Kiwiki - Príspevky používateľa [sk]

APLIKÁCIA HODNOTIACICH METÓD KVALITY

2011-06-06T16:53:26Z

Katarina.balonova: Vytvorená stránka „{{Praca_uvod|3|Výber relevantného súboru nástrojov pre hodnotenie kvality vzdelávania|VZDELÁVANIE|KVALITA VZDELÁVANIA|APLIKÁCIA HODNOTIACICH METÓD KVALITY}} =APLI…“

{{Praca_uvod|3|Výber relevantného súboru nástrojov pre hodnotenie kvality vzdelávania|VZDELÁVANIE|KVALITA VZDELÁVANIA|APLIKÁCIA HODNOTIACICH METÓD KVALITY}}

=APLIKÁCIA HODNOTIACICH METÓD KVALITY=

V tejto časti práce budem navrhovať aplikáciu najvhodnejších hodnotiacich metód na vybrané ukazovateľe kvality pre každý podproces výchovno-vzdelávacieho procesu podľa obrázku (Obr.2 Príklad výchovno-vzdelávacieho procesu vysokej školy).
Vyhodnocovanie rozličných znakov kvality by malo prináležať odeleniu monitorovania a merania, prípadne odborníkom z jednotlivých oblastí alebo prizvaným externým špecialistom, v závislosti od meraného znaku. Je vhodné aby škola vytvárala databázy údajov z kotrých je možné čerpať informácie.

==Hodnotenie podprocesu prijímanie študentov==

Podproces prijímania študentov predstavuje výber vhodných študentov pre daný odbor (študijný program). Študenti sú vyberaní na základe vopred stanovených podmienok. Pri tomto podprocese sa zamerám na hodnotenie kvality vzdelanosti prijatých študentov, ktoré bude prebiehať v dvoch fázach, a to pri prijatí študentov a neskôr pri záverečných skúškach. V prvej fáze bude zisťovaná vzdelanosť študentov pri prijatí. Bude sa hodnotiť ich počiatočná vzdelanosť pred poskytnutím služby vzdelávania. Hodnotenie bude prebiehať prostredníctvom metódy added value (2.5.5 Added Value), aby sa porovnaním s druhou fázou merania zistilo čo škola študentom dala, kam ich posunula v oblastiach postojov, zmýšľania, názorov a v konečnom dôsledku vzdelanosti vo vybranom obore. Pre vyhodnotenie tejto metódy je vhodná grafická zobrazovacia metóda Box-plot (2.5.12 Box-plot) ktorou budeme môcť okamžite porovnať zmenu vzdelanosti na začiatku a na konci procesu.

Realizácia metódy added value
Podstata aplikácie metódy added value bude pre hodnotenie vzdelávania spočívať v aplikácii dvoch rovnakých vedomostných testov na začiatku a na konci vzdelávanieho procesu. Otázky v testoch by mali byť rozdelené do niekoľkých kategórií tak, aby každý študent mal možnosť správne odpovedať aspoň na jednu kategóriu, pričom na ďaľšie kategórie je schopný odpovedať až po absolvovaní vzdelávacieho procesu. Pre príklad som vybrala otázky týkajúce sa študijného programu kvalita produkcie.

V prvej kategórii môžu byť otázky na ktoré by mal každý zaručene vedieť odpovedať absolvent strednej školy, napríklad:

*Čo je transformačný proces?
*Čo môžeme považovať za produkt?
*Vysvetlite skratku DPH.

Druhú kategóriu otázok budú tvoriť otázky na ktoré by mali odpovedať študenti po absolvovaní prvého vzdelávacieho stupňa vysokej školy, napríklad:

*Ako je definovaná kvalita?
*Na čo nám slúži ISO 9000:2001?
*Aký je rozdiel medzi aritmetický priemerom a mediánom?

Tretiu kategóriu môžu tvoriť náročnejšie otázky, na ktoré by mali vedieť odpovedať absolventi druhého stupňa, napríklad:

*Čo predstavuje model EFQM ?
*Koľko existuje modulov posudzovania zhody ?
*Je model CAF nástrojom SMK?

Jednotlivé tesy budú vyhodnocované bodovaním. Za každú otázku je možné získať dva body. Súčet bodov bude neskôr porovnaný s dosiahnutým množstvom bodov po absolvovaní vzdelávacieho procesu (napríklad v treťom ročníku). Takýmto spôsobom bude neskôr možné určiť, či vzdelávanie študentovi skutočne niečo dalo. Či bol zaznamenaný rozdiel medzi výsledkami pred absolvovaním štúdia a po ňom. Tieto výsledky môžme prezentovať box-plotom. Pre vytvorenie tohto grafu môžeme využiť program STATISTICA 6.0 Cz.

Vyhodnotenie
Po zavedení metódy môžeme z grafického vyhodnotenia na obrázkoch vyčítať maximálne a minimálne dosiahnuté hodnoty v testoch, rozsah najpočetnejších dosiahnutých hodnôt. Táto metóda je náročná na čas, no pri pravidelnom meraní a vyhodnocovaní je možné sledovať zvyšovanie prípadne znižovanie vzdelanosti študentov v jednotlivých obdobiach. Pri vyhodnocovaní každej otázky idndividuálne môžeme zisťovať nedostatky študentov a pátrať po ich príčinách, zameriavať sa na kontrolu predmetov pod ktoré otázky patria.

==Hodnotenie podprocesu predávanie informácíí==

Pri hodnotení podprocesu predávania informácií sa zamerám na hodnotenie prednášok. Pre toto hodnotenie bude využitá metóda mystery shopping (2.5.2 Mystery Shopping).

Realizácia metódy mystery shopping
Vyškolený špecialista bude sledovať proces prednášania a zaznamenávať ziťované informácie do predpripraveného hárku. Špecialistom môže byť vyškolený pracovník samotnej školy, no podľa môjho názoru je pre objektívnosť zisťovaných informácií vhodnejšie zvoliť nezávislého experta.
Mystery shopper zapisuje výsledky sledovania do kontrolného hárku, v ktorom je potrebné rozlíšiť jednotlivé predášky, má tiež možnosť vyjadriť vlastné postrehy k sledovaným udalostiam. Tento proces je nutné opakovať napríklad po dobu šesť mesiacov aby zisťované informácie neboli skreslené a poskytli čo možno najviac objektívnych podrobností o sledovanom procese.

Vyhodnotenie
Účelom mystery shopping je získať prehľad o zaobchádzaní so študentmi na predáškach, o poskytovaní potrebných informácií, o zabezpečení vhodných podmienok prednášajúcim, vplyvoch týchto podmienok na prednášanie. Môžeme tiež získať obraz o reakciách prednášajúceho v rôznych situáciach. Na základe výsledkoch hodnotenia metódou mystery shopping je možné vyriešiť zistené nedostaky a tým skvalitniť proces prednášania.

Ďaľším znakom kvality pre tento podproces sú pedagógovia, pri kotrých budem hodnotiť ich počet odpracovaných rokov v praxi. Tento ukazovateľ môžeme prezentovať stĺpcovým grafom (2.5.14 Stĺpcový graf), a tak sledovať priebeh jeho zvyšovania alebo znižovania za určité obdobie. Ukazovateľ hovorí o praktickej stránke učiteľa, ktorý môže ponúknuť študentom reálny pohľad na riešené problémy.

Využitie nástroja stĺpcový graf
Stĺpcoý graf početostí odpracovaných rokov vytvoríme pomocou databázy zamestnancov, kde je vhodné takýto ukazovateľ zaznamenávať, pričom je potrebné zaznamenávať taký odpracovaný počet rokov, ktorý má význam pre konkrétny študijný odbor. Nieje potrebné zaznamenávať počet odpracovaných rokov pedagóga pri obrávaní kovov ak chce pôsobiť v rámci študijného odboru politológia. Zaznamenávanie takýchto informácií dáva organizácii prehľad o odbornej spôsobilosti jej zamestnancov.

Vyhodnotenie
Po zobrazení dát stĺpcovým grafom môžeme sledovať vývoj prítomnosti takých učiteľov na škole ktorí odpracovali určitý počet rokov v praxi. Ďalej môžeme vyčítať koľko učiteľov odpracovalo istý počet rokov. Ak budú tieto dáta vyhodnocované pravidelne, môžeme sledovať nárast alebo pokles takýchto učiteľov za jednotlivé odbdobia v organizácii. Sledovaním tohto ukazovateľa môžeme zabezpečiť prijímanie takých pedagógov akých škola naozaj potrebuje.

==Hodnotenie podprocesu praktické využívanie informácíí==

Praktickým využívaním informácíí rozumieme procesy cvičení, kde sa má študent naučit používať osvojenú problematiku. Na hodnotenie tohto podprocesu navrhujem hodnotenie dotazníkom pre študentov.

Aplikácia dotazníka

Dotazník by mal obsahovať otázky ktoré skutočne vypovedajú o kvalite cvičenia. Je vhodné držať sa zásad zostavovania dotazníka (2.5.7 Dotazníková metóda). Je nutné poznamenať, že zostavenie akéhokoľvek dotazníka vyžaduje dôslednú prípravu a kontrolu formulovania otázok z viacerých pohľdov špecializovaných odborníkov. Preto predkladám len návrh otázok ktoré sa týkajú zisťovaných informácií o :

*Boli na cvičeniach využité informácie z prednášok?
*Mali na cvičeniach priestor študenti alebo učiteľ?
*Naozaj sa na cvičeniach študenti naučili väčšinu problematiky?
*Vyžadovala sa od študentov spätná väzba?
*Je vyučovací čas efektívne využívaný?
*Sú spĺňané očakávania od daného predmetu?

