické centrum spoločnosti Continental pre strednú a východnú Európy, ako aj novej výrobnej haly finalizácie.
- 2010 - Continental otvára v máji v Púchove novú výrobnú halu, ktorá umožní ďalšie navýšenie kapacít pre výrobu osobných a ľahkých nákladných pneumatík [10].

Procesu transformácie sa nevyhol ani systém zásobovania. Od roku 1998 sa v spoločnosti CM využíval informačný systém Profis, ktorý svoju funkciu plnil až do roku 2004, kedy ho nahradil súčasný informačný systém SAP. Tento systém funguje na základe vzájomnej komunikácie a spolupráce 3 modulov:
- modul nákup MM,
- modul výroba PP,
- a modul financie FI.

== Modelovanie zásob v spoločnosti ==

CMTT využíva centralizovaný systém zásobovania, ktorý pozostáva z:
- '''lokálny nákup'''- vykonávajú ho pracovníci lokálneho nákupu CMTT v Púchove, ktorí v prípade potreby zasielajú požiadavky na potrebné množstvo surovín do centrálneho nákupu.
- '''centrálny nákup'''- pracovníci centrálneho nákupu so sídlom v Hannoveri riadia zabezpečovanie surovín pre lokálny nákup tým, že dojednávajú obchodné podmienky (typ a množstvo surovín, cena, kvalita, balenie) s dodávateľmi. Ak sú všetky obchodné podmienky dojednané, uzatvorí sa kontrakt medzi CMTT a dodávateľom, resp. s viac dodávateľmi. Centrálny nákup môže tiež dať príkaz inému závodu Continental, napr. Continental Otrokovice, aby zaslal určité množstvo surovín do CMTT. Centrálny sklad riadi celý proces zásobovania vo všetkých závodoch Continental.

Centralizovaný systém zásobovania si znázornime na obr. 15.

[[Súbor:Obr. 15 Centralizovaný systém zásobovania.jpg|center|thumb|400px|Obr. 15 Centralizovaný systém zásobovania]]

=== Princíp činností zásobovania ===

Zásobovanie sa v CMTT vykonáva podľa centrálnych dokumentov. V púchovskom závode sa využíva dokument TOP, tiež známy pod názvom Master manual L1. Je to dokument, v ktorom sa nachádza zoznam uvoľnených dodávateľov a zoznam uvoľnených surovín. Tieto zoznamy vedie a vypracováva centrála v Hannoveri. Dokument TOP slúži na lokálny nákup surovín, resp. zásob. Samotný proces zásobovania si môžeme zhrnúť do nasledujúcich krokoch:

1. Pracovníci centrálneho nákupu vkladajú informácie vo forme zoznamu uvoľnených dodávateľom a uvoľnených surovín do systému SAP- je to software, ktorý obsahuje všetky potrebné informácie o dodávateľoch a nimi poskytovanými surovinami (sortiment, cena, kvalita, spoľahlivosť, balenie, atď.).

2. Pracovníci lokálneho nákupu vypracujú požiadavky na suroviny a zašlú ich prostredníctvom interného informačného systému SAP do centrálneho nákupu v Hannoveri a ten ich zosumarizuje.

3. Centrálny nákup prejednáva požiadavky na suroviny od lokálneho nákupu s dodávateľmi a po dohodnutí sa na obchodných podmienkach vytvorí kontrakt v systéme SAP pre jednotlivé lokálne Conti závody.
V tomto kroku je veľmi dôležitá činnosť hodnotenia dodávateľov- komplexita dodávateľov, ktorá je riadená:
- centrálne- komplexita dodávateľov sa hodnotí v súvislosti s nákupom, PI- product engineering, QM- quality management, R&D- research and development.
- lokálne- posudzovanie v súvislosti s nákupom a QM.

Pri výbere dodávateľa sa využíva tzv. fort fact a soft fact, ktoré vyhodnocuje informačný systém SAP. Fort fact hodnotí množstvo a termíny dodania. Soft fact zase rôzne normy ako ISO 9001, ISO TS 16 949-2002 a v neposlednom rade ISO 14 001-01 a komunikáciu s dodávateľmi.

4. Zo SAPu si následne pracovníci oddelenia nákupu CMTT vytiahnu dodávateľa, ktorý bol vybraný centrálnym nákupom pre závod.

5. Po vytiahnutí dodávateľa sa vypracuje plán zabezpečenia surovín na určitý mesiac, prípadne 1 + 2 mesiace. Vzhľadom nato, že SAP generuje na základe výrobných predpisov množstvo a čas za aký sa má to dané množstvo tovaru vyrobiť nekonštantne, tak aj plán zabezpečenia surovín je vždy nekonštantný (stochastický) v čase a množstve.

6. S krokom 5. súvisí aj vypracovanie nákupného plánu, ktorý pozostáva z:
- momentálny stav zásob na sklade (zásoby k dátumu),
- „forecast“- plán nákupu zásob na príslušný mesiac,
- zostatkový stav zásob na sklade (limity zásob),
- kapacita skladu,
- logistika (predkladacie lehoty, čas dodania).

7. Vystavenie objednávky. V systéme SAP sa vykoná odvolávka na kontrakty surovín v centrále.

8. Dodávateľ potvrdzuje množstvá a termíny dodávok, sledovanie logistiky dodávok ( príjem na interný sklad).

9. Uskladnenie na sklade a manipulácia s materiálom a surovinami.

Ako prebieha celý proces nákupu, resp. zásobovania, si môžeme lepšie poukázať na obr. 16.

[[Súbor:Obr. 16 Vývojový diagram nákupných činností.jpg|center|thumb|400px|Obr. 16 Vývojový diagram nákupných činností]]

Na zabezpečenie plynulého chodu výrobnej činnosti závodu, musíme predovšetkým zabezpečiť sortiment zásob. Púchovský závod spracováva nasledujúce druhy sortimentu:
- prírodné kaučuky,
- syntetické kaučuky,
- sadze,
- chemikálie,
- textilné kordy,
- a oceľové kordy.

CMTT má na každý druh sortimentu surovín vyhradených minimálne piatich dodávateľov, pričom ich počet pri jednej objednávke surovín rovnakého druhu závisí od požadovaného objemu potreby surovín. V niektorých prípadoch to môže byť jeden dodávateľ pre jednu položku, a v iných prípadoch viac dodávateľov pre jednu položku (viď kap. 4).

=== Modely využívané v procese zásobovania ===

V procese zásobovania je veľmi dôležité dodržiavanie limitu zásob. CMTT na riešenie tejto problematiky pre určité suroviny zaviedol dva modely:

1. Využívanie konsignačných skladov- sú to sklady dodávateľa v blízkosti alebo priamo v areály CMTT a suroviny v týchto skladoch sú na účte dodávateľa. Princíp konsignačných skladov spočíva v tom, že z neho môže závod čerpať zásoby až po vzájomnej dohode s dodávateľom. Spolu sa dohodnú na obchodných podmienkach. Materiál sa v okamihu čerpania stáva majetkom CMTT a prechádza z účtu dodávateľa na účet CMTT. Výhoda tohto modelu je v tom, že materiál je na účte dodávateľa až do okamihu výberu materiálu pre potreby CMTT. Úloha CMTT je len uzavretie kontraktu a následné čerpanie surovín.

2. VMOI (Vendor Manage own Inventory)- je to nadstavba konsignačných skladov. Hlavnú činnosť tu vykonáva dodávateľ:
- sleduje stav skladovaných zásob CMTT (držanie minimálnych a maximálnych hladín stavu surovín),
- vie vzhľadom na skúsenosti odhadnúť spotrebu CMTT,
- dodávateľ sám riadi dodávky surovín na základe údajov o stave zásob na sklade, dennej spotrebe a aktuálnej zásoby (min - max).

Princíp konsignačných skladov a skladov VMOI je znázornený na obr. 17.

[[Súbor:Obr. 17 Princíp Consi-VMOI skladu.jpg|center|thumb|400px|Obr. 17 Princíp Consi-VMOI skladu]]

=== Logistika zásobovania ===

Spoločnosť Continental Matador Truck Tires v oblasti logistiky zásobovania využíva logistický nástroj zvaný časové okná (časový plán). Je to nástroj na riadenie logistiky pri ktorom je určený presný časový harmonogram pre jednotlivé dodávky surovín. Zároveň sa tu sleduje či vodiči jednotlivých dodávok stíhajú dodacie termíny.

S logistikou zásobovanie je úzko spojená manipulácia s tovarom. Pre CMTT všetky tieto činnosti zabezpečuje externá firma. Pri manipulácii sa využíva nástroj zvaný matica zastupiteľnosti- stanovuje sa tu kto a akú funkciu zastupuje, definovanie zodpovednosti a vzájomnej zastupiteľnosti.

Súbor:Obr. 17 Princíp Consi-VMOI skladu.jpg

2011-06-08T16:45:31Z

Matej.janoviak:

Súbor:Obr. 16 Vývojový diagram nákupných činností.jpg

2011-06-08T16:43:02Z

Matej.janoviak:

Súbor:Obr. 15 Centralizovaný systém zásobovania.jpg

2011-06-08T16:42:39Z

Matej.janoviak:

Súbor:Obr. 14 Organizačná štruktúra oddelenia nákupu spoločnosti Continental Matador Truck Tiress.r.o..jpg

2011-06-08T16:42:14Z

Matej.janoviak:

Súbor:Obr. 13 Organizačná štruktúra spoločnosti Continental Matador Truck Tires s.r.o..jpg

2011-06-08T16:41:50Z

Matej.janoviak:

Model zásobovania v reálnej aplikácií

2011-06-08T16:40:57Z

Matej.janoviak: Vytvorená stránka „{{Praca_uvod|3|Analýza logistických funkcií v oblasti nákupu|Všeobecná charakteristika logistických funkcií v oblasti nákupu|Metódy analýzy v oblasti logistické…“

{{Praca_uvod|3|Analýza logistických funkcií v oblasti nákupu|Všeobecná charakteristika logistických funkcií v oblasti nákupu|Metódy analýzy v oblasti logistického riadenia nákupu|Model zásobovania v reálnej aplikácií|Uplatnenie modifikovanej metódy na riešenie dodávateľských vzťahov|Zhodnotenie prínosov pri zavádzaní modifikovanej metódy}}
= Model zásobovania v reálnej aplikácií =

V tejto časti bakalárskej práce sa zameriame na modelovanie zásob v reálnej aplikácii, a to konkrétne spoločnosti Continental Matador s. r. o. so sídlom v Púchove.

