Kiwiki - Príspevky používateľa [sk]

Interný audit procesov v organizácii automobilového priemyslu

2011-06-08T14:21:28Z

Geschwandtner.richard:

{{Hlavička_FM
|{{PAGENAME}}
|Richard Geschwandtner
|doc. Ing. Jarmila Šalgovičová, CSc.
|2010/2011
|Bakalárska práca
|Manažérstvo kvality produkcie}}

{{Praca_uvod|1|Interný_audit_procesov_v organizácii_automobilového_priemyslu|Význam a podstata vykonávania auditov v SMK všeobecne|Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu|Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE|Návrh na zlepšenie – revízia existujúcich postupov vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.|Zhodnotenie a prínosy návrhu riešenia}}

{{abstrakt
|Táto bakalárska práca sa zaoberá vykonavaním interných auditov procesov v organizácií automobilového priemyslu. Túto tému som si vybral preto, lebo nie je v praxi tak rozšírená a známa ako interné audity systému a v sektore automobilového priemyslu sú pri realizácii auditov procesov uplatňované špecifické postupy / metódy.
|This bachelor thesis deals with the internal audit processes in the automobile industry organization. I chose this subject because it is not so widespread and known in practice than internal audit systems and during the audit process implemantation in the automobile industry, specific procedures / methods are applied.
}}

'''Úvod'''

Od automobilového priemyslu očakávajú zákazníci (majitelia automobilov resp. potencionálny záujemcovia o kúpu automobilu) konštantne vysokú a neustále rastúcu kvalitu produktu - automobilu. Výrobcovia automobilov samozrejme pre dosiahnutie tohto cieľa (kvalitný a dnes už aj ekologický, hospodárny a cenovo výhodný automobil ) kladú samozrejme vysoké nároky nie len na svoje prevádzky ale i na svojich dodávateľov.
Vo všeobecnosti možno rozlišovať dve rozhodujúce skupiny dodávateľov pre automobilový priemysel, a to dodávateľov materiálov a dielov a poskytovateľov služieb.
V prípade dodávateľov materiálov a dielov musia mať dodávatelia zavedené funkčné systémy kvality zodpovedajúce predpisu uplatňovanému v automobilovom priemysle t.j. medzinárodnej technickej špecifikácií ISO/TS 16949. Pričom od tzv. prvostupňových dodávateľov materiálov a dielov je vyžadovaná certifikácia systému kvality nezávislou akreditovanom organizáciou podľa ISO/TS 16 949. Prvostupňový dodávatelia (tzv. TIER 1) dodávajú materiály a diely priamo výrobcom automobilov tzv. OEM. Od ostatných dodávateľov v dodávateľskom reťazci je vyžadovaná certifikácia min. podľa ISO 9001 s cieľom rozvíjať systém kvality k dosiahnutiu zhody s ISO/TS 16 949.

Rovnako vysoké očakávania majú výrobcovia automobilov aj od poskytovateľov služieb. Poskytovatelia služieb si musia získať dôveru svojich zákazníkov o to viac, nakoľko kvalita služieb je priamo a bezprostredne hodnotená zákazníkom a služba je často krát jedinečná a poskytovaná jednorázovo. Jeden krát zle poskytnutá služba je často poslednou službou danému zákazníkovi. Nespokojný zákazník si hľadá iného poskytovateľa služby.

Kým vo vzťahu k všetkým dodávateľom materiálov a dielov (výrobné organizácie) existuje medzinárodná technická špecifikácia ISO/TS 16949 podľa ktorej si dodávatelia budujú a nechávajú certifikovať svoje systémy manažérstva kvality , v prípade poskytovateľov služieb takáto medzinárodná norma alebo medzinárodná technická špecifikácia neexistuje. V praxi automobilového priemyslu v podmienkach Slovenskej republiky je uznávanou metodikou pre poskytovateľov služieb publikácia nemeckého zväzu automobilového priemyslu VDA 6.2 Manažérstvo kvality v automobilovom priemysle: Audit systému manažérstva kvality - služby.
Vzhľadom na zameranie bakalárskej práce sa v ďalšom texte už nebudem zaoberať skupinou dodávateľov poskytujúcich služby pre sektor automobilového priemyslu ale iba skupinou dodávateľov materiálov a dielov (výrobné organizácie) pre automobilový priemysel.

= Význam a podstata vykonávania auditov v SMK všeobecne =

Hlavnou činnosťou manažmentu pri riadení podniku v oblasti kvality je priebežne overovať funkčnosť systému kvality a spoľahlivosť jeho riadenia. Audity predstavujú nezávislý zdroj informácií a týkajú sa všetkých podnikových procesov, ktoré tvoria systém zabezpečovania kvality podniku. Audity v systémoch kvality teda znamenajú „'''systematické a nezávislé skúmanie s cieľom stanoviť, či činnosti v oblasti kvality a s nimi spojené výsledky sú v súlade s plánovanými zámermi a či sa tieto zámery realizujú efektívne a sú vhodné na dosiahnutie cieľa''' [14].” . Podľa informácií, ktoré poskytujú audity musí vedenie resp. príslušný manažéri (majitelia procesov) pristúpiť k náprave, nápravným opatreniam a opatreniam na zlepšenie fungovania systému kvality s cieľom zlepšiť úroveň plnenia požiadaviek zákazníka (interný / externý zákazníci) a toto plnenie realizovať pri čo najmenšej spotrebe a využívaní zdrojov.

Hlavným cieľom každého auditu musí byť zisťovanie faktov a nie nedostatkov (nezhôd) !

Ciele auditov možno určiť nasledovne:
*zistiť, či podnik má vybudovaný systém kvality (zvyčajne externý pohľad – zákazník, certifikačný orgán, orgány štátnej správy...)
*zistiť, či dokumentovaný systém kvality a jeho jednotlivé procesy, prvky, činnosti, výrobky, alebo služby a pracovníci spĺňajú požiadavky príslušných noriem či smerníc a inštrukcií (interné / externé).
*zistiť, či je dokumentovaný systém kvality uvedený do života
*preveriť, či reálne procesy prebiehajú v súlade s dokumentovaným systémom stále a za všetkých okolností (napr. havarijné / krízové situácie).
*overiť, či je zavedenie systému kvality účinné, t.j. či systém kvality plní svoj základný cieľ a to je vytvorenie podmienok pre splnenie požiadaviek zákazníka a následne dosiahnutie jeho spokojnosti.
*poskytnúť jasnú a presnú formuláciu zistených nezhôd podloženými objektívnymi dôkazmi
*zrealizovať nápravu / nápravné opatrenia alebo odporúčania na zlepšenie
Pre vykonávanie auditov vo všeobecnosti (certifikačné audity za účelom získania certifikátu o zhode systému kvality s požiadavkami normy / predpisu, audity zákazníkov u ich dodávateľov, interné audity ) platia všeobecné platné zásady definované normou ISO 19 011 [1].

== Druhy auditov==
S pohľadu toho '''kto a kde''' realizuje audit možno audity deliť na [7] :
* '''''interné audity''''' (realizované samou organizáciou alebo niekým v jej poverení pre interné potreby)
* a '''''externé audity''''' (realizované externými partnermi organizácie – zákazník, certifikačná spoločnosť, orgán štátnej správy a pod. v organizácii resp. realizované organizáciou alebo niekým v jej poverení u jej dodávateľov príp. subdodávateľov).

[[Súbor:Tab. 1 Druhy a rozsah auditu z pohľadu realizácie .jpg|center|thumb|600px|Tab 1. Druhy a rozsah auditu z pohľadu realizácie [1]]]

Poznámka : Ohľadom rozsahu auditov – pozri ďalej

Na základe toho, [[čo audit preveruje]] sa rozlišujú štyri typy auditov:
audit kvality výrobku, audit kvality procesu, audit pracovníkov a audit systému kvality
a) [[Audit kvality výrobku]] - tento audit je založený na preverovaní spôsobilosti určitého výrobku plniť požiadavky zákazníka. Na zistenie reálnej úrovne plnenia parametrov funkčnosti, spoľahlivosti, bezpečnosti a technickej úrovne sa prevádzajú rôzne testy, merania, skúšky spôsobilosti a pod. b) [[Audit kvality procesu]] - cieľom tohto auditu je podrobne vyhodnotiť efektívnosť, stupeň inovácií a vhodnosť pracovných postupov a procesov, ktorých výsledkom sú výrobky. U tohto auditu je nutné, aby v tíme audítorov bol odborník pre daný preverovaný proces.
c) [[Audit pracovníkov]] - pomocou tohto auditu by malo vedenie podniku identifikovať a odstrániť organizačné prekážky, ktoré pracovníkom prekážajú pri využívaní ich schopností a kvalifikácie.
Poznámka : V praxi menej často uplatňovaný typ auditu
d) [[Audit systému kvality]]- cieľom tohto auditu je vyhodnotenie úrovne a účinnosti systému kvality preverovaného podniku.

Audity výrobkov a systémov kvality sú súčasťou širšieho procesu preverovania s cieľom získať certifikáciu (certifikácia výrobku resp. certifikácia SMK).
Základné rozdiely medzi vyššie uvedenými typmi auditov uvádza nasledujúca tabuľka.

[[Súbor:Tab. 2 Druhy auditov z hľadiska predmetu auditu .jpg|center|thumb|600px|Tab 2. Druhy auditov z hľadiska predmetu auditu [4]]]

S pohľadu toho '''či je audit plánovaný alebo neplánovaný''' možno audity deliť na [7] :
* '''plánované audity'''
* a '''neplánované / mimoriadne audity''' (na základe aktuálnych potrieb)

Audity sa ďalej delia '''podľa množstva činností''', ktoré audítor musí preskúmať. Podľa toho ich delíme na:
* úplný audit
* čiastkový audit ( miniaudit, etapový audit )
* následný audit ( predstavuje jednu z foriem preverenia a vyhodnotenia náprav a nápravných opatrení, ktoré boli navrhnuté a prijaté ako výsledok predošlého auditu; väčšinou má formu čiastkového auditu v oblastiach, kde boli zistené nezhody a nedostatky) [1].

==Metódy auditu==

Vo všeobecnosti možno rozlišovať :´

''a) metódy plánovania auditov''

Pred prevedením auditu musí mať audítor jasno, v akom poradí prechádzať jednotlivé
preverované pracoviská (procesy, činnosti...).

''b) metódy zhromažďovania dôkazov''

Cieľom auditu je vyhodnotiť mieru zhody medzi činnosťami v oblasti kvality, ich výsledkami s plánovanými zámermi a či sa tieto zámery realizujú efektívne a sú vhodné na dosiahnutie cieľov. Činnosťou audítora je preto počas auditu zhromažďovať objektívne dôkazy a na ich základe vyhodnotiť mieru zhody.
Spôsoby, ktorými môže audítor získať objektívne fakty a dôkazy môžu mať podobu:
* priameho pozorovania činností a podmienok v preverovanej oblasti
* merania kritických znakov kvality
* skúšania, vzorkovania
* rozhovorov s pracovníkmi (kladenie otázok)
* preskúmavania dokumentov systému kvality (príručka kvality, smernice, inštrukcie....)
* preskúmavania technickej a výrobnej dokumentácie (výrobné plány, konštrukčné výkresy, atď.)
* preskúmavania záznamov o kvalite (správy z predchádzajúcich auditov, záznamy z kontrol)
Fakty a informácie, ktoré si audítor získa osobne sú dôveryhodnejšie ako tie ktoré získa iba počas rozhovoru a preto by informácie získané počas rozhovoru mal preveriť a ich platnosť by mal doložiť objektívnymi dôkazmi, ktoré by mal získať z nezávislých zdrojov (napr. rozhovory s inými pracovníkmi alebo vlastným meraním, posudzovaním, pomocou výsledkov testov a pod.)

'' c)technika kladenia otázok''

Podľa toho akým spôsobom audítor kladie otázky pracovníkom v súvisiacej oblasti zásadným spôsobom ovplyvňuje množstvo, kvalitu a rýchlosť získania informácií o preverovanej oblasti. Audítor by pri kladení otázok mal mať vopred pripravené rôzne otázky ako základný návod pri rozhovore. Aby audítor získal potrebné informácie od pracovníka na preverovanom útvare je treba aby vedel základy kladenia otázok (uzatvorené / otvorené otázky). Potrebné informácie si má audítor získať vždy od osoby, ktorá danú činnosť vykonáva. Pokiaľ sa v odpovediach nájde rozpor, treba ďalšie preverovania a získať ďalšie objektívne dôkazy. Audítor musí klásť otázky tak, aby dostal odpovede na to:
* ČO ?
* AKO ?
* KEDY ?
* KDE ?
* KTO ?
* KOĽKO ?
* S KÝM / S ČÍM ?
* PRECO ?
* ČO KEBY ?
A na tieto odpovede by mal audítor doplniť požiadavku UKÁŽ! [1].

==Nástroje auditu==

K základným nástrojom patria jednoduché, ale účinné vývojové diagramy, matice prvkov činnosti a kontrolné zoznamy otázok. Sú vhodnou pomôckou ako vo fáze prípravy auditu (grafické zobrazenie procesu), tak vo fáze realizácie auditu . Možno ich využiť aj pri hodnotení výsledkov auditu.

''a) '''Vývojový diagram'''''

Vývojové diagramy sa zostavujú v prípravnej fáze a pomáhajú pri štúdiu dokumentácie systému kvality - proces / činnosť / útvar, kde sa plánuje audit. Často sú vývojové diagramy súčasťou samotnej dokumentácie systému kvality. Ak pri ich študovaní audítor nájde nezrovnalosti, môže si pre porovnanie vytvoriť vlastný vývojový diagram podľa textu dokumentácie. Dostane prehľadný obraz o tom, aký systém riadenia bol pre preverovaný proces / činnosť / útvar vytvorený, či dokumentácia zahŕňa všetky možné riešenia určitej situácie, či niektoré situácie nechýbajú alebo či naopak dokumentácia nevyžaduje zbytočné opakované vykonávanie určitej činnosti, či sú správne zaradené rozhodovacie bloky a k čomu rozhodnutia majú viesť. Táto analýza umožní včas, ešte pred zahájením realizácie auditu, odhaliť a riešiť slabiny vytvoreného systému riadenia.
Príklad vývojového diagramu procesného auditu nájdeme v Prílohe C.

'''''b) Matica prvkov činnosti'''''

Tento nástroj slúži k odhaleniu slabých a silných stránok činností, ako návod pri kladení otázok a pre záznam zistených skutočností. Matica prvkov činnosti je založená na princípe, ktorý hovorí, že väčšina činností sa dá rozložiť na štyri prvky, t.j. OSOBA (niekto, kto činnosť realizuje), PREDMET (niečo, čo sa počas činnosti transformuje, t.j. materiál, výrobky,..), ZARIADENIE (prostriedky realizácie transformácie), INFORMÁCIE. Okrem týchto základných prvkov je treba činnosti analyzovať z hľadiska zdrojov, času, nezhôd [1].

V súčasnej praxi je preferovanou metódou k odhaľovaniu slabých a silných stránok procesu / činnosti a ako návod na kladenie otázok tzv. diagram korytnačky – pozri obr.
Č. 1.
Diagram korytnačky alebo o'''pis procesu v zmysle diagramu korytnačky je povinnou súčasťou dokumentácie systému kvality v sektore automobilového priemyslu [7]'''.

[[Súbor:Obr. 1 Základne atribúty procesu (diagram korytnačky) .jpg|center|thumb|600px|Obr 1. Základne atribúty procesu (diagram korytnačky) [7]]]

'''''c) Kontrolné zoznamy'''''
Kontrolné zoznamy sú súbory otázok zoradené v logickom slede tak, aby pokryli celú preverovanú oblasť. Kontrolné zoznamy (pozri prílohu D ) pri auditoch slúžia ako:
* návod pre systematický zber informácií, pre preskúmanie všetkých súvislostí ( sú neoceniteľným pomocníkom predovšetkým pre neskúsených audítorov)
* formulár pre záznam zistení pre preverované oblasti
* doklad o audite
* nástroj vyhodnotenia výsledkov auditu
Kontrolné zoznamy pripravuje audítor v prípravnej fáze auditu. Príprava vlastného kontrolného zoznamu audítora núti k hlbšiemu uvažovaniu o preverovanej oblasti a súvislostiach a neobmedzuje jeho iniciatívu pri vlastnej realizácií auditu. Preto sa odporúča, aby si audítori sami vypracovávali kontrolné zoznamy. Ani skúsený audítor by nemal prísť na audit bez kontrolného zoznamu. Príklad – pozri tabuľka č. 3.[1].

[[Súbor:Tab. 3 Ukážka kontrolného zoznamu pre audit zameraný na konkrétne činnosti či charakteristické zvláštnosti preverovanej oblasti.jpg|center|thumb|600px|Tab 3.Ukážka kontrolného zoznamu pre audit zameraný na konkrétne činnosti či charakteristické zvláštnosti preverovanej oblasti [1]]]

'''''d) Správa o audite'''''

Tento dokument slúži predovšetkým ku komplexnému dokumentovaniu nezhody (popis nezhody) alebo námetu na zlepšenie.
V prípade nezhody t.j. :
* popis (formulácia ) vlastnej nezhody
* objektívny dôkaz
* priradenie nezhody k požiadavke (interne / externé predpisy / normy), ktorá nie je splnená
* zhodnotenie závažnosti nezhody (malá nezhoda, veľká nezhoda, kritická nezhoda...)
''' Špecifikácia nezhôd alebo námetov na zlepšenie je v kompetencii audítora !'''

Zároveň správa o audite môže slúžiť k zaznamenávaniu okamžitých opatrení (ak sú potrebné napr. zistené kritické nezhody), zaznamenávaniu náprav, k zaznamenávaniu analýzy príčin a nápravných opatrení resp. opatrení k zlepšeniu (zodpovednosti, termíny) ako i vyhodnoteniu realizácie (implementácia) a efektívnosti zrealizovaných náprav a nápravných opatrení.
Analyzovanie príčin nezhody a špecifikácia náprav (odstránenie nezhody) a nápravných opatrení (odstránenie príčin nezhody) je v kompetencii manažéra zodpovedného za preverovanú oblasť ! [7].

==Vlastnosti audítora ==
Nie každý človek, ktorý spĺňa požiadavky na vzdelanie, na výcvik a na prax môže byť kvalitným audítorom. Audítor musí mať aj veľa ľudských vlastností, ktoré z neho urobia žiadaného audítora s prirodzenou autoritou. Prehľad takýchto žiaducich vlastností je uvedený v tabuľke č.4. Sú v nej aj vlastnosti, ktoré by audítor nemal mať.

[[Súbor:Tab. 4 Žiaduce a nežiaduce vlastnosti a schopnosti audítora .jpg|center|thumb|600px|Tab 4.Žiaduce a nežiaduce vlastnosti a schopnosti audítora [1]]]

Všetky tieto uvedené žiaduce vlastnosti nemá žiadny človek, pretože nikto nie je dokonalý. Ale pri výbere audítora je treba vybrať človeka s čo najviac žiaducimi vlastnosťami. Okrem uvedených požiadaviek je potrebné, aby audítor ak chce autoritu, poznal vzťahy medzi preverovanými a súvisiacimi procesmi a typ a usporiadanie dokumentácie. Teda napríklad strojnícku výrobu by mal auditovať strojník, chemickú chemik, atď.
Každá organizácia, ktorá vykonáva audit, by mala pri výbere audítorov prihliadať k uvedeným požiadavkám v čo najširšej miere. Niektoré schopnosti môže nadobudnúť v priebehu školenia a výcviku. Preto by mala ďalej zaistiť adekvátny systém školení a výcvikov audítorov. Na viac musí zabezpečiť nepretržité preverovanie znalostí a schopností audítorov formou preskúšania [1].

==Základné zásady a pravidlá jednania audítorov==

Práca interného audítora je vo svojej podstate založená na dôvere, ktorá je manažmentom vkladaná do jeho objektívneho uisťovania ohľadom riadenia rizík, riadiacich a kontrolných procesov a správy o riadení organizácie. K tomu, aby táto dôvera mohla existovať, je nutné, aby interný audítor poznal a dodržoval etický kódex (vydaný Medzinárodným inštitútom interných audítorov).
Od interných audítorov sa očakáva, že budú dodržovať a uplatňovať nasledujúce základné zásady (princípy)[2]:

1. Princíp '''INTEGRITY'''

Integrita interných audítorov vytvára dôveru, ktorá je základným atribútom viery v spoľahlivosť ich úsudkov. Interní audítori musia byť neoddeliteľnou súčasťou organizácie a organizácie by mali budovať dostatočné povedomie o funkcií interného auditu vo vnútri organizácie.

2. Princíp '''OBJEKTIVITY'''

Pri zhromažďovaní, hodnotení a podávaní informácií o činnostiach a procesoch, ktoré preverujú, preukazujú interný audítori najvyššiu úroveň profesionálnej objektivity.
Interní audítori vyváženým spôsobom hodnotia všetky podstatné okolnosti a nenechajú sa pri tvorbe svojich úsudkov nadmerne ovplyvňovať svojimi vlastnými záujmami alebo záujmami iných.

3. Princíp '''DÔVERNOSTI'''

Interní audítori rešpektujú vlastníctvo a hodnotu informácií, ktoré získavajú pri svojej činnosti a tieto informácie neposkytujú bez príslušného súhlasu, pokiaľ neexistuje právna alebo profesijná povinnosť tak učiniť.

4. Princíp '''KOMPETENTNOSTI'''

Pri poskytovaní služieb interného auditu uplatňujú interní audítori potrebné vedomosti, zručnosti a skúsenosti.
Interní audítori[2]:

• budú vykonávať svoju prácu čestne, s náležitou starostlivosťou a zodpovedne,

• budú dodržovať zákony a poskytovať (zverejňovať) informácie, ktoré sú vyžadované,

• nebudú sa vedome zapojovať do akýchkoľvek nezákonných aktivít alebo sa zúčastňovať činností, ktoré by diskreditovali profesiu interného audítora alebo organizáciu,

• budú rešpektovať zákonné a etické ciele organizácie a prispievať k ich dosiahnutiu

• nezúčastnia sa žiadnych aktivít alebo vzťahov, ktoré môžu narušovať alebo môžu byť chápané ako narušenie ich objektívneho úsudku. Táto spoluúčasť sa týka činností a vzťahov, ktoré môžu byť v konflikte so záujmami organizácie,

• neprijmú nič, čo by mohlo narušiť alebo by mohlo byť chápané ako narušenie ich profesionálneho úsudku,
• uvedú všetky významné skutočnosti, ktoré sú im známe a ktoré, keby neboli uvedené, by mohli skresliť správu o činnostiach, ktoré boli predmetom auditu,

• budú obozretní pri použití a ochrane informácií, ktoré získajú v priebehu plnenia svojich povinností,

• nepoužijú získané informácie pre akýkoľvek osobný prospech a ani žiadnym iným spôsobom, ktorý by bol v rozpore so zákonom alebo na ujmu zákonných a etických cieľov organizácie,

• budú poskytovať iba také služby, pre ktoré majú nevyhnutné vedomosti, zručnosti a skúsenosti,

• budú všetky svoje služby poskytovať v súlade so Štandardmi pre profesionálnu prax interného audítora

• budú nepretržite zdokonaľovať svoju odbornosť a kvalitu a účinnosť svojich služieb
[2].

==Plánovanie a realizácia interných auditov v SMK - všeobecne==
===Interné audity v SMK – všeobecne===

Organizácia, ktorá má zavedený systém manažérstva kvality či už podľa požiadaviek normy ISO 9001 alebo podľa vyšších / náročnejších požiadaviek priemyselných sektorov (napr. automobilový priemysel, letectvo, železničná doprava...) si musí sama overovať funkčnosť a efektívnosť svojho systému kvality prostredníctvom realizácie interných auditov. Realizácia interných auditov je jednou z požiadaviek normy ISO 9001 ako i noriem / predpisov pre priemyselné sektory (ISO TS 16949, EN 9100, IRIS...).
Prostredníctvom interných auditov sa posudzuje či sú / nie sú permanentne plnené definované požiadavky na systém manažérstva kvality.
V rámci realizácie interných auditov je to predovšetkým:
* naplánovanie interných auditov (definovanie program auditov)
* príprava konkrétneho auditu vrátane kontrolného zoznamu otázok a plánu auditu,
ak je potrebné
* a samotná realizácia auditu (zozbieranie dôkazov auditu, vyhodnotenie zistení auditu a prijatie záverov auditu) [8].
===Plánovanie interných auditov – program auditov / plán auditu===
Naplánovanie interných auditov systému manažérstva kvality t.j. spracovanie harmonogramu auditov je zvyčajne v kompetencií predstaviteľa systému manažérstva kvality. Tento na základe identifikovaných procesov systému manažérstva kvality, výrobných procesov a vyrábaných výrobkov spracuje program auditov zvyčajne pre príslušný kalendárny rok, ktorý zahŕňa:
* cieľ a kritéria auditu
'''Poznámky''':

''1. Bežne cieľom programu interných auditov je preveriť funkčnosť
a efektívnosť systému kvality a zároveň tým naplniť jednu z požiadavkiek normy ISO 9001 ktorou je povinnosť realizovať interné audity.''

''2. Základnými kritériami interných auditov sú :

a) požiadavky noriem / predpisov pre systémy kvality (ISO 9001 resp. sektorové požiadavky.)

b) špecifické požiadavky konkrétnych zákazníkov resp. iných zainteresovaných strán (napr. materská spoločnosť. Orgány štátnej správy...)

c) interné predpisy''

''V praxi sa bežne kritéria auditu definujú v programe auditov, avšak môžu byť
definované i v pláne auditu (pozri ďalej), ak je vypracovávaný''

Členenie interných auditov na :
*audity SMK (auditované procesy SMK)
*audity procesov (auditované výrobné procesy príp. iné procesy)
*audity produktov (auditované výrobky)
*plánované termíny auditov
*nominovaný interný audítori

Aby mohol predstaviteľ systému manažérstva kvality nominovať na vykonávanie interných auditov kompetentných audítorov musí sa postarať o kvalifikáciu audítorov (kompetentnosť) ako i dostatok audítorov
'''Poznámky:''' 1.)Pri nominácií na audity SMK a audity procesov musí byť splnená základná podmienka t.j. podmienka nezávislosti interných audítorov t.j. audítor nemôže auditovať svoju vlastnú prácu

2.) V prípade audítorov procesov sa požaduje okrem nezávislosti aj aby audítor bol odborník pre daný preverovaný proces.

3.) Audity produktov sú zvyčajne nezávisle realizované pracovníkmi útvaru kvality.

4.)Na vykonanie konkrétneho auditu môže byť nominovaných viac audítorov, pričom v tomto prípade musí byť určený vedúci audítor.

Spracovaný program alebo harmonogram interných auditov predstaviteľ SMK zverejní pre informáciu auditovaným manažérom / útvarom / funkciám.
Vzor možného programu auditov je uvedený v prílohe A.[3].

===Príprava na konkrétny interný audit===

Príprava na konkrétny audit je už v kompetencií nominovaného vedúceho audítora a audítorov a zahŕňa:
*rozdelenie práce v tíme, ak je na audit nominovaných viac audítorov
*preštudovanie podkladov týkajúcich sa auditu (SMK, proces / procesy, výrobky), ktoré majú byť auditované
*príprava kontrolného zoznamu na audit a príprava ostatných pracovných podkladov pre zaznamenávanie objektívnych dôkazov a zistení
'''Poznámka''':''1.)Pre podporu realizácie interných auditov majú organizácie zvyčajne spracované svoje vlastné štandardné zoznamy otázok na audit :
* kontrolný zoznam otázok na [[audit procesov SMK]] t.j. špecifický dotazník v závislosti od mapy procesov organizácie
* kontrolný zoznam otázok na [[audit výrobných procesov]] t.j. vlastný kontrolný zoznam otázok v závislosti od výrobných procesov organizácie príp. štandardizovaný kontrolný zoznam otázok (napr. kontrolné zoznamy otázok uplatňované v automobilovom priemysle – pozri ďalej)
* kontrolný zoznam na audit výrobkov t.j. špecifické kontrolné zoznamy pre vyrábané výrobky''
''V tomto prípade je úlohou audítorov si štandardné kontrolné zoznamy doplniť o ďalšie špecifické otázky, oblasti alebo témy (audity SMK, audity výrobných procesov) resp. kontroly/ skúšky (audity výrobkov)''
* spracovanie [[plánu auditu]], ak je vhodné potrebné
'''Poznámka''':''1.) V menších spoločnostiach nie je zvykom spracovávať detailný plán auditu zahŕňajúci auditované útvary / funkcie a detailný časový rozvrh auditu. Vo väčších spoločnostiach je to potrebné.
Vzor plánu auditu je uvedený v prílohe B [5].''