Taktiež je vhodné zaoberať sa názorom druhej strany, t. j. zo strany pedagógov, ktorý môžu hodnotiť cvičenie opäť dotazníkom. Otázky by sa týkali týchto oblastí:

*Je na cvičeniach dostatok priestoru pre prácu so študentmi?
*Sú umožnené vhodné podmienky pre získavanie praktických zručností?
*Sú študenti na cvičeniach aktívny?
*Prejavujú študenti záujem o problematiku?

Vyhodnotenie

Dotazník v pozícii hodnotenia dáva obrázok o názoroch ľudí na cvičenie. Tým že bude vypracovaný dotazník pre obe strany, teda aj pre študentov aj pre pedagógov, je možné porovnávať rôzne názory, zisťovať väčšinové, zisťovať ich opodstatnenosť prípadne zhodu oboch strán. Na grafické vyhodnotenie je vhodné použiť koláčový graf (2.5.13 Koláčový diagram) v ktorom môžme prezentovať aká bola zhoda názorov, aké boli väčšinové názory na problematiku. Táto metóda nám môže pomocť odstrániť z procesu civčení rušivé vplyvy ktorými môže byť napríklad nevhodné prostredie alebo na základe zistení z ohlasov zabezpečiť pre pedagógov školenia ktoré im môžu pomôcť zvládať rôzne situácie, efektívne využívať cvičenia a zaujať študentov, motivovať ich.

==Hodnotenie podprocesu realizácia študijných programov==

K tomuto podprocesu patria štúdijné programy. Môže byť hodnotená ich aktuálnosť voči dopytu, hodnotenie študijných programov z obsahovej stránky, ako spĺňajú kritériá stanovené firmami. Zamerám sa na hodnotenie obsahovej stránky štúdijných programov, a to spôsobom merania spokojnosti zákazníkov metódou kritických udalostí (2.5.1 Metóda kritických udalostí). Touto metódou zistíme ako sú zákazníci vzdelávania, teda firmy z trhového prostredia, spokojné s absolventmi vysokých škôl. Ide o realizáciu spätnej väzby od zamestnávateľov.

Realizácia metódy kritických udalostí

Poverení pracovníci, najvhodnejšie z oblasti monitorovania a merania, vyberú vhodných dvadsiatich respondentov, ktorí majú s absolventmi školy osobnú skúsenosť. Sú to teda firmy ktoré zamestnávajú absolventov danej vysokej školy. Každý z dvadsiatich respondentov definuje 5 až 10 pozitívnych a negatívnych udalostí (napríklad dotazníkovou formou), ktoré v spojitosti s absolventom zažili na pracovisku. Tieto tvoria kritické udalosti. Z tých by malo byť 10% vyradených a ďaľej pracujeme s 90% udalostí, ktoré triedime do skupín podľa spoločných znakov, tieto skupiny potom tvoria súbor znakov spokojnosti. Ďaľej je možné triediť znaky spokojnosti a získať tak jednotlivé požiadavky zákazníkov. V ďaľšom korku preskúmajú kvalitu triedenia dvaja odborníci, ktorý nezavisle vytriedia udalosti do znakov a požiadavkov. Ak sú získané podobné výsledky triedenia, svedčí to o dobrej zhode triedenia.

Ukazovateľom pre kvalitu triedenia je index zhody, ktorý je vypočítaný ako pomer zhodne priradených udalostí posúdených oboma odborníkmi (Σ KUz) k celkovému počtu udalostí (Σ KUc).

Iz = Σ KUz/ Σ Kuc

Tento index by mal dosahovať hodnotu aspoň 0,8. Ak nie je hodnota 0,8 dosiahnutá, je prizvaný tretí odborník, ktorý posúdi rozdielne umiesnenie udalostí. Potom sa porovná zhoda všetkých troch posudzovateľov s pôvodným umiestnením udalostí. Ak sa nedosiahne apsoň zhoda 75%, treba proces definovania kritických udalostí opakovať s dvojnásobným počtom respondentov. Ak je dosiahnutá zhoda minimálne 75% priraďuje sa k udalostiam vyradených 10% udalostí.

Výsledkom takéhoto merania je teda zoznam požiadaviek zákazníkov, ktoré vyjadrujú jeho spokojnosť respektíve nespokojnosť s produktom, v našom prípade absolventov vysokej školy.

Vyhodnotenie

Každý proces výroby produktov sa zameriava na spokojnosť zákazníka, snaží sa spĺňať jeho požiadavky. Na tento účel môžeme využiť metódou ktritických udalostí. Táto metóda škole zároveň pomôže určiť, v akých oblastiach by mala zmeniť študijný plán, prípadne doplniť predmet, nahradiť premet iným z takej oblasti aký firmy vyžadujú. Taktiež je možné zmerať spokojnosť s vystupovaním absolventa na verejnosti, jeho komunikáciu so spolupracovníkmi. Takýmito rôznymi pohľadmi získa škola posúdenie kvality z netradičnejších stránok. Je vhodné zisťovať aj osobnostné parametre, pretože absolvent vysokej školy ju prezentuje a v neposlednom rade by mal predstavovať istú úroveň.

==Hodnotenie podprocesu zabezpečovania podmienok pre štúdium==

Zabezpečovaním podmienok pre štúdium môžeme označiť materiálne vybavenie školy a atmosféru kotrá na škole vládne. Tie môžme hodnotiť formou pozorovania (2.5.8 Metóda pozorovania).

Aplikácia metódy pozorovania

Metóda pozorovania spočíva v záznamoch pozorovateľa do pozorovacieho hárku. Aplikácia tejto metódy je pre hodnotenie vybavenia školy najvhodnejšia, keďže ide o zaznamenávanie jednoduchých, videteľných a hmatateľných vecí. Aplikácia metódy môže spočívať tiež v pozorovaní študentov a pedagógov v rôznych situáciách, cez prestávky, na chodbách, v študovniach, bufetoch. Príklad pozorovacieho hárku je uvedený v prílohe C.

Vyhodnotenie

Metódou pozorovania vybavenia školy a školskej klímy získame prehľad o nedostatkoch a absencii pokrokovejších technológíí alebo hoci len lavičiek na chodbách, prípadne zístíme aký majú tieto nedostatky dopad na správanie sa študentov, ich motiváciu k učeniu sa.

Ďaľším zaujímavým ukazovateľom zabezpečovania podmienok pre štúdium je zabezpečenie študijných programov špecialistami. Pre tento podproces navrhujem metódu Benchmarkingu (2.5.4 Benchmarking).

Aplikácia metódy benchmarkingu

Ako objekt benchmarkingu som podľa zásad benchmarkingu (2.5.4 Benchmarking) vybrala zabezpečenie študijného programu špecialistami z praxe a zahraničnými pedagógmi. Objekt benchmarkingu môže byť vyberaný aj na základe identifikácie silných a slabých stránok podniku pomocou swot analýzy (2.5.6 Swot analýza).
Pri výbere partnera pre porovnávanie som si určila zamranie na české školy aby som zistila, či je možné aj do našich škôl dotiahnuť takýchto pracovníkov. Na presné určnie partnera pre porovnávanie je vhodné zostaviť si maticu kritérií, podľa ktorých budeme vyberať z množstva škôl. Ja som stanovila, že objektom porovnávania pre moje kritérium budú školy s rovnakým študijným programom – Kvalita produkcie. Počet týchto programov nieje vysoký, preto nieje potrebné rozhodovať sa na základe matice.
Po výbere partnera pre porovnávanie (môže ich byť aj viac) budeme metódou analýzy záznamov (2.5.10 Analýza záznamov) skúmať zisťované hodnoty. Je vhodné zisťovať informácie aj priamo na mieste metódou pozorovania, rozhovoru so zástupcami organizácie. Zistené hodnoty zapíšeme do tabuľky a porovnáme ich s vlastnými hodnotami a vyjadríme rozdiely, prípadne v poznámkach môžeme popísať aké sú príčiny týchto rozdielov.

V ďaľšom je potrebné určiť takzvané benchmarky ktoré sa má organizácia snažiť v najbližšom vyčlenenom období dosiahnuť.

V konečných fázach benchmarkingu by mali byť navrhnuté riešenia na dosiahnutie cieľov (benchmarkov). Tými v našom prípade môžu byť:

*preskúmanie trhu firiem
*výber najvhodnejších firiem zodpovedajúcich zameraniu našej školy
*realizácia stretnutí s firmami, zisťovanie ochoty spolupráce so školou, dohodnutie podmienok
*prispôsobenie podmienok požiadavkám odborných pracovníkov
*poskytnutie kvalitných študentov firme výmenou za spoluprácu

Po absolvovaní je vhodné monitorovať dosiahnutie výsledkov napríklad pomocou kontrolnej tabuľky.