== Charakteristika spoločnosti Continental Matador Truck Tires s.r.o. ==

Spoločnosť Continental Matador (ďalej len „CM“) so sídlom v Púchove je rozdelená na dve divízie závodov:
- Continental Matador Rubber s.r.o. (ďalej len „CMR“)- výroba osobných a ľahkých nákladných pneumatík pre osobné a menšie nákladné automobily.
- Continental Matador Truck Tires s.r.o. (ďalej len „CMTT“)- výroba nákladných radiálnych pneumatík pre nákladné vozidlá a autobusy.

CM má dvoch spoločníkov:
- Continental Reifen Deutschland GmbH so sídlom v Hannoveri,
- a Continental Global Holding Netherlands B. V. so sídlom v Amsterdame.

Spoločnosť bola založená po podpísaní zmluvy 17. septembra 1998 medzi vtedajším Continental AG a slovenským Matadorom a po odkúpení väčšinového podielu v roku 2007 spoločnosťou Continental AG sa spoločnosť Continental Matador rozdelila na dve vyššie spomenuté divízie CMR a CMTT [8].

Zaujímavosti o spoločnosti CMTT:
- najväčší výrobca nákladných pneumatík v Európe a má významný podiel na exporte slovenskej ekonomiky,
- na slovenskom trhu sa spoločnosť pohybuje už dlhých 13 rokov pričom zaznamenáva vo všetkých oblastiach svojej činnosti vysoký rast,
- CMTT v roku 1999 vyrobil 625 tisíc kusov nákladných pneumatík, v roku 2005 tento počet stúpol o 230 % na 2,05 milióna kusov vyrobených nákladných pneumatík za rok a v roku 2008 sa toto číslo vyšplhalo až na neuveriteľných 2,3 miliónov. Produktivity práce od roku 1999 do roku 2008 stúpla o 170 %.
- v pláne bolo vybudovať v Púchove výrobný závod s kapacitou 1,5 milióna vyrobených kusov ročne, ale vďaka výbornej produktivite práce táto kapacita v roku 2005 vzrástla na 2 milióny kusov. Dnes má CMTT kapacitu na výrobu 2,4 milióna kusov ročne [8].

CMTT so sídlom v Púchove sa zameriava na niekoľko predmetov činnosti. Medzi tie najhlavnejšie patria:
- výroba pneumatík, gumových a plastikových výrobkov, hadíc, fólií, platní a profilov z plastov, kovových konštrukcií a ich častí;
- nákup tovaru a jeho neskorší predaj konečnému spotrebiteľovi;
- oprava, servis a protektorovanie pneumatík a ostatných gumárenských výrobkov;
- pogumovanie kovových výrobkov (tzv. vulkanizácia);
- prenájom strojov a strojných zariadení;
- sprostredkovanie služieb a obchodu;
- nakladanie s odpadmi;
- organizovanie kurzov, seminárov, školení atď. [11].

=== Organizačná štruktúra spoločnosti ===

Tak ako aj iné spoločnosti aj Continental Matador má svoju vlastnú organizačnú štruktúru rozčlenenú na niekoľko úsekov, z ktorých každý sa stará o určitú oblasť činnosti. Organizačná štruktúra je znázornená na obr. 13. Na vrchole spoločnosti sa nachádza generálny riaditeľ, ktorému podliehajú riaditelia rôznych oddelení.

[[Súbor:Obr. 13 Organizačná štruktúra spoločnosti Continental Matador Truck Tires s.r.o..jpg|center|thumb|400px|Obr. 13 Organizačná štruktúra spoločnosti Continental Matador Truck Tires s.r.o., zdroj: interné dokumenty]]

Nás ale zaujíma len jedno konkrétne oddelenie a to oddelenie nákupu. Organizačná štruktúra tohto oddelenia je znázornená na obr. 14.

[[Súbor:Obr. 14 Organizačná štruktúra oddelenia nákupu spoločnosti Continental Matador Truck Tiress.r.o..jpg|center|thumb|400px|Obr. 14 Organizačná štruktúra oddelenia nákupu spoločnosti Continental Matador Truck Tiress.r.o., zdroj: interné dokumenty]]

=== História a transformácia spoločnosti ===

Začiatky spoločnosti Matador sú spojené s hlavným mestom Bratislava, kde vznikol 7. septembra 1905 závod Matador Bratislava. Bol to prvý výrobca pneumatík v bývalom Československu a spolupracoval s automobilkami ako Škoda, Tatra, Aera a mnoho ďalších. Ešte pred tým však začal ako výrobca gumových hadíc a remeňov v bratislavskej Petržalke [10].

S výrobou auto plášťov začal Matador Bratislava v roku 1925. Dlhých šesť rokov to bol jediný výrobca pneumatík na území ČSR. V roku 1945 sa Matador Bratislava stal majetkom štátu a rok nato bol vyhlásený za národný podnik [10].

'''História púchovského závodu Matador:'''
Stavebné práce na novej výrobnej hale Matadoru v Púchove začali 7. septembra 1947. Skúšobná prevádzka závodu začala 1. marca 1950 aj napriek prerušeným výstavbám z dôvodu zastavenia dodávok novej techniky a technológie z USA.
V roku 1955 sa výroba pneumatík dopĺňa o výrobu dopravných pásov a v roku 1968 sa začínajú vyrábať nákladné radiálne plášte STEEL. O tri roky neskôr sa výrobný program v púchovskom Matadore rozšíril o radiálne plášte pre osobné automobily. V roku 1976 sa sortiment nákladných radiálnych plášťov STEEL doplnil o nákladné radiálne plášte ALL STEEL a o tri roky neskôr sa spustila výroba oceľolanových dopravných pásov [10].

'''Transformácia spoločnosti:'''
- Transformácia gumárenského závodu v Púchove začala v roku 1988. V tomto roku bol podniku udelený štatút štátneho podniku a o dva roky neskôr bol transformovaný na akciovú spoločnosť. V rámci transformácie podniku dochádza ku zmene obchodnej známky. Od júla 1993 sa púchovské výrobky opäť po 40 rokoch vyrábajú pod značkou Matador. V roku 1994 bola dokončená transformácia akciovej spoločnosti na privátnu spoločnosť.
- V roku 1994 bol certifikovaný systém riadenia kvality auto plášťov certifikačnou firmou DET NORSKE VERITAS v zmysle normy ISO 9001. O rok neskôr bol certifikovaný systém riadenia kvality dopravných pásov, duší a výrobkov z technickej gumy spoločnosťou TÜV CERT podľa normy ISO 9001.
- V roku 1995 zakladá Matador dcérsku spoločnosť Matador Machinery a spoločný podnik Matador - Omskšina.
- Systém environmentálneho manažmentu bol potvrdený certifikátom spoločnosti DET NORSKE VERITAS v zmysle noriem BS 7750 a ISO 14001 v roku 1996.
- V roku 1998 sa vo firme uskutočnili dva významné audity systému riadenia kvality auto plášťov. Na ich základe sa Matador stal prvou spoločnosťou na Slovensku a vo východnej Európe, ktorá prešla úspešne certifikáciami tohto systému v zmysle noriem ISO 9001 a QS 9000 pod akreditáciou RAB a noriem ISO 9001 a VDA 6.1.
- V septembri 1998 bol v Púchove založený spoločný podnik Continental Matador na výrobu nákladných auto plášťov.
- V roku 1999 bol ukončený proces transformácie spoločnosti zmenou strategického riadenia a prechodom na divizionálny systém.
- Rok 2004 sa niesol v duchu výrazných akvizícií. S etiópskou spoločnosťou Addis Tyre Company Matador založil spoločný podnik Matador ATC so sídlom v etiópskej Addis Abebe na výrobu diagonálnych a radiálnych auto plášťov pre africký trh.
- Rok 2005: Matador je nadnárodnou a diverzifikovanou spoločnosťou, ktorá oslavuje 100 rokov od svojho založenia.
- V roku 2007 získala 51% gumárskej divízie Matador Rubber spoločnosť Continental AG, Nemecko. Strategický vstup posilnil väzby úspešných joint venture partnerov – umožňuje im spoločnú expanziu a stavia základ výrobnej základne pre východnú Európu.
- V roku 2008 Continental AG Hannover zvýšil od 1. júla svoj podiel v Continental Matador Rubber Púchov z 51% na 66%, čo potvrdzuje odhodlanie Continentalu investovať v Púchove.
- V roku 2009 zvýšil Continental AG Hannover svoj majetkový podiel na 100%. V priebehu tohto roka sa v Púchove otvorilo nové distribučno-logistické centrum spoločnosti Continental pre strednú a východnú Európy, ako aj novej výrobnej haly finalizácie.
- 2010 - Continental otvára v máji v Púchove novú výrobnú halu, ktorá umožní ďalšie navýšenie kapacít pre výrobu osobných a ľahkých nákladných pneumatík [10].

Procesu transformácie sa nevyhol ani systém zásobovania. Od roku 1998 sa v spoločnosti CM využíval informačný systém Profis, ktorý svoju funkciu plnil až do roku 2004, kedy ho nahradil súčasný informačný systém SAP. Tento systém funguje na základe vzájomnej komunikácie a spolupráce 3 modulov:
- modul nákup MM,
- modul výroba PP,
- a modul financie FI.