===Realizácia interného auditu a vyhodnotenie zistení z interného auditu===
Realizácia auditu v prípade auditov SMK a auditov výrobných procesov zahŕňa:
*úvodný rozhovor
'''''Poznámka:''' V menších spoločnostiach úvodný rozhovor v podstate predstavuje iba
otváracie stretnutie spočívajúce v oznámení že sa bude vykonávať plánovaný interný
audit a vysvetlení jeho podstaty.''
*vlastný audit na mieste, kde procesy prebiehajú
'''''Poznámka:''' Vlastný audit na mieste zahŕňa v podstate kladenie otázok auditovaným
v zmysle pripraveného kontrolného zoznamu otázok a posudzovanie získaných
informácií a predložených dokumentov a záznamov (zber / overovanie dôkazov auditu, podporné dôkazy).''
*vyhodnocovanie zistení
'''''Poznámky :''' 1) Zozbierané objektívne dôkazy porovnáva audítor vo vzťahu ku kritériám
auditu a prijíma závery o zhode / nezhode so stanovenými kritériami auditu vrátane
námetov na zlepšenie.
2) Zistené nezhody môžu byť kategorizované napr. hlavná / kritická nezhoda
a vedľajšia / menšia nezhoda alebo úroveň nezhody je bodovo ohodnotená.''
*príprava záverov a záverečný rozhovor
'''''Poznámka :'''1) V prípade že interný audit realizuje jeden audítor príprava záverov nie je potrebná. Ak sú na audit nominovaný viacerý audítori je nutné sumarizovať zistenia a pripraviť závery auditu.
2) V menších spoločnostiach záverečný rozhovor v podstate spočíva iba v oznámení zistení (zistené zhody / nezhody a námety na zlepšenie) a záverov auditu (napr. celkové hodnotenie)'' [4].
==Interné audity v sektore automobilového priemyslu==
Základne požiadavky na systémy kvality vo všeobecnosti bez ohľadu na priemyselné odvetvie, vrátane požiadaviek na interné audity, špecifikuje norma ISO 9001.
Medzinárodná norma ISO 9001 v čl. 8.2.2 definuje požiadavky na interné audity nasledovné :

• Vykonávať v plánovaných intervaloch interné audity tak, aby sa stanovilo či SMK :
* vyhovuje plánovanému usporiadaniu (pozri čl 7.1 normy ISO 9001 t.j. Plánovanie realizácie výrobku) , požiadavkám normy ISO 9001 a požiadavkám na SMK, ktoré stanovila organizácia
*je efektívne implementovaný a udržovaný

• Plánovať program auditov s ohľadom na stav a dôležitosť procesov a oblastí, ktoré majú byť podrobené auditu, rovnako tiež s ohľadom na výsledky predchádzajúcich auditov

• Jasne stanoviť kritéria auditu, predmet auditu a početnosť auditov

• Zaistiť objektivitu a nestrannosť procesu auditu voľbou audítorov a vykonávaním auditov. Audítori nesmú vykonávať audit svojej vlastnej práce.

• Vytvoriť dokumentovaný postup stanovujúci zodpovednosti a požiadavky na plánovanie a vykonávanie auditov, vytváranie záznamov a podávanie správ o výsledkoch auditu

• Vytvárať a udržovať záznamy o auditoch a ich výsledkoch

• Zaistiť aby manažment zodpovedný za auditovanú oblasť, bez zbytočných prieťahov vykonal akékoľvek nevyhnutné nápravy a nápravné opatrenia tak, aby boli odstránené zistené nezhody a ich príčiny

• Zahrnúť medzi následné činnosti overovanie vykonaných opatrení a predkladanie správy o výsledkoch overovania (pozri čl. 8.5.2 normy ISO 9001 t.j. Nápravné opatrenia)

'''Záver:''' Norma ISO 9001 priamo požiadavku na vykonávanie '''interných auditov procesov''' neuvádza ale ani nevylučuje.

Základným východiskom pre systémy kvality v automobilovom priemysle je skutočnosť, že systémy kvality vybudované a zodpovedajúce požiadavkám medzinárodnej normy '''ISO 9001 nie sú pre automobilový priemysel postačujúce''' [3].
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť medzinárodná automobilová skupina (IATF-International Automotive Task Force) vypracovala pre systémy kvality v automobilovom priemysle medzinárodnú technickú špecifikáciu ISO/TS 16949.Technická špecifikácia ISO/TS obsahuje doslovné znenie normy ISO 9001 a k jednotlivým všeobecne platným požiadavkám normy ISO 9001 uvádza doplňujúce požiadavky automobilového priemyslu. '''ISO/TS 16949 platí však iba pre organizácie, ktoré vyrábajú materiály a diely pre automobilový priemysel'''. Teda nevzťahuje sa na poskytovateľov služieb.
'''Záver:''' ISO/TS 16 949 okrem všeobecne platných základných požiadaviek ISO 9001 obsahuje '''na viac i doplňujúce požiadavky automobilového priemyslu.'''

Medzinárodná technická špecifikácia ISO/TS 16 949 v čl. 8.2.2 definuje požiadavky na interné audity nasledovné :

• Realizovať interné audity a to :
* interné audity SMK
* interné audity výrobných procesov
* a interné audity výrobkov
• '''AUDITY SMK''' - auditovať systém manažérstva kvality, aby bol overený súlad s technickou špecifikáciou ISO/TS 16949 a všetkými doplňujúcimi požiadavkami na systém manažérstva kvality (napr. špecifické požiadavky zákazníkov na SMK).

• '''AUDITY VÝROBNÝCH PROCESOV''' - podrobiť auditom každý výrobný proces, aby sa stanovila jeho efektívnosť

• '''AUDITY VÝROBKOV''' - podrobiť v stanovených intervaloch auditom výrobky vo vhodných etapách sériovej výroby a dodávania, aby sa overila zhoda so všetkými špecifikovanými požiadavkami, ako sú napríklad rozmery produktu, funkčnosť, balenie a označovanie štítkom

• '''PLÁNOVANIE A REALIZÁCIA AUDITOV''' - zaistiť, aby interné audity zahŕňali všetky procesy, činnosti a pracovné smeny týkajúce sa manažérstva kvality a časovo ich naplánovať podľa ročného plánu

• zvýšiť zodpovedajúcim spôsobom početnosť auditov, ak sa vyskytnú interné / externé nezhody alebo sťažnosti zákazníkov

• '''KVALIFIKÁCIA INTERNÝCH AUDÍTOROV''' - mať interných audítorov, ktorí sú kvalifikovaní k auditovaniu požiadaviek medzinárodnej technickej špecifikácie ISO/TS 16949

'''Záver:''' Medzinárodná technická špecifikácia ISO/TS 16 949 uvádza priamo požiadavku na vykonávanie interných auditov procesov.

Vzhľadom na zameranie bakalárskej práce sa v ďalšom texte budem už zaoberať iba realizáciou '''auditov výrobných procesov''' [6].

Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu

2011-06-08T14:19:17Z

Geschwandtner.richard:

{{Praca_uvod|2|Interný_audit_procesov_v organizácii_automobilového_priemyslu|Význam a podstata vykonávania auditov v SMK všeobecne|Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu|Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE|Návrh na zlepšenie – revízia existujúcich postupov vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.|Zhodnotenie a prínosy návrhu riešenia}}

=Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu=

Vykonávať interné audity výrobných procesov v organizácii pôsobiacej v sektore automobilového priemyslu '''(význam)''' :
* je požiadavkou stanovenou priamo v medzinárodnej technickej špecifikácii ISO/TS 16 949 a teda i požiadavkou alebo podmienkou pre získanie certifikátu SMK podľa požiadaviek ISO/TS 16 949
* a je i požiadavkou konkrétnych zákazníkov z automobilového priemyslu (OEM, 1 TIER dodávatelia, ostatný dodávatelia v dodávateľskom reťazci automobilového priemyslu )

Čo je dôvodom ('''podstata''') , že odvetvie (sektor) automobilového priemyslu vyžaduje vykonávanie interných auditov výrobných procesov :

• zákazníci z automobilového priemyslu v zmysle zásad uvedených v základnej norme pre SMK t.j. v norme ISO 9001 v zmysle čl. 7.4 t.j. Nakupovanie, realizujú '''pred výber''' dodávateľa, '''výber a hodnotenie''' svojich dodávateľov :
* '''nie len''' na základe toho, či dodávateľ má alebo nemá zavedený a certifikovaný svoj systém manažérstva kvality
'''Poznámka''' : Mať certifikovaný SMK je základná požiadavka
* '''ale i''' na základe ohodnotenia '''konkrétnych výrobných procesov''' dodávateľa (špecifikum automobilového priemyslu)
* a následne s'''chvaľujú dodávateľa pre konkrétny druh dodávok výrobkov (skupiny produktov) a s tým súvisiace výrobné procesy''' – pozri tabuľka č. 5

• '''pričom pred výber, výber a hodnotenie''' dodávateľa zo strany zákazníka je realizované formou auditu zákazníka zameraného ma konkrétne výrobné procesy dodávateľa

[[Súbor:Tab. 5 Skupiny produktov .jpg|center|thumb|600px|Tab. 5 Skupiny produktov [5]]]

'''Záver:''' Teda, aby organizácia pôsobiaca v odvetví automobilového priemyslu bola
schopná splniť požiadavky zákazníkov (audity zákazníkov) vo vzťahu ku konkrétnym
výrobným procesom musí si svoje '''výrobné procesy i interné auditovať'''.

Ďalším špecifikom odvetvia automobilového priemyslu je skutočnosť, že pre realizáciu určitých činností v rámci SMK a tým i naplnenie požiadaviek a predstáv automobilového priemyslu sú jednotlivými skupinami výrobcov automobilov (OEM) vydávané resp. uznávané '''príručky / návody ako činnosť realizovať špecificky pre sektor automobilového priemyslu''' (napr. príručka SPC, FMEA, PPAP / VDA 2 - vzorkovanie dodávaných výrobkov a pod. ). Jednou s takýchto činnosti / oblastí je i oblasť auditov výrobných procesov.

Žiaľ, kým niektoré príručky / návody sektoru automobilového priemyslu (napr. PPAP, SPC,...) sú v podstate všeobecne uznávané, pre oblasť interných auditov procesov '''neexistuje jednotná všeobecne uznávaná príručka / návod.

'''
Vzhľadom na zameranie bakalárskej práce (aplikácia v podmienkach spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE) a skutočnosť že rozhodujúcim zákazníkom spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE je OEM koncern VW budem sa v ďalšom texte zaoberať '''metodikou vykonávania auditov procesov''' vypracovanou nemeckým zväzom automobilového priemyslu (VDA), ktorú zákazník VW uznáva a dokonca uplatňovanie '''vyžaduje''' (špecifické požiadavky zákazníka VW na SMK jeho dodávateľov). Jedná sa o príručku VDA 6.3, v súčasnosti 2. vydanie z roku 2010.

==Metodika vykonávania interných auditov procesov podľa VDA 6.3:2010==
Metodika vykonávania auditov procesov podľa VDA 6.3:2010 je koncipovaná tak, že ju možno použiť pre malé organizácie, stredné organizácie ako i pre koncerny a rovnako ju možno používať na :
* interné audity výrobných procesov
* ale i na externé audity (audity dodávateľov)
Zároveň metodika VDA 6.3:2010 je spracovaná tak, aby ju bolo možné použiť i na '''celkové ohodnotenie kvalitatívnej spôsobilosti dodávateľa a jeho výrobných procesov''' , a preto okrem :
Zároveň metodika VDA 6.3:2010 je spracovaná tak, aby ju bolo možné použiť i na '''celkové ohodnotenie kvalitatívnej spôsobilosti dodávateľa a jeho výrobných procesov''' , a preto okrem :
* hodnotenia samotných výrobných procesov (Analýza procesu výroby)
* zahŕňa i ďalšie oblasti, ktoré nie sú výrobnými procesmi a to :
a) oblasť „Management projektu“

b) oblasť „Plánovanie návrhu produktu a procesu“

c) oblasť „Realizácia návrhu produktu a procesu“

d) oblasť „Management dodávateľov “

e) oblasť „Starostlivosť o zákazníka / spokojnosť zákazníka“

Princíp spočíva v tom, že celková '''kompetentnosť / kvalifikácia dodávateľa''' v rámci dodávok konkrétnemu zákazníkovi z automobilového priemyslu pre '''konkrétnu skupinu produktov''' zahŕňa :

* '''konkrétne výrobné procesy''' ktorými prechádza výrobok (skupina výrobkov), ktoré majú byť alebo sú dodávané konkrétnemu zákazníkovi
* ale i preukázaná kompetentnosť dodávateľa '''u projektov zavádzania nového produktu''' (Management projektu, Plánovanie / realizácia návrhu produktu a procesu)
* t.j. schopnosť zaviesť výrobu nového produktu a rozšíriť predmetnú skupinu produktov pre zákazníka
* rovnako ako jeho kompetentnosť vyberať a riadiť svojich dodávateľov pre predmetnú skupinu produktov pre zákazníka (Management dodávateľov)
* a jeho kompetentnosť splniť očakávania zákazníka (Starostlivosť o zákazníka / spokojnosť zákazníka) u konkrétnej skupiny produktov

'''Záver:''' Medzinárodná technická špecifikácia požaduje iba '''realizáciu interných
auditov''' výrobných procesov. Metodika VDA 6.3 ide ďalej a hodnotí i s výrobou
súvisiace oblasti (Management projektu, Plánovanie / realizácia návrhu produktu
a procesu, management dodávateľov, spokojnosť zákazníka...)

===Kvalifikácia interných audítorov podľa VDA 6.3 ===

Príručka VDA 6.3:2010 definuje nasledovné požiadavky na kvalifikáciu audítorov procesov.

'''INTERNÝ AUDITOR PROCESU:'''

''Odborné predpoklady:''
* základné vedomosti v oblasti manažérstva kvality (aktuálne normy a predpisy)
* vedomosti špecifické pre produkt / proces !
* doklad o úspešnom absolvovaní školenia VDA 6.3
''Pracovné skúsenosti :''
* min. 3 roky skúseností v priemysle predovšetkým vo výrobných organizáciách automobilového priemyslu
* z toho min. 1 rok v manažérstve kvality a / alebo manažérstve procesov

'''AUDÍTOR PROCESU V DODÁVATEĽSKOM REŤAZCI:'''

''Odborné predpoklady:''
* dôkladné vedomosti v oblasti manažérstva kvality (aktuálne normy a predpisy)
* vedomosti špecifické pre produkt / proces !
* doklad o kvalifikácii audítora (napr. podporené klasifikáciou EOQ)
* doklad o úspešnom absolvovaní školenia VDA 6.3
''Pracovné skúsenosti :''
* min. 5 rokov skúseností v priemysle predovšetkým vo výrobných organizáciách automobilového priemyslu
* z toho min. 2 roky v manažérstve kvality a / alebo manažérstve procesov

===Kontrolný zoznam otázok podľa VDA 6.3===
Príručka VDA 6.3 uvádza štandardný katalóg otázok na auditovanie výrobných procesov (štandardný kontrolný zoznam otázok), ktorý tvorí praktickú pomôcku na vlastný audit. Pričom audítor si môže tento štandardný katalóg otázok doplniť o špecifické otázky / témy.
Príklad otázky z VDA 6.3 :

[[Súbor:Tab. 6 Príklad otázky z VDA 6.3 .jpg|center|thumb|600px|Tab. 6 Príklad otázky z VDA 6.3 [5]]]

===Systematika hodnotenia zistení pri audite podľa VDA 6.3===
Každá otázka sa pri audite hodnotí s ohľadom na príslušné požiadavky a ich dôsledné plnenie v procese. Hodnotenie každej otázky môže dosiahnuť 0,4,6,8 a 10 bodov.
Je prípustné i otázku vynechať / nehodnotiť ak jej obsah je vo vzťahu k auditovanému procesu nerelevantný avšak vynechanie je potrebné v správe z auditu odôvodniť. A vynechávanie / nehodnotenie otázok je obmedzené – musí byť hodnotených min. 2/3 otázok.

[[Súbor:Tab. 7 Systematika hodnotenia podľa VDA 6.3 .jpg|center|thumb|600px|Tab. 7 Systematika hodnotenia podľa VDA 6.3 [5]]]

===Celkové zhodnotenie výsledkov auditu podľa VDA 6.3===

Celkové hodnotenie výsledkov auditu podľa VDA 6.3 je '''pomerne komplikované.''' Vyžaduje si mať pred pripravený hodnotiaci nástroj, alebo je možné si hodnotiaci nástroj zakúpiť.
Na základe výsledkov spracovaných hodnotiacim nástrojom sa vypočíta tzv. celkový stupeň plnenia - EG. VDA 6.3 špecifikuje kritéria pre '''ohodnotenie celkovej kvalitatívnej spôsobilosti a zaraďovanie''' – pozri tabuľku č. 8
Samotné hodnotenie podľa tab. č. 8 je ešte doplnené o '''dôvody preradenia''' napriek tomu, že EG spĺňa podmienky pre zaradenie A resp. B (napr. min. jedna otázka hodnotená 0 bodov, nedostatočné percentuálne plnenie dielčích oblastí...) [5].

[[Súbor:Tab. 8 Zaraďovanie do stupňov- kvalifikácia podľa VDA 6.3 .jpg|center|thumb|600px|Tab. 8 Zaraďovanie do stupňov- kvalifikácia podľa VDA 6.3 [5]]]

Súbor:Tab. 5 Skupiny produktov .jpg

2011-06-08T14:19:09Z

Geschwandtner.richard:

Súbor:Obr. 1 Základne atribúty procesu (diagram korytnačky) .jpg

2011-06-08T14:17:37Z

Geschwandtner.richard:

Súbor:Príloha D Kontrolný list .jpg

2011-06-08T14:16:36Z

Geschwandtner.richard:

Súbor:Príloha C Príklad vývojového diagramu procesného auditu .jpg

2011-06-08T14:14:22Z

Geschwandtner.richard:

Súbor:Príloha B Plán auditu - vzor.jpg

2011-06-08T14:12:38Z

Geschwandtner.richard:

Súbor:Príloha A Program auditov – vzor.jpg

2011-06-08T14:08:13Z

Geschwandtner.richard:

Návrh na zlepšenie – revízia existujúcich postupov vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.

2011-06-08T13:53:17Z

Geschwandtner.richard:

{{Praca_uvod|4|Interný_audit_procesov_v organizácii_automobilového_priemyslu|Význam a podstata vykonávania auditov v SMK všeobecne|Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu|Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE|Návrh na zlepšenie – revízia existujúcich postupov vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.|Zhodnotenie a prínosy návrhu riešenia}}

=Návrh na zlepšenie – revízia existujúcich postupov vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.=
Zrealizovať revíziu existujúcich postupov a formulárov pre vykonávania :

* interných auditov procesov
* ako i auditov procesov u dodávateľov
bolo v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s. nutnosťou. Organizácia pôsobiaca v odvetví automobilového priemyslu musí používať '''aktuálne''' postupy / metódy a formuláre špecifikované príručkami ktoré sú v automobilovom priemysle uznávané.

Dôvod :
* periodické obhajovanie získaného certifikátu ISO/TS 16 949
*plnenie požiadaviek zákazníka z automobilového priemyslu (uplatňovanie metodiky a príručky špecifikovanej rozhodujúcim zákazníkom z automobilového priemyslu )

'''Návrh riešenia – akčný plán '''

* zaistiť preškolenie interných audítorov procesov v zmysle revidovanej VDA 6.3

* revidovať interné smernice / postupy na vykonávanie interných auditov ako i auditov dodávateľov (zapracovať zmeny, ktoré prinieslo nové vydanie VDA 6.3 :2010)

* revidovať formuláre na zdokumentovanie výsledkov auditov procesov (správa z auditu) resp. použiť nové formuláre VDA 6.3:2010 a staré zrušiť

* vytvoriť alebo zaistiť / zakúpiť IT hodnotiaci nástroj na spracovanie výsledkov auditu (komplikované hodnotenie výsledkov)

* otestovať správnosť / dostatočnosť zrealizovanej revízie v praxi pri realizácii konkrétneho auditu procesu a na základe získania praktických skúsenosti príp. urobiť potrebné korekcie

Časovo boli navrhované opatrenia termínované na obdobie XII / 2010 až IV / 2011 [10].

==Realizácia navrhovaných opatrení vo vzťahu k vykonávaniu interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.==

'''Akčný plán - výsledky'''

* zaistiť preškolenie interných audítorov procesov v zmysle revidovanej VDA 6.3

'''Zrealizované v XII / 2010 kvalifikovanou externou organizáciou'''

* revidovať interné smernice / postupy na vykonávanie interných auditov ako i auditov dodávateľov (zapracovať zmeny, ktoré prinieslo nové vydanie VDA 6.3.2010) revidovať formuláre na zdokumentovanie výsledkov auditov procesov (správa z auditu) resp. použiť nové formuláre VDA 6.3:2010 a staré zrušiť

'''Zrealizované v I – až III / 2011 , využité výsledky analýzy uvedené v tejto bakalárskej práci. Zapracované do dokuemtácie SMK. Dokumentácia S(smernice, inštrukcie, formuláre) sú dôverným majetkom spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.'''

* vytvoriť alebo zaistiť / zakúpiť IT hodnotiaci nástroj na spracovanie výsledkov auditu(komplikované hodnotenie vysledkov)

'''Zrealizované v XII / 2011. Spoločnosť MATADOR AUTOMOTIVE a.s. si zaistila IT hodnotiaci nástroj na hodnotenie výsledkov auditu procesu. Hodnotiaci nástroj je majetkom spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.'''

* otestovať správnosť / dostatočnosť zrealizovanej revízie v praxi pri realizácii konkrétneho auditu procesu a na základe získania praktických skúsenosti príp. urobiť potrebné korekcie

'''Zrealizované v IV / 2011. Skúšobný interný audit procesu zrealizovaný za účasti autora bakalárskej práce na procesy lisovania a zvárania. Výsledky sú dôverným majetkom spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.'''

Návrh na zlepšenie – revízia existujúcich postupov vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.

2011-06-08T13:51:42Z

Geschwandtner.richard:

{{Praca_uvod|4|Interný_audit_procesov_v organizácii_automobilového_priemyslu|Význam a podstata vykonávania auditov v SMK všeobecne|Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu|Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE|Návrh na zlepšenie – revízia existujúcich postupov vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.|Zhodnotenie a prínosy návrhu riešenia}}

=Návrh na zlepšenie – revízia existujúcich postupov vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.=
Zrealizovať revíziu existujúcich postupov a formulárov pre vykonávania :

* interných auditov procesov
* ako i auditov procesov u dodávateľov
bolo v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s. nutnosťou. Organizácia pôsobiaca v odvetví automobilového priemyslu musí používať '''aktuálne''' postupy / metódy a formuláre špecifikované príručkami ktoré sú v automobilovom priemysle uznávané.

Dôvod :
* periodické obhajovanie získaného certifikátu ISO/TS 16 949
*plnenie požiadaviek zákazníka z automobilového priemyslu (uplatňovanie metodiky a príručky špecifikovanej rozhodujúcim zákazníkom z automobilového priemyslu )

'''Návrh riešenia – akčný plán '''

* zaistiť preškolenie interných audítorov procesov v zmysle revidovanej VDA 6.3

* revidovať interné smernice / postupy na vykonávanie interných auditov ako i auditov dodávateľov (zapracovať zmeny, ktoré prinieslo nové vydanie VDA 6.3 :2010)

* revidovať formuláre na zdokumentovanie výsledkov auditov procesov (správa z auditu) resp. použiť nové formuláre VDA 6.3:2010 a staré zrušiť

* vytvoriť alebo zaistiť / zakúpiť IT hodnotiaci nástroj na spracovanie výsledkov auditu (komplikované hodnotenie výsledkov)

* otestovať správnosť / dostatočnosť zrealizovanej revízie v praxi pri realizácii konkrétneho auditu procesu a na základe získania praktických skúsenosti príp. urobiť potrebné korekcie

Časovo boli navrhované opatrenia termínované na obdobie XII / 2010 až IV / 2011 [10].

==Realizácia navrhovaných opatrení vo vzťahu k vykonávaniu interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.==

'''Akčný plán - výsledky'''

* zaistiť preškolenie interných audítorov procesov v zmysle revidovanej VDA 6.3

Zrealizované v XII / 2010 kvalifikovanou externou organizáciou

* revidovať interné smernice / postupy na vykonávanie interných auditov ako i auditov dodávateľov (zapracovať zmeny, ktoré prinieslo nové vydanie VDA 6.3.2010) revidovať formuláre na zdokumentovanie výsledkov auditov procesov (správa z auditu) resp. použiť nové formuláre VDA 6.3:2010 a staré zrušiť
Zrealizované v I – až III / 2011 , využité výsledky analýzy uvedené v tejto bakalárskej práci. Zapracované do dokuemtácie SMK. Dokumentácia S(smernice, inštrukcie, formuláre) sú dôverným majetkom spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.

* vytvoriť alebo zaistiť / zakúpiť IT hodnotiaci nástroj na spracovanie výsledkov auditu(komplikované hodnotenie vysledkov)

Zrealizované v XII / 2011. Spoločnosť MATADOR AUTOMOTIVE a.s. si zaistila IT hodnotiaci nástroj na hodnotenie výsledkov auditu procesu. Hodnotiaci nástroj je majetkom spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.

* otestovať správnosť / dostatočnosť zrealizovanej revízie v praxi pri realizácii konkrétneho auditu procesu a na základe získania praktických skúsenosti príp. urobiť potrebné korekcie

Zrealizované v IV / 2011. Skúšobný interný audit procesu zrealizovaný za účasti autora bakalárskej práce na procesy lisovania a zvárania. Výsledky sú dôverným majetkom spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.

Návrh na zlepšenie – revízia existujúcich postupov vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.

2011-06-08T13:49:05Z

Geschwandtner.richard: Vytvorená stránka „{{Praca_uvod|4|Interný_audit_procesov_v organizácii_automobilového_priemyslu|Význam a podstata vykonávania auditov v SMK všeobecne|Význam a podstata vykonávania in…“

Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE

2011-06-08T13:44:23Z

Geschwandtner.richard:

{{Praca_uvod|3|Interný_audit_procesov_v organizácii_automobilového_priemyslu|Význam a podstata vykonávania auditov v SMK všeobecne|Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu|Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE|Návrh na zlepšenie – revízia existujúcich postupov vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.|Zhodnotenie a prínosy návrhu riešenia}}

=Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE=
==Základné informácie o spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE==
Výstavba strojárenského závodu vo Vrábľoch, predchodcu dnešnej akciovej spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE bola zahájená v apríli 1966 a jej investorom bol národný podnik PAL Kbely u Prahy. V roku 1968 bol závod nachádzajúci sa vo fáze rozpracovanej investičnej výstavby delimitovaný do národného podniku AUTOBRZDY Jablonec nad Nisou. Výstavba závodu bola ukončená v roku 1971. Vlastná produkcia strojárenskej výroby, t.j. výroba nástrojov, kotúčových bŕzd, hydraulických a vzduchových armatúr a výliskov z umelej hmoty bola zahájená v roku 1970. 1.mája 1992 vznikla zrušením štátneho podniku PAL Vráble akciová spoločnosť PALT Vráble. Predstavenstvo a dozorná rada akciovej spoločnosti na základe hospodárskej a politickej situácie na Slovensku ešte v priebehu roku 1992 rozhodli o potrebe založenia spoločného podniku so zahraničným partnerom. Výsledkom intenzívnych prípravných prác bolo založenie Joint Venture s holandskou spoločnosťou Inalfa Vernay podpísaním dohody o spoločnom podniku dňa 1.júna 1993. 20.decembra 2004 vznikla akciová spoločnosť „MATADOR – INALFA, a.s. “. 14.novembra 2005 vznikla akciová spoločnosť „MATADOR Automotive Vráble, a.s. s vysunutou prevádzkou v Nitre a v Bratislave, ktoré používajú identický systém riadenia kvality. Predmetom činnosti akciovej spoločnosti v súčasnosti je '''výroba a predaj lisovaných, zváraných a montovaných dielcov pre automobilový a kopírovací priemyel.'''
Medzi najväčších zákazníkov spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE z automobilového priemyslu patria:
ŠKODA-VOLKSWAGEN, SUZUKI, IRS, FAURECIA, DURA, AUDI, SOFEDIT, JOHNSON CONTROL, SAS, MAGNA, PSA, BROSE, TOWER, HBPO.
Z iných oblastí:
DAIKIN, SAMSUNG.