Vyhodnotenie

Metóda benchmarkinu môže organizácii pomôcť zisiť ako robiť veci lepšie, ako nájsť najlepšie možné riešenia a zvýšiť jej kvalitu. V rámci použitého príkladu máme možnosť zistiť akých špecializovaných pracovníkov zbabezpečujú konkurenčné organizácie, na aké zdroje takýchto pracovníkov sa zameriavajú, ako často je možné realizovať výučbu odborníkmi. Tým že škola aplikuje metódu pre dotiahnutie špecializovaných pracovníkov, môže zvýšiť záujem zo strany študentov absolvovať prednášky a vzdelávať sa. Dá študentom pocit, že sa im dostane informácií, ktoré sú realizované v praxi.

'''ZÁVER'''

Hodnotenie kvality vysokých škôl predstavuje komplikovaný problém, ktorý sa týka celej spoločnosti. Jedná sa o neustály proces monitorovania, merania a vyhodnocovania širokospektrálnych ukazovateľov. Táto práca zhodnocuje len malú časť celého procesu, no zameranie aj na tie najmenšie časti procesov môže viesť k veľkým zmenám, ktoré pomôžu pedagógom aj študentom k vytváraniu kvalitných podmienok pre prijímanie a poskytovanie služieb. Poskytovanie služby vzdelávania je proces na ktorého výkone je študent ako zákazník priamym účastníkom a ktorý trvá. Preto je vhodné jeho priebeh neustále sledovať, vyhodnocovať a zlepšovať, skúmať možnosti inovácie, nové trendy.

V práci takéhoto rozsahu nieje možné detailne rozobrať kritériá hodnotenia celej školy ako organizácie výkonu služby, no verím, že aspoň ukážka využitia metód manažérstva kvality môže byť inšpiráciou pre hodnotenie iných kritérií aj z iného pohľadu ako z pohľadu hodnotenia veku garantov na vysokých školách. Prínosom takéhoto hodnotenia kvality by mala byť motivácia študentov k učeniu sa, motivácia učiteľov k výkonu svojho poslania a zabezpečenie takých podmienok za ktoré sa nebude musieť žiaden účastník vzdelávacieho procesu hambiť.

Zaujímavou myšlienkou pri čerpaní informácíí z rôznych zdrojov je zistenie akú závažnosť má hodnotenie akreditačnej komisie vo vyspelejších krajinách, kde sa každá škola snaží budovať meno a v provm rade produkovať kvalitných absolventov, nie dosahovať popredné miesta v rebríčkoch hodnotenia.

Metódy ktoré som vo svojej práci využila pre hodnotenie vybraných indikátorov by mohli byť vhodnými pre hodnotenie kvality vzdelávania prostredníctvom modelu výnimočnosti EFQM. Zaradením výkonnostných parametrov procesov by bolo možné získať ucelený obrázok o kvalite vzdelávacej inštitúcie.

'''ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY'''

[1] Zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách

[2] STN EN ISO 9000:2001 Systém manažérstva kvality, Základy a slovník

[3] Mateides, A. a kolektív: Manažérstvo kvality – história, koncepty, metódy. Epos, 2006. ISBN 80-8057-656-4

[4] Humajová, Z., Marošiová, L.: Model hodnotenia kvality školy. Občan a demokracia, 2006. ISBN 80-89140-12-2

[5] Pavlov, I.: Sebahodnotenie kvality školy. Metodické centrum Prešov, 1999. ISBN 80-8045-150-8

[6] Berry, L.L., Parasurman, A., Zeithaml, V.A.: The service – quality puzzle, Bussiness Horizons. [online] Publikované 1988. [citované 5. 6. 2011]. Dostupné z
<http://areas.kenan-
flagler.unc.edu/Marketing/FacultyStaff/zeithaml/Selected%20Publications/The%20Service-Quality%20Puzzle.pdf>.

[7] Nenadál, J.: Měření v systémech managementu jakosti. 2. doplnené vydanie. Management press, 2004. ISBN 80-7261-110-0

[8] KOŠTURIAK. Benchmarking. [online] Publikované 2010. [citované 5. 6. 2011]. Dostupné z <http://www.ipaslovakia.sk/slovnik_view.aspx?id_s=198>.

[9] Turek, I.: Kvalita vzdelávania. Iura Edition, 2009. ISBN 978-80-8078-243-6

[10] Chráska, M.: Metody pedagogického výzkumu – Základy kvantitativního výzkumu. Grada Publishing, 2007. ISBN 978-80-247-1369-4

Bílý, M., Šalgovičová, J.: Systémy manažérstva kvality na vysokých školách. Vivaeduca, 2009. ISBN 978-80-969827-8-3

Girmanová, L., Mikloš, V., Palfy, P., Petrík, J., Sütőová, A., Šolc, M.: Nástroje a metódy manažérstva kvality. 2009. ISBN 978-80-553-0144-0

Gitlow, H., Gitlow, S., Oppenheim, A., Oppenheim, R.: Tools and Methods for the improvement of Quality. Irwin. 1989. ISBN 0-256-05680-3

Ničkovič, R.: Metodológia pedagogického výskumu 1. Západoslovenské tlačiarne Nitra, 1967.

STN ISO 690 Dokumentácia. Bibliografické odkazy. Obsah, forma a štruktúra.

STN ISO 690-2 Informácie a dokumentácia. Bibliografické citácie. Časť 2: Elektronické dokumenty alebo ich časti.

Zelina, M.:Kvalita školy a mikrovyučovacie analýzy. OG – Vydavateľstvo Poľana, 2006. ISBN 80-89192-29-7

'''PRÍLOHY'''

KVALITA VZDELÁVANIA

2011-06-06T16:47:28Z

Katarina.balonova: Vytvorená stránka „{{Praca_uvod|2|Výber relevantného súboru nástrojov pre hodnotenie kvality vzdelávania|VZDELÁVANIE|KVALITA VZDELÁVANIA|APLIKÁCIA HODNOTIACICH METÓD KVALITY}} =KVAL…“

{{Praca_uvod|2|Výber relevantného súboru nástrojov pre hodnotenie kvality vzdelávania|VZDELÁVANIE|KVALITA VZDELÁVANIA|APLIKÁCIA HODNOTIACICH METÓD KVALITY}}

=KVALITA VZDELÁVANIA=

Kvalita vzdelávania predstavuje poskytovanie takého vzdelania, po ktorom sa absolvent zaručene uplatní na trhu práce. Ďaľším parametrom kvality vzdelávania je spokojnosť zákazníkov teda zamestnávateľov s absolventmi. Koniec koncov i úspešné uplatnenie sa na trhu práce predstavuje spokojnosť prvotných zákazníkov – študentov s kvalitou poskytnutej služby.

Turek [9] hovorí o kvalite vzdelávania následovné: „Kvalitné vzdelávanie je podmienkou na zabezpečenie permanentných inovácií stále kvalitnejších výrobkov a služieb.“

Kvalita vzdelávania teda priamo ovplyvňuje konkurencieschopnosť nášho trhu vo svete, čo je ďaľším dôvodom vyhodnocovania kvality poskytovaného vzdelávania.

==Základné pojmy==

Norma systémov manažérstva kavlity, základy a slovník definuje následujúce termíny [2]:

*Kvalita je miera s akou súbor vlastných charakteristík spĺňa požiadavky.
*Organizácia je firma, podnik, združenie, alebo skupina pracovníkov s usporiadanou právomocou, zodpovednosťou a vzťahmi.
*Organizačná štruktúra predstavuje usporiadanie zodpovednosti, právomocí a vzťahov medzi pracovníkmi.
*Zákazníkom môže byť organizácia alebo osoba, ktorá prijíma produkt.
*Proces identifikuje súbor vzájomne súvisiacich alebo vzájomne sa ovplyvňujúcich činností, ktoré transformujú vstupy na výstupy.

==Vzdelávanie ako služba==

Vzdelávcie inštitúcie sa vo vyspelých štátoch zvyknú vnímať ako súčasť služieb verejnosti a študenti prípadne rodičia (v závislosti od inštitúcie) sa nachádzajú v pozícii klientov a to nie len na pôdach súkromných škôl ale i štátnych a verejných. Ďaľším zákazníkom sú podniky a firmy, ktoré sú v podstate “odberateľmi“ absolventov.

Mateides [3] definuje službu takto: „Služba je proces, ktorého výsledkom nieje nový materiálový statok, ale zmena objektu, na ktorý služba pôsobí pričom táto zmena sa môže prejaviť až po určitom časovom odstupe.“

Vzdelávací proces ako služba mení vlastnosti osoby – študenta, ktorý sa priamo zúčastňuje na procese. Táto osoba je podľa Mateidesa objektom poskytovania služby [3].

==Vzdelávanie ako proces==

Keďže sa zameriavame na poskytovanie vzdelávania ako na službu zákazníkom, vnímame ho ako proces, výsledkom ktorého by malo byť dosiahnutie príslušného vzdelania. Do procesu vzdelávania je zapojených množstvo vstupov a výstupov, ktoré spoločne vytvárajú navzájom prepojené procesy. Preto je potrebné honotiť nielen výsledok procesu, ale podľa TQM aj samotný proces, vstupy a výstupy ktoré sa na ňom podieľajú.