== Modelovanie zásob v spoločnosti ==

CMTT využíva centralizovaný systém zásobovania, ktorý pozostáva z:
- '''lokálny nákup'''- vykonávajú ho pracovníci lokálneho nákupu CMTT v Púchove, ktorí v prípade potreby zasielajú požiadavky na potrebné množstvo surovín do centrálneho nákupu.
- '''centrálny nákup'''- pracovníci centrálneho nákupu so sídlom v Hannoveri riadia zabezpečovanie surovín pre lokálny nákup tým, že dojednávajú obchodné podmienky (typ a množstvo surovín, cena, kvalita, balenie) s dodávateľmi. Ak sú všetky obchodné podmienky dojednané, uzatvorí sa kontrakt medzi CMTT a dodávateľom, resp. s viac dodávateľmi. Centrálny nákup môže tiež dať príkaz inému závodu Continental, napr. Continental Otrokovice, aby zaslal určité množstvo surovín do CMTT. Centrálny sklad riadi celý proces zásobovania vo všetkých závodoch Continental.

Centralizovaný systém zásobovania si znázornime na obr. 15.

[[Súbor:Obr. 15 Centralizovaný systém zásobovania.jpg|center|thumb|400px|Obr. 15 Centralizovaný systém zásobovania]]

=== Princíp činností zásobovania ===

Zásobovanie sa v CMTT vykonáva podľa centrálnych dokumentov. V púchovskom závode sa využíva dokument TOP, tiež známy pod názvom Master manual L1. Je to dokument, v ktorom sa nachádza zoznam uvoľnených dodávateľov a zoznam uvoľnených surovín. Tieto zoznamy vedie a vypracováva centrála v Hannoveri. Dokument TOP slúži na lokálny nákup surovín, resp. zásob. Samotný proces zásobovania si môžeme zhrnúť do nasledujúcich krokoch:

1. Pracovníci centrálneho nákupu vkladajú informácie vo forme zoznamu uvoľnených dodávateľom a uvoľnených surovín do systému SAP- je to software, ktorý obsahuje všetky potrebné informácie o dodávateľoch a nimi poskytovanými surovinami (sortiment, cena, kvalita, spoľahlivosť, balenie, atď.).

2. Pracovníci lokálneho nákupu vypracujú požiadavky na suroviny a zašlú ich prostredníctvom interného informačného systému SAP do centrálneho nákupu v Hannoveri a ten ich zosumarizuje.

3. Centrálny nákup prejednáva požiadavky na suroviny od lokálneho nákupu s dodávateľmi a po dohodnutí sa na obchodných podmienkach vytvorí kontrakt v systéme SAP pre jednotlivé lokálne Conti závody.
V tomto kroku je veľmi dôležitá činnosť hodnotenia dodávateľov- komplexita dodávateľov, ktorá je riadená:
- centrálne- komplexita dodávateľov sa hodnotí v súvislosti s nákupom, PI- product engineering, QM- quality management, R&D- research and development.
- lokálne- posudzovanie v súvislosti s nákupom a QM.

Pri výbere dodávateľa sa využíva tzv. fort fact a soft fact, ktoré vyhodnocuje informačný systém SAP. Fort fact hodnotí množstvo a termíny dodania. Soft fact zase rôzne normy ako ISO 9001, ISO TS 16 949-2002 a v neposlednom rade ISO 14 001-01 a komunikáciu s dodávateľmi.

4. Zo SAPu si následne pracovníci oddelenia nákupu CMTT vytiahnu dodávateľa, ktorý bol vybraný centrálnym nákupom pre závod.

5. Po vytiahnutí dodávateľa sa vypracuje plán zabezpečenia surovín na určitý mesiac, prípadne 1 + 2 mesiace. Vzhľadom nato, že SAP generuje na základe výrobných predpisov množstvo a čas za aký sa má to dané množstvo tovaru vyrobiť nekonštantne, tak aj plán zabezpečenia surovín je vždy nekonštantný (stochastický) v čase a množstve.

6. S krokom 5. súvisí aj vypracovanie nákupného plánu, ktorý pozostáva z:
- momentálny stav zásob na sklade (zásoby k dátumu),
- „forecast“- plán nákupu zásob na príslušný mesiac,
- zostatkový stav zásob na sklade (limity zásob),
- kapacita skladu,
- logistika (predkladacie lehoty, čas dodania).

7. Vystavenie objednávky. V systéme SAP sa vykoná odvolávka na kontrakty surovín v centrále.

8. Dodávateľ potvrdzuje množstvá a termíny dodávok, sledovanie logistiky dodávok ( príjem na interný sklad).

9. Uskladnenie na sklade a manipulácia s materiálom a surovinami.

Ako prebieha celý proces nákupu, resp. zásobovania, si môžeme lepšie poukázať na obr. 16.

[[Súbor:Obr. 16 Vývojový diagram nákupných činností.jpg|center|thumb|400px|Obr. 16 Vývojový diagram nákupných činností]]

Na zabezpečenie plynulého chodu výrobnej činnosti závodu, musíme predovšetkým zabezpečiť sortiment zásob. Púchovský závod spracováva nasledujúce druhy sortimentu:
- prírodné kaučuky,
- syntetické kaučuky,
- sadze,
- chemikálie,
- textilné kordy,
- a oceľové kordy.

CMTT má na každý druh sortimentu surovín vyhradených minimálne piatich dodávateľov, pričom ich počet pri jednej objednávke surovín rovnakého druhu závisí od požadovaného objemu potreby surovín. V niektorých prípadoch to môže byť jeden dodávateľ pre jednu položku, a v iných prípadoch viac dodávateľov pre jednu položku (viď kap. 4).

=== Modely využívané v procese zásobovania ===

V procese zásobovania je veľmi dôležité dodržiavanie limitu zásob. CMTT na riešenie tejto problematiky pre určité suroviny zaviedol dva modely:

1. Využívanie konsignačných skladov- sú to sklady dodávateľa v blízkosti alebo priamo v areály CMTT a suroviny v týchto skladoch sú na účte dodávateľa. Princíp konsignačných skladov spočíva v tom, že z neho môže závod čerpať zásoby až po vzájomnej dohode s dodávateľom. Spolu sa dohodnú na obchodných podmienkach. Materiál sa v okamihu čerpania stáva majetkom CMTT a prechádza z účtu dodávateľa na účet CMTT. Výhoda tohto modelu je v tom, že materiál je na účte dodávateľa až do okamihu výberu materiálu pre potreby CMTT. Úloha CMTT je len uzavretie kontraktu a následné čerpanie surovín.

2. VMOI (Vendor Manage own Inventory)- je to nadstavba konsignačných skladov. Hlavnú činnosť tu vykonáva dodávateľ:
- sleduje stav skladovaných zásob CMTT (držanie minimálnych a maximálnych hladín stavu surovín),
- vie vzhľadom na skúsenosti odhadnúť spotrebu CMTT,
- dodávateľ sám riadi dodávky surovín na základe údajov o stave zásob na sklade, dennej spotrebe a aktuálnej zásoby (min - max).

Princíp konsignačných skladov a skladov VMOI je znázornený na obr. 17.

[[Súbor:Obr. 17 Princíp Consi/VMOI skladu.jpg|center|thumb|400px|Obr. 17 Princíp Consi/VMOI skladu]]

=== Logistika zásobovania ===

Spoločnosť Continental Matador Truck Tires v oblasti logistiky zásobovania využíva logistický nástroj zvaný časové okná (časový plán). Je to nástroj na riadenie logistiky pri ktorom je určený presný časový harmonogram pre jednotlivé dodávky surovín. Zároveň sa tu sleduje či vodiči jednotlivých dodávok stíhajú dodacie termíny.

S logistikou zásobovanie je úzko spojená manipulácia s tovarom. Pre CMTT všetky tieto činnosti zabezpečuje externá firma. Pri manipulácii sa využíva nástroj zvaný matica zastupiteľnosti- stanovuje sa tu kto a akú funkciu zastupuje, definovanie zodpovednosti a vzájomnej zastupiteľnosti.

Súbor:Obr. 12 Model (R, r, T).jpg

2011-06-08T16:18:49Z

Matej.janoviak:

Súbor:Obr. 11 Model (R, T).jpg

2011-06-08T16:18:32Z

Matej.janoviak:

Súbor:Obr. 10 Model (R, r).jpg

2011-06-08T16:18:14Z

Matej.janoviak:

Súbor:Obr. 9 Model (Q, r).jpg

2011-06-08T16:17:50Z

Matej.janoviak:

Súbor:Obr. 8 Model s nákladmi deficitu závislým od času.jpg

2011-06-08T16:17:15Z

Matej.janoviak:

Súbor:Obr. 7 Nákladová funkcia modelu optimálnej veľkosti dodávky so spojitou spotrebou.jpg

2011-06-08T16:16:41Z

Matej.janoviak:

Súbor:Obr. 6 Vývoj stavu zásob v modeli optimálnej veľkosti dodávky so spojitou spotrebou.jpg

2011-06-08T16:16:09Z

Matej.janoviak:

Metódy analýzy v oblasti logistického riadenia nákupu

2011-06-08T16:15:24Z

Matej.janoviak: Vytvorená stránka „{{Praca_uvod|2|Analýza logistických funkcií v oblasti nákupu|Všeobecná charakteristika logistických funkcií v oblasti nákupu|Metódy analýzy v oblasti logistické…“

{{Praca_uvod|2|Analýza logistických funkcií v oblasti nákupu|Všeobecná charakteristika logistických funkcií v oblasti nákupu|Metódy analýzy v oblasti logistického riadenia nákupu|Model zásobovania v reálnej aplikácií|Uplatnenie modifikovanej metódy na riešenie dodávateľských vzťahov|Zhodnotenie prínosov pri zavádzaní modifikovanej metódy}}
= Metódy analýzy v oblasti logistického riadenia nákupu =

V tejto kapitole si poukážeme na rôzne metódy analýzy v oblasti logistického riadenia nákupu. Logistika je veľmi široká vedná disciplína, ktorá na stanovenie úzkych miest v toku materiálov využíva celú radu metód analýzy. Hlavné členenie týchto metód je nasledovné:
1. Exaktné metódy.
2. Heuristické metódy [4].

Jednotlivé metódy si rozoberieme podrobnejšie v nasledujúcich podkapitolách, pričom sa zameriame hlavne na metódy operačnej analýzy, a to teórie zásob.