Firma MATADOR Automotive Vráble, a.s získala prvú certifikáciu podľa ISO 9001 v roku 1995.Odvtedy firma získala tieto certifikáty:
* EN ISO 14001
* OHSAS 18001
* ISO/TS 16949
* EN ISO 9001-2008 [10].

[[Súbor:Obr. 2 Získané certifikáty .jpg|center|thumb|600px|Obr. 2 Získané certifikáty [10]]]

==Analýza a zhodnotenie súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v MATADOR AUTOMOTIVE==

Na vykonávanie interných auditov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE existuje nasledujúca interná dokumentácia :

* OS 17.10“ Interné previerky kvality a enviromentu“
Pre samotné vykonávanie auditov procesov :

* interné audity procesov a
* audity dodávateľov
existuje nasledujúca interná dokumentácia.
* PP2 OS 17.10 „Procesný audit“ (spoločné PP aj pre audity u dodávateľa)

'''Analýza / závery :'''

Interné audity procesov ako i audity procesov u dodávateľov boli doposiaľ v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s. vykonávané podľa príručky „VDA 6.3 Manažérstvo kvality v automobilovom priemysle. Audit procesu. Proces vzniku výrobku / sériová výroba. Proces vzniku služby / poskytovanie služby“. '''1. vydanie z roku 1999'''
Vzhľadom na skutočnosť že v priebehu roku 2010 bola vydaná nová publikácia VDA 6.3 Manažérstvo kvality v automobilovom priemysle. Audit procesu. Proces vzniku výrobku / sériová výroba. Proces vzniku služby / poskytovanie služby. '''2. vydanie z roku 2010:'''

* v MATADOR AUTOMOTIVE používané postupy / metódy a formuláre nespĺňajú požiadavky najnovšieho vydania VDA 6.3 a tým ani požiadavky rozhodujúceho zákazníka VW.
* aktualizácia používaných postupov / metód a formulárov je nutná i z dôvodu obhájenia certifikátu ISO/TS 16 949. Vyžadované je z hľadiska certifikácie používať aktuálne metodiky a príručky špecifikované zákazníkom z automobilového priemyslu
[10].

==Hlavné rozdiely medzi VDA 6.3 :1999 a VDA 6.3 :2010==
Hlavné rozdiely medzi 1. a 2. vydaním VDA 6.3 sú v nasledujúcich oblastiach :

* '''uplatňovanie VDA 6.3 v rôznych fázach životného cyklu výrobku''' (pozri obrázok č.3) a možnosť '''postupného hodnotenia oblastí / prvkov''' (pozri obrázok č. 4)

* '''zmena oblastí / prvkov''', ktoré sa v rámci celkového ohodnotenia kvalitatívnej spôsobilosti hodnotia (pozri tabuľka č. 9 )

*pribudol samostatný postup / spôsob pre pred výber dodávateľa tzv. '''potencionálna analýza''' (pozri tabuľka č. 9), čo v podstate znamená že zo štandardného zoznamu otázok sú vybrané otázky podľa ktorých sa realizuje potencionálna analýza (pozri tabuľka č. 12)
'''Poznámky :''' 1) Keďže potencionálna analýza sa používa na pred výber dodávateľa t.j. predbežnú klasifikácia dodávateľa, nie je nutné auditovať všetky otázky
2) Na hodnotenie výsledkov potencionálnej analýzy je použitá samostatná
'''metodika hodnotenia otázok (tzv. semáfor) i samostatná metodiká celkového hodnotenia !!!'''

* oproti pôvodnému vydaniu sú otázky so zvláštnym dopadom na riziko produktu a procesu
označené ( * ) t.j. tzv.''' hviezdičkové otázky''' a tieto sa hodnotia prísnejšie.

* zmena tém, ktoré sa hodnotia v rámci hodnotenia výrobného procesu tzv. korytnačka už
spomenú skôr (pozri tabuľka č. 10)

* na základe bodového ohodnotenia jednotlivých otázok samostatne generované výsledky pre
oblasť :

* '''preprava a manipulácia''' a
* tzv. '''generické nasadenie''' (pozri ďalej)
* zmena celkového hodnotenia – sprísnenie (pozri tabuľka č. 11)

*samozrejme zmena hodnotiacich formulárov (oblasti, témy...) a niektoré ďalšie zmeny.

Pokiaľ sa týka samostatne hodnotených oblastí „Preprava a manipulácia“ a „Generické nasadenie“ jedná sa v podstate o to, že v štandardnom katalógu otázok sú definované tie otázky, ktoré majú vzťah k preprave a manipulácii resp. k tzv. generickému nasadeniu a tieto sa samostatne hodnotia a môžu ovplyvniť celkové hodnotenie (zásady pre preraďovanie) – pozri kap. 2.1.3 a tabuľku č. 12)

Tzv. generické nasadenie je určitou novinkou oproti pôvodnému vydaniu VDA 6.3, a je definované nasledovne :

1. Musí byť stanovená osoba zodpovedná za proces (PV)

2. Procesy musia byť s ohľadom na požiadavky zákazníka orientované na cieľ (ZI)

3. Dôležite informácie (napr. kvalita, problémy) sú oznamované včas a v plnom rozsahu potrebným osobám (KO)

4. Riziká procesu sú zodpovedajúcim spôsobom identifikované a zohĺadnené (RI)

[[Súbor:Obr. 3 Uplatnenie VDA 6.3 v rôznych fázach životného cyklu výrobku .jpg|center|thumb|600px|Obr. 3 Uplatnenie VDA 6.3 v rôznych fázach životného cyklu výrobku [5]]]

[[Súbor:Tab.9 Zmena hodnotených oblastí .jpg|center|thumb|600px|Tab. 9 Zmena hodnotených oblastí [4],[5]]]

[[Súbor:Tab.10 Zmena tém v rámci hodnotenia výrobného procesu .jpg|center|thumb|600px|Tab.10 Zmena tém v rámci hodnotenia výrobného procesu [4],[5] ]]

[[Súbor:Tab.11 Zmena celkového hodnotenia .jpg|center|thumb|600px|Tab.11 Zmena celkového hodnotenia [4],[5] ]]

[[Súbor:Obr.4 Možnosť postupného hodnotenia oblastí .jpg|center|thumb|600px|Obr.4 Možnosť postupného hodnotenia oblastí [5] ]]

[[Súbor:Tab.12 Špecifikácia otázok vo vzťahu k potencionálnej analýze, preprave a manipulácií a generickému nasadeniu.jpg|center|thumb|600px|Tab.12 Špecifikácia otázok vo vzťahu k potencionálnej analýze, preprave a manipulácií a generickému nasadeniu [5] ]]

Súbor:Tab.12 Špecifikácia otázok vo vzťahu k potencionálnej analýze, preprave a manipulácií a generickému nasadeniu.jpg

2011-06-08T13:44:15Z

Geschwandtner.richard:

Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE

2011-06-08T13:42:08Z

Geschwandtner.richard:

Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE

2011-06-08T13:41:22Z

Geschwandtner.richard:

{{Praca_uvod|3|Interný_audit_procesov_v organizácii_automobilového_priemyslu|Význam a podstata vykonávania auditov v SMK všeobecne|Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu|Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE|Návrh na zlepšenie – revízia existujúcich postupov vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.|Zhodnotenie a prínosy návrhu riešenia}}

=Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE=
==Základné informácie o spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE==
Výstavba strojárenského závodu vo Vrábľoch, predchodcu dnešnej akciovej spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE bola zahájená v apríli 1966 a jej investorom bol národný podnik PAL Kbely u Prahy. V roku 1968 bol závod nachádzajúci sa vo fáze rozpracovanej investičnej výstavby delimitovaný do národného podniku AUTOBRZDY Jablonec nad Nisou. Výstavba závodu bola ukončená v roku 1971. Vlastná produkcia strojárenskej výroby, t.j. výroba nástrojov, kotúčových bŕzd, hydraulických a vzduchových armatúr a výliskov z umelej hmoty bola zahájená v roku 1970. 1.mája 1992 vznikla zrušením štátneho podniku PAL Vráble akciová spoločnosť PALT Vráble. Predstavenstvo a dozorná rada akciovej spoločnosti na základe hospodárskej a politickej situácie na Slovensku ešte v priebehu roku 1992 rozhodli o potrebe založenia spoločného podniku so zahraničným partnerom. Výsledkom intenzívnych prípravných prác bolo založenie Joint Venture s holandskou spoločnosťou Inalfa Vernay podpísaním dohody o spoločnom podniku dňa 1.júna 1993. 20.decembra 2004 vznikla akciová spoločnosť „MATADOR – INALFA, a.s. “. 14.novembra 2005 vznikla akciová spoločnosť „MATADOR Automotive Vráble, a.s. s vysunutou prevádzkou v Nitre a v Bratislave, ktoré používajú identický systém riadenia kvality. Predmetom činnosti akciovej spoločnosti v súčasnosti je '''výroba a predaj lisovaných, zváraných a montovaných dielcov pre automobilový a kopírovací priemyel.'''
Medzi najväčších zákazníkov spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE z automobilového priemyslu patria:
ŠKODA-VOLKSWAGEN, SUZUKI, IRS, FAURECIA, DURA, AUDI, SOFEDIT, JOHNSON CONTROL, SAS, MAGNA, PSA, BROSE, TOWER, HBPO.
Z iných oblastí:
DAIKIN, SAMSUNG.

Firma MATADOR Automotive Vráble, a.s získala prvú certifikáciu podľa ISO 9001 v roku 1995.Odvtedy firma získala tieto certifikáty:
* EN ISO 14001
* OHSAS 18001
* ISO/TS 16949
* EN ISO 9001-2008 [10].

[[Súbor:Obr. 2 Získané certifikáty .jpg|center|thumb|600px|Obr. 2 Získané certifikáty [10]]]

==Analýza a zhodnotenie súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v MATADOR AUTOMOTIVE==

Na vykonávanie interných auditov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE existuje nasledujúca interná dokumentácia :

* OS 17.10“ Interné previerky kvality a enviromentu“
Pre samotné vykonávanie auditov procesov :

* interné audity procesov a
* audity dodávateľov
existuje nasledujúca interná dokumentácia.
* PP2 OS 17.10 „Procesný audit“ (spoločné PP aj pre audity u dodávateľa)

'''Analýza / závery :'''

Interné audity procesov ako i audity procesov u dodávateľov boli doposiaľ v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s. vykonávané podľa príručky „VDA 6.3 Manažérstvo kvality v automobilovom priemysle. Audit procesu. Proces vzniku výrobku / sériová výroba. Proces vzniku služby / poskytovanie služby“. '''1. vydanie z roku 1999'''
Vzhľadom na skutočnosť že v priebehu roku 2010 bola vydaná nová publikácia VDA 6.3 Manažérstvo kvality v automobilovom priemysle. Audit procesu. Proces vzniku výrobku / sériová výroba. Proces vzniku služby / poskytovanie služby. '''2. vydanie z roku 2010:'''

* v MATADOR AUTOMOTIVE používané postupy / metódy a formuláre nespĺňajú požiadavky najnovšieho vydania VDA 6.3 a tým ani požiadavky rozhodujúceho zákazníka VW.
* aktualizácia používaných postupov / metód a formulárov je nutná i z dôvodu obhájenia certifikátu ISO/TS 16 949. Vyžadované je z hľadiska certifikácie používať aktuálne metodiky a príručky špecifikované zákazníkom z automobilového priemyslu
[10].

==Hlavné rozdiely medzi VDA 6.3 :1999 a VDA 6.3 :2010==
Hlavné rozdiely medzi 1. a 2. vydaním VDA 6.3 sú v nasledujúcich oblastiach :

* '''uplatňovanie VDA 6.3 v rôznych fázach životného cyklu výrobku''' (pozri obrázok č.3) a možnosť '''postupného hodnotenia oblastí / prvkov''' (pozri obrázok č. 4)

* '''zmena oblastí / prvkov''', ktoré sa v rámci celkového ohodnotenia kvalitatívnej spôsobilosti hodnotia (pozri tabuľka č. 9 )

*pribudol samostatný postup / spôsob pre pred výber dodávateľa tzv. '''potencionálna analýza''' (pozri tabuľka č. 9), čo v podstate znamená že zo štandardného zoznamu otázok sú vybrané otázky podľa ktorých sa realizuje potencionálna analýza (pozri tabuľka č. 12)
'''Poznámky :''' 1) Keďže potencionálna analýza sa používa na pred výber dodávateľa t.j. predbežnú klasifikácia dodávateľa, nie je nutné auditovať všetky otázky
2) Na hodnotenie výsledkov potencionálnej analýzy je použitá samostatná
'''metodika hodnotenia otázok (tzv. semáfor) i samostatná metodiká celkového hodnotenia !!!'''

* oproti pôvodnému vydaniu sú otázky so zvláštnym dopadom na riziko produktu a procesu
označené ( * ) t.j. tzv.''' hviezdičkové otázky''' a tieto sa hodnotia prísnejšie.

* zmena tém, ktoré sa hodnotia v rámci hodnotenia výrobného procesu tzv. korytnačka už
spomenú skôr (pozri tabuľka č. 10)

* na základe bodového ohodnotenia jednotlivých otázok samostatne generované výsledky pre
oblasť :

* '''preprava a manipulácia''' a
* tzv. '''generické nasadenie''' (pozri ďalej)
* zmena celkového hodnotenia – sprísnenie (pozri tabuľka č. 11)

*samozrejme zmena hodnotiacich formulárov (oblasti, témy...) a niektoré ďalšie zmeny.

Pokiaľ sa týka samostatne hodnotených oblastí „Preprava a manipulácia“ a „Generické nasadenie“ jedná sa v podstate o to, že v štandardnom katalógu otázok sú definované tie otázky, ktoré majú vzťah k preprave a manipulácii resp. k tzv. generickému nasadeniu a tieto sa samostatne hodnotia a môžu ovplyvniť celkové hodnotenie (zásady pre preraďovanie) – pozri kap. 2.1.3 a tabuľku č. 12)

Tzv. generické nasadenie je určitou novinkou oproti pôvodnému vydaniu VDA 6.3, a je definované nasledovne :

1. Musí byť stanovená osoba zodpovedná za proces (PV)

2. Procesy musia byť s ohľadom na požiadavky zákazníka orientované na cieľ (ZI)

3. Dôležite informácie (napr. kvalita, problémy) sú oznamované včas a v plnom rozsahu potrebným osobám (KO)

4. Riziká procesu sú zodpovedajúcim spôsobom identifikované a zohĺadnené (RI)

[[Súbor:Obr. 3 Uplatnenie VDA 6.3 v rôznych fázach životného cyklu výrobku .jpg|center|thumb|600px|Obr. 3 Uplatnenie VDA 6.3 v rôznych fázach životného cyklu výrobku [5]]]

[[Súbor:Tab.9 Zmena hodnotených oblastí .jpg|center|thumb|600px|Tab. 9 Zmena hodnotených oblastí [4],[5]]]

[[Súbor:Tab.10 Zmena tém v rámci hodnotenia výrobného procesu .jpg|center|thumb|600px|Tab. Zmena tém v rámci hodnotenia výrobného procesu [4],[5] ]]

[[Súbor:Tab.11 Zmena celkového hodnotenia .jpg|center|thumb|600px|Tab.11 Zmena celkového hodnotenia [4],[5] ]]

[[Súbor:Obr.4 Možnosť postupného hodnotenia oblastí .jpg|center|thumb|600px|Obr.4 Možnosť postupného hodnotenia oblastí [5] ]]

Súbor:Tab.9 Zmena hodnotených oblastí .jpg

2011-06-08T13:41:16Z

Geschwandtner.richard:

Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE

2011-06-08T13:40:01Z

Geschwandtner.richard:

{{Praca_uvod|3|Interný_audit_procesov_v organizácii_automobilového_priemyslu|Význam a podstata vykonávania auditov v SMK všeobecne|Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu|Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE|Návrh na zlepšenie – revízia existujúcich postupov vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.|Zhodnotenie a prínosy návrhu riešenia}}

=Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE=
==Základné informácie o spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE==
Výstavba strojárenského závodu vo Vrábľoch, predchodcu dnešnej akciovej spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE bola zahájená v apríli 1966 a jej investorom bol národný podnik PAL Kbely u Prahy. V roku 1968 bol závod nachádzajúci sa vo fáze rozpracovanej investičnej výstavby delimitovaný do národného podniku AUTOBRZDY Jablonec nad Nisou. Výstavba závodu bola ukončená v roku 1971. Vlastná produkcia strojárenskej výroby, t.j. výroba nástrojov, kotúčových bŕzd, hydraulických a vzduchových armatúr a výliskov z umelej hmoty bola zahájená v roku 1970. 1.mája 1992 vznikla zrušením štátneho podniku PAL Vráble akciová spoločnosť PALT Vráble. Predstavenstvo a dozorná rada akciovej spoločnosti na základe hospodárskej a politickej situácie na Slovensku ešte v priebehu roku 1992 rozhodli o potrebe založenia spoločného podniku so zahraničným partnerom. Výsledkom intenzívnych prípravných prác bolo založenie Joint Venture s holandskou spoločnosťou Inalfa Vernay podpísaním dohody o spoločnom podniku dňa 1.júna 1993. 20.decembra 2004 vznikla akciová spoločnosť „MATADOR – INALFA, a.s. “. 14.novembra 2005 vznikla akciová spoločnosť „MATADOR Automotive Vráble, a.s. s vysunutou prevádzkou v Nitre a v Bratislave, ktoré používajú identický systém riadenia kvality. Predmetom činnosti akciovej spoločnosti v súčasnosti je '''výroba a predaj lisovaných, zváraných a montovaných dielcov pre automobilový a kopírovací priemyel.'''
Medzi najväčších zákazníkov spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE z automobilového priemyslu patria:
ŠKODA-VOLKSWAGEN, SUZUKI, IRS, FAURECIA, DURA, AUDI, SOFEDIT, JOHNSON CONTROL, SAS, MAGNA, PSA, BROSE, TOWER, HBPO.
Z iných oblastí:
DAIKIN, SAMSUNG.

Firma MATADOR Automotive Vráble, a.s získala prvú certifikáciu podľa ISO 9001 v roku 1995.Odvtedy firma získala tieto certifikáty:
* EN ISO 14001
* OHSAS 18001
* ISO/TS 16949
* EN ISO 9001-2008 [10].

[[Súbor:Obr. 2 Získané certifikáty .jpg|center|thumb|600px|Obr. 2 Získané certifikáty [10]]]

==Analýza a zhodnotenie súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v MATADOR AUTOMOTIVE==

Na vykonávanie interných auditov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE existuje nasledujúca interná dokumentácia :

* OS 17.10“ Interné previerky kvality a enviromentu“
Pre samotné vykonávanie auditov procesov :

* interné audity procesov a
* audity dodávateľov
existuje nasledujúca interná dokumentácia.
* PP2 OS 17.10 „Procesný audit“ (spoločné PP aj pre audity u dodávateľa)

'''Analýza / závery :'''

Interné audity procesov ako i audity procesov u dodávateľov boli doposiaľ v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s. vykonávané podľa príručky „VDA 6.3 Manažérstvo kvality v automobilovom priemysle. Audit procesu. Proces vzniku výrobku / sériová výroba. Proces vzniku služby / poskytovanie služby“. '''1. vydanie z roku 1999'''
Vzhľadom na skutočnosť že v priebehu roku 2010 bola vydaná nová publikácia VDA 6.3 Manažérstvo kvality v automobilovom priemysle. Audit procesu. Proces vzniku výrobku / sériová výroba. Proces vzniku služby / poskytovanie služby. '''2. vydanie z roku 2010:'''

* v MATADOR AUTOMOTIVE používané postupy / metódy a formuláre nespĺňajú požiadavky najnovšieho vydania VDA 6.3 a tým ani požiadavky rozhodujúceho zákazníka VW.
* aktualizácia používaných postupov / metód a formulárov je nutná i z dôvodu obhájenia certifikátu ISO/TS 16 949. Vyžadované je z hľadiska certifikácie používať aktuálne metodiky a príručky špecifikované zákazníkom z automobilového priemyslu
[10].

==Hlavné rozdiely medzi VDA 6.3 :1999 a VDA 6.3 :2010==
Hlavné rozdiely medzi 1. a 2. vydaním VDA 6.3 sú v nasledujúcich oblastiach :

* '''uplatňovanie VDA 6.3 v rôznych fázach životného cyklu výrobku''' (pozri obrázok č.3) a možnosť '''postupného hodnotenia oblastí / prvkov''' (pozri obrázok č. 4)

* '''zmena oblastí / prvkov''', ktoré sa v rámci celkového ohodnotenia kvalitatívnej spôsobilosti hodnotia (pozri tabuľka č. 9 )

*pribudol samostatný postup / spôsob pre pred výber dodávateľa tzv. '''potencionálna analýza''' (pozri tabuľka č. 9), čo v podstate znamená že zo štandardného zoznamu otázok sú vybrané otázky podľa ktorých sa realizuje potencionálna analýza (pozri tabuľka č. 12)
'''Poznámky :''' 1) Keďže potencionálna analýza sa používa na pred výber dodávateľa t.j. predbežnú klasifikácia dodávateľa, nie je nutné auditovať všetky otázky
2) Na hodnotenie výsledkov potencionálnej analýzy je použitá samostatná
'''metodika hodnotenia otázok (tzv. semáfor) i samostatná metodiká celkového hodnotenia !!!'''

* oproti pôvodnému vydaniu sú otázky so zvláštnym dopadom na riziko produktu a procesu
označené ( * ) t.j. tzv.''' hviezdičkové otázky''' a tieto sa hodnotia prísnejšie.

* zmena tém, ktoré sa hodnotia v rámci hodnotenia výrobného procesu tzv. korytnačka už
spomenú skôr (pozri tabuľka č. 10)

* na základe bodového ohodnotenia jednotlivých otázok samostatne generované výsledky pre
oblasť :

* '''preprava a manipulácia''' a
* tzv. '''generické nasadenie''' (pozri ďalej)
* zmena celkového hodnotenia – sprísnenie (pozri tabuľka č. 11)

*samozrejme zmena hodnotiacich formulárov (oblasti, témy...) a niektoré ďalšie zmeny.

Pokiaľ sa týka samostatne hodnotených oblastí „Preprava a manipulácia“ a „Generické nasadenie“ jedná sa v podstate o to, že v štandardnom katalógu otázok sú definované tie otázky, ktoré majú vzťah k preprave a manipulácii resp. k tzv. generickému nasadeniu a tieto sa samostatne hodnotia a môžu ovplyvniť celkové hodnotenie (zásady pre preraďovanie) – pozri kap. 2.1.3 a tabuľku č. 12)

Tzv. generické nasadenie je určitou novinkou oproti pôvodnému vydaniu VDA 6.3, a je definované nasledovne :

1. Musí byť stanovená osoba zodpovedná za proces (PV)

2. Procesy musia byť s ohľadom na požiadavky zákazníka orientované na cieľ (ZI)

3. Dôležite informácie (napr. kvalita, problémy) sú oznamované včas a v plnom rozsahu potrebným osobám (KO)

4. Riziká procesu sú zodpovedajúcim spôsobom identifikované a zohĺadnené (RI)

[[Súbor:Obr. 3 Uplatnenie VDA 6.3 v rôznych fázach životného cyklu výrobku .jpg|center|thumb|600px|Obr. 3 Uplatnenie VDA 6.3 v rôznych fázach životného cyklu výrobku [5]]]

[[Súbor:Tab.9 Zmena hodnotených oblastí / prvkov .jpg|center|thumb|600px|Tab. 9 Zmena hodnotených oblastí / prvkov [4],[5]]]

[[Súbor:Tab.10 Zmena tém v rámci hodnotenia výrobného procesu .jpg|center|thumb|600px|Tab. Zmena tém v rámci hodnotenia výrobného procesu [4],[5] ]]

[[Súbor:Tab.11 Zmena celkového hodnotenia .jpg|center|thumb|600px|Tab.11 Zmena celkového hodnotenia [4],[5] ]]

[[Súbor:Obr.4 Možnosť postupného hodnotenia oblastí .jpg|center|thumb|600px|Obr.4 Možnosť postupného hodnotenia oblastí [5] ]]

Súbor:Obr.4 Možnosť postupného hodnotenia oblastí .jpg

2011-06-08T13:39:54Z

Geschwandtner.richard:

Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE

2011-06-08T13:39:00Z

Geschwandtner.richard:

{{Praca_uvod|3|Interný_audit_procesov_v organizácii_automobilového_priemyslu|Význam a podstata vykonávania auditov v SMK všeobecne|Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu|Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE|Návrh na zlepšenie – revízia existujúcich postupov vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.|Zhodnotenie a prínosy návrhu riešenia}}

=Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE=
==Základné informácie o spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE==
Výstavba strojárenského závodu vo Vrábľoch, predchodcu dnešnej akciovej spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE bola zahájená v apríli 1966 a jej investorom bol národný podnik PAL Kbely u Prahy. V roku 1968 bol závod nachádzajúci sa vo fáze rozpracovanej investičnej výstavby delimitovaný do národného podniku AUTOBRZDY Jablonec nad Nisou. Výstavba závodu bola ukončená v roku 1971. Vlastná produkcia strojárenskej výroby, t.j. výroba nástrojov, kotúčových bŕzd, hydraulických a vzduchových armatúr a výliskov z umelej hmoty bola zahájená v roku 1970. 1.mája 1992 vznikla zrušením štátneho podniku PAL Vráble akciová spoločnosť PALT Vráble. Predstavenstvo a dozorná rada akciovej spoločnosti na základe hospodárskej a politickej situácie na Slovensku ešte v priebehu roku 1992 rozhodli o potrebe založenia spoločného podniku so zahraničným partnerom. Výsledkom intenzívnych prípravných prác bolo založenie Joint Venture s holandskou spoločnosťou Inalfa Vernay podpísaním dohody o spoločnom podniku dňa 1.júna 1993. 20.decembra 2004 vznikla akciová spoločnosť „MATADOR – INALFA, a.s. “. 14.novembra 2005 vznikla akciová spoločnosť „MATADOR Automotive Vráble, a.s. s vysunutou prevádzkou v Nitre a v Bratislave, ktoré používajú identický systém riadenia kvality. Predmetom činnosti akciovej spoločnosti v súčasnosti je '''výroba a predaj lisovaných, zváraných a montovaných dielcov pre automobilový a kopírovací priemyel.'''
Medzi najväčších zákazníkov spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE z automobilového priemyslu patria:
ŠKODA-VOLKSWAGEN, SUZUKI, IRS, FAURECIA, DURA, AUDI, SOFEDIT, JOHNSON CONTROL, SAS, MAGNA, PSA, BROSE, TOWER, HBPO.
Z iných oblastí:
DAIKIN, SAMSUNG.

Firma MATADOR Automotive Vráble, a.s získala prvú certifikáciu podľa ISO 9001 v roku 1995.Odvtedy firma získala tieto certifikáty:
* EN ISO 14001
* OHSAS 18001
* ISO/TS 16949
* EN ISO 9001-2008 [10].

[[Súbor:Obr. 2 Získané certifikáty .jpg|center|thumb|600px|Obr. 2 Získané certifikáty [10]]]

==Analýza a zhodnotenie súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v MATADOR AUTOMOTIVE==

Na vykonávanie interných auditov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE existuje nasledujúca interná dokumentácia :

* OS 17.10“ Interné previerky kvality a enviromentu“
Pre samotné vykonávanie auditov procesov :

* interné audity procesov a
* audity dodávateľov
existuje nasledujúca interná dokumentácia.
* PP2 OS 17.10 „Procesný audit“ (spoločné PP aj pre audity u dodávateľa)

'''Analýza / závery :'''

Interné audity procesov ako i audity procesov u dodávateľov boli doposiaľ v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s. vykonávané podľa príručky „VDA 6.3 Manažérstvo kvality v automobilovom priemysle. Audit procesu. Proces vzniku výrobku / sériová výroba. Proces vzniku služby / poskytovanie služby“. '''1. vydanie z roku 1999'''
Vzhľadom na skutočnosť že v priebehu roku 2010 bola vydaná nová publikácia VDA 6.3 Manažérstvo kvality v automobilovom priemysle. Audit procesu. Proces vzniku výrobku / sériová výroba. Proces vzniku služby / poskytovanie služby. '''2. vydanie z roku 2010:'''

* v MATADOR AUTOMOTIVE používané postupy / metódy a formuláre nespĺňajú požiadavky najnovšieho vydania VDA 6.3 a tým ani požiadavky rozhodujúceho zákazníka VW.
* aktualizácia používaných postupov / metód a formulárov je nutná i z dôvodu obhájenia certifikátu ISO/TS 16 949. Vyžadované je z hľadiska certifikácie používať aktuálne metodiky a príručky špecifikované zákazníkom z automobilového priemyslu
[10].