Tak ako každý výrobý podnik, aj vysoká škola je tvorená riadiacimi, podpornými a hlavnými procesmi, ktorých príklad môžeme vidieť v prílohe B Mapa procesov. Jedným z hlavných procesov vzdelávacej organizácie je výchovno-vzdelávací proces. Je to proces, ktorý produkuje „výrobky“, teda vzdelaných študentov, pripravených svojou kvalifikáciou pre trh práce.

Hlavným cieľom vzdelávania by malo byť poskytovanie takých absolventov, ktorý sa zaručene uplatnia na trhu práce. V ďaľšej časti práce navrhnem niektoré možné kritériá na základe ktorých a ako výchovno-vzdelávací proces hodnotiť.

==Indikátory kvality vysokoškolského vzdelávania==

V Slovenskej republike sú jedinými hodnoteniami vzdelávacích inštitúcií výsledky pravidelných externých meraní pomocou ktorých sa zostavujú rebríčky úspešnosti škôl. Takéto údaje neposkytujú skutočný prehľad o kvalite. K dispozícii sú len informácie a počte študentov, vyučujúcich, počte škôl, úspešnosť študentov na súťažiach. Školy taktiež podstupujú pravidelne proces sebahodnotenia vo forme výročných správ, no v ňom uvádzajú opäť len vízie, plnenie cieľov, počty študentov, počty vyučujúcich. Pritom klientov zaujímajú celkom iné fakty, a to či sú vyučujúci dobre pripravení, či je na škole dobrá atmosféra, bezpečie, či funguje komunikácia, či je inštitúcia dostatočne vybavená, či sú študenti motivovaní.

Pre príklad je možné uviesť hodnotenie vysokých škôl nezávislým občianskym združením ARRA ktoré používa dáta zo správ Ministerstva školstva Slovenskej republiky, z ústavu informáií a prognóz školstva a databázy Web of Knowledge. ARRA uvádza vo svojej výročnej správe hodnotie kvality vzdelávania na základe:

*pomeru počtu študentov na vyučujúceho,
*zvlášť pomeru študentov k docentom a profesorom,
*pomeru počtu docentov a profesorom k všetkým učiteľom,
*pomeru počtu záujemcov o štúdium k plánovánému počtu prijatých študentov,
*pomeru počtu zapísaných študentov k počtu prijatých,
*podielu zahraničných študentov.

Ďalej hodnotí výskum takto:

*počet publikácií na pracovníka,
*počet citácií na pracovníka,
*podiel počtu absolventov doktorandského štúdia na počet všetkých študentov doktorandského štúdia,
*suma grantov na jedného pracovníka,
*suma zahraničných grantov na pracovníka.

Ďaĺšou hodnotriacou organizáciou je Akreditačná komisia ktorá je poverená ministerstvom školstva. Organizácia sleduje, posudzuje a nezávisle hodnotí kvalitu vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďaľšej tvorivej činnosti vysokých škôl.
Taktiež samotné ministerstvo školstva vypracuváva hodnotiacu správu, ktorá obsahuje správy o počtoch študentov, počtoch škôl, počet nezamestnaných spomína len komplexne, počete prihlásených študentov, počte zamestnancov, platoch zamestnancov, veku zamestnancov, vyčelnených finančných prostriedkoch, sociálnej podpore, hospodárení.

Tieto kritériá sa zameriavajú na všeobecné fakty, ktoré vytvárajú obraz len o malej časti celého procesu. Podľa Humajovej a Marošiovej by do vnútorného hodnotenia mala byť zapojená celá vzdelávacia komunita ako vedenie, pedagogický tím, zriadovateľia, školská rada, rada študentov, rodičov, miestna samospráva, partneri školy ale i potencionálny zamestnávatelia, ktorí sú taktiež klientmi.[4] Takéto hodnotenie by bolo najčitateľnejším, kedy sa všetci zúčastnení vzdelávacieho procesu orientujú na kvalitu nie len na dobré čísla v štatistikách.

Pavlov [5] tvrdí následovné: „Na strane škôl chýba ochota ktritického hodnotenia vlastnej práce vyučujúcich i vedenia.“

Je teda dostupných mnoho rôznorodých ukazovateľov kvality vzdelávania, no ich doplnením by bolo možné vytvoriť dokonalejší obrázok o každej jednej škole, ktorý by disponoval väčšou vypovedajúcou schopnosťou.

Teba sa zamerať na hlavné znaky kvality služieb ktoré podľa L. L. Berryho ovplyvňujú [6]:

*Hmotné prvky – vybavenie, priestory.
*Spoľahlivosť – dodávať službu presne, za dohodnutých podmienok.
*Vnímavosť – ochota voči zákazníkom, rýchlosť vyhovieť, pomoc zákazníkom.
*Kompetentnosť – kvalifikovanosť zamestnancov, odborné vedomosti, zdvorilosť voči zákazníkom, úcta.
*Citlivosť – individuálny prístup k zákazníkom, starostlivosť.

Je potrebné vybrať také ktiréria kvality, ktoré o kvalite vzdelávacej organizácie naozaj vypovedajú. Návrh možných kritérií obsahuje následujúca tabuľka.

Tabuľka obsahuje kritériá ktoré je možno vyhodnocovať. Kritériá sú zatrieďované k študentom, zamestnancom, zamestnávateľom, zabezpečovaniu podmienok pre štúdium a k študijným programom.

V ďaľšej časti práci za budem zaoberať hodnotením samotného výchovnovzdelávacieho procesu, preto vyberiem také kritéria, ktoré zodpovedajú jednotlivým podprocesom výchovnovzdelávacieho procesu (Obr.2 Príklad výchovno-vzdelávacieho procesu vysokej školy).

==Nástroje pre meranie a vyhodnocovanie kvality==

Ak sa kvlaita vzdelávania skúma v širšom zábere ako iba z hľadiska dosiahnutých študijných výsledkov, narazíme na nedostatok vhodných možností, ktorými by bolo možné merať a vyhodnocovať kvalitu vzdelávania, preto sa budeme zaoberať hľadaním nástrojov SMK často používaných vo výrobných podnikoch a snažiť sa v nich nájsť spôsoby aplikácie pre službu poskytovania vzdelávania.

===Metóda kritických udalostí===

Podľa Nenadála [7]: „ide o najlepší spôsob definovania požiadaviek zákazníkov a znakov ich spokojnosti.“

Táto metóda spočíva v definovaní negatívnych a pozitívnych skúseností spôsobených používaním určitého produktu.

Definovanie kritických udalostí predstavuje náročnosť na zdroje a je prácne, no podáva najspoľahlivejšie výsledky. Cieľom tejto metódy je čo možno najdokonalejšie vymedziť požiadavky zákazníkov. Prostrednícvom pozitívnych a negatívnych vyjadrení je potrebné zostaviť súbor takých znakov spokojnosti/nespokojnosti ktoré priamo ovplyvnili pocit zákazníka.

Požiadavky na kritické udalosti:

*interpretujú správanie sa produktu,
*udalosť by mala byť jasne špecifikovaná,
*nezameniteľná,
*musí predstavovať skúsenosť zákazníka.

===Mystery Shopping===

Predstavuje metódu skúmania zaobchádzania so zákazníkom. Pre túto metódu je určený človek, ktorý nieje skutočným zákazníkom, ale javí sa tak aby bolo možné zistiť zaobchádzanie so zákazníkmi. Touto osobou môže byť napríklad vedúci organizácie ale aj špeciálny konzultant s odbornými znalosťami v danom odbore.

Mystery shopper by sa mal venovať hlavne hodnoteniu procesu. Tento postup pozorovania sa opakuje niekoľkokrát aby sa predišlo skresleným informáciám. Je vhodné ak sa mystery shopper vžije do role rôznych zákazníkov s rôznymi požiadavkami, aby bol schopný objektívne zhodnotiť situáciu.

Tento spôsob hodnotenia môže priniesť obraz celkovom fungovaní a kvalite prostrednia v organizácii.

Postup pri realizácii mystery shopping:

*Treba zadefinovať čo chceme zisťovať. Napríklad čas obslúženia, vedomosti pracovníka o službe, zvorilosť pracovníka, prístup k neštandradným problémom.
*Je potrebné určiť časovú periódu počas ktorej budú dáta zbierané aby mali skutočnú vypovedajúcu hodnotu. Tie môžu byť zozbierané za mesiac ale i za pol rok v závislosti od intenzity poskytovania danej služby.
*Do dnotenia by malo byť zapojených čo možno najviac ľudí s požadovanou kvlaifikáciou, napríklad vrcholový manažmenť, špecialisti atď.
*Treba zostaviť kontrolný hárok pre mystery shoppers, do ktorého budú zaznamenávať pozorované informácie.
*Je vhodné použiť zozbierané informácie pre skutočný cieľ, nedovoliť vznik pochybností o špehovaní.

Treba brať do úvahy aj nedostatky tejto metódy, kedy zamestnanci, ak sa o monitorovaní dozvedia, môžu mať pocit prílišnej kontroly, špehovania. Ak mystery shopper nieje pozorný a správa sa podozrivo, zamestnanci ho môžu odhaliť a správať sa inak, čo pokazí konečný cieľ úlohy. Mysterry shoper môže byť tiež zaujatý a mať svoje postoje, ktoré niesú pri takomto pozorovaní vítané a môžu taktiež pokaziť konečný cieľ úlohy. V konečnom dôsledku môže byť externý špecialista z daného oboru drahý, čo treba brať do úvahy pri plánovaní metódy. Túto metódu môžeme v literatúre nájsť aj pod názvom silent shopping.