== Exaktné metódy ==

Používajú sa najmä pre optimalizačné úlohy rozhodovacích procesov, kde využívajú poznatky nadobudnuté z rôznych vedných disciplín, najmä z matematických disciplín.
Patria sem:
- '''Štatistické metódy'''- zaoberajú sa získavaním (meraním), popisom a spracovávaním údajov s cieľom nájsť zákonitosti náhodných hromadných javov vyskytujúcich sa v procese zásobovania, mieru závislosti dvoch alebo viacerých náhodných hromadných javov a na základe výberového súboru hodnôt získať odhad rozloženia pravdepodobnosti.
- '''Metódy analýzy logistických procesov'''- sem patria napr.:
- Systémová analýza- jej hlavnou úlohou je objasnenie celkových logistických proces v spojení s nákupom [4].
- Analýza ABC- najčastejšie používaná analýza, ktorá slúži napr. na výber.
- Analýza XYZ- slúži na zistenie časového priebehu toku sortimentu cez logistický reťazec [7].
- Hodnotová analýza- princíp tejto analýzy spočíva v hodnotení hospodárnosti pri toku sortimentu cez logistický reťazec.
- Analýza nákladov- slúži na určenie nákladov v pohybových úsekoch logistiky [4].
- '''Metódy operačnej analýzy'''- pomocou matematických disciplín modelujú stavy rozhodovacích a technologických procesov. V logistike obstarávania zásob sa uplatňujú predovšetkým:
- teória zásob- táto metóda analýzy je podrobne opísaná v podkapitole 2.4,
- teória obnovy,
- teórie frontu,
- lineárne programovanie.
- '''Metódy teórie grafov'''- sú to metódy optimalizačné, ktoré pri riešení rôznych nákupných logistických problémov využívajú grafické spracovania. Sú oveľa prehľadnejšie a poskytujú viac informácií ako ostatné metódy.
- '''Prognostické metódy'''- tvorením prognóz sa získava prehľad o budúcom vývoji alebo o budúcich udalostiach. Táto metóda sa používa hlavne pri obstarávaní dlhodobých zásob [4].
- '''Simulačné metódy'''- používajú sa vtedy, keď nie sú presne definované aspekty vplývajúce na proces obstarávania, teda keď sa nedajú použiť analytické metódy [7].

== Heuristické metódy ==

Používajú sa pri rozhodovacích procesoch s vysokou mierou neurčitosti a nevyužívajú poznatky z iných vedných disciplín. Pri rozhodovacích procesoch využívajú kvalifikovaných pracovníkov alebo výpočtovú techniku. Z tohto dôvodu sa tieto modely delia do dvoch skupín:
- '''Expertné systémy'''- vytvárajú tzv. predstupeň umelej inteligencie. Využívajú možnosť rýchlosti výpočtovej techniky pri spracovávaní údajov, veľkosť pamäťovej kapacity a možnosť spracovania nákupných procesov do tzv. algoritmov. Používajú sa pri rozhodovacích procesoch diagnostického alebo plánovacieho typu.
- '''Metódy tvorivého myslenia'''- hlavnou úlohou je výber, pretváranie a spojovanie prvkov predchádzajúcich skúseností s procesom nákupu surovín. Využívajú sa pritom schopnosti kvalifikovaných pracovníkov [4].

== Dopravné úlohy v logistike ==

Podľa Dupaľa (2000, s. 92) dopravné úlohy sú: „typom deterministických alokačných metód. Na ich riešenie sú vytvorené špeciálne algoritmy, pomocou ktorých sa je možno jednoduchým spôsobom dopracovať k výsledku. Hľadaným riešením je napr. určenie optimálneho množstva prepravovaného materiálu medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi s ohľadom na kapacity dodávateľov a uspokojovanie požiadaviek spotrebiteľov tak, aby náklady na prepravu a čas prepravy boli minimálne.“
Metódy využívané pri riešení dopravných úloh v logistike:
1. Metóda severozápadného rohu.
2. Indexová metóda.
3. Modifikovaná metóda.
4. Vogelova aproximačná metóda.
5. Maďarská metóda [1].

[[Súbor:Obr. 5 Usporiadanie políčok v tabuľke dopravných vzťahoch.jpg|center|thumb|400px|Obr. 5 Usporiadanie políčok v tabuľke dopravných vzťahoch, zdroj: Dupaľ (2000)]]
, kde:
xij- prepravované množstvo od i-tého dodávateľa j-temu spotrebiteľovi
cij- náklady na prepravu
(ui+vj)-cij- rozdiel riadkových stĺpcov a stĺpcových riadkov od prepravných nákladov (používa sa v modifikovanej metóde)

=== Metóda severozápadného rohu ===

Je to východisková metóda dopravných úloh v logistike a hoci riešenie dosiahnuté touto metódou je prijateľné, ale zďaleka nie je optimálne a konečné. Princíp spočíva v tom, že v tabuľke dopravných vzťahov začíname vypĺňaním polí od ľavého horného rohu až po pravý dolný roh, pričom sa vyčerpajú všetky kapacity dodávateľov a naplnia sa požiadavky spotrebiteľov [1].

=== Indexová metóda ===

Indexová metóda pri stanovení optimálnych prepravovaných množstiev zohľadňuje vzniknuté obstarávacie sadzby. Princíp spočíva v zoradení polí vzostupne podľa veľkosti sadzieb. Ako prvé naplníme pole s najmenšími sadzbami maximálnym možným množstvom ohraničeným kapacitou dodávateľa, resp. požiadavkou spotrebiteľa. Pokračujeme napĺňaním až po pole s maximálnymi sadzbami. Ak sa v tabuľke prepravných vzťahov nachádza viac polí s rovnakou sadzbou, uprednostníme pole, ktoré možno obsadiť väčším množstvom [1].

=== Modifikovaná metóda ===

Modifikovaná metóda je metóda riešenia dopravných vzťahov, ktorá využíva na stanovenie optimálnych prepravovaných množstiev za predpokladu minimalizácie obstarávacích nákladov stĺpcové a riadkové čísla ui a vj. Nazýva sa aj ako metóda riadkových a stĺpcových čísiel [1].

Podľa Dupaľa (2000, s. 95) sa pri riešení tejto metódy používa nasledujúci postup:
„1. Vypočítať stĺpcové a riadkové čísla ui a vj.
• K tabuľke pridáme stĺpec pre riadkové čísla ui, i = 1, 2...m, a riadok pre stĺpcové čísla vj, j = 1, 2...n;
• v riadku alebo v stĺpci tabuľky, kde je najviac nenulových premenných, dosadíme za ui, resp. vj nulu;
• ostatné čísla ui a vj volíme tak, aby sa súčet riadkového a stĺpcového čísla rovnal sadzbe obsadeného políčka, ktoré leží v priesečníku riadka a stĺpca, v ktorom sa tieto čísla nachádzajú.
2. Vypočítať rozdiely (ui + vj) – cij pre všetky neobsadené políčka.
• Hodnotu zapísať do ľavého dolného rohu a každého neobsadeného políčka.
3. Zistiť, či sú niektoré rozdiely (ui + vj) – cij kladné.
4. Políčko s najväčším kladným rozdielom obsadiť maximálne možným počtom.
• Začať voľným políčkom a nájsť uzavretý okruh,
• políčka označiť striedavo znamienkami „+“ a „-“,
• najmenšiu hodnotu v políčku so znamienkom „–“ odpočítať vo všetkých políčkach so znamienkom „-“ a pripočítať vo všetkých políčkach so znamienkom „+“,
• políčka mimo uzavretého okruhu nechať bez zmeny.
5. Kroky 2 až 4 opakovať až po získanie optimálneho riešenia dopravnej úlohy, t.j. bez kladných hodnôt (ui + vj) – cij.
6. Určiť hodnoty účelovej funkcie Z.“

== Modelovanie zásob ==

Podľa Ivaničovej a Brezinu (1997, s. 181): „vysoký stav zásob tovaru vo sfére výroby, ako aj v obchodnej sfére zmrazuje pohyb finančných prostriedkov, vyžaduje tvorbu nových skladovacích priestorov, resp. dochádza k znehodnoteniu dlhodobo uskladneného tovaru. Nedostatočné zásoby tovaru môžu spôsobiť zastavenie výroby, pre obchodníkov je to strata dôvery zákazníka a následné zníženie zisku. Preto výrobné podniky, ako aj obchodné organizácie sa snažia riadiť stav svojich zásob tak, aby sa zabezpečil plynulý chod výroby, resp. uspokojenie dopytu, pričom náklady na skladovanie by boli minimálne.“

Modelovanie zásob sa skladá z troch častí:
1. Mechanizmus skladovania a zásobovania- ktorého cieľom je zabezpečiť čo najdokonalejšiu obsluhu za predpokladu čo najnižších nákladov. Používajú sa tu pravidlá rozhodovania, pomocou ktorých možno riadiť prevádzku zásobovacieho systému. Do tohto mechanizmu zaraďujeme nákladovo orientované modely zásob.
2. Mechanizmus vstupu do systému- rieši nielen otázku spojenú s dodávkami na sklad ale aj dodacie lehoty, ktoré predstavujú časové oneskorenie medzi objednávkou a dodávkou na sklad.
3. Mechanizmus výstupu zo systému- spotreba skladovaných dodávok vo forme spotreby vo vnútri podniku alebo dodávok zo skladu mimo podniku [6].

=== Základné pojmy ===

Optimálna veľkosť dodávky- symbol Q- je to množstvo tovaru potrebná na chod výroby, ktorá sa jednorázovo dodáva do skladu.
Dodávkový cyklus- symbol T- čas medzi príchodom tovaru na sklad a momentom spotrebovania všetkých zásob. Je závislí od veľkosti objednávky tovaru a intenzity čerpania zásob.
Hladina objednania- symbol r- je to hladina zásob tovaru určujúca tzv. moment objednania tr. Ak zásoby tovaru na sklade klesnú na túto hladinu (alebo pod túto hladinu), je potrebné objednať novú zásielku tovaru.
Dodacia lehota- symbol τ- časový úsek medzi momentom objednania tr a momentom príchodu objednaného tovaru na sklad.
Intenzita čerpania- symbol λ- je to spotreba tovaru, závisí od nej optimálna veľkosť objednávky Q, hladina objednania r a moment objednania tr [3].