==Hlavné rozdiely medzi VDA 6.3 :1999 a VDA 6.3 :2010==
Hlavné rozdiely medzi 1. a 2. vydaním VDA 6.3 sú v nasledujúcich oblastiach :

* '''uplatňovanie VDA 6.3 v rôznych fázach životného cyklu výrobku''' (pozri obrázok č.3) a možnosť '''postupného hodnotenia oblastí / prvkov''' (pozri obrázok č. 4)

* '''zmena oblastí / prvkov''', ktoré sa v rámci celkového ohodnotenia kvalitatívnej spôsobilosti hodnotia (pozri tabuľka č. 9 )

*pribudol samostatný postup / spôsob pre pred výber dodávateľa tzv. '''potencionálna analýza''' (pozri tabuľka č. 9), čo v podstate znamená že zo štandardného zoznamu otázok sú vybrané otázky podľa ktorých sa realizuje potencionálna analýza (pozri tabuľka č. 12)
'''Poznámky :''' 1) Keďže potencionálna analýza sa používa na pred výber dodávateľa t.j. predbežnú klasifikácia dodávateľa, nie je nutné auditovať všetky otázky
2) Na hodnotenie výsledkov potencionálnej analýzy je použitá samostatná
'''metodika hodnotenia otázok (tzv. semáfor) i samostatná metodiká celkového hodnotenia !!!'''

* oproti pôvodnému vydaniu sú otázky so zvláštnym dopadom na riziko produktu a procesu
označené ( * ) t.j. tzv.''' hviezdičkové otázky''' a tieto sa hodnotia prísnejšie.

* zmena tém, ktoré sa hodnotia v rámci hodnotenia výrobného procesu tzv. korytnačka už
spomenú skôr (pozri tabuľka č. 10)

* na základe bodového ohodnotenia jednotlivých otázok samostatne generované výsledky pre
oblasť :

* '''preprava a manipulácia''' a
* tzv. '''generické nasadenie''' (pozri ďalej)
* zmena celkového hodnotenia – sprísnenie (pozri tabuľka č. 11)

*samozrejme zmena hodnotiacich formulárov (oblasti, témy...) a niektoré ďalšie zmeny.

Pokiaľ sa týka samostatne hodnotených oblastí „Preprava a manipulácia“ a „Generické nasadenie“ jedná sa v podstate o to, že v štandardnom katalógu otázok sú definované tie otázky, ktoré majú vzťah k preprave a manipulácii resp. k tzv. generickému nasadeniu a tieto sa samostatne hodnotia a môžu ovplyvniť celkové hodnotenie (zásady pre preraďovanie) – pozri kap. 2.1.3 a tabuľku č. 12)

Tzv. generické nasadenie je určitou novinkou oproti pôvodnému vydaniu VDA 6.3, a je definované nasledovne :

1. Musí byť stanovená osoba zodpovedná za proces (PV)

2. Procesy musia byť s ohľadom na požiadavky zákazníka orientované na cieľ (ZI)

3. Dôležite informácie (napr. kvalita, problémy) sú oznamované včas a v plnom rozsahu potrebným osobám (KO)

4. Riziká procesu sú zodpovedajúcim spôsobom identifikované a zohĺadnené (RI)

[[Súbor:Obr. 3 Uplatnenie VDA 6.3 v rôznych fázach životného cyklu výrobku .jpg|center|thumb|600px|Obr. 3 Uplatnenie VDA 6.3 v rôznych fázach životného cyklu výrobku [5]]]

[[Súbor:Tab.9 Zmena hodnotených oblastí / prvkov .jpg|center|thumb|600px|Tab. 9 Zmena hodnotených oblastí / prvkov [4],[5]]]

[[Súbor:Tab.10 Zmena tém v rámci hodnotenia výrobného procesu .jpg|center|thumb|600px|Tab. Zmena tém v rámci hodnotenia výrobného procesu [4],[5] ]]

[[Súbor:Tab.11 Zmena celkového hodnotenia .jpg|center|thumb|600px|Tab.11 Zmena celkového hodnotenia [4],[5] ]]

[[Súbor:Obr.4 Možnosť postupného hodnotenia oblastí/ prvkov .jpg|center|thumb|600px|Obr.4 Možnosť postupného hodnotenia oblastí/ prvkov [5] ]]

Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE

2011-06-08T13:36:27Z

Geschwandtner.richard:

{{Praca_uvod|3|Interný_audit_procesov_v organizácii_automobilového_priemyslu|Význam a podstata vykonávania auditov v SMK všeobecne|Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu|Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE|Návrh na zlepšenie – revízia existujúcich postupov vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.|Zhodnotenie a prínosy návrhu riešenia}}

=Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE=
==Základné informácie o spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE==
Výstavba strojárenského závodu vo Vrábľoch, predchodcu dnešnej akciovej spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE bola zahájená v apríli 1966 a jej investorom bol národný podnik PAL Kbely u Prahy. V roku 1968 bol závod nachádzajúci sa vo fáze rozpracovanej investičnej výstavby delimitovaný do národného podniku AUTOBRZDY Jablonec nad Nisou. Výstavba závodu bola ukončená v roku 1971. Vlastná produkcia strojárenskej výroby, t.j. výroba nástrojov, kotúčových bŕzd, hydraulických a vzduchových armatúr a výliskov z umelej hmoty bola zahájená v roku 1970. 1.mája 1992 vznikla zrušením štátneho podniku PAL Vráble akciová spoločnosť PALT Vráble. Predstavenstvo a dozorná rada akciovej spoločnosti na základe hospodárskej a politickej situácie na Slovensku ešte v priebehu roku 1992 rozhodli o potrebe založenia spoločného podniku so zahraničným partnerom. Výsledkom intenzívnych prípravných prác bolo založenie Joint Venture s holandskou spoločnosťou Inalfa Vernay podpísaním dohody o spoločnom podniku dňa 1.júna 1993. 20.decembra 2004 vznikla akciová spoločnosť „MATADOR – INALFA, a.s. “. 14.novembra 2005 vznikla akciová spoločnosť „MATADOR Automotive Vráble, a.s. s vysunutou prevádzkou v Nitre a v Bratislave, ktoré používajú identický systém riadenia kvality. Predmetom činnosti akciovej spoločnosti v súčasnosti je '''výroba a predaj lisovaných, zváraných a montovaných dielcov pre automobilový a kopírovací priemyel.'''
Medzi najväčších zákazníkov spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE z automobilového priemyslu patria:
ŠKODA-VOLKSWAGEN, SUZUKI, IRS, FAURECIA, DURA, AUDI, SOFEDIT, JOHNSON CONTROL, SAS, MAGNA, PSA, BROSE, TOWER, HBPO.
Z iných oblastí:
DAIKIN, SAMSUNG.

Firma MATADOR Automotive Vráble, a.s získala prvú certifikáciu podľa ISO 9001 v roku 1995.Odvtedy firma získala tieto certifikáty:
* EN ISO 14001
* OHSAS 18001
* ISO/TS 16949
* EN ISO 9001-2008 [10].

[[Súbor:Obr. 2 Získané certifikáty .jpg|center|thumb|600px|Obr. 2 Získané certifikáty [10]]]

==Analýza a zhodnotenie súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v MATADOR AUTOMOTIVE==

Na vykonávanie interných auditov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE existuje nasledujúca interná dokumentácia :

* OS 17.10“ Interné previerky kvality a enviromentu“
Pre samotné vykonávanie auditov procesov :

* interné audity procesov a
* audity dodávateľov
existuje nasledujúca interná dokumentácia.
* PP2 OS 17.10 „Procesný audit“ (spoločné PP aj pre audity u dodávateľa)

'''Analýza / závery :'''

Interné audity procesov ako i audity procesov u dodávateľov boli doposiaľ v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s. vykonávané podľa príručky „VDA 6.3 Manažérstvo kvality v automobilovom priemysle. Audit procesu. Proces vzniku výrobku / sériová výroba. Proces vzniku služby / poskytovanie služby“. '''1. vydanie z roku 1999'''
Vzhľadom na skutočnosť že v priebehu roku 2010 bola vydaná nová publikácia VDA 6.3 Manažérstvo kvality v automobilovom priemysle. Audit procesu. Proces vzniku výrobku / sériová výroba. Proces vzniku služby / poskytovanie služby. '''2. vydanie z roku 2010:'''

* v MATADOR AUTOMOTIVE používané postupy / metódy a formuláre nespĺňajú požiadavky najnovšieho vydania VDA 6.3 a tým ani požiadavky rozhodujúceho zákazníka VW.
* aktualizácia používaných postupov / metód a formulárov je nutná i z dôvodu obhájenia certifikátu ISO/TS 16 949. Vyžadované je z hľadiska certifikácie používať aktuálne metodiky a príručky špecifikované zákazníkom z automobilového priemyslu
[10].

==Hlavné rozdiely medzi VDA 6.3 :1999 a VDA 6.3 :2010==
Hlavné rozdiely medzi 1. a 2. vydaním VDA 6.3 sú v nasledujúcich oblastiach :

* '''uplatňovanie VDA 6.3 v rôznych fázach životného cyklu výrobku''' (pozri obrázok č.3) a možnosť '''postupného hodnotenia oblastí / prvkov''' (pozri obrázok č. 4)

* '''zmena oblastí / prvkov''', ktoré sa v rámci celkového ohodnotenia kvalitatívnej spôsobilosti hodnotia (pozri tabuľka č. 9 )

*pribudol samostatný postup / spôsob pre pred výber dodávateľa tzv. '''potencionálna analýza''' (pozri tabuľka č. 9), čo v podstate znamená že zo štandardného zoznamu otázok sú vybrané otázky podľa ktorých sa realizuje potencionálna analýza (pozri tabuľka č. 12)
'''Poznámky :''' 1) Keďže potencionálna analýza sa používa na pred výber dodávateľa t.j. predbežnú klasifikácia dodávateľa, nie je nutné auditovať všetky otázky
2) Na hodnotenie výsledkov potencionálnej analýzy je použitá samostatná
'''metodika hodnotenia otázok (tzv. semáfor) i samostatná metodiká celkového hodnotenia !!!'''

* oproti pôvodnému vydaniu sú otázky so zvláštnym dopadom na riziko produktu a procesu
označené ( * ) t.j. tzv.''' hviezdičkové otázky''' a tieto sa hodnotia prísnejšie.

* zmena tém, ktoré sa hodnotia v rámci hodnotenia výrobného procesu tzv. korytnačka už
spomenú skôr (pozri tabuľka č. 10)

* na základe bodového ohodnotenia jednotlivých otázok samostatne generované výsledky pre
oblasť :

* '''preprava a manipulácia''' a
* tzv. '''generické nasadenie''' (pozri ďalej)
* zmena celkového hodnotenia – sprísnenie (pozri tabuľka č. 11)

*samozrejme zmena hodnotiacich formulárov (oblasti, témy...) a niektoré ďalšie zmeny.

Pokiaľ sa týka samostatne hodnotených oblastí „Preprava a manipulácia“ a „Generické nasadenie“ jedná sa v podstate o to, že v štandardnom katalógu otázok sú definované tie otázky, ktoré majú vzťah k preprave a manipulácii resp. k tzv. generickému nasadeniu a tieto sa samostatne hodnotia a môžu ovplyvniť celkové hodnotenie (zásady pre preraďovanie) – pozri kap. 2.1.3 a tabuľku č. 12)

Tzv. generické nasadenie je určitou novinkou oproti pôvodnému vydaniu VDA 6.3, a je definované nasledovne :

1. Musí byť stanovená osoba zodpovedná za proces (PV)

2. Procesy musia byť s ohľadom na požiadavky zákazníka orientované na cieľ (ZI)

3. Dôležite informácie (napr. kvalita, problémy) sú oznamované včas a v plnom rozsahu potrebným osobám (KO)

4. Riziká procesu sú zodpovedajúcim spôsobom identifikované a zohĺadnené (RI)

[[Súbor:Obr. 3 Uplatnenie VDA 6.3 v rôznych fázach životného cyklu výrobku .jpg|center|thumb|600px|Obr. 3 Uplatnenie VDA 6.3 v rôznych fázach životného cyklu výrobku [5]]]

[[Súbor:Tab.9 Zmena hodnotených oblastí / prvkov .jpg|center|thumb|600px|Tab. 9 Zmena hodnotených oblastí / prvkov [4],[5]]]

[[Súbor:Tab.10 Zmena tém v rámci hodnotenia výrobného procesu .jpg|center|thumb|600px|Tab. Zmena tém v rámci hodnotenia výrobného procesu [4],[5] ]]

[[Súbor:Tab.11 Zmena celkového hodnotenia .jpg|center|thumb|600px|Tab.11 Zmena celkového hodnotenia [4],[5] ]]

Súbor:Tab.11 Zmena celkového hodnotenia .jpg

2011-06-08T13:36:21Z

Geschwandtner.richard:

Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE

2011-06-08T13:33:14Z

Geschwandtner.richard:

{{Praca_uvod|3|Interný_audit_procesov_v organizácii_automobilového_priemyslu|Význam a podstata vykonávania auditov v SMK všeobecne|Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu|Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE|Návrh na zlepšenie – revízia existujúcich postupov vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.|Zhodnotenie a prínosy návrhu riešenia}}

=Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE=
==Základné informácie o spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE==
Výstavba strojárenského závodu vo Vrábľoch, predchodcu dnešnej akciovej spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE bola zahájená v apríli 1966 a jej investorom bol národný podnik PAL Kbely u Prahy. V roku 1968 bol závod nachádzajúci sa vo fáze rozpracovanej investičnej výstavby delimitovaný do národného podniku AUTOBRZDY Jablonec nad Nisou. Výstavba závodu bola ukončená v roku 1971. Vlastná produkcia strojárenskej výroby, t.j. výroba nástrojov, kotúčových bŕzd, hydraulických a vzduchových armatúr a výliskov z umelej hmoty bola zahájená v roku 1970. 1.mája 1992 vznikla zrušením štátneho podniku PAL Vráble akciová spoločnosť PALT Vráble. Predstavenstvo a dozorná rada akciovej spoločnosti na základe hospodárskej a politickej situácie na Slovensku ešte v priebehu roku 1992 rozhodli o potrebe založenia spoločného podniku so zahraničným partnerom. Výsledkom intenzívnych prípravných prác bolo založenie Joint Venture s holandskou spoločnosťou Inalfa Vernay podpísaním dohody o spoločnom podniku dňa 1.júna 1993. 20.decembra 2004 vznikla akciová spoločnosť „MATADOR – INALFA, a.s. “. 14.novembra 2005 vznikla akciová spoločnosť „MATADOR Automotive Vráble, a.s. s vysunutou prevádzkou v Nitre a v Bratislave, ktoré používajú identický systém riadenia kvality. Predmetom činnosti akciovej spoločnosti v súčasnosti je '''výroba a predaj lisovaných, zváraných a montovaných dielcov pre automobilový a kopírovací priemyel.'''
Medzi najväčších zákazníkov spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE z automobilového priemyslu patria:
ŠKODA-VOLKSWAGEN, SUZUKI, IRS, FAURECIA, DURA, AUDI, SOFEDIT, JOHNSON CONTROL, SAS, MAGNA, PSA, BROSE, TOWER, HBPO.
Z iných oblastí:
DAIKIN, SAMSUNG.

Firma MATADOR Automotive Vráble, a.s získala prvú certifikáciu podľa ISO 9001 v roku 1995.Odvtedy firma získala tieto certifikáty:
* EN ISO 14001
* OHSAS 18001
* ISO/TS 16949
* EN ISO 9001-2008 [10].

[[Súbor:Obr. 2 Získané certifikáty .jpg|center|thumb|600px|Obr. 2 Získané certifikáty [10]]]

==Analýza a zhodnotenie súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v MATADOR AUTOMOTIVE==

Na vykonávanie interných auditov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE existuje nasledujúca interná dokumentácia :

* OS 17.10“ Interné previerky kvality a enviromentu“
Pre samotné vykonávanie auditov procesov :

* interné audity procesov a
* audity dodávateľov
existuje nasledujúca interná dokumentácia.
* PP2 OS 17.10 „Procesný audit“ (spoločné PP aj pre audity u dodávateľa)

'''Analýza / závery :'''

Interné audity procesov ako i audity procesov u dodávateľov boli doposiaľ v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s. vykonávané podľa príručky „VDA 6.3 Manažérstvo kvality v automobilovom priemysle. Audit procesu. Proces vzniku výrobku / sériová výroba. Proces vzniku služby / poskytovanie služby“. '''1. vydanie z roku 1999'''
Vzhľadom na skutočnosť že v priebehu roku 2010 bola vydaná nová publikácia VDA 6.3 Manažérstvo kvality v automobilovom priemysle. Audit procesu. Proces vzniku výrobku / sériová výroba. Proces vzniku služby / poskytovanie služby. '''2. vydanie z roku 2010:'''

* v MATADOR AUTOMOTIVE používané postupy / metódy a formuláre nespĺňajú požiadavky najnovšieho vydania VDA 6.3 a tým ani požiadavky rozhodujúceho zákazníka VW.
* aktualizácia používaných postupov / metód a formulárov je nutná i z dôvodu obhájenia certifikátu ISO/TS 16 949. Vyžadované je z hľadiska certifikácie používať aktuálne metodiky a príručky špecifikované zákazníkom z automobilového priemyslu
[10].

==Hlavné rozdiely medzi VDA 6.3 :1999 a VDA 6.3 :2010==
Hlavné rozdiely medzi 1. a 2. vydaním VDA 6.3 sú v nasledujúcich oblastiach :

* '''uplatňovanie VDA 6.3 v rôznych fázach životného cyklu výrobku''' (pozri obrázok č.3) a možnosť '''postupného hodnotenia oblastí / prvkov''' (pozri obrázok č. 4)

* '''zmena oblastí / prvkov''', ktoré sa v rámci celkového ohodnotenia kvalitatívnej spôsobilosti hodnotia (pozri tabuľka č. 9 )

*pribudol samostatný postup / spôsob pre pred výber dodávateľa tzv. '''potencionálna analýza''' (pozri tabuľka č. 9), čo v podstate znamená že zo štandardného zoznamu otázok sú vybrané otázky podľa ktorých sa realizuje potencionálna analýza (pozri tabuľka č. 12)
'''Poznámky :''' 1) Keďže potencionálna analýza sa používa na pred výber dodávateľa t.j. predbežnú klasifikácia dodávateľa, nie je nutné auditovať všetky otázky
2) Na hodnotenie výsledkov potencionálnej analýzy je použitá samostatná
'''metodika hodnotenia otázok (tzv. semáfor) i samostatná metodiká celkového hodnotenia !!!'''

* oproti pôvodnému vydaniu sú otázky so zvláštnym dopadom na riziko produktu a procesu
označené ( * ) t.j. tzv.''' hviezdičkové otázky''' a tieto sa hodnotia prísnejšie.

* zmena tém, ktoré sa hodnotia v rámci hodnotenia výrobného procesu tzv. korytnačka už
spomenú skôr (pozri tabuľka č. 10)

* na základe bodového ohodnotenia jednotlivých otázok samostatne generované výsledky pre
oblasť :

* '''preprava a manipulácia''' a
* tzv. '''generické nasadenie''' (pozri ďalej)
* zmena celkového hodnotenia – sprísnenie (pozri tabuľka č. 11)

*samozrejme zmena hodnotiacich formulárov (oblasti, témy...) a niektoré ďalšie zmeny.

Pokiaľ sa týka samostatne hodnotených oblastí „Preprava a manipulácia“ a „Generické nasadenie“ jedná sa v podstate o to, že v štandardnom katalógu otázok sú definované tie otázky, ktoré majú vzťah k preprave a manipulácii resp. k tzv. generickému nasadeniu a tieto sa samostatne hodnotia a môžu ovplyvniť celkové hodnotenie (zásady pre preraďovanie) – pozri kap. 2.1.3 a tabuľku č. 12)

Tzv. generické nasadenie je určitou novinkou oproti pôvodnému vydaniu VDA 6.3, a je definované nasledovne :

1. Musí byť stanovená osoba zodpovedná za proces (PV)

2. Procesy musia byť s ohľadom na požiadavky zákazníka orientované na cieľ (ZI)

3. Dôležite informácie (napr. kvalita, problémy) sú oznamované včas a v plnom rozsahu potrebným osobám (KO)

4. Riziká procesu sú zodpovedajúcim spôsobom identifikované a zohĺadnené (RI)

[[Súbor:Obr. 3 Uplatnenie VDA 6.3 v rôznych fázach životného cyklu výrobku .jpg|center|thumb|600px|Obr. 3 Uplatnenie VDA 6.3 v rôznych fázach životného cyklu výrobku [5]]]

[[Súbor:Tab.9 Zmena hodnotených oblastí / prvkov .jpg|center|thumb|600px|Tab. 9 Zmena hodnotených oblastí / prvkov [4],[5]]]

[[Súbor:Tab.10 Zmena tém v rámci hodnotenia výrobného procesu .jpg|center|thumb|600px|Tab. Zmena tém v rámci hodnotenia výrobného procesu [4],[5] ]]

Súbor:Tab.10 Zmena tém v rámci hodnotenia výrobného procesu .jpg

2011-06-08T13:33:08Z

Geschwandtner.richard:

Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE

2011-06-08T13:29:12Z

Geschwandtner.richard:

{{Praca_uvod|3|Interný_audit_procesov_v organizácii_automobilového_priemyslu|Význam a podstata vykonávania auditov v SMK všeobecne|Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu|Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE|Návrh na zlepšenie – revízia existujúcich postupov vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.|Zhodnotenie a prínosy návrhu riešenia}}

=Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE=
==Základné informácie o spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE==
Výstavba strojárenského závodu vo Vrábľoch, predchodcu dnešnej akciovej spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE bola zahájená v apríli 1966 a jej investorom bol národný podnik PAL Kbely u Prahy. V roku 1968 bol závod nachádzajúci sa vo fáze rozpracovanej investičnej výstavby delimitovaný do národného podniku AUTOBRZDY Jablonec nad Nisou. Výstavba závodu bola ukončená v roku 1971. Vlastná produkcia strojárenskej výroby, t.j. výroba nástrojov, kotúčových bŕzd, hydraulických a vzduchových armatúr a výliskov z umelej hmoty bola zahájená v roku 1970. 1.mája 1992 vznikla zrušením štátneho podniku PAL Vráble akciová spoločnosť PALT Vráble. Predstavenstvo a dozorná rada akciovej spoločnosti na základe hospodárskej a politickej situácie na Slovensku ešte v priebehu roku 1992 rozhodli o potrebe založenia spoločného podniku so zahraničným partnerom. Výsledkom intenzívnych prípravných prác bolo založenie Joint Venture s holandskou spoločnosťou Inalfa Vernay podpísaním dohody o spoločnom podniku dňa 1.júna 1993. 20.decembra 2004 vznikla akciová spoločnosť „MATADOR – INALFA, a.s. “. 14.novembra 2005 vznikla akciová spoločnosť „MATADOR Automotive Vráble, a.s. s vysunutou prevádzkou v Nitre a v Bratislave, ktoré používajú identický systém riadenia kvality. Predmetom činnosti akciovej spoločnosti v súčasnosti je '''výroba a predaj lisovaných, zváraných a montovaných dielcov pre automobilový a kopírovací priemyel.'''
Medzi najväčších zákazníkov spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE z automobilového priemyslu patria:
ŠKODA-VOLKSWAGEN, SUZUKI, IRS, FAURECIA, DURA, AUDI, SOFEDIT, JOHNSON CONTROL, SAS, MAGNA, PSA, BROSE, TOWER, HBPO.
Z iných oblastí:
DAIKIN, SAMSUNG.

Firma MATADOR Automotive Vráble, a.s získala prvú certifikáciu podľa ISO 9001 v roku 1995.Odvtedy firma získala tieto certifikáty:
* EN ISO 14001
* OHSAS 18001
* ISO/TS 16949
* EN ISO 9001-2008 [10].

[[Súbor:Obr. 2 Získané certifikáty .jpg|center|thumb|600px|Obr. 2 Získané certifikáty [10]]]

==Analýza a zhodnotenie súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v MATADOR AUTOMOTIVE==

Na vykonávanie interných auditov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE existuje nasledujúca interná dokumentácia :

* OS 17.10“ Interné previerky kvality a enviromentu“
Pre samotné vykonávanie auditov procesov :

* interné audity procesov a
* audity dodávateľov
existuje nasledujúca interná dokumentácia.
* PP2 OS 17.10 „Procesný audit“ (spoločné PP aj pre audity u dodávateľa)

'''Analýza / závery :'''

Interné audity procesov ako i audity procesov u dodávateľov boli doposiaľ v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s. vykonávané podľa príručky „VDA 6.3 Manažérstvo kvality v automobilovom priemysle. Audit procesu. Proces vzniku výrobku / sériová výroba. Proces vzniku služby / poskytovanie služby“. '''1. vydanie z roku 1999'''
Vzhľadom na skutočnosť že v priebehu roku 2010 bola vydaná nová publikácia VDA 6.3 Manažérstvo kvality v automobilovom priemysle. Audit procesu. Proces vzniku výrobku / sériová výroba. Proces vzniku služby / poskytovanie služby. '''2. vydanie z roku 2010:'''

* v MATADOR AUTOMOTIVE používané postupy / metódy a formuláre nespĺňajú požiadavky najnovšieho vydania VDA 6.3 a tým ani požiadavky rozhodujúceho zákazníka VW.
* aktualizácia používaných postupov / metód a formulárov je nutná i z dôvodu obhájenia certifikátu ISO/TS 16 949. Vyžadované je z hľadiska certifikácie používať aktuálne metodiky a príručky špecifikované zákazníkom z automobilového priemyslu
[10].

==Hlavné rozdiely medzi VDA 6.3 :1999 a VDA 6.3 :2010==
Hlavné rozdiely medzi 1. a 2. vydaním VDA 6.3 sú v nasledujúcich oblastiach :

* '''uplatňovanie VDA 6.3 v rôznych fázach životného cyklu výrobku''' (pozri obrázok č.3) a možnosť '''postupného hodnotenia oblastí / prvkov''' (pozri obrázok č. 4)

* '''zmena oblastí / prvkov''', ktoré sa v rámci celkového ohodnotenia kvalitatívnej spôsobilosti hodnotia (pozri tabuľka č. 9 )

*pribudol samostatný postup / spôsob pre pred výber dodávateľa tzv. '''potencionálna analýza''' (pozri tabuľka č. 9), čo v podstate znamená že zo štandardného zoznamu otázok sú vybrané otázky podľa ktorých sa realizuje potencionálna analýza (pozri tabuľka č. 12)
'''Poznámky :''' 1) Keďže potencionálna analýza sa používa na pred výber dodávateľa t.j. predbežnú klasifikácia dodávateľa, nie je nutné auditovať všetky otázky
2) Na hodnotenie výsledkov potencionálnej analýzy je použitá samostatná
'''metodika hodnotenia otázok (tzv. semáfor) i samostatná metodiká celkového hodnotenia !!!'''

* oproti pôvodnému vydaniu sú otázky so zvláštnym dopadom na riziko produktu a procesu
označené ( * ) t.j. tzv.''' hviezdičkové otázky''' a tieto sa hodnotia prísnejšie.

* zmena tém, ktoré sa hodnotia v rámci hodnotenia výrobného procesu tzv. korytnačka už
spomenú skôr (pozri tabuľka č. 10)

* na základe bodového ohodnotenia jednotlivých otázok samostatne generované výsledky pre
oblasť :

* '''preprava a manipulácia''' a
* tzv. '''generické nasadenie''' (pozri ďalej)
* zmena celkového hodnotenia – sprísnenie (pozri tabuľka č. 11)

*samozrejme zmena hodnotiacich formulárov (oblasti, témy...) a niektoré ďalšie zmeny.