===Brainstorming===

Je metódou tvorby nápadov. Ide o kolektívnu metódu, kedy všetci jej účastníci besprostredne vyjadrujú svoje nápady a návrhy na riešenie určenej situácie.

Zásady brainstormingu:

*Prvou zásadou je zákaz kritiky nápadov, každý účastník má právo vyjadriť svoj návrh bez kritiky od ostatných.
*Druhá zásada je produkovať čo najviac nápadov, čím viac nápadov tým väčšia možnosť vyberať z nich najlepší, najlepšie nápady vznikajú ku koncu brainstormingu keď sa vyčerpajú nezaujímavé, ktoré však môžu viesť k tým najhodnotnejším.
*Tretia zásada spočíva z produkovania nápadov v kolektíve, pretože nápad jedného člena, môže podnietiť ďalšieho člena k inému nápadu.
*Štvrtou zásadou je rovnosť všetkých účastníkov s výnimkou človeka ktorý brainstorming vedie a zodpovedá zaň.

Postup brainstormingu podľa Mateidesa [3]:

*Vytvoriť skupinu účastníkov v počte 6 – 12 členov.
*Prizvať takých o ktorých je známe, že sú schopní byť nápadití, vynaliezaví a budú udávať tempo v uvádzaní námetov.
*Informovať účastníkov o téme tak, aby ich problém zaujal a aby sa k nemu vracali vo svojich myšlienkach.
*Na začiatku si skúsiť brainstorming na jednoduchom príklade aby sa odstránilo počiatočné napätie.
*Moderátor počas priebehu brainstormigu upozorňuje na dodržiavanie zásad.
*Námety moderátor zapisuje viditeľne pred účastníkov, aby sa mohli vzájomne inšpirovať.
*Záverečné hodnotenie námetov odborníkmi ktorí vylúčia nereálne námety . Celkový počet námetov, ktoré bývajú predmetom záverečných hodnotiacich úvah, býva okolo 10 – 15%.

===Benchmarking===

Benchmarking predstavuje nástroj zisťovania najlepších dosiahnutých hodnôt v danej problematike, kedy je možné podľa týchto hodnôt aj navrhnúť vhodné lepšie riešenie pre podnik. Pri tejto metóde sú indentifikované benchmarky, čo sú podľa Košturiaka referenčné body pre meranie najlepších výkonov a benchmarking je metodické porovnávanie procesov a výrobkov daného podniku s najlepšími podnikmi.

Benchmarkingové analýzy môžu podľa Košturiaka [8] predstavovať:

*Interný benchmarking – ide v podstate o pravidelné vyhodnocovanie (audit) vývoja výrobného systému – zlepšovanie alebo zhoršovanie vybraných ukazovateľov.
*Benchmarking zameraný na konkurenciu – porovnávajú sa vybrané ukazovatele s konkurentmi (priekopníkom v tomto smere bola firma Xerox).
*Benchmarking zameraný na priemyselné odvetvie (napr. Štúdia automobilových výrobcov od MIT – štíhla výroba – Womack, Ross).
*Benchmarking zameraný na najlepších na svete bez rozdielu odboru podnikania – globálny benchmarking zameraný na svetovú triedu.

Turek [9] odporúča pri benchmarkingu tento postup:

*Plánovanie
**identifikovať na čo sa benchmarking použije,
**indentifikovať s kým sa chce podnik porovnávať,
**určiť vhodnú metódu ziskavania informáciia zrealizovať ju.
*Analýza
**určiť rozdiel v sledovaných indikátoroch,
**navrhnúť úroveň kvality sledovaných indikátorov (benchmarky).
*Integrácia
**zverejniť výsledky benchmarkingu,
**navrhnúť reálne ciele.
*Akcia
**navrnúť plány na dosiahnutie cieľov (benchmarkov),
**realizovať plány a monitorovať pokrok,
**v prípade potreby upraviť benchmarky.
*Uvedenie do praxe
**nové postupy ktoré viedli k dosiahnutiu benchmarkov, sa stávajú bežnou súčasťou práce.

Benchmarking je teda založený na učení sa od lepších. Nie je kreatívnou metódou o tvorení vlastných nápadov. Mal by byť pomocným nástrojom z metód manažérstva kvality. Pri benchmarkingu by mali byť dodržiavané určité zásady.

Nenadál [7] definuje zásady takto:

*Legálnosť – nevyžadovať interné informácie, obchodné tajomstvá.
*Vzájomná výmena – poskytnúť informácie o našej firme ktoré žiadame od porovnávanej firmy.
*Dôveryhodnosť – nešíriť získané informácie bez súhlasu druhej strany.
*Využitie – získané informácie by mali byť využívané k benchmarkingovému účelu, nie zneužívané.
*Príprava – benchmarking má byť plánovaný a patrične pripravovaný, je vhodné poskytnúť partnerom podklady aby sa mohli na benchmarking pripraviť.
*Ukončenie – ukončenie porovnávania a získavania informácií by malo prebiehať v dohodnutom termíne a k spokojnosti všetkých zúčastnených.

===Added Value===

Ide o metódu pridanej hodnoty, kedy sa skúma čo proces produktu dal. Prezentuje teda porovnanie vstupných a výstupných hodnôt, čím sa získa obraz o hodnote produktu.

Čím je pridaná hodnota vyššia, tým je prirodzene výsledný produkt kvalitnejší, pretože prinesie vyšší osoh.
Pridaná hodnota môže predstaovať aj nulovú hodnotu, kedy sa pondniku nepodarilo svojou činnosťou prispieť k zveľaďovaniu produktu.

Cieľom organizácie, by mala byť maximalizácia pridenej hodnoty produktov.

===Swot analýza===

Turek [9] definuje swot analýzu ako „komplexnú metódu kvalitatívneho vyhodnocovania všetkých relevantných stránok fungovania organizácie“.

Touto analýzou definuje (hodnotí) organizácia svoje silné, slabé stránky, možnosti a ohrozenia. Silné stránky predstavujú v čom je organizácia dobrá, slabé hovoria o jej nedostatkoch. Možnosťami možno definovať také udalosti ktoré môže organizácia využiť a vyťažiť z nich. Pod hrozbami sú uvádzané vplyvy okolia na organizáciu. Pri identifikácii položiek pre jednotlivé stránky podniku môže byť veľmi efektívne využitá metóda brainstormingu.

Organizácia by sa mala zaoberať otázkami ako využiť silné stránky a možnosti vo svoj prospech a ako odstraňovať alebo znižovať slabé stránky a hrozby. Hlavným prínosom metódy je ohodnotenie súčasného a budúceho postavenia prostredníctvom veľkého množstva informácií. Hodnotenie swot analýzou môže viesť k výraznému skvalitneniu organizácie.

===Dotazníková metóda===

Je metódou zberu informácií písomnou formou, kedy respondenti odpovedajú na vopred pripravené otázky. Dotazník by mal byť premyslene zostavený, odborne overený a vhodne použitý.

Turek [9] odporúča takýto postup tvorby dotazníka:

*Určiť ciele dotazníka, určiť čo sa chceme dozvedieť.
*Vymedziť pre koho je dotazník určený, pre aký počet a typ respondentov a poznať ich charakteristiku.
*Navrhnúť položky dotazníka, zistiť čo a ako sa budeme pýtať.
*Overiť dotazník na skúšobnej vzorke, zistiť ako dlho trvá vypľňanie dotazníka, či sú položky primerané, upraviť také otázky na ktoré respondenti často odpovedali „neviem“.
*Dať vyplniť dotazník respondentom, pred samotným vypĺňaním je vhodné požiadať o pravdivosť, zodpovednosť, pozornosť, informovať na čo budú zozbierané dáta použité, dať návod na vypĺňanie.
*Analyzovať a triediť získané údaje.

Chráska [10] definuje tieto najdôležitejšie požiadavky pri konštrukcii dotazníka:

*položky musia byť zrozumiteľné, treba brať ohľad na to, akým respondentom je dotazník určený,
*formulácia položiek musí byť zrozumiteľná, nesmie nastať situácia kedy ju respondent môže chápať viacerými spôsobmi,
*ak sú formulované otázky, kde si dotazujúci pýta odpoveď na otázku prečo, je vhodné aby bola otázka preskúmaná výskumníkom,
*dotazník by nemal byť rozsiahly a mal by zisťovať len také údaje, ktoré nieje možné zistiť iným spôsobom,
*otázky by nemali byť sugestívne, to znamená nemali by svojou formuláciou nabádať ako má byť na ne odpovedané,
*úspech dotazníka zabezpečí motivácia respondentov, ktorí sú ochotní pravdivo odpovedať na položky,
*dotazník by mal obsahovať pokyny k vypĺňaniu,
*treba dbať na to aby získané údaje boli vyhonotiteľné a spracovateľné,
*dotazník by mal začínať jednoduchými otázkami, najdôležitejšie položky by sa mali umiestniť do stredu dotazníka.