V procese modelovania zásob sa vyskytuje veľmi dôležitý pojem celkové náklady. Skladajú sa z:
- náklady skladovania- symbol cs- predstavujú všetky náklady súvisiace so skladovaním zásob a ich výška závisí od výšky skladovaného množstva,
- náklady objednávky tovaru- symbol ca- predstavujú všetky fixné náklady súvisiace s jednou objednávkou tovaru,
- náklady spojené s nedostatkom tovaru- symbol ct- nazývajú sa aj náklady deficitu,
- náklady spojené s nákupom tovaru- symbol cp- nazýva sa aj obstarávacia cena skladovaného tovaru, pretože k nákupnej cene treba prirátať na každú jednotku tovaru konštantné náklady obstarania, prípadne skladovania [3].

== Klasifikácia modelov teórie zásob ==

Existuje niekoľko druhov členenia modelov zásob podľa viacerých hľadísk. Podľa Unčovského (1980, s. 208) sa delia nasledovne:
„V prvom rade podľa typu zohľadnenia náhodných vplyvov v modeli (príp. podľa úplnosti informácií o jednotlivých veličinách) na:
- modely deterministické,
- modely stochastické.
Podľa spôsobu zohľadnenia vývoja spotreby v čase na:
1. Modely statické, ktoré berú do úvahy len jediný dodávkový cyklus (čas medzi dodaním dodávky na sklad a jej spotrebu).
2. Modely dynamické, ktoré berú do úvahy viac následných dodávkových cyklov. Tieto modely sa ďalej delia podľa stacionárnosti spotreby na:
a) modely stacionárne, kde sa spotreba v jednotlivých cykloch nemení,
b) modely nestacionárne, kde sa priemerná hodnota mení medzi jednotlivými cyklami.
Podľa spojitosti spotreby sa rozlišujú:
- modely so spojitou spotrebou,
- modely s nespojitou spotrebou.
Podľa spôsobu riešenia vyčerpania sa rozlišujú:
- modely s odkladom,
- modely so stratenými predajmi.
Podľa počtu skladových substrátov sa rozlišujú:
- modely jednoprvkové, pri ktorých sa berie do úvahy len skladovanie jediného substrátu,
- modely viacprvkové, pri ktorých sa skladajú viaceré substráty.
Podľa počtu skladov sa rozlišujú:
- systémy s jedným skladom,
- systémy s viacerými skladmi.“

Ivaničová a Brezina (1997, s. 185) vo svojej publikácií doplnili nasledujúce členenie modelov zásob:
„Podľa dĺžky možnej skladovateľnosti tovarov rozoznávame:
1. Modely s neohraničenou skladovateľnosťou.
2. Modely s ohraničenou skladovateľnosťou.
Na základe ovládateľnosti modelovaných veličín rozlišujeme:
1. Modely s ovládaným doplňovaním zásob:
a) s voľnými objednávacími termínmi,
b) s pevnými objednávacími termínmi.
2. Modely s neovládaným doplňovaním zásob:
Dôležitým ukazovateľom pri tvorbe modelov zásob je počet dodávkových cyklov za skúmané obdobie. Podľa toho rozlišujeme:
1. Zásoby s vysokou obrátkou (s častou spotrebou).
2. Zásoby s nízkou obrátkou (so zriedkavou spotrebou).“

=== Deterministické modely zásobovania ===

Z historického hľadiska sú deterministické modely najstaršie typy modelov zásob. Vznikli v snahe zracionalizovať proces nákupu použitím rôznych matematických vzorcov a metód na určovanie optimálnej výšky dodávky na sklad.
Vychádzajú z dvoch základných predpokladov:
- úplnej informovanosti – znalosť všetkých veličín modelu (viď 2.4.1),
- úplnej ovládateľnosti – možnosť určenia potrebnej výšky a časového rozdelenia veličín [6].

==== Model optimálnej veľkosti dodávky so spojitou spotrebou ====

Tento model patrí k základným typom deterministických modelov a vychádza z nasledujúcich predpokladov:
- Intenzita čerpania λ- resp. spotreba má počas celého roka, ktorý je základné plánovacie obdobie, rovnomerný charakter.
- Dodacia lehota τ- je počas celého roka konštantná.
- Optimálna veľkosť dodávky Q- nie je ohraničená a moment doručenia objednávky na sklad si môžeme zvoliť, pričom všetky dodávky zásob sa uskutočňujú naraz.
- Deficit zásob nie je možné dosiahnuť a vzhľadom nato, že model optimálnej veľkosti dodávky so spojitou spotrebou je model stacionárny, výška dodávky a čas jej dodania sú vždy tie isté [6].

'''Dodávkový cyklus T'''- je charakterizovaný ako rozdiel času medzi dvoma po sebe nasledujúcimi dodávkami a vypočítame ho nasledovne [6]:

Dodávkový cyklus je graficky znázornený na obr. 6.

[[Súbor:Obr. 6 Vývoj stavu zásob v modeli optimálnej veľkosti dodávky so spojitou spotrebou.jpg|center|thumb|400px|Obr. 6 Vývoj stavu zásob v modeli optimálnej veľkosti dodávky so spojitou spotrebou, zdroj: Unčovský (1980)]]

'''Výsledná nákladová funkcia C(Q)'''
Na určenie optimálnej veľkosti dodávky na sklad potrebujeme poznať nákladovú funkciu (obr. 7). Je to funkcia celkových nákladov za určité obdobie. Celkové náklady pri tom pozostávajú z:
- náklady objednávky tovaru ca,
- náklady skladovania cs.
Výsledná nákladová funkcia má tvar [6]:

[[Súbor:Obr. 7 Nákladová funkcia modelu optimálnej veľkosti dodávky so spojitou spotrebou.jpg|center|thumb|400px|Obr. 7 Nákladová funkcia modelu optimálnej veľkosti dodávky so spojitou spotrebou, zdroj: Unčovský (1980)]]

Na obr. 7 je optimálna veľkosť dodávky QOPT znázornená ako jediné absolútne minimum výslednej nákladovej funkcie. Nazýva sa aj Wilsonov vzorec, a má tvar [6]:

==== Elementárny model s deficitom ====

Deterministické modely nepripúšťajú možnosť vzniku deficitu zásob, ale elementárny model s deficitom je chápaný ako náhrada za stochastické modely, tak túto možnosť má. Rozlišujú sa modely s deficitom:
- s odloženou spotrebou- vystupujú tu dva typy nákladov deficitu:
- náklady závislé od množstva a času,
- náklady závislé len od množstva;
- so stratenou spotrebou [6].

K elementárnym modelom zásob s deficitom patrí predovšetkým model s nákladmi deficitu závislými od množstva a času ct. Tento model má rovnaké predpoklady ako model optimálnej veľkosti dodávky so spojitou spotrebou, okrem predpokladu vzniku deficitu zásob a dopĺňajú ho nasledujúce predpoklady:
- Spotreba zásob je v období T1 krytá, v období T2 sa zásoby minú a tak nie je možné uspokojiť spotrebu v nasledujúcom období. Tento stav je znázornený na obr. 8.
- Vznik nákladov deficitu ct.
- V tomto modely vzniká tzv. výška neuspokojenej spotreby s. Chápe sa aj ako potrebné množstvo zásob v sklade na zabránenie vzniku deficitu. Je to tzv. poistná zásoba [6].

[[Súbor:Obr. 8 Model s nákladmi deficitu závislým od času.jpg|center|thumb|400px|Obr. 8 Model s nákladmi deficitu závislým od času, zdroj: Unčovský (1980)]]

'''Výsledná nákladová funkcia C(Q,s)'''
Má podobný charakter ako nákladová funkcia modelu optimálnej veľkosti dodávky so spojitou spotrebou, rozdiel je len v tom, že v tomto modelu je funkcia dvoch premenných Q a s. Celkové náklady pozostávajú okrem nákladov objednávky tovaru ca a nákladov skladovania tovaru cs aj z nákladov deficitu ct.
Má tvar [6]:

'''Výška optimálnych dodávok na sklad QOPT'''
Nájdením absolútneho minima výslednej nákladovej funkcie dvoch premenných Q a s môžeme vyjadriť vzťah [6]:

Podobný vzorec stanovenia optima sa používa aj pri stochastických modeloch, kde sa vzorec pre optimálnu dodávku násobí poistným koeficientom [6]:

'''Výška optimálnej poistnej zásoby''' [6]:

=== Stochastické modely zásobovania ===

V reálnych zásobovacích systémoch majú viaceré veličiny a vzťahy v skutočnosti stochastický charakter, čo znamená, že sa viac približujú realite ako deterministické modely, ktoré veľmi zjednodušujú skutočnosť. Stochastické modely sa zakladajú na aplikácií počtu pravdepodobnosti a najčastejšie sa používajú na optimalizáciu určitej účelovej funkcie, napr. na optimalizáciu zásobovacích činností [6].

V procese zásobovania sa vyskytujú tri stochastické prvky:
- spotreba- stochastická vo výške a v čase,
- dodacia lehota- vystupuje ako náhodná premenná,
- veľkosť dodávky na sklad [6].

Stochastické modely sa väčšinou spájajú s možným rizikom vzniku vyčerpania zásob (deficit), preto sa musí vytvárať tzv. poistná zásoba. Plánovanie relatívne vysokých poistných zásob vedie k eliminácií možnosti vyčerpania zásob [6].