Pokiaľ sa týka samostatne hodnotených oblastí „Preprava a manipulácia“ a „Generické nasadenie“ jedná sa v podstate o to, že v štandardnom katalógu otázok sú definované tie otázky, ktoré majú vzťah k preprave a manipulácii resp. k tzv. generickému nasadeniu a tieto sa samostatne hodnotia a môžu ovplyvniť celkové hodnotenie (zásady pre preraďovanie) – pozri kap. 2.1.3 a tabuľku č. 12)

Tzv. generické nasadenie je určitou novinkou oproti pôvodnému vydaniu VDA 6.3, a je definované nasledovne :

1. Musí byť stanovená osoba zodpovedná za proces (PV)

2. Procesy musia byť s ohľadom na požiadavky zákazníka orientované na cieľ (ZI)

3. Dôležite informácie (napr. kvalita, problémy) sú oznamované včas a v plnom rozsahu potrebným osobám (KO)

4. Riziká procesu sú zodpovedajúcim spôsobom identifikované a zohĺadnené (RI)

[[Súbor:Obr. 3 Uplatnenie VDA 6.3 v rôznych fázach životného cyklu výrobku .jpg|center|thumb|600px|Obr. 3 Uplatnenie VDA 6.3 v rôznych fázach životného cyklu výrobku [5]]]

[[Súbor:Tab.9 Zmena hodnotených oblastí / prvkov .jpg|center|thumb|600px|Tab. 9 Zmena hodnotených oblastí / prvkov [4],[5]]]

Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE

2011-06-08T13:26:17Z

Geschwandtner.richard:

Súbor:Obr. 3 Uplatnenie VDA 6.3 v rôznych fázach životného cyklu výrobku .jpg

2011-06-08T13:26:08Z

Geschwandtner.richard:

Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE

2011-06-08T13:24:27Z

Geschwandtner.richard:

Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE

2011-06-08T13:12:36Z

Geschwandtner.richard:

Súbor:Obr. 2 Získané certifikáty .jpg

2011-06-08T13:12:29Z

Geschwandtner.richard: bola nahraná nová verzia „Súbor:Obr. 2 Získané certifikáty .jpg“

Súbor:Obr. 2 Získané certifikáty .jpg

2011-06-08T13:12:06Z

Geschwandtner.richard:

Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE

2011-06-08T13:07:54Z

Geschwandtner.richard: Vytvorená stránka „{{Praca_uvod|3|Interný_audit_procesov_v organizácii_automobilového_priemyslu|Význam a podstata vykonávania auditov v SMK všeobecne|Význam a podstata vykonávania in…“

Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu

2011-06-08T13:03:59Z

Geschwandtner.richard:

{{Praca_uvod|2|Interný_audit_procesov_v organizácii_automobilového_priemyslu|Význam a podstata vykonávania auditov v SMK všeobecne|Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu|Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE|Návrh na zlepšenie – revízia existujúcich postupov vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.|Zhodnotenie a prínosy návrhu riešenia}}

=Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu=

Vykonávať interné audity výrobných procesov v organizácii pôsobiacej v sektore automobilového priemyslu '''(význam)''' :
* je požiadavkou stanovenou priamo v medzinárodnej technickej špecifikácii ISO/TS 16 949 a teda i požiadavkou alebo podmienkou pre získanie certifikátu SMK podľa požiadaviek ISO/TS 16 949
* a je i požiadavkou konkrétnych zákazníkov z automobilového priemyslu (OEM, 1 TIER dodávatelia, ostatný dodávatelia v dodávateľskom reťazci automobilového priemyslu )

Čo je dôvodom ('''podstata''') , že odvetvie (sektor) automobilového priemyslu vyžaduje vykonávanie interných auditov výrobných procesov :

• zákazníci z automobilového priemyslu v zmysle zásad uvedených v základnej norme pre SMK t.j. v norme ISO 9001 v zmysle čl. 7.4 t.j. Nakupovanie, realizujú '''pred výber''' dodávateľa, '''výber a hodnotenie''' svojich dodávateľov :
* '''nie len''' na základe toho, či dodávateľ má alebo nemá zavedený a certifikovaný svoj systém manažérstva kvality
'''Poznámka''' : Mať certifikovaný SMK je základná požiadavka
* '''ale i''' na základe ohodnotenia '''konkrétnych výrobných procesov''' dodávateľa (špecifikum automobilového priemyslu)
* a následne s'''chvaľujú dodávateľa pre konkrétny druh dodávok výrobkov (skupiny produktov) a s tým súvisiace výrobné procesy''' – pozri tabuľka č. 5

• '''pričom pred výber, výber a hodnotenie''' dodávateľa zo strany zákazníka je realizované formou auditu zákazníka zameraného ma konkrétne výrobné procesy dodávateľa

[[Súbor:Tab. 5 Skupiny produktov / výrobné procesy .jpg|center|thumb|600px|Tab. 5 Skupiny produktov / výrobné procesy [5]]]

'''Záver:''' Teda, aby organizácia pôsobiaca v odvetví automobilového priemyslu bola
schopná splniť požiadavky zákazníkov (audity zákazníkov) vo vzťahu ku konkrétnym
výrobným procesom musí si svoje '''výrobné procesy i interné auditovať'''.

Ďalším špecifikom odvetvia automobilového priemyslu je skutočnosť, že pre realizáciu určitých činností v rámci SMK a tým i naplnenie požiadaviek a predstáv automobilového priemyslu sú jednotlivými skupinami výrobcov automobilov (OEM) vydávané resp. uznávané '''príručky / návody ako činnosť realizovať špecificky pre sektor automobilového priemyslu''' (napr. príručka SPC, FMEA, PPAP / VDA 2 - vzorkovanie dodávaných výrobkov a pod. ). Jednou s takýchto činnosti / oblastí je i oblasť auditov výrobných procesov.

Žiaľ, kým niektoré príručky / návody sektoru automobilového priemyslu (napr. PPAP, SPC,...) sú v podstate všeobecne uznávané, pre oblasť interných auditov procesov '''neexistuje jednotná všeobecne uznávaná príručka / návod.

'''
Vzhľadom na zameranie bakalárskej práce (aplikácia v podmienkach spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE) a skutočnosť že rozhodujúcim zákazníkom spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE je OEM koncern VW budem sa v ďalšom texte zaoberať '''metodikou vykonávania auditov procesov''' vypracovanou nemeckým zväzom automobilového priemyslu (VDA), ktorú zákazník VW uznáva a dokonca uplatňovanie '''vyžaduje''' (špecifické požiadavky zákazníka VW na SMK jeho dodávateľov). Jedná sa o príručku VDA 6.3, v súčasnosti 2. vydanie z roku 2010.

==Metodika vykonávania interných auditov procesov podľa VDA 6.3:2010==
Metodika vykonávania auditov procesov podľa VDA 6.3:2010 je koncipovaná tak, že ju možno použiť pre malé organizácie, stredné organizácie ako i pre koncerny a rovnako ju možno používať na :
* interné audity výrobných procesov
* ale i na externé audity (audity dodávateľov)
Zároveň metodika VDA 6.3:2010 je spracovaná tak, aby ju bolo možné použiť i na '''celkové ohodnotenie kvalitatívnej spôsobilosti dodávateľa a jeho výrobných procesov''' , a preto okrem :
Zároveň metodika VDA 6.3:2010 je spracovaná tak, aby ju bolo možné použiť i na '''celkové ohodnotenie kvalitatívnej spôsobilosti dodávateľa a jeho výrobných procesov''' , a preto okrem :
* hodnotenia samotných výrobných procesov (Analýza procesu výroby)
* zahŕňa i ďalšie oblasti, ktoré nie sú výrobnými procesmi a to :
a) oblasť „Management projektu“

b) oblasť „Plánovanie návrhu produktu a procesu“

c) oblasť „Realizácia návrhu produktu a procesu“

d) oblasť „Management dodávateľov “

e) oblasť „Starostlivosť o zákazníka / spokojnosť zákazníka“

Princíp spočíva v tom, že celková '''kompetentnosť / kvalifikácia dodávateľa''' v rámci dodávok konkrétnemu zákazníkovi z automobilového priemyslu pre '''konkrétnu skupinu produktov''' zahŕňa :

* '''konkrétne výrobné procesy''' ktorými prechádza výrobok (skupina výrobkov), ktoré majú byť alebo sú dodávané konkrétnemu zákazníkovi
* ale i preukázaná kompetentnosť dodávateľa '''u projektov zavádzania nového produktu''' (Management projektu, Plánovanie / realizácia návrhu produktu a procesu)
* t.j. schopnosť zaviesť výrobu nového produktu a rozšíriť predmetnú skupinu produktov pre zákazníka
* rovnako ako jeho kompetentnosť vyberať a riadiť svojich dodávateľov pre predmetnú skupinu produktov pre zákazníka (Management dodávateľov)
* a jeho kompetentnosť splniť očakávania zákazníka (Starostlivosť o zákazníka / spokojnosť zákazníka) u konkrétnej skupiny produktov

'''Záver:''' Medzinárodná technická špecifikácia požaduje iba '''realizáciu interných
auditov''' výrobných procesov. Metodika VDA 6.3 ide ďalej a hodnotí i s výrobou
súvisiace oblasti (Management projektu, Plánovanie / realizácia návrhu produktu
a procesu, management dodávateľov, spokojnosť zákazníka...)

===Kvalifikácia interných audítorov podľa VDA 6.3 ===

Príručka VDA 6.3:2010 definuje nasledovné požiadavky na kvalifikáciu audítorov procesov.

'''INTERNÝ AUDITOR PROCESU:'''

''Odborné predpoklady:''
* základné vedomosti v oblasti manažérstva kvality (aktuálne normy a predpisy)
* vedomosti špecifické pre produkt / proces !
* doklad o úspešnom absolvovaní školenia VDA 6.3
''Pracovné skúsenosti :''
* min. 3 roky skúseností v priemysle predovšetkým vo výrobných organizáciách automobilového priemyslu
* z toho min. 1 rok v manažérstve kvality a / alebo manažérstve procesov

'''AUDÍTOR PROCESU V DODÁVATEĽSKOM REŤAZCI:'''

''Odborné predpoklady:''
* dôkladné vedomosti v oblasti manažérstva kvality (aktuálne normy a predpisy)
* vedomosti špecifické pre produkt / proces !
* doklad o kvalifikácii audítora (napr. podporené klasifikáciou EOQ)
* doklad o úspešnom absolvovaní školenia VDA 6.3
''Pracovné skúsenosti :''
* min. 5 rokov skúseností v priemysle predovšetkým vo výrobných organizáciách automobilového priemyslu
* z toho min. 2 roky v manažérstve kvality a / alebo manažérstve procesov

===Kontrolný zoznam otázok podľa VDA 6.3===
Príručka VDA 6.3 uvádza štandardný katalóg otázok na auditovanie výrobných procesov (štandardný kontrolný zoznam otázok), ktorý tvorí praktickú pomôcku na vlastný audit. Pričom audítor si môže tento štandardný katalóg otázok doplniť o špecifické otázky / témy.
Príklad otázky z VDA 6.3 :

[[Súbor:Tab. 6 Príklad otázky z VDA 6.3 .jpg|center|thumb|600px|Tab. 6 Príklad otázky z VDA 6.3 [5]]]

===Systematika hodnotenia zistení pri audite podľa VDA 6.3===
Každá otázka sa pri audite hodnotí s ohľadom na príslušné požiadavky a ich dôsledné plnenie v procese. Hodnotenie každej otázky môže dosiahnuť 0,4,6,8 a 10 bodov.
Je prípustné i otázku vynechať / nehodnotiť ak jej obsah je vo vzťahu k auditovanému procesu nerelevantný avšak vynechanie je potrebné v správe z auditu odôvodniť. A vynechávanie / nehodnotenie otázok je obmedzené – musí byť hodnotených min. 2/3 otázok.

[[Súbor:Tab. 7 Systematika hodnotenia podľa VDA 6.3 .jpg|center|thumb|600px|Tab. 7 Systematika hodnotenia podľa VDA 6.3 [5]]]

===Celkové zhodnotenie výsledkov auditu podľa VDA 6.3===

Celkové hodnotenie výsledkov auditu podľa VDA 6.3 je '''pomerne komplikované.''' Vyžaduje si mať pred pripravený hodnotiaci nástroj, alebo je možné si hodnotiaci nástroj zakúpiť.
Na základe výsledkov spracovaných hodnotiacim nástrojom sa vypočíta tzv. celkový stupeň plnenia - EG. VDA 6.3 špecifikuje kritéria pre '''ohodnotenie celkovej kvalitatívnej spôsobilosti a zaraďovanie''' – pozri tabuľku č. 8
Samotné hodnotenie podľa tab. č. 8 je ešte doplnené o '''dôvody preradenia''' napriek tomu, že EG spĺňa podmienky pre zaradenie A resp. B (napr. min. jedna otázka hodnotená 0 bodov, nedostatočné percentuálne plnenie dielčích oblastí...) [5].

[[Súbor:Tab. 8 Zaraďovanie do stupňov- kvalifikácia podľa VDA 6.3 .jpg|center|thumb|600px|Tab. 8 Zaraďovanie do stupňov- kvalifikácia podľa VDA 6.3 [5]]]

Súbor:Tab. 8 Zaraďovanie do stupňov- kvalifikácia podľa VDA 6.3 .jpg

2011-06-08T13:03:52Z

Geschwandtner.richard:

Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu

2011-06-08T13:02:01Z

Geschwandtner.richard:

{{Praca_uvod|2|Interný_audit_procesov_v organizácii_automobilového_priemyslu|Význam a podstata vykonávania auditov v SMK všeobecne|Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu|Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE|Návrh na zlepšenie – revízia existujúcich postupov vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.|Zhodnotenie a prínosy návrhu riešenia}}

=Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu=

Vykonávať interné audity výrobných procesov v organizácii pôsobiacej v sektore automobilového priemyslu '''(význam)''' :
* je požiadavkou stanovenou priamo v medzinárodnej technickej špecifikácii ISO/TS 16 949 a teda i požiadavkou alebo podmienkou pre získanie certifikátu SMK podľa požiadaviek ISO/TS 16 949
* a je i požiadavkou konkrétnych zákazníkov z automobilového priemyslu (OEM, 1 TIER dodávatelia, ostatný dodávatelia v dodávateľskom reťazci automobilového priemyslu )

Čo je dôvodom ('''podstata''') , že odvetvie (sektor) automobilového priemyslu vyžaduje vykonávanie interných auditov výrobných procesov :

• zákazníci z automobilového priemyslu v zmysle zásad uvedených v základnej norme pre SMK t.j. v norme ISO 9001 v zmysle čl. 7.4 t.j. Nakupovanie, realizujú '''pred výber''' dodávateľa, '''výber a hodnotenie''' svojich dodávateľov :
* '''nie len''' na základe toho, či dodávateľ má alebo nemá zavedený a certifikovaný svoj systém manažérstva kvality
'''Poznámka''' : Mať certifikovaný SMK je základná požiadavka
* '''ale i''' na základe ohodnotenia '''konkrétnych výrobných procesov''' dodávateľa (špecifikum automobilového priemyslu)
* a následne s'''chvaľujú dodávateľa pre konkrétny druh dodávok výrobkov (skupiny produktov) a s tým súvisiace výrobné procesy''' – pozri tabuľka č. 5

• '''pričom pred výber, výber a hodnotenie''' dodávateľa zo strany zákazníka je realizované formou auditu zákazníka zameraného ma konkrétne výrobné procesy dodávateľa

[[Súbor:Tab. 5 Skupiny produktov / výrobné procesy .jpg|center|thumb|600px|Tab. 5 Skupiny produktov / výrobné procesy [5]]]

'''Záver:''' Teda, aby organizácia pôsobiaca v odvetví automobilového priemyslu bola
schopná splniť požiadavky zákazníkov (audity zákazníkov) vo vzťahu ku konkrétnym
výrobným procesom musí si svoje '''výrobné procesy i interné auditovať'''.

Ďalším špecifikom odvetvia automobilového priemyslu je skutočnosť, že pre realizáciu určitých činností v rámci SMK a tým i naplnenie požiadaviek a predstáv automobilového priemyslu sú jednotlivými skupinami výrobcov automobilov (OEM) vydávané resp. uznávané '''príručky / návody ako činnosť realizovať špecificky pre sektor automobilového priemyslu''' (napr. príručka SPC, FMEA, PPAP / VDA 2 - vzorkovanie dodávaných výrobkov a pod. ). Jednou s takýchto činnosti / oblastí je i oblasť auditov výrobných procesov.

Žiaľ, kým niektoré príručky / návody sektoru automobilového priemyslu (napr. PPAP, SPC,...) sú v podstate všeobecne uznávané, pre oblasť interných auditov procesov '''neexistuje jednotná všeobecne uznávaná príručka / návod.

'''
Vzhľadom na zameranie bakalárskej práce (aplikácia v podmienkach spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE) a skutočnosť že rozhodujúcim zákazníkom spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE je OEM koncern VW budem sa v ďalšom texte zaoberať '''metodikou vykonávania auditov procesov''' vypracovanou nemeckým zväzom automobilového priemyslu (VDA), ktorú zákazník VW uznáva a dokonca uplatňovanie '''vyžaduje''' (špecifické požiadavky zákazníka VW na SMK jeho dodávateľov). Jedná sa o príručku VDA 6.3, v súčasnosti 2. vydanie z roku 2010.

==Metodika vykonávania interných auditov procesov podľa VDA 6.3:2010==
Metodika vykonávania auditov procesov podľa VDA 6.3:2010 je koncipovaná tak, že ju možno použiť pre malé organizácie, stredné organizácie ako i pre koncerny a rovnako ju možno používať na :
* interné audity výrobných procesov
* ale i na externé audity (audity dodávateľov)
Zároveň metodika VDA 6.3:2010 je spracovaná tak, aby ju bolo možné použiť i na '''celkové ohodnotenie kvalitatívnej spôsobilosti dodávateľa a jeho výrobných procesov''' , a preto okrem :
Zároveň metodika VDA 6.3:2010 je spracovaná tak, aby ju bolo možné použiť i na '''celkové ohodnotenie kvalitatívnej spôsobilosti dodávateľa a jeho výrobných procesov''' , a preto okrem :
* hodnotenia samotných výrobných procesov (Analýza procesu výroby)
* zahŕňa i ďalšie oblasti, ktoré nie sú výrobnými procesmi a to :
a) oblasť „Management projektu“

b) oblasť „Plánovanie návrhu produktu a procesu“

c) oblasť „Realizácia návrhu produktu a procesu“

d) oblasť „Management dodávateľov “

e) oblasť „Starostlivosť o zákazníka / spokojnosť zákazníka“

Princíp spočíva v tom, že celková '''kompetentnosť / kvalifikácia dodávateľa''' v rámci dodávok konkrétnemu zákazníkovi z automobilového priemyslu pre '''konkrétnu skupinu produktov''' zahŕňa :

* '''konkrétne výrobné procesy''' ktorými prechádza výrobok (skupina výrobkov), ktoré majú byť alebo sú dodávané konkrétnemu zákazníkovi
* ale i preukázaná kompetentnosť dodávateľa '''u projektov zavádzania nového produktu''' (Management projektu, Plánovanie / realizácia návrhu produktu a procesu)
* t.j. schopnosť zaviesť výrobu nového produktu a rozšíriť predmetnú skupinu produktov pre zákazníka
* rovnako ako jeho kompetentnosť vyberať a riadiť svojich dodávateľov pre predmetnú skupinu produktov pre zákazníka (Management dodávateľov)
* a jeho kompetentnosť splniť očakávania zákazníka (Starostlivosť o zákazníka / spokojnosť zákazníka) u konkrétnej skupiny produktov

'''Záver:''' Medzinárodná technická špecifikácia požaduje iba '''realizáciu interných
auditov''' výrobných procesov. Metodika VDA 6.3 ide ďalej a hodnotí i s výrobou
súvisiace oblasti (Management projektu, Plánovanie / realizácia návrhu produktu
a procesu, management dodávateľov, spokojnosť zákazníka...)

===Kvalifikácia interných audítorov podľa VDA 6.3 ===

Príručka VDA 6.3:2010 definuje nasledovné požiadavky na kvalifikáciu audítorov procesov.

'''INTERNÝ AUDITOR PROCESU:'''

''Odborné predpoklady:''
* základné vedomosti v oblasti manažérstva kvality (aktuálne normy a predpisy)
* vedomosti špecifické pre produkt / proces !
* doklad o úspešnom absolvovaní školenia VDA 6.3
''Pracovné skúsenosti :''
* min. 3 roky skúseností v priemysle predovšetkým vo výrobných organizáciách automobilového priemyslu
* z toho min. 1 rok v manažérstve kvality a / alebo manažérstve procesov

'''AUDÍTOR PROCESU V DODÁVATEĽSKOM REŤAZCI:'''

''Odborné predpoklady:''
* dôkladné vedomosti v oblasti manažérstva kvality (aktuálne normy a predpisy)
* vedomosti špecifické pre produkt / proces !
* doklad o kvalifikácii audítora (napr. podporené klasifikáciou EOQ)
* doklad o úspešnom absolvovaní školenia VDA 6.3
''Pracovné skúsenosti :''
* min. 5 rokov skúseností v priemysle predovšetkým vo výrobných organizáciách automobilového priemyslu
* z toho min. 2 roky v manažérstve kvality a / alebo manažérstve procesov

===Kontrolný zoznam otázok podľa VDA 6.3===
Príručka VDA 6.3 uvádza štandardný katalóg otázok na auditovanie výrobných procesov (štandardný kontrolný zoznam otázok), ktorý tvorí praktickú pomôcku na vlastný audit. Pričom audítor si môže tento štandardný katalóg otázok doplniť o špecifické otázky / témy.
Príklad otázky z VDA 6.3 :

[[Súbor:Tab. 6 Príklad otázky z VDA 6.3 .jpg|center|thumb|600px|Tab. 6 Príklad otázky z VDA 6.3 [5]]]

===Systematika hodnotenia zistení pri audite podľa VDA 6.3===
Každá otázka sa pri audite hodnotí s ohľadom na príslušné požiadavky a ich dôsledné plnenie v procese. Hodnotenie každej otázky môže dosiahnuť 0,4,6,8 a 10 bodov.
Je prípustné i otázku vynechať / nehodnotiť ak jej obsah je vo vzťahu k auditovanému procesu nerelevantný avšak vynechanie je potrebné v správe z auditu odôvodniť. A vynechávanie / nehodnotenie otázok je obmedzené – musí byť hodnotených min. 2/3 otázok.

[[Súbor:Tab. 7 Systematika hodnotenia podľa VDA 6.3 .jpg|center|thumb|600px|Tab. 7 Systematika hodnotenia podľa VDA 6.3 [5]]]

===Celkové zhodnotenie výsledkov auditu podľa VDA 6.3===

Celkové hodnotenie výsledkov auditu podľa VDA 6.3 je '''pomerne komplikované.''' Vyžaduje si mať pred pripravený hodnotiaci nástroj, alebo je možné si hodnotiaci nástroj zakúpiť.
Na základe výsledkov spracovaných hodnotiacim nástrojom sa vypočíta tzv. celkový stupeň plnenia - EG. VDA 6.3 špecifikuje kritéria pre '''ohodnotenie celkovej kvalitatívnej spôsobilosti a zaraďovanie''' – pozri tabuľku č. 8
Samotné hodnotenie podľa tab. č. 8 je ešte doplnené o '''dôvody preradenia''' napriek tomu, že EG spĺňa podmienky pre zaradenie A resp. B (napr. min. jedna otázka hodnotená 0 bodov, nedostatočné percentuálne plnenie dielčích oblastí...) [5].

Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu

2011-06-08T13:00:44Z

Geschwandtner.richard:

{{Praca_uvod|2|Interný_audit_procesov_v organizácii_automobilového_priemyslu|Význam a podstata vykonávania auditov v SMK všeobecne|Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu|Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE|Návrh na zlepšenie – revízia existujúcich postupov vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.|Zhodnotenie a prínosy návrhu riešenia}}

=Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu=

Vykonávať interné audity výrobných procesov v organizácii pôsobiacej v sektore automobilového priemyslu '''(význam)''' :
* je požiadavkou stanovenou priamo v medzinárodnej technickej špecifikácii ISO/TS 16 949 a teda i požiadavkou alebo podmienkou pre získanie certifikátu SMK podľa požiadaviek ISO/TS 16 949
* a je i požiadavkou konkrétnych zákazníkov z automobilového priemyslu (OEM, 1 TIER dodávatelia, ostatný dodávatelia v dodávateľskom reťazci automobilového priemyslu )

Čo je dôvodom ('''podstata''') , že odvetvie (sektor) automobilového priemyslu vyžaduje vykonávanie interných auditov výrobných procesov :

• zákazníci z automobilového priemyslu v zmysle zásad uvedených v základnej norme pre SMK t.j. v norme ISO 9001 v zmysle čl. 7.4 t.j. Nakupovanie, realizujú '''pred výber''' dodávateľa, '''výber a hodnotenie''' svojich dodávateľov :
* '''nie len''' na základe toho, či dodávateľ má alebo nemá zavedený a certifikovaný svoj systém manažérstva kvality
'''Poznámka''' : Mať certifikovaný SMK je základná požiadavka
* '''ale i''' na základe ohodnotenia '''konkrétnych výrobných procesov''' dodávateľa (špecifikum automobilového priemyslu)
* a následne s'''chvaľujú dodávateľa pre konkrétny druh dodávok výrobkov (skupiny produktov) a s tým súvisiace výrobné procesy''' – pozri tabuľka č. 5

• '''pričom pred výber, výber a hodnotenie''' dodávateľa zo strany zákazníka je realizované formou auditu zákazníka zameraného ma konkrétne výrobné procesy dodávateľa

[[Súbor:Tab. 5 Skupiny produktov / výrobné procesy .jpg|center|thumb|600px|Tab. 5 Skupiny produktov / výrobné procesy [5]]]

'''Záver:''' Teda, aby organizácia pôsobiaca v odvetví automobilového priemyslu bola
schopná splniť požiadavky zákazníkov (audity zákazníkov) vo vzťahu ku konkrétnym
výrobným procesom musí si svoje '''výrobné procesy i interné auditovať'''.

Ďalším špecifikom odvetvia automobilového priemyslu je skutočnosť, že pre realizáciu určitých činností v rámci SMK a tým i naplnenie požiadaviek a predstáv automobilového priemyslu sú jednotlivými skupinami výrobcov automobilov (OEM) vydávané resp. uznávané '''príručky / návody ako činnosť realizovať špecificky pre sektor automobilového priemyslu''' (napr. príručka SPC, FMEA, PPAP / VDA 2 - vzorkovanie dodávaných výrobkov a pod. ). Jednou s takýchto činnosti / oblastí je i oblasť auditov výrobných procesov.

Žiaľ, kým niektoré príručky / návody sektoru automobilového priemyslu (napr. PPAP, SPC,...) sú v podstate všeobecne uznávané, pre oblasť interných auditov procesov '''neexistuje jednotná všeobecne uznávaná príručka / návod.

'''
Vzhľadom na zameranie bakalárskej práce (aplikácia v podmienkach spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE) a skutočnosť že rozhodujúcim zákazníkom spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE je OEM koncern VW budem sa v ďalšom texte zaoberať '''metodikou vykonávania auditov procesov''' vypracovanou nemeckým zväzom automobilového priemyslu (VDA), ktorú zákazník VW uznáva a dokonca uplatňovanie '''vyžaduje''' (špecifické požiadavky zákazníka VW na SMK jeho dodávateľov). Jedná sa o príručku VDA 6.3, v súčasnosti 2. vydanie z roku 2010.

==Metodika vykonávania interných auditov procesov podľa VDA 6.3:2010==
Metodika vykonávania auditov procesov podľa VDA 6.3:2010 je koncipovaná tak, že ju možno použiť pre malé organizácie, stredné organizácie ako i pre koncerny a rovnako ju možno používať na :
* interné audity výrobných procesov
* ale i na externé audity (audity dodávateľov)
Zároveň metodika VDA 6.3:2010 je spracovaná tak, aby ju bolo možné použiť i na '''celkové ohodnotenie kvalitatívnej spôsobilosti dodávateľa a jeho výrobných procesov''' , a preto okrem :
Zároveň metodika VDA 6.3:2010 je spracovaná tak, aby ju bolo možné použiť i na '''celkové ohodnotenie kvalitatívnej spôsobilosti dodávateľa a jeho výrobných procesov''' , a preto okrem :
* hodnotenia samotných výrobných procesov (Analýza procesu výroby)
* zahŕňa i ďalšie oblasti, ktoré nie sú výrobnými procesmi a to :
a) oblasť „Management projektu“

b) oblasť „Plánovanie návrhu produktu a procesu“

c) oblasť „Realizácia návrhu produktu a procesu“

d) oblasť „Management dodávateľov “

e) oblasť „Starostlivosť o zákazníka / spokojnosť zákazníka“

Princíp spočíva v tom, že celková '''kompetentnosť / kvalifikácia dodávateľa''' v rámci dodávok konkrétnemu zákazníkovi z automobilového priemyslu pre '''konkrétnu skupinu produktov''' zahŕňa :

* '''konkrétne výrobné procesy''' ktorými prechádza výrobok (skupina výrobkov), ktoré majú byť alebo sú dodávané konkrétnemu zákazníkovi
* ale i preukázaná kompetentnosť dodávateľa '''u projektov zavádzania nového produktu''' (Management projektu, Plánovanie / realizácia návrhu produktu a procesu)
* t.j. schopnosť zaviesť výrobu nového produktu a rozšíriť predmetnú skupinu produktov pre zákazníka
* rovnako ako jeho kompetentnosť vyberať a riadiť svojich dodávateľov pre predmetnú skupinu produktov pre zákazníka (Management dodávateľov)
* a jeho kompetentnosť splniť očakávania zákazníka (Starostlivosť o zákazníka / spokojnosť zákazníka) u konkrétnej skupiny produktov

'''Záver:''' Medzinárodná technická špecifikácia požaduje iba '''realizáciu interných
auditov''' výrobných procesov. Metodika VDA 6.3 ide ďalej a hodnotí i s výrobou
súvisiace oblasti (Management projektu, Plánovanie / realizácia návrhu produktu
a procesu, management dodávateľov, spokojnosť zákazníka...)