===Metóda pozorovania===

Spočíva v sledovaní a skúmaní rozličných situácií, javov, predmetov, prostredia. Pozorovateľ by mal byť sústredený, mal by vedieť čo bude pozorovať, prečo bude pozorovať a ako. Dôležitými parametrami pozorovania sú objektívnosť, systematickosť a dôslednosť aby nedošlo k skresleniu a nedôverihodnosti sledovaných informácií. Existuje pozorovanie štuktúrované a neštuktúrované.

Štruktúrované pozorovanie
O štruktúrované pozorovanie ide vtedy, ak pozorovateľ presne vie čo bude pozorovať a je na to pripravený. Takémuto pozorovaniu predchádza príprava a plánovanie, prípadne osvojenie si pozorovanej problematiky. Pripravuje sa pozorovacia tabuľka do ktorej sú vpísané všetky možné alternatívy ktoré môžu pri pozorovaní nastať. Pre lepšie štatistické vyhodnocovanie sa môžu používať posudzovacie škály, kedy sa pozorovateľ prikláňa určitou váhou k názorom. Často sa používa numerická škála kedy vyjadruje svoj názor určitým číslom. Pre objektívnosť pozorovania je vhodné ak pozorujú viacero nezávislých pozorovateľov.

Neštruktúrované pozorovanie
Spočíva v pozorovaní bez predpripravených cieľov a hárkov, kedy si pozorovateľ až v priebehu pozorovania určí čo bude pozorovať podľa situácií ktoré nastanú. Takéto pozorovanie sa vykonáva ak sa ide pozorovať niečo po prvý krát alebo z iného hľadiska.

===Analýza záznamov===

Ide o analyzovanie záznamov nameraných benchmarkingovou metódou od oslovených organizácií.

Použitie metódy:

*ekonomické triedenie porovnávaných údajov,
*analyzovanie ukazovateľov výkonnosti,
*triedenie informácií z rozličných zdrojov,
*odhaľovanie príčin problémov.

Metóda pomáha k vytvoreniu základu informácií voči ktorému sú porovnávané iné informácie, zväčša organizácie ktorá chce zistiť svoj stav.

===Histogram===

Namerané dáta môžeme prezentovať vo veľmi prehľadnej forme prostredníctvom histogramu početností. Chráska [10] ho definuje takto: „Histogram je stĺpcový diagram, kedy na vodorovnú os x zobrazujeme namerané hodnoty a na zvislú os y početnosť nameraných hodnôt.“

Šírka stĺpcov histogramu zodpovedá šírke intervalu a ich výška početnosti hodnôt v danom intervale. Histogrammi možno prezentovať dáta pri analýze spôsobilosti procesov.

===Box-plot===

Alebo krabicový graf predstavuje grafickú metódu prezentácie dát pomocou mediánu a kvartilu. Medián je stredná hodnota. Chráska [10] o nej hovorí „ako o hodnote ktorá oddeľuje polovicu vyšších hodnôt od polovice nižších“. Kvartily poznáme horný a dolný. Dolný kvartil je hodnota, ktorá oddeľuje štvrtinu najmenších hodnôt a horný kvartil je je hodnota, ktorá oddeľuje štvrtinu najvyšších hodnôt.

Kvartilový graf nám zobrazuje informácie o najvyššej a najnižšej nameranej hodnote, vymedzuje horný a dolný kvartil ktorý určuje horná a spodná hrana krabice grafu. Medián nájdeme odelený vodorovnou čiarou v krabici. Krabica grafu má takú šírku, aká je početnosť v súbore dát.
Tieto grafy sú vhodné pre porovnávanie nameraných súborov dát.

===Koláčový diagram===

Populárny spôsob vizuálneho prezentovania údajov ako efektívny prostriedok na znázornenie veľkosti individuálnych častí k ostatným častiam a celku. Využíva sa najmä pri prezentácii štatistických údajoch, výsledkoch ankiet a na získanie prehľadného obrazu o analyzovanej situácii.[3]

Zostrojenie koláčového diagramu:

*Zozbieranie údajov.
*Sčítanie všetkých hodnôt, tie dohromady predstavujú celý graf.
*Prepočítanie percentuálneho podielu získaných hodnôt.
*Prepočítanie rozsahu stupňov kružnice diagramu pre každú hodnotu ktorú chceme prezentovať.
*Zostrojenie diagramu.

===Stĺpcový graf===

Ide o graf ktrorý pozostáva zo stĺpcov vyjadrujúcich počet dosiahnutia určitých hodnôt kotoré chceme porovnávať. Šírka stĺpcov je rovnaká

Stĺpcové diagramy môžu byť užitočnou pomôckou na pochopenie skúmaného objektu. Môžu nám zobraziť objekt, ktorý podlieha nášmu záujmu a poskytnúť pohľad na skúmané procesy. [3]

Výber relevantného súboru nástrojov pre hodnotenie kvality vzdelávania

2011-06-06T16:41:55Z

Katarina.balonova: Vytvorená stránka „{{Hlavička_FM |{{PAGENAME}} |Katarína Balonová |doc. Ing. Peter Ponický, CSc. |2010/2011 |Bakalárska práca |Manažérstvo kvality produkcie }} {{Praca_uvod|1|Výber …“

{{Hlavička_FM
|{{PAGENAME}}
|Katarína Balonová
|doc. Ing. Peter Ponický, CSc.
|2010/2011
|Bakalárska práca
|Manažérstvo kvality produkcie
}}

{{Praca_uvod|1|Výber relevantného súboru nástrojov pre hodnotenie kvality vzdelávania|VZDELÁVANIE|KVALITA VZDELÁVANIA|APLIKÁCIA HODNOTIACICH METÓD KVALITY}}

{{abstrakt
|Bakalárska práca sa zaoberá návrhom nástrojov a metód, ktoré sú vhodné pre hodnotie kvality vysokoškolského výchovno-vzdelávacieho procesu. Cieľom práce je navrhnúť také nástroje a metódy manažérstva kvality, ktoré je možné využiť v oblasti vzdelávania. Práca charakterizuje princíp výkonu vysokoškolského vzdelávania. Vzdelávanie je vysvetlené ako proces poskytovania služby verejnosti. Výsledkom práce je vyčlenenie kritérií hodnotenia pre jednotlivé podprocesy vzdelávania. Následne sú zrealizované praktické ukážky hodnotenia vhodnými metódami. Každý príklad je zhodnotený z hľadiska prínosov aplikovaných metód. V závere sú spomenuté ďalšie alternatívne možnosti využitia manažérstva kvality pre vzdelávanie a zhodnotenie prínosov pre oblasť vzdelávania.
|The bachelory thesis deals with proposal of tools and methods, which are avaiable for academical educational process quality valuation. The aim of the thesis is to suggest Quality Management tools and methods, which are applicable in education sphere. The thesis defines the principle of the academical education performance. The education is described as public service delivering. The result of the thesis is severance of the valuation criterias for every single education process. Practical samples of suitable valuation are realized consequently. Each example is considered in term of applied methods addition. Finally, there are mentioned another Quality Management alternatives for education and valuation in education sphere.
}}
__TOC__

'''ÚVOD'''

Prostredie vysokých škôl sa v posledných obdobiach stáva čoraz viac konkurenčným. Prioritou vsokých škôl by malo byť udržanie určitej úrovne medzi vzdelávacími inštitúciami tohto typu. Takéto postavnie dosiahnu poskytovaním takého vzdelania, ktoré zaručí úspešné uplatnenie absolventov v praxi. Škola si musí uvedomovať svoju zodpovednosť za poskytovanie vzdelávania a snažiť sa vytvárať prostredie, ktoré motivuje študentov k štúdiu, zabezpečovať kvalifikovaných pracovníkov, dostatočné vybavenie pre výkon vzdelávania, neustále zlepšovať a hľadať nové riešenia ako skvalitniť proces vzdelávania. Na to, aby bolo zabezpečené vhodné prostredie pre štúdium je potrebné pravidelne hodnotiť kavalitu všetkých vstupov, výstupov a procesov prebiehajúcich v inštitúcii. Výsledky hodnotenia môžu škole pomôcť odhaliť aj také problémy na ktoré by jednotlivo sama neprihliadala. V rámci práce s verejnosťou je nevyhnutné ju informovať o záveroch hodnotenia. Sprístupnenie takýchto informácií dáva záujemcom o štúdium možnosť vybrať si najlepšiu podľa ich požiadaviek.

Prvá kapitola obsahuje opis vysokoškolského vzdelávania podľa zákona o vysokých školách, spomína organizačné usporiadanie, výkon a znaky vysokoškolského vzdelávania. Ďalej je vysvetlená kvalita vzdelávania, vzdelávanie z pohľadu služby a procesu, tiež sú vysvetlené základy metód pre meranie a hodnotenie kvality. Následne v tretej kapitole je na príkladoch použitý vybraný súbor metód pre niektoré znaky kvality vzdelávania. Cieľom mojej práce je predstaviť možnosť použitia nástrojov manažérstva kvality pre vyhodnocovanie znakov kvality vzdelávania.

Je samozrejmé, že kvalita vzdelávania predstavuje kvalitu celého vzdelávacieho systému ktorého súčasťou je štát, verejnosť, regióny, spoločnosť ako taká. Začať od organizácie samotnej a od jej najmenších súčastí je najvhodnejšie, aby ako celok mohla hrdo vystupovať pred verejnosťou a pýšiť sa svojimi absolventmi ktorí ju budú s radosťou reprezentovať a šíriť jej dobré meno.