Členenie stochastických modelov:
1. Systémy so signalizáciou zmien- princíp evidencie a porovnávania každej zmeny stavu zásob v sklade s kritickými hladinami zásob. Patria sem:
a) Stochastický model optimálnej veľkosti dodávok (model Q, r)- princíp tohto modelu spočíva v stanovení optimálnej veľkosti dodávky QOPT a hladiny objednania r a ako náhle stav zásob klesne na hladinu r, objedná sa optimálna dodávka QOPT. Dodávkový cyklus T sa v jednotlivých cykloch odlišuje [6].
Graficky sa znázorňuje:

[[Súbor:Obr. 9 Model (Q, r).jpg|center|thumb|400px|Obr. 9 Model (Q, r), zdroj: Unčovský (1980)]]

b) Stochastický model dvoch zásobníkov (model R, r)- má podobný princíp ako predchádzajúci model. Vyskytuje sa tu okrem dolnej hranice objednania r aj horná hranica objednania R, na ktorú sa zásoby v sklade doplnia v prípade dosiahnutia hranice r. To má za dôsledok rovnaký stav zásob v sklade na začiatku každého obdobia [6].
Graficky sa znázorňuje:

[[Súbor:Obr. 10 Model (R, r).jpg|center|thumb|400px|Obr. 10 Model (R, r), zdroj: Unčovský (1980)]]

2. Systémy s periodickou kontrolou- princíp využívania periodických stratégií. Zásobovací systém predpokladá, že zaznamenávanie každej zmeny stavu zásob v sklade je náročný proces, tak ju porovnáva s hladinami objednania len v určitých, periodicky sa opakovaných okamihoch. Patria sem:
a) Cyklický model zásob (model R, T)- princíp stanovenia optimálnej dĺžky kontrolného cyklu. Vždy na konci tohto kontrolného cyklu sa dopĺňa stav zásob v sklade až po hornú hladinu objednania R, pričom sa neberie ohľad na momentálnu výšku zásob v sklade. Dodávkový cyklus T zostáva konštantný, mení sa len objednávané množstvo tovaru [6].
Graficky sa znázorňuje:

[[Súbor:Obr. 11 Model (R, T).jpg|center|thumb|400px|Obr. 11 Model (R, T), zdroj: Unčovský (1980)]]

b) Periodický model dvoch zásobníkov (model R, r, T)- funguje na podobnom princípe ako predchádzajúci model. Rozdiel je len v tom, že na konci kontrolného cyklu sa porovná momentálny stav zásob v sklade s dolnou hladinou objednania r a pri jej prekročení sa objednáva množstvo tovaru až po hladinu R [6].
Graficky sa znázorňuje:

[[Súbor:Obr. 12 Model (R, r, T).jpg|center|thumb|400px|Obr. 12 Model (R, r, T), zdroj: Unčovský (1980)]]

==== Stochastický model optimálnej veľkosti dodávok ====

Tento model je v podstate stochastický variant deterministických modelov využívaný v prípadoch s nekonštantným dodávkovým cyklom T. Stochastický model (Q, r) nahrádza poistnú zásobu s hladinou objednania r. Predpoklady jeho použitia sú nasledujúce:
- Deficit zásob je možné dosiahnuť a vzniká len jeden typ nákladov deficitu, a to náklady deficitu závislé len od množstva cd.
- Spotreba zásob je stochastická; známa hustota f (x; t) pravdepodobnosti že spotreba zásob je v čase t medzi x a x + dx; stredná hodnota stacionárnej spotreby zásob je rovné intenzite čerpania λ.
- Zásoby na ceste nie sú väčšie ako jedna dodávka zásob.
- Hodnota zásob a všetkých druhov nákladov s nimi spojenými nie sú závislé od veľkosti dodávky Q a od hladiny objednania r.
- Vo všetkých dodávkových cykloch je hladina objednania r kladná.
- Dodacia lehota nadobúda podobu:
- deterministickej veličiny,
- alebo stochastickej spojitej veličiny [6].
'''Výsledná nákladová funkcia C(Q, r)'''
Na rozdiel od deterministických modeloch má tvar strednej hodnoty všetkých nákladov za určitý cyklus. Vyskytujú sa tu:
- náklady dodávky ca,
- náklady skladovania cs,
- a náklady deficitu ct.
Má tvar [6]:

, kde d ̅ je stredná hodnota deficitu a E(x) spotreba počas dodacej lehoty.

'''Výška optimálnej dodávky na sklad QOPT''' [6]:

'''Hladina objednania r''' [6]:

Súbor:Obr. 5 Usporiadanie políčok v tabuľke dopravných vzťahoch.jpg

2011-06-08T16:11:35Z

Matej.janoviak:

Súbor:Obr. 4 Princíp toku materiálu v Cross-docking.jpg

2011-06-08T15:01:18Z

Matej.janoviak:

Súbor:Obr. 3 Princíp Hub and Spoke.jpg

2011-06-08T15:00:21Z

Matej.janoviak:

Súbor:Obr. 2 Rozdiel medzi klasickým distribučným reťazcom a distribučným reťazcom technológie QR.jpg

2011-06-08T14:58:54Z

Matej.janoviak:

Súbor:Obr. 1 Systém kanbanových kariet.jpg

2011-06-08T14:56:16Z

Matej.janoviak:

Analýza logistických funkcií v oblasti nákupu

2011-06-08T14:51:47Z

Matej.janoviak:

{{Hlavička_FM
|{{PAGENAME}}
|Matej Janoviak
|doc. Ing. Jaroslav Macalák, CSc.
|2010/2011
|Bakalárska práca
|Manažérstvo kvality produkcie
}}

{{Praca_uvod|1|Analýza logistických funkcií v oblasti nákupu|Všeobecná charakteristika logistických funkcií v oblasti nákupu|Metódy analýzy v oblasti logistického riadenia nákupu|Model zásobovania v reálnej aplikácií|Uplatnenie modifikovanej metódy na riešenie dodávateľských vzťahov|Zhodnotenie prínosov pri zavádzaní modifikovanej metódy}}

{{abstrakt
|Bakalárska práca sa zameriava na problematiku logistických funkcií prebiehajúcich počas procesu nákupu surovín a tovaru. Cieľom práce je charakteristika procesov logistiky nákupu, metód uplatňujúcich sa v týchto procesoch a ich aplikácia. Práca je rozdelená na 5 kapitol, pričom obsahuje 17 obrázkov, 22 tabuliek a 1 prílohu. V prvej kapitole všeobecne charakterizujeme logistické funkcie a technológie v oblasti nákupu. Druhá kapitola sa zameriava na rôzne metódy analýzy nákupných logistických funkcií, najmä metódy teórie zásob. V tretej kapitole venujeme pozornosť charakteristike spoločnosti Continental Matador Truck Tires s.r.o., jej histórií, transformácií a najmä popisu procesu tvorby zásob v tejto spoločnosti. Proces hodnotenia a výberu dodávateľov a implementovanie modifikovanej metódy na zlepšenie dodávateľsko – odberateľských vzťahov je obsah štvrtej kapitoly práce. V poslednej kapitole sa sumarizujú dosiahnuté prínosy.
|This bachelor thesis is concentrates on problems of logistic functions ongoing during the process of purchasing raw materials and goods. The aim of this work is characteristics of logistics processes of purchase, methods applying in these processes and their aplication. The work is divided into 5 chapters, at which it contains 17 pictures, 22 tables and 1 enclosure. We generally characterize logistic functions and technologies in purchasing in the first chapter. The second chapter concentrates on different methods of analysis purchasing logistics functions, mainly on methods of stock theory. We pay attention to characteristics of company Continental Matador Truck Tires s.r.o. ,its history, transformation and mainly describe the process of creating stock in this company in the third chapter. Process of valuating and selecting suppliers and implement the modified method for improving the supplier – consumer relationships is content of the fourth chapter of this work. The last chapter summerizes achievements contribution.
}}
__TOC__

'''Úvod'''

V súčasnej dobe pri neúprosných podmienkach trhu a obrovskej konkurencií je veľmi ťažké presadiť svoje záujmy. Z toho dôvodu sa podnik musí zamerať na poskytovanie kvalitných výrobkov a služieb konečnému spotrebiteľovi. Tieto podnikové výstupy sa mu podarí realizovať len za predpokladu zabezpečenia plynulého chodu výrobného procesu. K tomu podnik potrebuje prepracovaný systém zásobovania, ktorý mu zaručí v každom okamihu optimálne množstvo skladovaného substrátu. Tu prichádza na radu vedná disciplína, zvaná logistika. Manažéri úspešných podnikov si uvedomili dôležitosť tejto samostatnej časti komplexného systému riadenia a zaviedli jej metódy, techniky a technológie do radov zásobovacieho procesu.
Témou bakalárskej práce je analýza logistických funkcií v oblasti nákupu. Danú tému som si vybral z dôvodu môjho záujmu dozvedieť sa o tejto problematike nové skutočnosti, ktorými by som nadviazal na doterajšie poznatky nadobudnuté stredoškolským štúdiom v odbore Prevádzka a ekonomika dopravy so zameraním na logistiku. Ďalší dôvod môjho výberu je skutočnosť, že téma nákupu si zaslúži veľkú pozornosť a to z dôvodu, že zásoby v sebe viažu značné finančné zdroje, ktoré by sa podnik mal snažiť optimalizovať. Cieľ tejto práce je vybranými implementovanými metódami zlepšiť proces zásobovanie.
Práca je rozčlenená na 5 kapitol, pričom prvé 2 kapitoly tvoria teoretickú časť a ďalšie 3 praktickú časť bakalárskej práce. V teoretickej časti sme stručne charakterizovali logistické funkcie v oblasti nákupu, obsah procesov logistiky v oblasti nákupu a hlavne logistické technológie ako Just in Time, KANBAN a iné. Ďalej sme sa zamerali na metódy analýzy logistického riadenia nákupu. V praktickej časti sme svoju pozornosť nasmerovali na opísanie procesu zásobovania v reálnej aplikácií, a to konkrétne spoločnosti Continental Matador Truck Tires so sídlom v Púchove. Jadro praktickej časti tvorí implementácia modifikovanej metódy na zlepšenie procesu riadenia dodávateľov. Záverečná kapitola praktickej časti sumarizuje dosiahnuté prínosy.
Pri vypracovávaní práce som čerpal z kníh odbornej literatúry autorov ako Sixta, Dupaľ, Unčovský a ostatných uvedených v zozname použitej literatúry. Taktiež som vychádzal aj z internetových zdrojov.