===Kvalifikácia interných audítorov podľa VDA 6.3 ===

Príručka VDA 6.3:2010 definuje nasledovné požiadavky na kvalifikáciu audítorov procesov.

'''INTERNÝ AUDITOR PROCESU:'''

''Odborné predpoklady:''
* základné vedomosti v oblasti manažérstva kvality (aktuálne normy a predpisy)
* vedomosti špecifické pre produkt / proces !
* doklad o úspešnom absolvovaní školenia VDA 6.3
''Pracovné skúsenosti :''
* min. 3 roky skúseností v priemysle predovšetkým vo výrobných organizáciách automobilového priemyslu
* z toho min. 1 rok v manažérstve kvality a / alebo manažérstve procesov

'''AUDÍTOR PROCESU V DODÁVATEĽSKOM REŤAZCI:'''

''Odborné predpoklady:''
* dôkladné vedomosti v oblasti manažérstva kvality (aktuálne normy a predpisy)
* vedomosti špecifické pre produkt / proces !
* doklad o kvalifikácii audítora (napr. podporené klasifikáciou EOQ)
* doklad o úspešnom absolvovaní školenia VDA 6.3
''Pracovné skúsenosti :''
* min. 5 rokov skúseností v priemysle predovšetkým vo výrobných organizáciách automobilového priemyslu
* z toho min. 2 roky v manažérstve kvality a / alebo manažérstve procesov

===Kontrolný zoznam otázok podľa VDA 6.3===
Príručka VDA 6.3 uvádza štandardný katalóg otázok na auditovanie výrobných procesov (štandardný kontrolný zoznam otázok), ktorý tvorí praktickú pomôcku na vlastný audit. Pričom audítor si môže tento štandardný katalóg otázok doplniť o špecifické otázky / témy.
Príklad otázky z VDA 6.3 :

[[Súbor:Tab. 6 Príklad otázky z VDA 6.3 .jpg|center|thumb|600px|Tab. 6 Príklad otázky z VDA 6.3 [5]]]

===Systematika hodnotenia zistení pri audite podľa VDA 6.3===
Každá otázka sa pri audite hodnotí s ohľadom na príslušné požiadavky a ich dôsledné plnenie v procese. Hodnotenie každej otázky môže dosiahnuť 0,4,6,8 a 10 bodov.
Je prípustné i otázku vynechať / nehodnotiť ak jej obsah je vo vzťahu k auditovanému procesu nerelevantný avšak vynechanie je potrebné v správe z auditu odôvodniť. A vynechávanie / nehodnotenie otázok je obmedzené – musí byť hodnotených min. 2/3 otázok.

[[Súbor:Tab. 7 Systematika hodnotenia podľa VDA 6.3 .jpg|center|thumb|600px|Tab. 7 Systematika hodnotenia podľa VDA 6.3 [5]]]

Súbor:Tab. 7 Systematika hodnotenia podľa VDA 6.3 .jpg

2011-06-08T13:00:35Z

Geschwandtner.richard:

Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu

2011-06-08T12:58:20Z

Geschwandtner.richard:

{{Praca_uvod|2|Interný_audit_procesov_v organizácii_automobilového_priemyslu|Význam a podstata vykonávania auditov v SMK všeobecne|Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu|Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE|Návrh na zlepšenie – revízia existujúcich postupov vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.|Zhodnotenie a prínosy návrhu riešenia}}

=Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu=

Vykonávať interné audity výrobných procesov v organizácii pôsobiacej v sektore automobilového priemyslu '''(význam)''' :
* je požiadavkou stanovenou priamo v medzinárodnej technickej špecifikácii ISO/TS 16 949 a teda i požiadavkou alebo podmienkou pre získanie certifikátu SMK podľa požiadaviek ISO/TS 16 949
* a je i požiadavkou konkrétnych zákazníkov z automobilového priemyslu (OEM, 1 TIER dodávatelia, ostatný dodávatelia v dodávateľskom reťazci automobilového priemyslu )

Čo je dôvodom ('''podstata''') , že odvetvie (sektor) automobilového priemyslu vyžaduje vykonávanie interných auditov výrobných procesov :

• zákazníci z automobilového priemyslu v zmysle zásad uvedených v základnej norme pre SMK t.j. v norme ISO 9001 v zmysle čl. 7.4 t.j. Nakupovanie, realizujú '''pred výber''' dodávateľa, '''výber a hodnotenie''' svojich dodávateľov :
* '''nie len''' na základe toho, či dodávateľ má alebo nemá zavedený a certifikovaný svoj systém manažérstva kvality
'''Poznámka''' : Mať certifikovaný SMK je základná požiadavka
* '''ale i''' na základe ohodnotenia '''konkrétnych výrobných procesov''' dodávateľa (špecifikum automobilového priemyslu)
* a následne s'''chvaľujú dodávateľa pre konkrétny druh dodávok výrobkov (skupiny produktov) a s tým súvisiace výrobné procesy''' – pozri tabuľka č. 5

• '''pričom pred výber, výber a hodnotenie''' dodávateľa zo strany zákazníka je realizované formou auditu zákazníka zameraného ma konkrétne výrobné procesy dodávateľa

[[Súbor:Tab. 5 Skupiny produktov / výrobné procesy .jpg|center|thumb|600px|Tab. 5 Skupiny produktov / výrobné procesy [5]]]

'''Záver:''' Teda, aby organizácia pôsobiaca v odvetví automobilového priemyslu bola
schopná splniť požiadavky zákazníkov (audity zákazníkov) vo vzťahu ku konkrétnym
výrobným procesom musí si svoje '''výrobné procesy i interné auditovať'''.

Ďalším špecifikom odvetvia automobilového priemyslu je skutočnosť, že pre realizáciu určitých činností v rámci SMK a tým i naplnenie požiadaviek a predstáv automobilového priemyslu sú jednotlivými skupinami výrobcov automobilov (OEM) vydávané resp. uznávané '''príručky / návody ako činnosť realizovať špecificky pre sektor automobilového priemyslu''' (napr. príručka SPC, FMEA, PPAP / VDA 2 - vzorkovanie dodávaných výrobkov a pod. ). Jednou s takýchto činnosti / oblastí je i oblasť auditov výrobných procesov.

Žiaľ, kým niektoré príručky / návody sektoru automobilového priemyslu (napr. PPAP, SPC,...) sú v podstate všeobecne uznávané, pre oblasť interných auditov procesov '''neexistuje jednotná všeobecne uznávaná príručka / návod.

'''
Vzhľadom na zameranie bakalárskej práce (aplikácia v podmienkach spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE) a skutočnosť že rozhodujúcim zákazníkom spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE je OEM koncern VW budem sa v ďalšom texte zaoberať '''metodikou vykonávania auditov procesov''' vypracovanou nemeckým zväzom automobilového priemyslu (VDA), ktorú zákazník VW uznáva a dokonca uplatňovanie '''vyžaduje''' (špecifické požiadavky zákazníka VW na SMK jeho dodávateľov). Jedná sa o príručku VDA 6.3, v súčasnosti 2. vydanie z roku 2010.

==Metodika vykonávania interných auditov procesov podľa VDA 6.3:2010==
Metodika vykonávania auditov procesov podľa VDA 6.3:2010 je koncipovaná tak, že ju možno použiť pre malé organizácie, stredné organizácie ako i pre koncerny a rovnako ju možno používať na :
* interné audity výrobných procesov
* ale i na externé audity (audity dodávateľov)
Zároveň metodika VDA 6.3:2010 je spracovaná tak, aby ju bolo možné použiť i na '''celkové ohodnotenie kvalitatívnej spôsobilosti dodávateľa a jeho výrobných procesov''' , a preto okrem :
Zároveň metodika VDA 6.3:2010 je spracovaná tak, aby ju bolo možné použiť i na '''celkové ohodnotenie kvalitatívnej spôsobilosti dodávateľa a jeho výrobných procesov''' , a preto okrem :
* hodnotenia samotných výrobných procesov (Analýza procesu výroby)
* zahŕňa i ďalšie oblasti, ktoré nie sú výrobnými procesmi a to :
a) oblasť „Management projektu“

b) oblasť „Plánovanie návrhu produktu a procesu“

c) oblasť „Realizácia návrhu produktu a procesu“

d) oblasť „Management dodávateľov “

e) oblasť „Starostlivosť o zákazníka / spokojnosť zákazníka“

Princíp spočíva v tom, že celková '''kompetentnosť / kvalifikácia dodávateľa''' v rámci dodávok konkrétnemu zákazníkovi z automobilového priemyslu pre '''konkrétnu skupinu produktov''' zahŕňa :

* '''konkrétne výrobné procesy''' ktorými prechádza výrobok (skupina výrobkov), ktoré majú byť alebo sú dodávané konkrétnemu zákazníkovi
* ale i preukázaná kompetentnosť dodávateľa '''u projektov zavádzania nového produktu''' (Management projektu, Plánovanie / realizácia návrhu produktu a procesu)
* t.j. schopnosť zaviesť výrobu nového produktu a rozšíriť predmetnú skupinu produktov pre zákazníka
* rovnako ako jeho kompetentnosť vyberať a riadiť svojich dodávateľov pre predmetnú skupinu produktov pre zákazníka (Management dodávateľov)
* a jeho kompetentnosť splniť očakávania zákazníka (Starostlivosť o zákazníka / spokojnosť zákazníka) u konkrétnej skupiny produktov

'''Záver:''' Medzinárodná technická špecifikácia požaduje iba '''realizáciu interných
auditov''' výrobných procesov. Metodika VDA 6.3 ide ďalej a hodnotí i s výrobou
súvisiace oblasti (Management projektu, Plánovanie / realizácia návrhu produktu
a procesu, management dodávateľov, spokojnosť zákazníka...)

===Kvalifikácia interných audítorov podľa VDA 6.3 ===

Príručka VDA 6.3:2010 definuje nasledovné požiadavky na kvalifikáciu audítorov procesov.

'''INTERNÝ AUDITOR PROCESU:'''

''Odborné predpoklady:''
* základné vedomosti v oblasti manažérstva kvality (aktuálne normy a predpisy)
* vedomosti špecifické pre produkt / proces !
* doklad o úspešnom absolvovaní školenia VDA 6.3
''Pracovné skúsenosti :''
* min. 3 roky skúseností v priemysle predovšetkým vo výrobných organizáciách automobilového priemyslu
* z toho min. 1 rok v manažérstve kvality a / alebo manažérstve procesov

'''AUDÍTOR PROCESU V DODÁVATEĽSKOM REŤAZCI:'''

''Odborné predpoklady:''
* dôkladné vedomosti v oblasti manažérstva kvality (aktuálne normy a predpisy)
* vedomosti špecifické pre produkt / proces !
* doklad o kvalifikácii audítora (napr. podporené klasifikáciou EOQ)
* doklad o úspešnom absolvovaní školenia VDA 6.3
''Pracovné skúsenosti :''
* min. 5 rokov skúseností v priemysle predovšetkým vo výrobných organizáciách automobilového priemyslu
* z toho min. 2 roky v manažérstve kvality a / alebo manažérstve procesov

===Kontrolný zoznam otázok podľa VDA 6.3===
Príručka VDA 6.3 uvádza štandardný katalóg otázok na auditovanie výrobných procesov (štandardný kontrolný zoznam otázok), ktorý tvorí praktickú pomôcku na vlastný audit. Pričom audítor si môže tento štandardný katalóg otázok doplniť o špecifické otázky / témy.
Príklad otázky z VDA 6.3 :

[[Súbor:Tab. 6 Príklad otázky z VDA 6.3 .jpg|center|thumb|600px|Tab. 6 Príklad otázky z VDA 6.3 [5]]]

Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu

2011-06-08T12:56:15Z

Geschwandtner.richard:

{{Praca_uvod|2|Interný_audit_procesov_v organizácii_automobilového_priemyslu|Význam a podstata vykonávania auditov v SMK všeobecne|Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu|Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE|Návrh na zlepšenie – revízia existujúcich postupov vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.|Zhodnotenie a prínosy návrhu riešenia}}

=Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu=

Vykonávať interné audity výrobných procesov v organizácii pôsobiacej v sektore automobilového priemyslu '''(význam)''' :
* je požiadavkou stanovenou priamo v medzinárodnej technickej špecifikácii ISO/TS 16 949 a teda i požiadavkou alebo podmienkou pre získanie certifikátu SMK podľa požiadaviek ISO/TS 16 949
* a je i požiadavkou konkrétnych zákazníkov z automobilového priemyslu (OEM, 1 TIER dodávatelia, ostatný dodávatelia v dodávateľskom reťazci automobilového priemyslu )

Čo je dôvodom ('''podstata''') , že odvetvie (sektor) automobilového priemyslu vyžaduje vykonávanie interných auditov výrobných procesov :

• zákazníci z automobilového priemyslu v zmysle zásad uvedených v základnej norme pre SMK t.j. v norme ISO 9001 v zmysle čl. 7.4 t.j. Nakupovanie, realizujú '''pred výber''' dodávateľa, '''výber a hodnotenie''' svojich dodávateľov :
* '''nie len''' na základe toho, či dodávateľ má alebo nemá zavedený a certifikovaný svoj systém manažérstva kvality
'''Poznámka''' : Mať certifikovaný SMK je základná požiadavka
* '''ale i''' na základe ohodnotenia '''konkrétnych výrobných procesov''' dodávateľa (špecifikum automobilového priemyslu)
* a následne s'''chvaľujú dodávateľa pre konkrétny druh dodávok výrobkov (skupiny produktov) a s tým súvisiace výrobné procesy''' – pozri tabuľka č. 5

• '''pričom pred výber, výber a hodnotenie''' dodávateľa zo strany zákazníka je realizované formou auditu zákazníka zameraného ma konkrétne výrobné procesy dodávateľa

[[Súbor:Tab. 5 Skupiny produktov / výrobné procesy .jpg|center|thumb|600px|Tab 5. Skupiny produktov / výrobné procesy [5]]]

'''Záver:''' Teda, aby organizácia pôsobiaca v odvetví automobilového priemyslu bola
schopná splniť požiadavky zákazníkov (audity zákazníkov) vo vzťahu ku konkrétnym
výrobným procesom musí si svoje '''výrobné procesy i interné auditovať'''.

Ďalším špecifikom odvetvia automobilového priemyslu je skutočnosť, že pre realizáciu určitých činností v rámci SMK a tým i naplnenie požiadaviek a predstáv automobilového priemyslu sú jednotlivými skupinami výrobcov automobilov (OEM) vydávané resp. uznávané '''príručky / návody ako činnosť realizovať špecificky pre sektor automobilového priemyslu''' (napr. príručka SPC, FMEA, PPAP / VDA 2 - vzorkovanie dodávaných výrobkov a pod. ). Jednou s takýchto činnosti / oblastí je i oblasť auditov výrobných procesov.

Žiaľ, kým niektoré príručky / návody sektoru automobilového priemyslu (napr. PPAP, SPC,...) sú v podstate všeobecne uznávané, pre oblasť interných auditov procesov '''neexistuje jednotná všeobecne uznávaná príručka / návod.

'''
Vzhľadom na zameranie bakalárskej práce (aplikácia v podmienkach spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE) a skutočnosť že rozhodujúcim zákazníkom spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE je OEM koncern VW budem sa v ďalšom texte zaoberať '''metodikou vykonávania auditov procesov''' vypracovanou nemeckým zväzom automobilového priemyslu (VDA), ktorú zákazník VW uznáva a dokonca uplatňovanie '''vyžaduje''' (špecifické požiadavky zákazníka VW na SMK jeho dodávateľov). Jedná sa o príručku VDA 6.3, v súčasnosti 2. vydanie z roku 2010.

==Metodika vykonávania interných auditov procesov podľa VDA 6.3:2010==
Metodika vykonávania auditov procesov podľa VDA 6.3:2010 je koncipovaná tak, že ju možno použiť pre malé organizácie, stredné organizácie ako i pre koncerny a rovnako ju možno používať na :
* interné audity výrobných procesov
* ale i na externé audity (audity dodávateľov)
Zároveň metodika VDA 6.3:2010 je spracovaná tak, aby ju bolo možné použiť i na '''celkové ohodnotenie kvalitatívnej spôsobilosti dodávateľa a jeho výrobných procesov''' , a preto okrem :
Zároveň metodika VDA 6.3:2010 je spracovaná tak, aby ju bolo možné použiť i na '''celkové ohodnotenie kvalitatívnej spôsobilosti dodávateľa a jeho výrobných procesov''' , a preto okrem :
* hodnotenia samotných výrobných procesov (Analýza procesu výroby)
* zahŕňa i ďalšie oblasti, ktoré nie sú výrobnými procesmi a to :
a) oblasť „Management projektu“

b) oblasť „Plánovanie návrhu produktu a procesu“

c) oblasť „Realizácia návrhu produktu a procesu“

d) oblasť „Management dodávateľov “

e) oblasť „Starostlivosť o zákazníka / spokojnosť zákazníka“

Princíp spočíva v tom, že celková '''kompetentnosť / kvalifikácia dodávateľa''' v rámci dodávok konkrétnemu zákazníkovi z automobilového priemyslu pre '''konkrétnu skupinu produktov''' zahŕňa :

* '''konkrétne výrobné procesy''' ktorými prechádza výrobok (skupina výrobkov), ktoré majú byť alebo sú dodávané konkrétnemu zákazníkovi
* ale i preukázaná kompetentnosť dodávateľa '''u projektov zavádzania nového produktu''' (Management projektu, Plánovanie / realizácia návrhu produktu a procesu)
* t.j. schopnosť zaviesť výrobu nového produktu a rozšíriť predmetnú skupinu produktov pre zákazníka
* rovnako ako jeho kompetentnosť vyberať a riadiť svojich dodávateľov pre predmetnú skupinu produktov pre zákazníka (Management dodávateľov)
* a jeho kompetentnosť splniť očakávania zákazníka (Starostlivosť o zákazníka / spokojnosť zákazníka) u konkrétnej skupiny produktov

'''Záver:''' Medzinárodná technická špecifikácia požaduje iba '''realizáciu interných
auditov''' výrobných procesov. Metodika VDA 6.3 ide ďalej a hodnotí i s výrobou
súvisiace oblasti (Management projektu, Plánovanie / realizácia návrhu produktu
a procesu, management dodávateľov, spokojnosť zákazníka...)

===Kvalifikácia interných audítorov podľa VDA 6.3 ===

Príručka VDA 6.3:2010 definuje nasledovné požiadavky na kvalifikáciu audítorov procesov.

'''INTERNÝ AUDITOR PROCESU:'''

''Odborné predpoklady:''
* základné vedomosti v oblasti manažérstva kvality (aktuálne normy a predpisy)
* vedomosti špecifické pre produkt / proces !
* doklad o úspešnom absolvovaní školenia VDA 6.3
''Pracovné skúsenosti :''
* min. 3 roky skúseností v priemysle predovšetkým vo výrobných organizáciách automobilového priemyslu
* z toho min. 1 rok v manažérstve kvality a / alebo manažérstve procesov

'''AUDÍTOR PROCESU V DODÁVATEĽSKOM REŤAZCI:'''

''Odborné predpoklady:''
* dôkladné vedomosti v oblasti manažérstva kvality (aktuálne normy a predpisy)
* vedomosti špecifické pre produkt / proces !
* doklad o kvalifikácii audítora (napr. podporené klasifikáciou EOQ)
* doklad o úspešnom absolvovaní školenia VDA 6.3
''Pracovné skúsenosti :''
* min. 5 rokov skúseností v priemysle predovšetkým vo výrobných organizáciách automobilového priemyslu
* z toho min. 2 roky v manažérstve kvality a / alebo manažérstve procesov

===Kontrolný zoznam otázok podľa VDA 6.3===
Príručka VDA 6.3 uvádza štandardný katalóg otázok na auditovanie výrobných procesov (štandardný kontrolný zoznam otázok), ktorý tvorí praktickú pomôcku na vlastný audit. Pričom audítor si môže tento štandardný katalóg otázok doplniť o špecifické otázky / témy.
Príklad otázky z VDA 6.3 :

[[Súbor:Tab. 6 Príklad otázky z VDA 6.3 .jpg|center|thumb|600px|Tab. 6 Príklad otázky z VDA 6.3 [5]]]

Súbor:Tab. 6 Príklad otázky z VDA 6.3 .jpg

2011-06-08T12:56:00Z

Geschwandtner.richard:

Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu

2011-06-08T12:53:45Z

Geschwandtner.richard:

{{Praca_uvod|2|Interný_audit_procesov_v organizácii_automobilového_priemyslu|Význam a podstata vykonávania auditov v SMK všeobecne|Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu|Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE|Návrh na zlepšenie – revízia existujúcich postupov vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.|Zhodnotenie a prínosy návrhu riešenia}}

=Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu=

Vykonávať interné audity výrobných procesov v organizácii pôsobiacej v sektore automobilového priemyslu '''(význam)''' :
* je požiadavkou stanovenou priamo v medzinárodnej technickej špecifikácii ISO/TS 16 949 a teda i požiadavkou alebo podmienkou pre získanie certifikátu SMK podľa požiadaviek ISO/TS 16 949
* a je i požiadavkou konkrétnych zákazníkov z automobilového priemyslu (OEM, 1 TIER dodávatelia, ostatný dodávatelia v dodávateľskom reťazci automobilového priemyslu )

Čo je dôvodom ('''podstata''') , že odvetvie (sektor) automobilového priemyslu vyžaduje vykonávanie interných auditov výrobných procesov :

• zákazníci z automobilového priemyslu v zmysle zásad uvedených v základnej norme pre SMK t.j. v norme ISO 9001 v zmysle čl. 7.4 t.j. Nakupovanie, realizujú '''pred výber''' dodávateľa, '''výber a hodnotenie''' svojich dodávateľov :
* '''nie len''' na základe toho, či dodávateľ má alebo nemá zavedený a certifikovaný svoj systém manažérstva kvality
'''Poznámka''' : Mať certifikovaný SMK je základná požiadavka
* '''ale i''' na základe ohodnotenia '''konkrétnych výrobných procesov''' dodávateľa (špecifikum automobilového priemyslu)
* a následne s'''chvaľujú dodávateľa pre konkrétny druh dodávok výrobkov (skupiny produktov) a s tým súvisiace výrobné procesy''' – pozri tabuľka č. 5

• '''pričom pred výber, výber a hodnotenie''' dodávateľa zo strany zákazníka je realizované formou auditu zákazníka zameraného ma konkrétne výrobné procesy dodávateľa

[[Súbor:Tab. 5 Skupiny produktov / výrobné procesy .jpg|center|thumb|600px|Tab 5. Skupiny produktov / výrobné procesy [5]]]

'''Záver:''' Teda, aby organizácia pôsobiaca v odvetví automobilového priemyslu bola
schopná splniť požiadavky zákazníkov (audity zákazníkov) vo vzťahu ku konkrétnym
výrobným procesom musí si svoje '''výrobné procesy i interné auditovať'''.

Ďalším špecifikom odvetvia automobilového priemyslu je skutočnosť, že pre realizáciu určitých činností v rámci SMK a tým i naplnenie požiadaviek a predstáv automobilového priemyslu sú jednotlivými skupinami výrobcov automobilov (OEM) vydávané resp. uznávané '''príručky / návody ako činnosť realizovať špecificky pre sektor automobilového priemyslu''' (napr. príručka SPC, FMEA, PPAP / VDA 2 - vzorkovanie dodávaných výrobkov a pod. ). Jednou s takýchto činnosti / oblastí je i oblasť auditov výrobných procesov.

Žiaľ, kým niektoré príručky / návody sektoru automobilového priemyslu (napr. PPAP, SPC,...) sú v podstate všeobecne uznávané, pre oblasť interných auditov procesov '''neexistuje jednotná všeobecne uznávaná príručka / návod.

'''
Vzhľadom na zameranie bakalárskej práce (aplikácia v podmienkach spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE) a skutočnosť že rozhodujúcim zákazníkom spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE je OEM koncern VW budem sa v ďalšom texte zaoberať '''metodikou vykonávania auditov procesov''' vypracovanou nemeckým zväzom automobilového priemyslu (VDA), ktorú zákazník VW uznáva a dokonca uplatňovanie '''vyžaduje''' (špecifické požiadavky zákazníka VW na SMK jeho dodávateľov). Jedná sa o príručku VDA 6.3, v súčasnosti 2. vydanie z roku 2010.

==Metodika vykonávania interných auditov procesov podľa VDA 6.3:2010==
Metodika vykonávania auditov procesov podľa VDA 6.3:2010 je koncipovaná tak, že ju možno použiť pre malé organizácie, stredné organizácie ako i pre koncerny a rovnako ju možno používať na :
* interné audity výrobných procesov
* ale i na externé audity (audity dodávateľov)
Zároveň metodika VDA 6.3:2010 je spracovaná tak, aby ju bolo možné použiť i na '''celkové ohodnotenie kvalitatívnej spôsobilosti dodávateľa a jeho výrobných procesov''' , a preto okrem :
Zároveň metodika VDA 6.3:2010 je spracovaná tak, aby ju bolo možné použiť i na '''celkové ohodnotenie kvalitatívnej spôsobilosti dodávateľa a jeho výrobných procesov''' , a preto okrem :
* hodnotenia samotných výrobných procesov (Analýza procesu výroby)
* zahŕňa i ďalšie oblasti, ktoré nie sú výrobnými procesmi a to :
a) oblasť „Management projektu“

b) oblasť „Plánovanie návrhu produktu a procesu“

c) oblasť „Realizácia návrhu produktu a procesu“

d) oblasť „Management dodávateľov “

e) oblasť „Starostlivosť o zákazníka / spokojnosť zákazníka“

Princíp spočíva v tom, že celková '''kompetentnosť / kvalifikácia dodávateľa''' v rámci dodávok konkrétnemu zákazníkovi z automobilového priemyslu pre '''konkrétnu skupinu produktov''' zahŕňa :

* '''konkrétne výrobné procesy''' ktorými prechádza výrobok (skupina výrobkov), ktoré majú byť alebo sú dodávané konkrétnemu zákazníkovi
* ale i preukázaná kompetentnosť dodávateľa '''u projektov zavádzania nového produktu''' (Management projektu, Plánovanie / realizácia návrhu produktu a procesu)
* t.j. schopnosť zaviesť výrobu nového produktu a rozšíriť predmetnú skupinu produktov pre zákazníka
* rovnako ako jeho kompetentnosť vyberať a riadiť svojich dodávateľov pre predmetnú skupinu produktov pre zákazníka (Management dodávateľov)
* a jeho kompetentnosť splniť očakávania zákazníka (Starostlivosť o zákazníka / spokojnosť zákazníka) u konkrétnej skupiny produktov

'''Záver:''' Medzinárodná technická špecifikácia požaduje iba '''realizáciu interných
auditov''' výrobných procesov. Metodika VDA 6.3 ide ďalej a hodnotí i s výrobou
súvisiace oblasti (Management projektu, Plánovanie / realizácia návrhu produktu
a procesu, management dodávateľov, spokojnosť zákazníka...)

===Kvalifikácia interných audítorov podľa VDA 6.3 ===

Príručka VDA 6.3:2010 definuje nasledovné požiadavky na kvalifikáciu audítorov procesov.