= VZDELÁVANIE =

Vzdelávací proces je širšie chápaný ako proces výchovy a vzdelávania, ktorého cieľom je nielen osvojenie si vedomostí, získanie zručností ale i vytváranie hodnotových, postojových, citových, vôlových štruktúr osobnosti a dosiahnutie zmeny v správaní i konaní.

Poskytovateľom vysokoškolského vzdelávania sú vzdelávacie organizácie, zvané vysoké školy. Podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, sú vysoké školy vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne [1].

Predmetom ich hlavnej činnosti je teda poskytovanie vysokoškolského vzdelávania, umožnenie vedeckej alebo tvorivej činnosti. Vysoké školy majú rozvíjať múdrosť, tvorivosť, upevňovať osobnosť, nabádať k dobru a zabezpečovať vhodné podmienky pre výkon týchto činností.

Taktiež podľa zákona majú vysoké školy výhradné právo prijímať uchádzačov o vysokoškolské vzdelávanie, udeľovať akedemické tituly a vedecko-pedagogické tituly [1].
== Organizačné usporiadanie vysokoškolského vzdelávania ==
Príklad organizačného usporiadania vysokoškolského vzdelávania je uvedený v prílohe A.

Orgánmi vysokej školy sú zákonom učení [1]:
*Rektor,
*Akademický senát vysokej školy,
*Vedecká a umelecká rada vysokej školy,
*Disciplinárna komisia vysokej školy.

Rektor je štatutárnym orgánom vysokej školy, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Rektor za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu vysokej školy. Ďaľej zriaďuje, zlučuje, nariaďuje splynutie súčastí VŠ, predkladá správnej rade VŠ návrh rozpočtu VŠ, udeľuje vedecko-pedagogoický titul alebo umelecko-pedagogický titul “docent“, predkladá ministrovi návrhy na vymenovanie profesorov, poveruje do zvolenia nového dekana osobu na návrh akademického sneátu fakulty, určuje plat dekanov fakúlt. Rektora zastupujú prorektori v rozsahu určenom rektorom. Prorektrov vymenúva a odvoláva rektor.

Vedúcimi zamestnancomi VŠ sú kvestor a vedúci súčastí VŠ. Kvestor zabezpečuje a zodpovedá za hospodársky a dministratívny chod VŠ a koná v jej mene. Je priamo podradený rektorovi.
Akademický senát vysokej školy je tvorený zo zástupcov akademickej obce, pričom má najmenej 15 členov, z ktorých jednu tretinu tvoria študenti, a každá fakulta má zastúpenie rovnakým počtom členov. Člení sa teda na zamestnaneckú časť a študenskú časť. Akademický senát schvaľuje návrh rektora na zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zrušenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla vysokej školy, fakulty. Ďaľej akademický senát schvaluje na návrh rektora vnútorné predpisy školy, volí kandidáta na rektora, navrhuje odvolanie rektora z funkcie, schvaľuje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie prorektorov a členov vedeckej rady, schvaľuje návrh rozpočtu VŠ, kontroluje hospodárenie s finančnými prostriedkami, vyslovuje súhlas s návrhom štatútu správnej rady, schvaluje návrh na členov správnej rady, schvaľuje návrhy na úkony pred ich predložením správnej rade, schvaľuje dlhodobý zámer VŠ, schvaľuje výročnú správu VŠ o činnosti a hospodárení, prerokúva návrh študijných programov na VŠ, schvaľuje podmienky prijatia na štúdium, volí zástupcu VŠ do Rady vysokých škôl, jeho študentská časť volí zástupcu VŠ do Študentskej rady vysokých škôl.

Vedecká rada je zložená z členov ktorých vymenúva a odvoláva rektor, ktorý je jej predsedom. Vedecká rada prerokúva dlhodobý zámer VŠ, hodnotí úroveň školy vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia, schvaľuje návrh študijných programov, schvaľuje odborníkov, ktorí majú právo skúšať na štátnych skúškach pre študijné programy na VŠ, schvaľuje kritériá na vyhodnotenie splnenia podmienok získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu “docent“ a “profesor“, prerokúva návrhy na vymenovanie profesorov, schvaľuje všeobecné kritériá na obsadzovanie funkcií profesorov a docentov, schvaľuje návrhy rektora na obsadzovanie funkcií hosťujúcich profesorov, navrhuje rektorovi udeliť čestný titul, schvaľuje na návrh predsedu vedeckej rady rokovací poriadok vedeckej rady VŠ, rokuje o otázkach, ktoré jej predloží predseda vedeckej rady VŠ.

Disciplinárna komisia prerokúva disciplinárne priestupky študentov VŠ, ktorí nie sú zapísaní na žiadnom študijnom programe na fakulte a predkladá návrh na rozhodnutie rektorovi.
Správna rada VŠ je orgán, ktorý podporuje posilňovanie väzby verejnej vysokej školy a spoločnosti. Uplatňuje a presadzuje zohľadňovanie verejného záujmu v činnosti verejnej vysokej školy, najmä v súvislosti s využívaním jej majetku a finančných prostriedkov poskytnutých verejnej vysokej škole štátom. Má štrnásť členov, ktorých vymenúva a odvoláva minister. Šesť členov správnej rady navrhuje na vymenovanie rektor so súhlasom akademického senátu verejnej vysokej školy. Šesť členov správnej rady vyberie minister po vyjadrení rektora. Do správnej rady sa navrhujú najmä predstavitelia verejného života vrátane predstaviteľov podnikateľskej oblasti a územnej samosprávy a ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za školstvo, financie, hospodárstvo a sociálnu oblasť. Jedného člena správnej rady navrhuje na vymenovanie zamestnanecká časť akademického senátu verejnej vysokej školy a jedného člena študentská časť akademického senátu verejnej vysokej školy. Návrh na odvolanie člena správnej rady dáva ministrovi ten orgán, ktorý ho navrhol na vymenovanie. Správna rada dáva písomný súhlas na nadobudnutie majetku, uzavretie úveru. Vyjadruje sa k dlhodobému zámeru VŠ, výročnej správe o činnosti. Jej členovia majú právo navrhovať kandidátov na rektora, schvaľujú rozpočet VŠ, určujú plat rektora [1].

Vysoká škola sa môže ďalej členiť na:
*fakulty,
*iné pedagogické, výskumné, vývojové, umelecké a informačné pracoviská,
*účelové zariadenia.

Fakulta rozvíja študijný odbor alebo viacero príbuzných alebo súvisiacich študijných odborov a uskutočňuje jeden štdudijný program alebo viac študijných programov v týchto odboroch. Predstaviteľom fakulty je dekan, riadi ju a koná v jej mene. Dekan za svoju činnosť zodpovedá rektorovi, ktorý ho na návrh akademického senátu fakulty vymenúva a odvoláva.
Vedúcimi zamestnancami fakulty sú tajomník fakulty a vedúci pedagogických, výskumných , vývojových alebo umeleckých, informačných pracovísk. Tajomník fakulty zabezpečuje hodpodársky a administratívny chod fakulty. Je priamo podriadený dekanovi.

Akademický senát fakulty je zastupiteľským orgánom akademickej obce fakulty. Tvorí ju zamestnanecká a študentská časť. Senát fakulty má rovnaké práva voči fakulte ako senát VŠ voči vysokej škole, t. j. schvaľuje návrhy dekana, volí kandidáta na dekana, navrhuje odvolanie dekana, schvaľude dlhodobý zámer fakulty, schvaľuje vymenovanie a odvolanie prodekanov, schvaľuje výročnú správu o činnosti fakulty, volí zastupcu fakulty do rady vysokých škôl.
Vedeckú radu fakulty vymenúva a odvoláva dekan, ktorý je zároveň jej predsedom. Vedecká rada fakulty ma rovnaké práva v rámci fakulty ako vedecká rada v rámci školy, prerokúva dlhodobý zámer fakulty, hodnotí úroveň fakulty, schvaluje návrh študijných programov v rámci fakulty, prerokúva kritériá na získanie titulu docent a profesor, kritériá na obsadenie miest docentov a profesorov.

Disciplinárna komisia fakulty preokúva disciplinárne priestupky študentov zapísaných v študijnom programe uskutočňovanom na fakulte.
Špecializované výučbové zariadenie vysokej školy slúži na praktickú výučbu v študijných odboroch. Sú buď súčasťou vysokej školy alebo fakulty, alebo samostatná právnická osoba založená vysokou školou, napríklad zdravotnícke zariadenie, cvičná škola, lesnícky podnik, poľnohospodársky podnik a podobne.
Špecializované výskumné a vývojové pracoviská, umelecké pracoviská slúžia na zabezpečenie prenosu výsledkov vysokoškolskej vedy, techiky a umenia do praxe. Ich cieľom je prepojenie škôl s praxou [1].

== Výkon vzdelávania ==

Záujemcovia o štúdium majú možnosť vyberať si z rôznych študijných odborov – oblastí ktoré je možné na vysokých školách študovať.

Zákon vymedzuje študijný odbor vlastnosťami ktoré charakterizujú oblasti, rozsah vedomostí, schopností a zručností, ktoré profilujú absolventa [1].