= Všeobecná charakteristika logistických funkcií v oblasti nákupu =

„Nákupný útvar musí rozhodovať medzi radov možností, ako realizovať vlastný hmotný nákup s finálnym dokončením výrobku až na miesto reálnej spotreby.“ (Tomek, Hofman, 1999, s. 214)
Pri riešení problematiky spojenej s nákupom sa musí organizácia zaoberať z pravidla týmito otázkami:
- cesta dodávky, spôsob realizácie dodávky a možnosť dodávateľských článkov (počet sprostredkovateľských článkov );
- dodávateľský režim a s tým spojené možné riešenia problémov v prípade vzniku odchýliek a porúch v dodávkach, veľkosť dodávky a ich periodicita;
- logistické zabezpečenie dodávky, teda problematika spojená s dopravou, balením, spôsobom manipulácie, skladovaním atď.;
- logistické zabezpečenie vstupu výrobkov do podniku, tok výrobkov vo vnútri podniku a materiálovým tokom;
- logistické služby nákupného útvaru, ktoré bude poskytovať vnútropodnikovým spotrebiteľom, ich rozsah a obsah;
- technické a technologické vybavenie nákupného útvaru a organizácia logistických procesov [5].

Optimálna harmonizácia procesov súvisiacich s dodávateľom, skladom, skladovaním, zásobami, prípravou zásob pre spotrebiteľa, aktívnym prístupom na miesto spotreby, odpadom a recykláciou je najdôležitejšou záležitosťou riešenia nákupného logistického systému, pretože tu vznikajú uzly všetkých problémov [5].

== Obsah procesov logistiky v oblasti nákupu ==

Distribučné systémy sa členia do dvoch skupín:
1. Aktivity spojené so zásobovaním výroby pohybom surovín, materiálov a výrobkov vo sfére výroby.
2. Aktivity spojené s obehom výrobkov od výrobcu k finálnemu spotrebiteľovi.
Z tohto dôvodu sa často krát rozpráva o dvoch typoch logistík:
- logistiky priemyslovej,
- a logistiky obchodnej.
Nákupná logistika sa zaoberá obidvoma typmi logistík, z väčšej časti obchodnej logistiky [5].

Podľa Tomeka a Hofmana (1999, s. 215) sa nákupná logistika zaoberá: „plánovaním, riadením a realizáciou vlastného toku surovín, materiálu, výrobkov a informácií tak, aby sa ich správne množstvo, v správnej kvalite a v správnom čase dostalo na správne miesto, teda na miesto spotreby alebo užívania. Platí pri tom požiadavka najväčšej ekonomickej efektívnosti. Dôležité je vymedziť vzťah k marketingu: keď marketing usiluje o úspešný predaj a nákup výrobku v danom tržnom priestore a čase, potom sa logistika zaoberá zaistením realizácie procesu pohybu surovín, materiálu, výrobku a procesu toku informácií s cieľom zaistiť dodanie správnej komodity v správnej kvalite a v správny čas na správne miesto.“

== Predpoklady a znaky logistiky v oblasti nákupu ==

Charakterizujeme ich nasledovne:
- dynamika a koncentrácia činností spojených s nákupom – toky surovín, výrobkov a materiálov sa neustále rozrastajú, preto je v hospodárskej praxi stále zložitejšie sa nimi predierať;
- informačné procesy a prostriedky a ich rýchly kvalitatívny a kvantitatívny rozvoj ako v oblasti hardwaru tak i v oblasti softwaru;
- neustále zlepšovanie techniky a technológie skladovania surovín, výrobkov a materiálov a ich manipulácia (rozvoj kontajnerizácie, prepravných a skladovacích systémov, atď.);
- neustále zlepšovanie a vyvíjanie nových hospodárnych systémov so surovinami, výrobkami a materiálom [5].

== Logistické technológie ==

Logistické technológie predstavujú súhrn procesov, úkonov a operácii zoskupených do ustálených procesov.
Medzi najznámejšie a najviac používané logistické technológie patria:
- Kanban,
- Just in Time (JIT),
- Quick Response (QR),
- Efficient Consumer Response (ECR),
- Hub and Spoke (H&S),
- Cross-docking,
- koncentrácia skladovej siete,
- kombinovaná preprava,
- automatická identifikácia,
- integrované počítačové technológie prípravy a riadenia výroby a obehu,
- komunikačné technológie [4].

V nasledujúcich podkapitolách si rozoberieme niektoré z vyššie uvedených logistických technológií.

=== Kanban ===

Vynašla ho japonská firma Toyota Motors v 50. a 60. rokoch 20. storočia a nazýva sa tiež Toyota Production Systems (TPS). Svoje uplatnenie si našiel najmä v automobilovom priemysle. Je to tzv. technológia bez zásoby, ktorá sa najefektívnejšie využíva vo veľkosériovej výrobe s jednosmerným tokom materiálu. Funguje na základe nasledujúcich princípov:
- Dodávateľ a odberateľ majú určitú povinnosť. Dodávateľ musí zaručiť kvalitu dodávky a odberateľ má povinnosť túto dodávku vždy prijať.
- Dodávateľské a odberateľské články vzájomne prepojené na základe „pull princípu“ (ťažného princípu) tu tvoria tzv. samo riadiace regulačné okruhy.
- Dodávatelia a odberatelia majú vyvážené kapacity.
- Objednáva sa množstvo „jedného prepravného prostriedku“, resp. jeho násobky, vždy naplneného konštantným množstvom materiálu.
- Rovnomerná spotreba materiálu.
- Zásoby sa nevytvárajú ani na strane dodávateľa ani na strane odberateľa [4].

Podstata technológie Kanban spočíva vo využívaní kontrolných kariet KAN a BAN, ktoré slúžia ako tzv. spúšťače výroby alebo dodávky súčiastok tak, aby sa potrebné súčiastky dostali na montážne linky práve včas. Karta KAN slúži na podanie informácií výrobnej jednotke alebo dodávateľovi o potrebnom množstve súčiastok, ktoré treba vyrobiť, resp. dodať. Karta BAN slúži ako požiadavka na dodanie množstva súčiastok zapísaného v karte KAN [7].

Na obr. 1 je znázornený proces fungovania kanbanových kariet.

[[Súbor:Obr. 1 Systém kanbanových kariet.jpg|center|thumb|400px|Obr. 1 Systém kanbanových kariet, zdroj: Sixta, Mačáť (2005)]]

=== Just in Time ===

Metóda Just in Time (ďalej len „JIT“) vznikla v 80. rokoch 20. storočia v Japonsku a USA. Je považovaná za najznámejšiu logistickú technológiu vôbec [4].
„Technológiu JIT chápeme skôr ako určitú filozofiu riadenia výroby než ako konkrétnu techniku. Filozofia JIT sa zameriava na identifikovanie a odstraňovanie strát, a to vo všetkých miestach a fázach výrobného procesu. Ústredným prvkom riadenia podľa technológie JIT je koncepcia neustáleho zlepšovania. Inými slovami ide o realizáciu filozofie riadenia toku materiálu založenej na princípe dostať správny materiál (výrobok) na správne miesto v správny čas.“ (Sixta, Mačát, 2005, s. 245)

Technológia JIT sa implementuje do podnikov za predpokladu splnenia nasledujúcich podmienok:
- Dodávateľ sa musí prispôsobovať odberateľovi, musí prispôsobiť svoju činnosť potrebám odberateľa, ktorý je v tomto vzťahu dominantný.
- Prepravu materiálu vykonáva dopravca s dobrým menom na trhu. Dopravca musí byť spoľahlivý a presný [4].

Dodávateľ má dve možnosti realizácie dodávok, a to:
- synchronizačná a
- emancipačná stratégia JIT.
Podstata synchronizačnej stratégie JIT je vyrábanie a odosielanie dohodnutého množstva v stanovenej frekvencií, čoho výsledkom sú:
- skladovacie náklady sú nižšie,
- náklady na výrobu menších dávok sú vyššie,
- náklady spojené s prepravou dodávok sú vyššie.
Podstata emancipačnej stratégie JIT spočíva vo výrobe niekoľkých dodávok naraz, ich následné uskladnenie do priestorov skladu dodávateľa a zasielanie dodávok odberateľovi po častiach v stanovenej frekvencií. Výsledkom sú:
- skladovacie náklady sú vyššie,
- náklady spojené s výrobou sú nižšie,
- pri možných výpadkoch spotreby odberateľa sa prejavuje pružnosť dodávateľa [4].
Prínosy implementácie systému JIT:
- zásoby sa značne znížia,
- doba toku materiálu sa výrazne skráti,
- priestor pre výrobný proces sa implementáciou JIT zníži,
- úroveň riadenia medzi jednotlivými úsekmi výroby a produktivita práce sa výrazne zlepší [4].

Funkcie nákupného útvaru disponujúceho logistickou technológiou JIT sa výrazne odlišujú od funkcií tradičného nákupného útvaru. Rozdiel je najmä v tom, že jadrom činnosti už nie je vybavovanie objednávok, ale výber najvhodnejších dodávateľov a zjednanie dlhodobých dodávateľských zmlúv s týmito dodávateľmi [4].

=== Just in Time II ===

JIT II je progresívny typ usporiadania vzťahov pri obstarávaní zásob. Vo svojej činnosti uplatňuje princípy JIT v oblasti nákupu. Hlavným cieľom tohto modelu je na jednej strane zabrániť vzniku nadmerných nákladov na udržiavanie zásob materiálu, na druhej strane predísť výpadkom vo výrobnom procese. Vyžaduje si spoľahlivé, stabilné vstupné dodávky. Tým, že zameriava svoju činnosť na obmedzenie, resp. odstránenie redundancie, strát a nadmernej administratívy, zabezpečuje zvyšovanie úrovne kvality, rýchlosť odozvy a inovácií v činnostiach obstarávania [2].