'''INTERNÝ AUDITOR PROCESU:'''

''Odborné predpoklady:''
* základné vedomosti v oblasti manažérstva kvality (aktuálne normy a predpisy)
* vedomosti špecifické pre produkt / proces !
* doklad o úspešnom absolvovaní školenia VDA 6.3
''Pracovné skúsenosti :''
* min. 3 roky skúseností v priemysle predovšetkým vo výrobných organizáciách automobilového priemyslu
* z toho min. 1 rok v manažérstve kvality a / alebo manažérstve procesov

'''AUDÍTOR PROCESU V DODÁVATEĽSKOM REŤAZCI:'''

''Odborné predpoklady:''
* dôkladné vedomosti v oblasti manažérstva kvality (aktuálne normy a predpisy)
* vedomosti špecifické pre produkt / proces !
* doklad o kvalifikácii audítora (napr. podporené klasifikáciou EOQ)
* doklad o úspešnom absolvovaní školenia VDA 6.3
''Pracovné skúsenosti :''
* min. 5 rokov skúseností v priemysle predovšetkým vo výrobných organizáciách automobilového priemyslu
* z toho min. 2 roky v manažérstve kvality a / alebo manažérstve procesov

Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu

2011-06-08T12:49:47Z

Geschwandtner.richard:

Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu

2011-06-08T12:47:04Z

Geschwandtner.richard:

Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu

2011-06-08T12:26:30Z

Geschwandtner.richard:

Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu

2011-06-08T12:21:56Z

Geschwandtner.richard:

Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu

2011-06-08T12:12:19Z

Geschwandtner.richard:

Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu

2011-06-08T12:11:35Z

Geschwandtner.richard:

Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu

2011-06-08T12:04:11Z

Geschwandtner.richard: Vytvorená stránka „=Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu=“

=Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu=

Interný audit procesov v organizácii automobilového priemyslu

2011-06-08T11:54:56Z

Geschwandtner.richard:

{{Hlavička_FM
|{{PAGENAME}}
|Richard Geschwandtner
|doc. Ing. Jarmila Šalgovičová, CSc.
|2010/2011
|Bakalárska práca
|Manažérstvo kvality produkcie}}

{{Praca_uvod|1|Interný_audit_procesov_v organizácii_automobilového_priemyslu|Význam a podstata vykonávania auditov v SMK všeobecne|Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu|Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE|Návrh na zlepšenie – revízia existujúcich postupov vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.|Zhodnotenie a prínosy návrhu riešenia}}

{{abstrakt
|Táto bakalárska práca sa zaoberá vykonavaním interných auditov procesov v organizácií automobilového priemyslu. Túto tému som si vybral preto, lebo nie je v praxi tak rozšírená a známa ako interné audity systému a v sektore automobilového priemyslu sú pri realizácii auditov procesov uplatňované špecifické postupy / metódy.
|This bachelor thesis deals with the internal audit processes in the automobile industry organization. I chose this subject because it is not so widespread and known in practice than internal audit systems and during the audit process implemantation in the automobile industry, specific procedures / methods are applied.
}}

'''Úvod'''

Od automobilového priemyslu očakávajú zákazníci (majitelia automobilov resp. potencionálny záujemcovia o kúpu automobilu) konštantne vysokú a neustále rastúcu kvalitu produktu - automobilu. Výrobcovia automobilov samozrejme pre dosiahnutie tohto cieľa (kvalitný a dnes už aj ekologický, hospodárny a cenovo výhodný automobil ) kladú samozrejme vysoké nároky nie len na svoje prevádzky ale i na svojich dodávateľov.
Vo všeobecnosti možno rozlišovať dve rozhodujúce skupiny dodávateľov pre automobilový priemysel, a to dodávateľov materiálov a dielov a poskytovateľov služieb.
V prípade dodávateľov materiálov a dielov musia mať dodávatelia zavedené funkčné systémy kvality zodpovedajúce predpisu uplatňovanému v automobilovom priemysle t.j. medzinárodnej technickej špecifikácií ISO/TS 16949. Pričom od tzv. prvostupňových dodávateľov materiálov a dielov je vyžadovaná certifikácia systému kvality nezávislou akreditovanom organizáciou podľa ISO/TS 16 949. Prvostupňový dodávatelia (tzv. TIER 1) dodávajú materiály a diely priamo výrobcom automobilov tzv. OEM. Od ostatných dodávateľov v dodávateľskom reťazci je vyžadovaná certifikácia min. podľa ISO 9001 s cieľom rozvíjať systém kvality k dosiahnutiu zhody s ISO/TS 16 949.

Rovnako vysoké očakávania majú výrobcovia automobilov aj od poskytovateľov služieb. Poskytovatelia služieb si musia získať dôveru svojich zákazníkov o to viac, nakoľko kvalita služieb je priamo a bezprostredne hodnotená zákazníkom a služba je často krát jedinečná a poskytovaná jednorázovo. Jeden krát zle poskytnutá služba je často poslednou službou danému zákazníkovi. Nespokojný zákazník si hľadá iného poskytovateľa služby.

Kým vo vzťahu k všetkým dodávateľom materiálov a dielov (výrobné organizácie) existuje medzinárodná technická špecifikácia ISO/TS 16949 podľa ktorej si dodávatelia budujú a nechávajú certifikovať svoje systémy manažérstva kvality , v prípade poskytovateľov služieb takáto medzinárodná norma alebo medzinárodná technická špecifikácia neexistuje. V praxi automobilového priemyslu v podmienkach Slovenskej republiky je uznávanou metodikou pre poskytovateľov služieb publikácia nemeckého zväzu automobilového priemyslu VDA 6.2 Manažérstvo kvality v automobilovom priemysle: Audit systému manažérstva kvality - služby.
Vzhľadom na zameranie bakalárskej práce sa v ďalšom texte už nebudem zaoberať skupinou dodávateľov poskytujúcich služby pre sektor automobilového priemyslu ale iba skupinou dodávateľov materiálov a dielov (výrobné organizácie) pre automobilový priemysel.

= Význam a podstata vykonávania auditov v SMK všeobecne =

Hlavnou činnosťou manažmentu pri riadení podniku v oblasti kvality je priebežne overovať funkčnosť systému kvality a spoľahlivosť jeho riadenia. Audity predstavujú nezávislý zdroj informácií a týkajú sa všetkých podnikových procesov, ktoré tvoria systém zabezpečovania kvality podniku. Audity v systémoch kvality teda znamenajú „'''systematické a nezávislé skúmanie s cieľom stanoviť, či činnosti v oblasti kvality a s nimi spojené výsledky sú v súlade s plánovanými zámermi a či sa tieto zámery realizujú efektívne a sú vhodné na dosiahnutie cieľa''' [14].” . Podľa informácií, ktoré poskytujú audity musí vedenie resp. príslušný manažéri (majitelia procesov) pristúpiť k náprave, nápravným opatreniam a opatreniam na zlepšenie fungovania systému kvality s cieľom zlepšiť úroveň plnenia požiadaviek zákazníka (interný / externý zákazníci) a toto plnenie realizovať pri čo najmenšej spotrebe a využívaní zdrojov.

Hlavným cieľom každého auditu musí byť zisťovanie faktov a nie nedostatkov (nezhôd) !

Ciele auditov možno určiť nasledovne:
*zistiť, či podnik má vybudovaný systém kvality (zvyčajne externý pohľad – zákazník, certifikačný orgán, orgány štátnej správy...)
*zistiť, či dokumentovaný systém kvality a jeho jednotlivé procesy, prvky, činnosti, výrobky, alebo služby a pracovníci spĺňajú požiadavky príslušných noriem či smerníc a inštrukcií (interné / externé).
*zistiť, či je dokumentovaný systém kvality uvedený do života
*preveriť, či reálne procesy prebiehajú v súlade s dokumentovaným systémom stále a za všetkých okolností (napr. havarijné / krízové situácie).
*overiť, či je zavedenie systému kvality účinné, t.j. či systém kvality plní svoj základný cieľ a to je vytvorenie podmienok pre splnenie požiadaviek zákazníka a následne dosiahnutie jeho spokojnosti.
*poskytnúť jasnú a presnú formuláciu zistených nezhôd podloženými objektívnymi dôkazmi
*zrealizovať nápravu / nápravné opatrenia alebo odporúčania na zlepšenie
Pre vykonávanie auditov vo všeobecnosti (certifikačné audity za účelom získania certifikátu o zhode systému kvality s požiadavkami normy / predpisu, audity zákazníkov u ich dodávateľov, interné audity ) platia všeobecné platné zásady definované normou ISO 19 011 [1].

== Druhy auditov==
S pohľadu toho '''kto a kde''' realizuje audit možno audity deliť na [7] :
* '''''interné audity''''' (realizované samou organizáciou alebo niekým v jej poverení pre interné potreby)
* a '''''externé audity''''' (realizované externými partnermi organizácie – zákazník, certifikačná spoločnosť, orgán štátnej správy a pod. v organizácii resp. realizované organizáciou alebo niekým v jej poverení u jej dodávateľov príp. subdodávateľov).

[[Súbor:Tab. 1 Druhy a rozsah auditu z pohľadu realizácie .jpg|center|thumb|600px|Tab 1. Druhy a rozsah auditu z pohľadu realizácie [1]]]

Poznámka : Ohľadom rozsahu auditov – pozri ďalej

Na základe toho, [[čo audit preveruje]] sa rozlišujú štyri typy auditov:
audit kvality výrobku, audit kvality procesu, audit pracovníkov a audit systému kvality
a) [[Audit kvality výrobku]] - tento audit je založený na preverovaní spôsobilosti určitého výrobku plniť požiadavky zákazníka. Na zistenie reálnej úrovne plnenia parametrov funkčnosti, spoľahlivosti, bezpečnosti a technickej úrovne sa prevádzajú rôzne testy, merania, skúšky spôsobilosti a pod. b) [[Audit kvality procesu]] - cieľom tohto auditu je podrobne vyhodnotiť efektívnosť, stupeň inovácií a vhodnosť pracovných postupov a procesov, ktorých výsledkom sú výrobky. U tohto auditu je nutné, aby v tíme audítorov bol odborník pre daný preverovaný proces.
c) [[Audit pracovníkov]] - pomocou tohto auditu by malo vedenie podniku identifikovať a odstrániť organizačné prekážky, ktoré pracovníkom prekážajú pri využívaní ich schopností a kvalifikácie.
Poznámka : V praxi menej často uplatňovaný typ auditu
d) [[Audit systému kvality]]- cieľom tohto auditu je vyhodnotenie úrovne a účinnosti systému kvality preverovaného podniku.

Audity výrobkov a systémov kvality sú súčasťou širšieho procesu preverovania s cieľom získať certifikáciu (certifikácia výrobku resp. certifikácia SMK).
Základné rozdiely medzi vyššie uvedenými typmi auditov uvádza nasledujúca tabuľka.

[[Súbor:Tab. 2 Druhy auditov z hľadiska predmetu auditu .jpg|center|thumb|600px|Tab 2. Druhy auditov z hľadiska predmetu auditu [4]]]

S pohľadu toho '''či je audit plánovaný alebo neplánovaný''' možno audity deliť na [7] :
* '''plánované audity'''
* a '''neplánované / mimoriadne audity''' (na základe aktuálnych potrieb)

Audity sa ďalej delia '''podľa množstva činností''', ktoré audítor musí preskúmať. Podľa toho ich delíme na:
* úplný audit
* čiastkový audit ( miniaudit, etapový audit )
* následný audit ( predstavuje jednu z foriem preverenia a vyhodnotenia náprav a nápravných opatrení, ktoré boli navrhnuté a prijaté ako výsledok predošlého auditu; väčšinou má formu čiastkového auditu v oblastiach, kde boli zistené nezhody a nedostatky) [1].

==Metódy auditu==

Vo všeobecnosti možno rozlišovať :´

''a) metódy plánovania auditov''

Pred prevedením auditu musí mať audítor jasno, v akom poradí prechádzať jednotlivé
preverované pracoviská (procesy, činnosti...).

''b) metódy zhromažďovania dôkazov''

Cieľom auditu je vyhodnotiť mieru zhody medzi činnosťami v oblasti kvality, ich výsledkami s plánovanými zámermi a či sa tieto zámery realizujú efektívne a sú vhodné na dosiahnutie cieľov. Činnosťou audítora je preto počas auditu zhromažďovať objektívne dôkazy a na ich základe vyhodnotiť mieru zhody.
Spôsoby, ktorými môže audítor získať objektívne fakty a dôkazy môžu mať podobu:
* priameho pozorovania činností a podmienok v preverovanej oblasti
* merania kritických znakov kvality
* skúšania, vzorkovania
* rozhovorov s pracovníkmi (kladenie otázok)
* preskúmavania dokumentov systému kvality (príručka kvality, smernice, inštrukcie....)
* preskúmavania technickej a výrobnej dokumentácie (výrobné plány, konštrukčné výkresy, atď.)
* preskúmavania záznamov o kvalite (správy z predchádzajúcich auditov, záznamy z kontrol)
Fakty a informácie, ktoré si audítor získa osobne sú dôveryhodnejšie ako tie ktoré získa iba počas rozhovoru a preto by informácie získané počas rozhovoru mal preveriť a ich platnosť by mal doložiť objektívnymi dôkazmi, ktoré by mal získať z nezávislých zdrojov (napr. rozhovory s inými pracovníkmi alebo vlastným meraním, posudzovaním, pomocou výsledkov testov a pod.)

'' c)technika kladenia otázok''

Podľa toho akým spôsobom audítor kladie otázky pracovníkom v súvisiacej oblasti zásadným spôsobom ovplyvňuje množstvo, kvalitu a rýchlosť získania informácií o preverovanej oblasti. Audítor by pri kladení otázok mal mať vopred pripravené rôzne otázky ako základný návod pri rozhovore. Aby audítor získal potrebné informácie od pracovníka na preverovanom útvare je treba aby vedel základy kladenia otázok (uzatvorené / otvorené otázky). Potrebné informácie si má audítor získať vždy od osoby, ktorá danú činnosť vykonáva. Pokiaľ sa v odpovediach nájde rozpor, treba ďalšie preverovania a získať ďalšie objektívne dôkazy. Audítor musí klásť otázky tak, aby dostal odpovede na to:
* ČO ?
* AKO ?
* KEDY ?
* KDE ?
* KTO ?
* KOĽKO ?
* S KÝM / S ČÍM ?
* PRECO ?
* ČO KEBY ?
A na tieto odpovede by mal audítor doplniť požiadavku UKÁŽ! [1].

==Nástroje auditu==

K základným nástrojom patria jednoduché, ale účinné vývojové diagramy, matice prvkov činnosti a kontrolné zoznamy otázok. Sú vhodnou pomôckou ako vo fáze prípravy auditu (grafické zobrazenie procesu), tak vo fáze realizácie auditu . Možno ich využiť aj pri hodnotení výsledkov auditu.

''a) '''Vývojový diagram'''''

Vývojové diagramy sa zostavujú v prípravnej fáze a pomáhajú pri štúdiu dokumentácie systému kvality - proces / činnosť / útvar, kde sa plánuje audit. Často sú vývojové diagramy súčasťou samotnej dokumentácie systému kvality. Ak pri ich študovaní audítor nájde nezrovnalosti, môže si pre porovnanie vytvoriť vlastný vývojový diagram podľa textu dokumentácie. Dostane prehľadný obraz o tom, aký systém riadenia bol pre preverovaný proces / činnosť / útvar vytvorený, či dokumentácia zahŕňa všetky možné riešenia určitej situácie, či niektoré situácie nechýbajú alebo či naopak dokumentácia nevyžaduje zbytočné opakované vykonávanie určitej činnosti, či sú správne zaradené rozhodovacie bloky a k čomu rozhodnutia majú viesť. Táto analýza umožní včas, ešte pred zahájením realizácie auditu, odhaliť a riešiť slabiny vytvoreného systému riadenia.
Príklad vývojového diagramu procesného auditu nájdeme v Prílohe C.

'''''b) Matica prvkov činnosti'''''

Tento nástroj slúži k odhaleniu slabých a silných stránok činností, ako návod pri kladení otázok a pre záznam zistených skutočností. Matica prvkov činnosti je založená na princípe, ktorý hovorí, že väčšina činností sa dá rozložiť na štyri prvky, t.j. OSOBA (niekto, kto činnosť realizuje), PREDMET (niečo, čo sa počas činnosti transformuje, t.j. materiál, výrobky,..), ZARIADENIE (prostriedky realizácie transformácie), INFORMÁCIE. Okrem týchto základných prvkov je treba činnosti analyzovať z hľadiska zdrojov, času, nezhôd [1].

V súčasnej praxi je preferovanou metódou k odhaľovaniu slabých a silných stránok procesu / činnosti a ako návod na kladenie otázok tzv. diagram korytnačky – pozri obr.
Č. 1.
Diagram korytnačky alebo o'''pis procesu v zmysle diagramu korytnačky je povinnou súčasťou dokumentácie systému kvality v sektore automobilového priemyslu [7]'''.

[[Súbor:Obr. 1 Základne atribúty procesu / činnosti (diagram korytnačky) .jpg|center|thumb|600px|Obr 1. Základne atribúty procesu / činnosti (diagram korytnačky) [7]]]

'''''c) Kontrolné zoznamy'''''
Kontrolné zoznamy sú súbory otázok zoradené v logickom slede tak, aby pokryli celú preverovanú oblasť. Kontrolné zoznamy (pozri prílohu D ) pri auditoch slúžia ako:
* návod pre systematický zber informácií, pre preskúmanie všetkých súvislostí ( sú neoceniteľným pomocníkom predovšetkým pre neskúsených audítorov)
* formulár pre záznam zistení pre preverované oblasti
* doklad o audite
* nástroj vyhodnotenia výsledkov auditu
Kontrolné zoznamy pripravuje audítor v prípravnej fáze auditu. Príprava vlastného kontrolného zoznamu audítora núti k hlbšiemu uvažovaniu o preverovanej oblasti a súvislostiach a neobmedzuje jeho iniciatívu pri vlastnej realizácií auditu. Preto sa odporúča, aby si audítori sami vypracovávali kontrolné zoznamy. Ani skúsený audítor by nemal prísť na audit bez kontrolného zoznamu. Príklad – pozri tabuľka č. 3.[1].

[[Súbor:Tab. 3 Ukážka kontrolného zoznamu pre audit zameraný na konkrétne činnosti či charakteristické zvláštnosti preverovanej oblasti.jpg|center|thumb|600px|Tab 3.Ukážka kontrolného zoznamu pre audit zameraný na konkrétne činnosti či charakteristické zvláštnosti preverovanej oblasti [1]]]

'''''d) Správa o audite'''''

Tento dokument slúži predovšetkým ku komplexnému dokumentovaniu nezhody (popis nezhody) alebo námetu na zlepšenie.
V prípade nezhody t.j. :
* popis (formulácia ) vlastnej nezhody
* objektívny dôkaz
* priradenie nezhody k požiadavke (interne / externé predpisy / normy), ktorá nie je splnená
* zhodnotenie závažnosti nezhody (malá nezhoda, veľká nezhoda, kritická nezhoda...)
''' Špecifikácia nezhôd alebo námetov na zlepšenie je v kompetencii audítora !'''

Zároveň správa o audite môže slúžiť k zaznamenávaniu okamžitých opatrení (ak sú potrebné napr. zistené kritické nezhody), zaznamenávaniu náprav, k zaznamenávaniu analýzy príčin a nápravných opatrení resp. opatrení k zlepšeniu (zodpovednosti, termíny) ako i vyhodnoteniu realizácie (implementácia) a efektívnosti zrealizovaných náprav a nápravných opatrení.
Analyzovanie príčin nezhody a špecifikácia náprav (odstránenie nezhody) a nápravných opatrení (odstránenie príčin nezhody) je v kompetencii manažéra zodpovedného za preverovanú oblasť ! [7].

==Vlastnosti audítora ==
Nie každý človek, ktorý spĺňa požiadavky na vzdelanie, na výcvik a na prax môže byť kvalitným audítorom. Audítor musí mať aj veľa ľudských vlastností, ktoré z neho urobia žiadaného audítora s prirodzenou autoritou. Prehľad takýchto žiaducich vlastností je uvedený v tabuľke č.4. Sú v nej aj vlastnosti, ktoré by audítor nemal mať.

[[Súbor:Tab. 4 Žiaduce a nežiaduce vlastnosti a schopnosti audítora .jpg|center|thumb|600px|Tab 4.Žiaduce a nežiaduce vlastnosti a schopnosti audítora [1]]]

Všetky tieto uvedené žiaduce vlastnosti nemá žiadny človek, pretože nikto nie je dokonalý. Ale pri výbere audítora je treba vybrať človeka s čo najviac žiaducimi vlastnosťami. Okrem uvedených požiadaviek je potrebné, aby audítor ak chce autoritu, poznal vzťahy medzi preverovanými a súvisiacimi procesmi a typ a usporiadanie dokumentácie. Teda napríklad strojnícku výrobu by mal auditovať strojník, chemickú chemik, atď.
Každá organizácia, ktorá vykonáva audit, by mala pri výbere audítorov prihliadať k uvedeným požiadavkám v čo najširšej miere. Niektoré schopnosti môže nadobudnúť v priebehu školenia a výcviku. Preto by mala ďalej zaistiť adekvátny systém školení a výcvikov audítorov. Na viac musí zabezpečiť nepretržité preverovanie znalostí a schopností audítorov formou preskúšania [1].

==Základné zásady a pravidlá jednania audítorov==

Práca interného audítora je vo svojej podstate založená na dôvere, ktorá je manažmentom vkladaná do jeho objektívneho uisťovania ohľadom riadenia rizík, riadiacich a kontrolných procesov a správy o riadení organizácie. K tomu, aby táto dôvera mohla existovať, je nutné, aby interný audítor poznal a dodržoval etický kódex (vydaný Medzinárodným inštitútom interných audítorov).
Od interných audítorov sa očakáva, že budú dodržovať a uplatňovať nasledujúce základné zásady (princípy)[2]:

1. Princíp '''INTEGRITY'''

Integrita interných audítorov vytvára dôveru, ktorá je základným atribútom viery v spoľahlivosť ich úsudkov. Interní audítori musia byť neoddeliteľnou súčasťou organizácie a organizácie by mali budovať dostatočné povedomie o funkcií interného auditu vo vnútri organizácie.

2. Princíp '''OBJEKTIVITY'''

Pri zhromažďovaní, hodnotení a podávaní informácií o činnostiach a procesoch, ktoré preverujú, preukazujú interný audítori najvyššiu úroveň profesionálnej objektivity.
Interní audítori vyváženým spôsobom hodnotia všetky podstatné okolnosti a nenechajú sa pri tvorbe svojich úsudkov nadmerne ovplyvňovať svojimi vlastnými záujmami alebo záujmami iných.

3. Princíp '''DÔVERNOSTI'''

Interní audítori rešpektujú vlastníctvo a hodnotu informácií, ktoré získavajú pri svojej činnosti a tieto informácie neposkytujú bez príslušného súhlasu, pokiaľ neexistuje právna alebo profesijná povinnosť tak učiniť.

4. Princíp '''KOMPETENTNOSTI'''

Pri poskytovaní služieb interného auditu uplatňujú interní audítori potrebné vedomosti, zručnosti a skúsenosti.
Interní audítori[2]:

• budú vykonávať svoju prácu čestne, s náležitou starostlivosťou a zodpovedne,

• budú dodržovať zákony a poskytovať (zverejňovať) informácie, ktoré sú vyžadované,

• nebudú sa vedome zapojovať do akýchkoľvek nezákonných aktivít alebo sa zúčastňovať činností, ktoré by diskreditovali profesiu interného audítora alebo organizáciu,

• budú rešpektovať zákonné a etické ciele organizácie a prispievať k ich dosiahnutiu

• nezúčastnia sa žiadnych aktivít alebo vzťahov, ktoré môžu narušovať alebo môžu byť chápané ako narušenie ich objektívneho úsudku. Táto spoluúčasť sa týka činností a vzťahov, ktoré môžu byť v konflikte so záujmami organizácie,

• neprijmú nič, čo by mohlo narušiť alebo by mohlo byť chápané ako narušenie ich profesionálneho úsudku,
• uvedú všetky významné skutočnosti, ktoré sú im známe a ktoré, keby neboli uvedené, by mohli skresliť správu o činnostiach, ktoré boli predmetom auditu,

• budú obozretní pri použití a ochrane informácií, ktoré získajú v priebehu plnenia svojich povinností,

• nepoužijú získané informácie pre akýkoľvek osobný prospech a ani žiadnym iným spôsobom, ktorý by bol v rozpore so zákonom alebo na ujmu zákonných a etických cieľov organizácie,

• budú poskytovať iba také služby, pre ktoré majú nevyhnutné vedomosti, zručnosti a skúsenosti,

• budú všetky svoje služby poskytovať v súlade so Štandardmi pre profesionálnu prax interného audítora

• budú nepretržite zdokonaľovať svoju odbornosť a kvalitu a účinnosť svojich služieb
[2].

==Plánovanie a realizácia interných auditov v SMK - všeobecne==
===Interné audity v SMK – všeobecne===

Organizácia, ktorá má zavedený systém manažérstva kvality či už podľa požiadaviek normy ISO 9001 alebo podľa vyšších / náročnejších požiadaviek priemyselných sektorov (napr. automobilový priemysel, letectvo, železničná doprava...) si musí sama overovať funkčnosť a efektívnosť svojho systému kvality prostredníctvom realizácie interných auditov. Realizácia interných auditov je jednou z požiadaviek normy ISO 9001 ako i noriem / predpisov pre priemyselné sektory (ISO TS 16949, EN 9100, IRIS...).
Prostredníctvom interných auditov sa posudzuje či sú / nie sú permanentne plnené definované požiadavky na systém manažérstva kvality.
V rámci realizácie interných auditov je to predovšetkým:
* naplánovanie interných auditov (definovanie program auditov)
* príprava konkrétneho auditu vrátane kontrolného zoznamu otázok a plánu auditu,
ak je potrebné
* a samotná realizácia auditu (zozbieranie dôkazov auditu, vyhodnotenie zistení auditu a prijatie záverov auditu) [8].
===Plánovanie interných auditov – program auditov / plán auditu===
Naplánovanie interných auditov systému manažérstva kvality t.j. spracovanie harmonogramu auditov je zvyčajne v kompetencií predstaviteľa systému manažérstva kvality. Tento na základe identifikovaných procesov systému manažérstva kvality, výrobných procesov a vyrábaných výrobkov spracuje program auditov zvyčajne pre príslušný kalendárny rok, ktorý zahŕňa:
* cieľ a kritéria auditu
'''Poznámky''':

''1. Bežne cieľom programu interných auditov je preveriť funkčnosť
a efektívnosť systému kvality a zároveň tým naplniť jednu z požiadavkiek normy ISO 9001 ktorou je povinnosť realizovať interné audity.''

''2. Základnými kritériami interných auditov sú :

a) požiadavky noriem / predpisov pre systémy kvality (ISO 9001 resp. sektorové požiadavky.)

b) špecifické požiadavky konkrétnych zákazníkov resp. iných zainteresovaných strán (napr. materská spoločnosť. Orgány štátnej správy...)

c) interné predpisy''

''V praxi sa bežne kritéria auditu definujú v programe auditov, avšak môžu byť
definované i v pláne auditu (pozri ďalej), ak je vypracovávaný''

Členenie interných auditov na :
*audity SMK (auditované procesy SMK)
*audity procesov (auditované výrobné procesy príp. iné procesy)
*audity produktov (auditované výrobky)
*plánované termíny auditov
*nominovaný interný audítori

Aby mohol predstaviteľ systému manažérstva kvality nominovať na vykonávanie interných auditov kompetentných audítorov musí sa postarať o kvalifikáciu audítorov (kompetentnosť) ako i dostatok audítorov
'''Poznámky:''' 1.)Pri nominácií na audity SMK a audity procesov musí byť splnená základná podmienka t.j. podmienka nezávislosti interných audítorov t.j. audítor nemôže auditovať svoju vlastnú prácu

2.) V prípade audítorov procesov sa požaduje okrem nezávislosti aj aby audítor bol odborník pre daný preverovaný proces.

3.) Audity produktov sú zvyčajne nezávisle realizované pracovníkmi útvaru kvality.

4.)Na vykonanie konkrétneho auditu môže byť nominovaných viac audítorov, pričom v tomto prípade musí byť určený vedúci audítor.

Spracovaný program alebo harmonogram interných auditov predstaviteľ SMK zverejní pre informáciu auditovaným manažérom / útvarom / funkciám.
Vzor možného programu auditov je uvedený v prílohe A.[3].