Zoznam odborov ktoré je možno vysokou školou poskytovať vydáva ministerstvo. Vzdelanie v študijnom odbore je možné získať prostredníctvom akreditovaného študijného programu. Vzdelávacie študijné programy sú uskutočňované na fakultách VŠ v dennej alebo externej forme.

Denná forma štúdia je podľa zákona o vysokých školách charakterizovaná dennou účasťou študenta na vzdelávacích činnostiach. Externá forma štúdia je charakterizovaná prevažne samostatným štúdiom a konzultáciami [1].

Program môže prebiehať:

*prezenčnou metódou – priamy kontakt študenta a učiteľa,
*distančnou metódou – komunikácia prostrednícvom komunikačných prvkov (počítačové siete).

Vzdelávanie je teda vykonávané prostredníctvom študijného programu, ktorý tvorí súbor vzdelávacích činností:

*prednáška,
*seminár (cvičenie),
*dizertačná práca, diplomová práca,
*projektová práca, laboratórna práca,
*stáž, exkurzia, odborná prax.

Prednáška predstavuje vysokošlskú formu výučby formou prednášania danej témy širokému publiku. Prostrednícvom tohto procesu sa študenti učia problematiku, získavajú nové informácie ktoré prakticky využijú na seminároch. Seminár alebo cvičenie má študenta prakticky naučiť aplikovať infromácie z prednášky ktorú môžu formou laboratórnych a projektových prác dokumentovať ako výskumnú činnosť naučenej problematiky.
Stáž a odborná prax je pre študentov možnosť otestovať svoje poznatky v praxi a pripraviť sa tak na požiadavky zamestnávateľských firiem, nabrať praktické zručnosti a skúsenosti.

Štúdium prebieha počas akademického roka ktorý začína 1. septembra a končí 31. augusta nasledujúceho roka. Akademický rok sa člení na dva smestre alebo tri trimestre. Časové a obsahové rozloženie študenta vymedzuje študijný plán.

Štúdium je organizované pomocou kreditového systému. Podľa zákona o vysokých školách sú kredity číselné hodnoty priradené jednotkám študijného programu vyjadrujúce množstvo práce potrebnej na ich absolvovanie. Štandardná záťaž študenta za celý akademický rok je vyjadrená počtom 60 kreditov, za semester 30 kreditov a za trimester 20 kreditov [1].

Jendým z výsledkov vzdelávacieho procesu študenta je vypracovanie záverečnej práce (bakalárskej, diplomovej alebo dizertačnej), ktorá vypovedá o jeho schopnosti využiť získané poznatky a ukončiť štúdium v danom stupni. Druhým je absolvovanie záverečnej skúšky.

== Stupne vzdelávania ==

V SR poskytujú vysoké školy vzdelávanie prostredníctvom akreditovaných študijných programov troch stupňov. V prvom stupni je to bakalársky študijný program, v druhom magisterský, inžiniersky a doktorský študijný program, v treťom je to doktorandský študijný program.

=== Bakalársky študijný program ===

Ide o program prvého stupňa vysokoškoského vzdelania. Podľa zákona o vysokých školách sa zameriava na získanie teoretických poznatkov a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia a na zvládnutie ich použitia pri výkone povolania alebo pri pokračovaní v nadväzujúcom vysokoškolskom štúdiu. Študijný program trvá najmenej tri roky, najviac štyri. Program je ukončený záverečnou bakalárskou prácou. Absolvent získava titul bakalár, Bc [1].

===Magisterský, inžiniersky a doktorský študijný program===

Predstavuje druhý stupeň vysokoškolského vzdelania. Je definovaný ako program ktorý sa zameriava na získanie teoretických a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia a na rozvíjanie schopnosti ich tvorivého uplatňovania pri výkone povolania alebo pri pokračovaní vo vysokoškolskom štúdiu
podľa doktorandského študijného programu. Program trvá najmenej jeden rok a najviac tri. Celkovo spolu s bakalárskym študijným programom trvá najmenej päť rokov. Záverečnou prácou je diplomová práca. Absolvent získa podľa programu titul inžinier („Ing.”), inžinier architekt („Ing. arch.“) doktor všeobecného lekárstva („MUDr.“), doktor zubného lekárstva („MDDr.“), doktor veterinárskeho lekárstva („MVDr.“), magister („Mgr.“), magister umenia („Mgr. art.“) [1].

=== Doktorandský študijný program===

Doktorandský študijný program je programom tretieho stupňa štúdia. Podľa zákona sa program zameriava na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Program trvá v dennej forme najmenej tri a najviac štyri roky. V externej forme trvá päť rokov. Program prebieha individuálne pod vedením školiteľa. Záverečnou prácou je dizertačná práca. Ukončenie je dané vykonaním dizertačnej skúšky. Absolvent získa podľa programu titul doktor („PhD.“), doktor umenia („ArtD.”), licenciát teológie („ThLic.“), doktor teológie („ThDr.“) [1].

==Ďaľšie znaky vysokoškolského vzdelávania==

Právo študovať na VŠ má každý občan ak splní podmienky prijatia, pričom základnou podmienkou podľa zákona je získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania [1].

Škola môže určiť ďaľšie podmienky pre prijatie. Uchádzačom, ktorí splnili podmienky prijatia sa umožňuje podstúpiť prijímacie konanie. Po prijatí je možné uchádzača zapísať na štúdium.Vysoké školy môžu prijímať zahraničných študentov bez prijímacieho konania v súlade s podmienkami výmenného programu.

Zákon o VŠ dovoľuje študentom za určitých podmienok študentom prerušiť štúdium, pričom o dĺžke prerušenia hovorí študijný poriadok.

Zamestnancami vysokých škôl sú vysokoškolskí učitelia, výskumní pracovníci, umeleckí pracovníci a ostatní zamestnanci. Vysokoškolských učiteľov tvoria funkcie profesor, docent, odborný asistent, asistent a lektor. Výskumných pracovníkov zamestnáva škola pre plnenie úloh vo vede a umení.

Financovanie vysokých škôl je realizované zo štátneho ropočtu. Zákon hovorí o poskytovaní dotácií ministerstvom na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov, na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť, na rozvoj vysokej školy a na sociálnu podporu študentov [1].

Výber relevantného súboru nástrojov pre hodnotenie kvality vzdelávania (Zadanie)

2011-06-06T16:34:33Z

Katarina.balonova:

{{Zadanie_BP_KMMK
|Katarína Balonová
|Manažérstvo kvality produkcie
|Výber relevantného súboru nástrojov pre hodnotenie kvality vzdelávania
|#úvod
#organizačné usporiadanie a výkon vzdelávania v konkrétnej vzdelávacej forme
#podstatné rysy tohto typu vzdelávania
#kvalita vzdelávania
#vyhodnocovacie a meracie nástroje SMK
#výber najvhodnejších nástrojov a metód vhodných pre posudzovanie kvality vzdelávania
#ukážka praktického použitia vybraného súboru metód a nástrojov
#vyhodnotenie použitého príkladu
#závery
|# Gitlow, H., Gitlow, S., Oppenheim, A., Oppenheim, R.: Tools and Methods for the improvement of Quality. Irwin. 1989. ISBN 0-256-05680-3
# Ničkovič, R.: Metodológia pedagogického výskumu 1. Západoslovenské tlačiarne Nitra, 1967.
# Chráska, M.: Metody pedagogického výzkumu – Základy kvantitativního výzkumu. Grada Publishing, 2007. ISBN 978-80-247-1369-4
|Katedra manažérstva kvality, Fakulta mechatroniky, TnUAD
|Doc. Peter Ponický, PhD.
|Doc. Peter Ponický, PhD.
|17. 12. 2010
|Doc. Peter Ponický, PhD.|KMMK FM TnUAD|Doc. Ing. Jozef Tkáč, PhD.
}}

Výber relevantného súboru nástrojov pre hodnotenie kvality vzdelávania (Zadanie)

2011-06-06T16:32:35Z

Katarina.balonova: Vytvorená stránka „{{Zadanie_BP_KMMK |Katarína Balonová |Manažérstvo kvality produkcie |Výber relevantného súboru nástrojov pre hodnotenie kvality vzdelávania |#úvod #organizačné …“

{{Zadanie_BP_KMMK
|Katarína Balonová
|Manažérstvo kvality produkcie
|Výber relevantného súboru nástrojov pre hodnotenie kvality vzdelávania
|#úvod
#organizačné usporiadanie a výkon vzdelávania v konkrétnej vzdelávacej forme
#podstatné rysy tohto typu vzdelávania
#kvalita vzdelávania
#vyhodnocovacie a meracie nástroje SMK
#výber najvhodnejších nástrojov a metód vhodných pre posudzovanie kvality vzdelávania
#ukážka praktického použitia vybraného súboru metód a nástrojov
#vyhodnotenie použitého príkladu
#závery
|# literatura
# literatura
# literatura
|Katedra manažérstva kvality, Fakulta mechatroniky, TnUAD
|Ing. Juraj Ďuďák, PhD.
|Ing. Juraj Ďuďák, PhD.
|13. 1. 2011
|Doc. Peter Ponický, PhD.|KMMK FM TnUAD|Doc. Ing. Jozef Tkáč, PhD.
}}