Podľa Dupaľa (2006, s. 38): „termín „JIT II“ prvý raz použila spoločnosť Bose Corporation a stanovila tieto kroky realizácie informačných tokov v systéme JIT II:
- 1., 2. krok: Dodávateľ preradí na iné úlohy svojho doterajšieho obchodného zástupcu (pre daného zákazníka) a zákazník (kupujúci podnik) preradí na iné úlohy pracovníka nákupu (zabezpečujúceho doteraz materiál od daného dodávateľa).
- 3. krok: V plnej implementácii JIT II preradí zákazník i pracovníka na plánovanie materiálu.
- 4. krok: Dodávateľ nahradí nákupcu, plánovača a obchodníka jedinou osobou, odborníkom, ktorý bude mať detašované pracovisko v sídle zákazníka. V spoločnosti Bose sa títo odborní zástupcovia dodávateľov nazývajú „in-plants“. Aj keď dodávateľ nahradí nákupcu svojím odborným zástupcom, tento krok v skutočnosti napomáha súčasným pracovníkom útvaru nákupu (u zákazníka), pretože na celkovú pracovnú náplň útvaru je k dispozícii viac ľudí.
- 5. krok: Odborný zástupca dodávateľa má pracovný úväzok 40 hodín týždenne v sídle zákazníka, obvykle v jeho oddelení nákupu.
- 6. krok: Zákazník zástupcovi dodávateľa umožňuje, aby sa plne zapojil do plánovania a obstarávania. Zástupca dodávateľa pracuje priamo so systémom MRP alebo podobným systémom na plánovanie materiálových požiadaviek a používa nákupné objednávky zákazníka, aby objednával vo svojom materskom podniku.
- 7. krok: Zákazník poskytuje zástupcovi dodávateľa zamestnanecký preukaz, aby mal voľný prístup k technickým pracovníkom a k výrobným kapacitám podniku. Ak sa práve zástupca dodávateľa nezaoberá plánovaním alebo objednávaním materiálu, spolupracuje v rámci tzv. súbežného inžinierstva s pracovníkmi vývojového oddelenia zákazníka.
- 8. krok: Zákazník a dodávateľ sa zhodujú v tom, že majú pred sebou ešte mnoho ďalších, významných krokov. JIT II povedie k zmenám v oboch organizáciách.“

=== Quick Response ===

Podľa Sixtu a Mačáta (2005, s. 256) je technológia „rýchla reakcia“ definovaná nasledovne: „Technológia Quick Response (ďalej len „QR“) je zameraná na reťazce spotrebného tovaru z výroby cez veľkoobchod do maloobchodnej siete. Začala sa používať v USA v osemdesiatych rokoch minulého storočia pri textilnom a odevnom tovare a postupne sa rozšírila na ďalší tovar aj do Európy. Ide o zdokonalené riadenie zásob a zvýšenie efektivity prostredníctvom urýchlenia toku zásob.“

Rozdiel medzi klasickým distribučným reťazcom a distribučným reťazcom technológie QR je znázornený na obr. 2.

[[Súbor:Obr. 2 Rozdiel medzi klasickým distribučným reťazcom a distribučným reťazcom technológie QR.jpg|center|thumb|400px|Obr. 2 Rozdiel medzi klasickým distribučným reťazcom a distribučným reťazcom technológie QR, zdroj: IPA Slovakia]]

Na rozdiel od JIT je technológia QR záležitosťou celého zásobovacieho reťazca, nie len dodávateľa a odberateľa. Každý jeden článok zásobovacieho reťazca disponuje informáciami o objednávkach, predaji a zásobách a zdieľa ich s ostatnými článkami. Pre správnu implementáciu technológie QR sa musí zaviesť elektrická výmena dát (EDI) a automatická identifikácia prostredníctvom čiarových kódov [4].

Výhody zavádzania QR:
- zrýchlenie informačných tokov a minimalizovanie stupňa neistoty v rozhodovacích procesoch,
- zníženie množstva zásob ich pravidelnou kontrolou až o 42 % a možnosť objednania tovaru každý deň,
- manipulácia s tovarom sa zníži,
- možnosť rozšírenia predajnej plochy zmenšením plochy skladov,
- výrazná úspora času v zásobovacom reťazci (môže byť až niekoľko týždňov),
- dodanie tovaru maximálne do dvoch dní,
- z dôvodu klesania zásob rastie zisk [4].

=== Efficient Consumer Response ===

Táto logistická technológia vznikla v roku 1993 v USA pre potravinárske reťazce. Efficient Consumer Response (ďalej len „ECR“) sa zaoberá logistickými reťazcami od dodávateľa cez výrobné závody, rôznych distribútorov, sprostredkovateľov, veľkoobchod až po maloobchod s cieľom uspokojiť požiadavky konečných zákazníkov [4].

Ako aj pri QR tak aj pri ECR sa pri implementácií technológie musí zaviesť elektrická výmena dát (EDI), automatická identifikácia prostredníctvom čiarových kódov a elektrický prevod peňazí [4].

Podľa Sixtu a Mačáta (2005, s. 257) sa ECR opiera o štyri stratégie:
- „stratégiu riadenia logistických reťazcov vedúcich k stabilizácií toku s minimálnymi zásobami tovaru, čo zahŕňa integráciu reťazcov, synchrónnu výrobu, kontinuálne doplňovanie zásob tovaru, automatizované skladové objednávky, spoľahlivé operácie a cross-docking (stratégia Efficient Replenishment);
- o stratégiu objektívneho usporiadania sortimentu do výrobkových skupín (definovaných pomocou kritérií vzťahujúcich sa k zákazníkom) a jej odpovedajúcej stabilizácií logistickej infraštruktúry a riadenia procesov (Efficient Assortment);
- o stratégiu uvádzania nových výrobkov na trh, zladené plánovanie aktivít pri uvádzaní nových výrobkov na trh jednak znižuje uvedené straty, jednak dáva možnosť čeliť jednému z tzv. reťazových efektov, ktorý je s uvedeným často spojený (Efficient Introductions);
- o promočnú stratégiu; promočné akcie sú vykonávané len vtedy, len tak dlho a tam, kde prinesú maximálny úžitok (Efficient Promotions).“

=== Hub and Spoke ===

Princíp tejto logistickej technológie (obr. 3.) spočíva v zoskupení menších zásielok do celkov, ich následnú prepravu dopravnými prostriedkami a znovu rozčlenenie do menších zásielok ako tomu bolo na začiatku procesu [9].

[[Súbor:Obr. 3 Princíp Hub and Spoke.jpg|center|thumb|400px|Obr. 3 Princíp Hub and Spoke, zdroj: IPA Slovakia]]

Preprava týchto menších zásielok zoskupených do celkov sa na kratšie vzdialenosti realizuje pomocou menších nákladných automobilov a na dlhšie vzdialenosti medzi centrami pomocou leteckej, vodnej, železničnej a kamiónovej dopravy, pričom využíva kontajnerový systém.
Výhody:
- oproti JIT je ekologickejšia,
- dopravné náklady sú nižšie,
- využívaním leteckej, vodnej a železničnej dopravy nastáva odľahčovanie cestných komunikácií.
Nevýhody:
- náročná na investície [9].

=== Cross-docking ===

Podľa Sixtu a Mačáta (2005, s. 259): „táto technológia využíva výhody začlenenia distribučného centra ako článku do dodávateľského reťazca medzi väčší počet dodávateľov na jednej strane a maloobchodnú sieť na druhej strane. Distribučné centrum triedi, kompletizuje a expeduje zásielku priamo do jednotlivých predajní. Tovar sa v distribučnom centre prakticky neskladuje.“

Celý proces je znázornený na obr. 4.

[[Súbor:Obr. 4 Princíp toku materiálu v Cross-docking.jpg|center|thumb|400px|Obr. 4 Princíp toku materiálu v Cross-docking, zdroj: Sixta, Mačát (2005)]]

Analýza logistických funkcií v oblasti nákupu

2011-06-08T14:20:40Z

Matej.janoviak:

Analýza logistických funkcií v oblasti nákupu

2011-06-08T14:18:21Z

Matej.janoviak:

Analýza logistických funkcií v oblasti nákupu

2011-06-08T14:05:28Z

Matej.janoviak:

Analýza logistických funkcií v oblasti nákupu

2011-06-08T14:03:17Z

Matej.janoviak:

Analýza logistických funkcií v oblasti nákupu

2011-06-08T13:50:42Z

Matej.janoviak: Vytvorená stránka „{{Hlavička_FM |{{PAGENAME}} |Matej Janoviak |doc. Ing. Jaroslav Macalák, CSc. |2010/2011 |Bakalárska práca |Manažérstvo kvality produkcie }}“

{{Hlavička_FM
|{{PAGENAME}}
|Matej Janoviak
|doc. Ing. Jaroslav Macalák, CSc.
|2010/2011
|Bakalárska práca
|Manažérstvo kvality produkcie
}}

Analýza logistických funkcií v oblasti nákupu (Zadanie)

2011-05-17T10:54:08Z

Matej.janoviak: Vytvorená stránka „{{Zadanie_BP_KMMK |Matej Janoviak |Manažérstvo kvality produkcie |Analýza logistických funkcií v oblasti nákupu |#úvod, #všeobecná charakteristika logistických fu…“

{{Zadanie_BP_KMMK
|Matej Janoviak
|Manažérstvo kvality produkcie
|Analýza logistických funkcií v oblasti nákupu
|#úvod,
#všeobecná charakteristika logistických funkcií v oblasti nákupu,
#metódy analýzy v oblasti logistického riadenia nákupu,
#uplatnenie metód analýzy na vybrané procesy,
#zhodnotenie prínosov,
#záver.
|# ŘEPA, Václav. Podnikové procesy - Procesní řízení a modelování. 2. vyd. 2007. ISBN 80-247-2252-6.
# SIXTA, Josef - MAČÁT, Václav. Logistika - teorie a praxe. 1. vyd. 2005. ISBN 80-251-0573-3.
# SIXTA, Josef - ŽIŽKA, Miroslav - používané metódy. 1. vyd. 2009. ISBN 978-80-251-2563-2.
|Katedra manažérstva kvality, Fakulta mechatroniky, TnUAD
|doc. Ing. Jaroslav Macalák, CSc.
|doc. Ing. Jaroslav Macalák, CSc.
|13. 1. 2011
|Doc. Peter Ponický, PhD.|KMMK FM TnUAD|Doc. Ing. Jozef Tkáč, PhD.
}}