===Príprava na konkrétny interný audit===

Príprava na konkrétny audit je už v kompetencií nominovaného vedúceho audítora a audítorov a zahŕňa:
*rozdelenie práce v tíme, ak je na audit nominovaných viac audítorov
*preštudovanie podkladov týkajúcich sa auditu (SMK, proces / procesy, výrobky), ktoré majú byť auditované
*príprava kontrolného zoznamu na audit a príprava ostatných pracovných podkladov pre zaznamenávanie objektívnych dôkazov a zistení
'''Poznámka''':''1.)Pre podporu realizácie interných auditov majú organizácie zvyčajne spracované svoje vlastné štandardné zoznamy otázok na audit :
* kontrolný zoznam otázok na [[audit procesov SMK]] t.j. špecifický dotazník v závislosti od mapy procesov organizácie
* kontrolný zoznam otázok na [[audit výrobných procesov]] t.j. vlastný kontrolný zoznam otázok v závislosti od výrobných procesov organizácie príp. štandardizovaný kontrolný zoznam otázok (napr. kontrolné zoznamy otázok uplatňované v automobilovom priemysle – pozri ďalej)
* kontrolný zoznam na audit výrobkov t.j. špecifické kontrolné zoznamy pre vyrábané výrobky''
''V tomto prípade je úlohou audítorov si štandardné kontrolné zoznamy doplniť o ďalšie špecifické otázky, oblasti alebo témy (audity SMK, audity výrobných procesov) resp. kontroly/ skúšky (audity výrobkov)''
* spracovanie [[plánu auditu]], ak je vhodné potrebné
'''Poznámka''':''1.) V menších spoločnostiach nie je zvykom spracovávať detailný plán auditu zahŕňajúci auditované útvary / funkcie a detailný časový rozvrh auditu. Vo väčších spoločnostiach je to potrebné.
Vzor plánu auditu je uvedený v prílohe B [5].''

===Realizácia interného auditu a vyhodnotenie zistení z interného auditu===
Realizácia auditu v prípade auditov SMK a auditov výrobných procesov zahŕňa:
*úvodný rozhovor
'''''Poznámka:''' V menších spoločnostiach úvodný rozhovor v podstate predstavuje iba
otváracie stretnutie spočívajúce v oznámení že sa bude vykonávať plánovaný interný
audit a vysvetlení jeho podstaty.''
*vlastný audit na mieste, kde procesy prebiehajú
'''''Poznámka:''' Vlastný audit na mieste zahŕňa v podstate kladenie otázok auditovaným
v zmysle pripraveného kontrolného zoznamu otázok a posudzovanie získaných
informácií a predložených dokumentov a záznamov (zber / overovanie dôkazov auditu, podporné dôkazy).''
*vyhodnocovanie zistení
'''''Poznámky :''' 1) Zozbierané objektívne dôkazy porovnáva audítor vo vzťahu ku kritériám
auditu a prijíma závery o zhode / nezhode so stanovenými kritériami auditu vrátane
námetov na zlepšenie.
2) Zistené nezhody môžu byť kategorizované napr. hlavná / kritická nezhoda
a vedľajšia / menšia nezhoda alebo úroveň nezhody je bodovo ohodnotená.''
*príprava záverov a záverečný rozhovor
'''''Poznámka :'''1) V prípade že interný audit realizuje jeden audítor príprava záverov nie je potrebná. Ak sú na audit nominovaný viacerý audítori je nutné sumarizovať zistenia a pripraviť závery auditu.
2) V menších spoločnostiach záverečný rozhovor v podstate spočíva iba v oznámení zistení (zistené zhody / nezhody a námety na zlepšenie) a záverov auditu (napr. celkové hodnotenie)'' [4].
==Interné audity v sektore automobilového priemyslu==
Základne požiadavky na systémy kvality vo všeobecnosti bez ohľadu na priemyselné odvetvie, vrátane požiadaviek na interné audity, špecifikuje norma ISO 9001.
Medzinárodná norma ISO 9001 v čl. 8.2.2 definuje požiadavky na interné audity nasledovné :

• Vykonávať v plánovaných intervaloch interné audity tak, aby sa stanovilo či SMK :
* vyhovuje plánovanému usporiadaniu (pozri čl 7.1 normy ISO 9001 t.j. Plánovanie realizácie výrobku) , požiadavkám normy ISO 9001 a požiadavkám na SMK, ktoré stanovila organizácia
*je efektívne implementovaný a udržovaný

• Plánovať program auditov s ohľadom na stav a dôležitosť procesov a oblastí, ktoré majú byť podrobené auditu, rovnako tiež s ohľadom na výsledky predchádzajúcich auditov

• Jasne stanoviť kritéria auditu, predmet auditu a početnosť auditov

• Zaistiť objektivitu a nestrannosť procesu auditu voľbou audítorov a vykonávaním auditov. Audítori nesmú vykonávať audit svojej vlastnej práce.

• Vytvoriť dokumentovaný postup stanovujúci zodpovednosti a požiadavky na plánovanie a vykonávanie auditov, vytváranie záznamov a podávanie správ o výsledkoch auditu

• Vytvárať a udržovať záznamy o auditoch a ich výsledkoch

• Zaistiť aby manažment zodpovedný za auditovanú oblasť, bez zbytočných prieťahov vykonal akékoľvek nevyhnutné nápravy a nápravné opatrenia tak, aby boli odstránené zistené nezhody a ich príčiny

• Zahrnúť medzi následné činnosti overovanie vykonaných opatrení a predkladanie správy o výsledkoch overovania (pozri čl. 8.5.2 normy ISO 9001 t.j. Nápravné opatrenia)

'''Záver:''' Norma ISO 9001 priamo požiadavku na vykonávanie '''interných auditov procesov''' neuvádza ale ani nevylučuje.

Základným východiskom pre systémy kvality v automobilovom priemysle je skutočnosť, že systémy kvality vybudované a zodpovedajúce požiadavkám medzinárodnej normy '''ISO 9001 nie sú pre automobilový priemysel postačujúce''' [3].
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť medzinárodná automobilová skupina (IATF-International Automotive Task Force) vypracovala pre systémy kvality v automobilovom priemysle medzinárodnú technickú špecifikáciu ISO/TS 16949.Technická špecifikácia ISO/TS obsahuje doslovné znenie normy ISO 9001 a k jednotlivým všeobecne platným požiadavkám normy ISO 9001 uvádza doplňujúce požiadavky automobilového priemyslu. '''ISO/TS 16949 platí však iba pre organizácie, ktoré vyrábajú materiály a diely pre automobilový priemysel'''. Teda nevzťahuje sa na poskytovateľov služieb.
'''Záver:''' ISO/TS 16 949 okrem všeobecne platných základných požiadaviek ISO 9001 obsahuje '''na viac i doplňujúce požiadavky automobilového priemyslu.'''

Medzinárodná technická špecifikácia ISO/TS 16 949 v čl. 8.2.2 definuje požiadavky na interné audity nasledovné :

• Realizovať interné audity a to :
* interné audity SMK
* interné audity výrobných procesov
* a interné audity výrobkov
• '''AUDITY SMK''' - auditovať systém manažérstva kvality, aby bol overený súlad s technickou špecifikáciou ISO/TS 16949 a všetkými doplňujúcimi požiadavkami na systém manažérstva kvality (napr. špecifické požiadavky zákazníkov na SMK).

• '''AUDITY VÝROBNÝCH PROCESOV''' - podrobiť auditom každý výrobný proces, aby sa stanovila jeho efektívnosť

• '''AUDITY VÝROBKOV''' - podrobiť v stanovených intervaloch auditom výrobky vo vhodných etapách sériovej výroby a dodávania, aby sa overila zhoda so všetkými špecifikovanými požiadavkami, ako sú napríklad rozmery produktu, funkčnosť, balenie a označovanie štítkom

• '''PLÁNOVANIE A REALIZÁCIA AUDITOV''' - zaistiť, aby interné audity zahŕňali všetky procesy, činnosti a pracovné smeny týkajúce sa manažérstva kvality a časovo ich naplánovať podľa ročného plánu

• zvýšiť zodpovedajúcim spôsobom početnosť auditov, ak sa vyskytnú interné / externé nezhody alebo sťažnosti zákazníkov

• '''KVALIFIKÁCIA INTERNÝCH AUDÍTOROV''' - mať interných audítorov, ktorí sú kvalifikovaní k auditovaniu požiadaviek medzinárodnej technickej špecifikácie ISO/TS 16949

'''Záver:''' Medzinárodná technická špecifikácia ISO/TS 16 949 uvádza priamo požiadavku na vykonávanie interných auditov procesov.

Vzhľadom na zameranie bakalárskej práce sa v ďalšom texte budem už zaoberať iba realizáciou '''auditov výrobných procesov''' [6].

Interný audit procesov v organizácii automobilového priemyslu

2011-06-08T11:46:23Z

Geschwandtner.richard:

{{Hlavička_FM
|{{PAGENAME}}
|Richard Geschwandtner
|doc. Ing. Jarmila Šalgovičová, CSc.
|2010/2011
|Bakalárska práca
|Manažérstvo kvality produkcie}}

{{Praca_uvod|1|Interný_audit_procesov_v organizácii_automobilového_priemyslu|Význam a podstata vykonávania auditov v SMK všeobecne|Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu|Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE|Návrh na zlepšenie – revízia existujúcich postupov vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.|Zhodnotenie a prínosy návrhu riešenia}}

{{abstrakt
|Táto bakalárska práca sa zaoberá vykonavaním interných auditov procesov v organizácií automobilového priemyslu. Túto tému som si vybral preto, lebo nie je v praxi tak rozšírená a známa ako interné audity systému a v sektore automobilového priemyslu sú pri realizácii auditov procesov uplatňované špecifické postupy / metódy.
|This bachelor thesis deals with the internal audit processes in the automobile industry organization. I chose this subject because it is not so widespread and known in practice than internal audit systems and during the audit process implemantation in the automobile industry, specific procedures / methods are applied.
}}

'''Úvod'''

Od automobilového priemyslu očakávajú zákazníci (majitelia automobilov resp. potencionálny záujemcovia o kúpu automobilu) konštantne vysokú a neustále rastúcu kvalitu produktu - automobilu. Výrobcovia automobilov samozrejme pre dosiahnutie tohto cieľa (kvalitný a dnes už aj ekologický, hospodárny a cenovo výhodný automobil ) kladú samozrejme vysoké nároky nie len na svoje prevádzky ale i na svojich dodávateľov.
Vo všeobecnosti možno rozlišovať dve rozhodujúce skupiny dodávateľov pre automobilový priemysel, a to dodávateľov materiálov a dielov a poskytovateľov služieb.
V prípade dodávateľov materiálov a dielov musia mať dodávatelia zavedené funkčné systémy kvality zodpovedajúce predpisu uplatňovanému v automobilovom priemysle t.j. medzinárodnej technickej špecifikácií ISO/TS 16949. Pričom od tzv. prvostupňových dodávateľov materiálov a dielov je vyžadovaná certifikácia systému kvality nezávislou akreditovanom organizáciou podľa ISO/TS 16 949. Prvostupňový dodávatelia (tzv. TIER 1) dodávajú materiály a diely priamo výrobcom automobilov tzv. OEM. Od ostatných dodávateľov v dodávateľskom reťazci je vyžadovaná certifikácia min. podľa ISO 9001 s cieľom rozvíjať systém kvality k dosiahnutiu zhody s ISO/TS 16 949.

Rovnako vysoké očakávania majú výrobcovia automobilov aj od poskytovateľov služieb. Poskytovatelia služieb si musia získať dôveru svojich zákazníkov o to viac, nakoľko kvalita služieb je priamo a bezprostredne hodnotená zákazníkom a služba je často krát jedinečná a poskytovaná jednorázovo. Jeden krát zle poskytnutá služba je často poslednou službou danému zákazníkovi. Nespokojný zákazník si hľadá iného poskytovateľa služby.

Kým vo vzťahu k všetkým dodávateľom materiálov a dielov (výrobné organizácie) existuje medzinárodná technická špecifikácia ISO/TS 16949 podľa ktorej si dodávatelia budujú a nechávajú certifikovať svoje systémy manažérstva kvality , v prípade poskytovateľov služieb takáto medzinárodná norma alebo medzinárodná technická špecifikácia neexistuje. V praxi automobilového priemyslu v podmienkach Slovenskej republiky je uznávanou metodikou pre poskytovateľov služieb publikácia nemeckého zväzu automobilového priemyslu VDA 6.2 Manažérstvo kvality v automobilovom priemysle: Audit systému manažérstva kvality - služby.
Vzhľadom na zameranie bakalárskej práce sa v ďalšom texte už nebudem zaoberať skupinou dodávateľov poskytujúcich služby pre sektor automobilového priemyslu ale iba skupinou dodávateľov materiálov a dielov (výrobné organizácie) pre automobilový priemysel.

= Význam a podstata vykonávania auditov v SMK všeobecne =

Hlavnou činnosťou manažmentu pri riadení podniku v oblasti kvality je priebežne overovať funkčnosť systému kvality a spoľahlivosť jeho riadenia. Audity predstavujú nezávislý zdroj informácií a týkajú sa všetkých podnikových procesov, ktoré tvoria systém zabezpečovania kvality podniku. Audity v systémoch kvality teda znamenajú „'''systematické a nezávislé skúmanie s cieľom stanoviť, či činnosti v oblasti kvality a s nimi spojené výsledky sú v súlade s plánovanými zámermi a či sa tieto zámery realizujú efektívne a sú vhodné na dosiahnutie cieľa''' [14].” . Podľa informácií, ktoré poskytujú audity musí vedenie resp. príslušný manažéri (majitelia procesov) pristúpiť k náprave, nápravným opatreniam a opatreniam na zlepšenie fungovania systému kvality s cieľom zlepšiť úroveň plnenia požiadaviek zákazníka (interný / externý zákazníci) a toto plnenie realizovať pri čo najmenšej spotrebe a využívaní zdrojov.

Hlavným cieľom každého auditu musí byť zisťovanie faktov a nie nedostatkov (nezhôd) !

Ciele auditov možno určiť nasledovne:
*zistiť, či podnik má vybudovaný systém kvality (zvyčajne externý pohľad – zákazník, certifikačný orgán, orgány štátnej správy...)
*zistiť, či dokumentovaný systém kvality a jeho jednotlivé procesy, prvky, činnosti, výrobky, alebo služby a pracovníci spĺňajú požiadavky príslušných noriem či smerníc a inštrukcií (interné / externé).
*zistiť, či je dokumentovaný systém kvality uvedený do života
*preveriť, či reálne procesy prebiehajú v súlade s dokumentovaným systémom stále a za všetkých okolností (napr. havarijné / krízové situácie).
*overiť, či je zavedenie systému kvality účinné, t.j. či systém kvality plní svoj základný cieľ a to je vytvorenie podmienok pre splnenie požiadaviek zákazníka a následne dosiahnutie jeho spokojnosti.
*poskytnúť jasnú a presnú formuláciu zistených nezhôd podloženými objektívnymi dôkazmi
*zrealizovať nápravu / nápravné opatrenia alebo odporúčania na zlepšenie
Pre vykonávanie auditov vo všeobecnosti (certifikačné audity za účelom získania certifikátu o zhode systému kvality s požiadavkami normy / predpisu, audity zákazníkov u ich dodávateľov, interné audity ) platia všeobecné platné zásady definované normou ISO 19 011 [1].

== Druhy auditov==
S pohľadu toho '''kto a kde''' realizuje audit možno audity deliť na [7] :
* '''''interné audity''''' (realizované samou organizáciou alebo niekým v jej poverení pre interné potreby)
* a '''''externé audity''''' (realizované externými partnermi organizácie – zákazník, certifikačná spoločnosť, orgán štátnej správy a pod. v organizácii resp. realizované organizáciou alebo niekým v jej poverení u jej dodávateľov príp. subdodávateľov).

[[Súbor:Tab. 1 Druhy a rozsah auditu z pohľadu realizácie .jpg|center|thumb|600px|Tab 1. Druhy a rozsah auditu z pohľadu realizácie [1]]]

Poznámka : Ohľadom rozsahu auditov – pozri ďalej

Na základe toho, [[čo audit preveruje]] sa rozlišujú štyri typy auditov:
audit kvality výrobku, audit kvality procesu, audit pracovníkov a audit systému kvality
a) [[Audit kvality výrobku]] - tento audit je založený na preverovaní spôsobilosti určitého výrobku plniť požiadavky zákazníka. Na zistenie reálnej úrovne plnenia parametrov funkčnosti, spoľahlivosti, bezpečnosti a technickej úrovne sa prevádzajú rôzne testy, merania, skúšky spôsobilosti a pod. b) [[Audit kvality procesu]] - cieľom tohto auditu je podrobne vyhodnotiť efektívnosť, stupeň inovácií a vhodnosť pracovných postupov a procesov, ktorých výsledkom sú výrobky. U tohto auditu je nutné, aby v tíme audítorov bol odborník pre daný preverovaný proces.
c) [[Audit pracovníkov]] - pomocou tohto auditu by malo vedenie podniku identifikovať a odstrániť organizačné prekážky, ktoré pracovníkom prekážajú pri využívaní ich schopností a kvalifikácie.
Poznámka : V praxi menej často uplatňovaný typ auditu
d) [[Audit systému kvality]]- cieľom tohto auditu je vyhodnotenie úrovne a účinnosti systému kvality preverovaného podniku.

Audity výrobkov a systémov kvality sú súčasťou širšieho procesu preverovania s cieľom získať certifikáciu (certifikácia výrobku resp. certifikácia SMK).
Základné rozdiely medzi vyššie uvedenými typmi auditov uvádza nasledujúca tabuľka.

[[Súbor:Tab. 2 Druhy auditov z hľadiska predmetu auditu .jpg|center|thumb|600px|Tab 2. Druhy auditov z hľadiska predmetu auditu [4]]]

S pohľadu toho '''či je audit plánovaný alebo neplánovaný''' možno audity deliť na [7] :
* '''plánované audity'''
* a '''neplánované / mimoriadne audity''' (na základe aktuálnych potrieb)

Audity sa ďalej delia '''podľa množstva činností''', ktoré audítor musí preskúmať. Podľa toho ich delíme na:
* úplný audit
* čiastkový audit ( miniaudit, etapový audit )
* následný audit ( predstavuje jednu z foriem preverenia a vyhodnotenia náprav a nápravných opatrení, ktoré boli navrhnuté a prijaté ako výsledok predošlého auditu; väčšinou má formu čiastkového auditu v oblastiach, kde boli zistené nezhody a nedostatky) [1].

==Metódy auditu==

Vo všeobecnosti možno rozlišovať :´

''a) metódy plánovania auditov''

Pred prevedením auditu musí mať audítor jasno, v akom poradí prechádzať jednotlivé
preverované pracoviská (procesy, činnosti...).

''b) metódy zhromažďovania dôkazov''

Cieľom auditu je vyhodnotiť mieru zhody medzi činnosťami v oblasti kvality, ich výsledkami s plánovanými zámermi a či sa tieto zámery realizujú efektívne a sú vhodné na dosiahnutie cieľov. Činnosťou audítora je preto počas auditu zhromažďovať objektívne dôkazy a na ich základe vyhodnotiť mieru zhody.
Spôsoby, ktorými môže audítor získať objektívne fakty a dôkazy môžu mať podobu:
* priameho pozorovania činností a podmienok v preverovanej oblasti
* merania kritických znakov kvality
* skúšania, vzorkovania
* rozhovorov s pracovníkmi (kladenie otázok)
* preskúmavania dokumentov systému kvality (príručka kvality, smernice, inštrukcie....)
* preskúmavania technickej a výrobnej dokumentácie (výrobné plány, konštrukčné výkresy, atď.)
* preskúmavania záznamov o kvalite (správy z predchádzajúcich auditov, záznamy z kontrol)
Fakty a informácie, ktoré si audítor získa osobne sú dôveryhodnejšie ako tie ktoré získa iba počas rozhovoru a preto by informácie získané počas rozhovoru mal preveriť a ich platnosť by mal doložiť objektívnymi dôkazmi, ktoré by mal získať z nezávislých zdrojov (napr. rozhovory s inými pracovníkmi alebo vlastným meraním, posudzovaním, pomocou výsledkov testov a pod.)

'' c)technika kladenia otázok''

Podľa toho akým spôsobom audítor kladie otázky pracovníkom v súvisiacej oblasti zásadným spôsobom ovplyvňuje množstvo, kvalitu a rýchlosť získania informácií o preverovanej oblasti. Audítor by pri kladení otázok mal mať vopred pripravené rôzne otázky ako základný návod pri rozhovore. Aby audítor získal potrebné informácie od pracovníka na preverovanom útvare je treba aby vedel základy kladenia otázok (uzatvorené / otvorené otázky). Potrebné informácie si má audítor získať vždy od osoby, ktorá danú činnosť vykonáva. Pokiaľ sa v odpovediach nájde rozpor, treba ďalšie preverovania a získať ďalšie objektívne dôkazy. Audítor musí klásť otázky tak, aby dostal odpovede na to:
* ČO ?
* AKO ?
* KEDY ?
* KDE ?
* KTO ?
* KOĽKO ?
* S KÝM / S ČÍM ?
* PRECO ?
* ČO KEBY ?
A na tieto odpovede by mal audítor doplniť požiadavku UKÁŽ! [1].

==Nástroje auditu==

K základným nástrojom patria jednoduché, ale účinné vývojové diagramy, matice prvkov činnosti a kontrolné zoznamy otázok. Sú vhodnou pomôckou ako vo fáze prípravy auditu (grafické zobrazenie procesu), tak vo fáze realizácie auditu . Možno ich využiť aj pri hodnotení výsledkov auditu.

''a) '''Vývojový diagram'''''

Vývojové diagramy sa zostavujú v prípravnej fáze a pomáhajú pri štúdiu dokumentácie systému kvality - proces / činnosť / útvar, kde sa plánuje audit. Často sú vývojové diagramy súčasťou samotnej dokumentácie systému kvality. Ak pri ich študovaní audítor nájde nezrovnalosti, môže si pre porovnanie vytvoriť vlastný vývojový diagram podľa textu dokumentácie. Dostane prehľadný obraz o tom, aký systém riadenia bol pre preverovaný proces / činnosť / útvar vytvorený, či dokumentácia zahŕňa všetky možné riešenia určitej situácie, či niektoré situácie nechýbajú alebo či naopak dokumentácia nevyžaduje zbytočné opakované vykonávanie určitej činnosti, či sú správne zaradené rozhodovacie bloky a k čomu rozhodnutia majú viesť. Táto analýza umožní včas, ešte pred zahájením realizácie auditu, odhaliť a riešiť slabiny vytvoreného systému riadenia.
Príklad vývojového diagramu procesného auditu nájdeme v Prílohe C.

'''''b) Matica prvkov činnosti'''''

Tento nástroj slúži k odhaleniu slabých a silných stránok činností, ako návod pri kladení otázok a pre záznam zistených skutočností. Matica prvkov činnosti je založená na princípe, ktorý hovorí, že väčšina činností sa dá rozložiť na štyri prvky, t.j. OSOBA (niekto, kto činnosť realizuje), PREDMET (niečo, čo sa počas činnosti transformuje, t.j. materiál, výrobky,..), ZARIADENIE (prostriedky realizácie transformácie), INFORMÁCIE. Okrem týchto základných prvkov je treba činnosti analyzovať z hľadiska zdrojov, času, nezhôd [1].

V súčasnej praxi je preferovanou metódou k odhaľovaniu slabých a silných stránok procesu / činnosti a ako návod na kladenie otázok tzv. diagram korytnačky – pozri obr.
Č. 1.
Diagram korytnačky alebo o'''pis procesu v zmysle diagramu korytnačky je povinnou súčasťou dokumentácie systému kvality v sektore automobilového priemyslu [7]'''.

[[Súbor:Obr. 1 Základne atribúty procesu / činnosti (diagram korytnačky) .jpg|center|thumb|600px|Obr 1. Základne atribúty procesu / činnosti (diagram korytnačky) [7]]]

'''''c) Kontrolné zoznamy'''''
Kontrolné zoznamy sú súbory otázok zoradené v logickom slede tak, aby pokryli celú preverovanú oblasť. Kontrolné zoznamy (pozri prílohu D ) pri auditoch slúžia ako:
* návod pre systematický zber informácií, pre preskúmanie všetkých súvislostí ( sú neoceniteľným pomocníkom predovšetkým pre neskúsených audítorov)
* formulár pre záznam zistení pre preverované oblasti
* doklad o audite
* nástroj vyhodnotenia výsledkov auditu
Kontrolné zoznamy pripravuje audítor v prípravnej fáze auditu. Príprava vlastného kontrolného zoznamu audítora núti k hlbšiemu uvažovaniu o preverovanej oblasti a súvislostiach a neobmedzuje jeho iniciatívu pri vlastnej realizácií auditu. Preto sa odporúča, aby si audítori sami vypracovávali kontrolné zoznamy. Ani skúsený audítor by nemal prísť na audit bez kontrolného zoznamu. Príklad – pozri tabuľka č. 3.[1].

[[Súbor:Tab. 3 Ukážka kontrolného zoznamu pre audit zameraný na konkrétne činnosti či charakteristické zvláštnosti preverovanej oblasti.jpg|center|thumb|600px|Tab 3.Ukážka kontrolného zoznamu pre audit zameraný na konkrétne činnosti či charakteristické zvláštnosti preverovanej oblasti [1]]]

'''''d) Správa o audite'''''

Tento dokument slúži predovšetkým ku komplexnému dokumentovaniu nezhody (popis nezhody) alebo námetu na zlepšenie.
V prípade nezhody t.j. :
* popis (formulácia ) vlastnej nezhody
* objektívny dôkaz
* priradenie nezhody k požiadavke (interne / externé predpisy / normy), ktorá nie je splnená
* zhodnotenie závažnosti nezhody (malá nezhoda, veľká nezhoda, kritická nezhoda...)
''' Špecifikácia nezhôd alebo námetov na zlepšenie je v kompetencii audítora !'''

Zároveň správa o audite môže slúžiť k zaznamenávaniu okamžitých opatrení (ak sú potrebné napr. zistené kritické nezhody), zaznamenávaniu náprav, k zaznamenávaniu analýzy príčin a nápravných opatrení resp. opatrení k zlepšeniu (zodpovednosti, termíny) ako i vyhodnoteniu realizácie (implementácia) a efektívnosti zrealizovaných náprav a nápravných opatrení.
Analyzovanie príčin nezhody a špecifikácia náprav (odstránenie nezhody) a nápravných opatrení (odstránenie príčin nezhody) je v kompetencii manažéra zodpovedného za preverovanú oblasť ! [7].

==Vlastnosti audítora ==
Nie každý človek, ktorý spĺňa požiadavky na vzdelanie, na výcvik a na prax môže byť kvalitným audítorom. Audítor musí mať aj veľa ľudských vlastností, ktoré z neho urobia žiadaného audítora s prirodzenou autoritou. Prehľad takýchto žiaducich vlastností je uvedený v tabuľke č.4. Sú v nej aj vlastnosti, ktoré by audítor nemal mať.

[[Súbor:Tab. 4 Žiaduce a nežiaduce vlastnosti a schopnosti audítora .jpg|center|thumb|600px|Tab 4.Žiaduce a nežiaduce vlastnosti a schopnosti audítora [1]]]

Všetky tieto uvedené žiaduce vlastnosti nemá žiadny človek, pretože nikto nie je dokonalý. Ale pri výbere audítora je treba vybrať človeka s čo najviac žiaducimi vlastnosťami. Okrem uvedených požiadaviek je potrebné, aby audítor ak chce autoritu, poznal vzťahy medzi preverovanými a súvisiacimi procesmi a typ a usporiadanie dokumentácie. Teda napríklad strojnícku výrobu by mal auditovať strojník, chemickú chemik, atď.
Každá organizácia, ktorá vykonáva audit, by mala pri výbere audítorov prihliadať k uvedeným požiadavkám v čo najširšej miere. Niektoré schopnosti môže nadobudnúť v priebehu školenia a výcviku. Preto by mala ďalej zaistiť adekvátny systém školení a výcvikov audítorov. Na viac musí zabezpečiť nepretržité preverovanie znalostí a schopností audítorov formou preskúšania [1].

==Základné zásady a pravidlá jednania audítorov==

Práca interného audítora je vo svojej podstate založená na dôvere, ktorá je manažmentom vkladaná do jeho objektívneho uisťovania ohľadom riadenia rizík, riadiacich a kontrolných procesov a správy o riadení organizácie. K tomu, aby táto dôvera mohla existovať, je nutné, aby interný audítor poznal a dodržoval etický kódex (vydaný Medzinárodným inštitútom interných audítorov).
Od interných audítorov sa očakáva, že budú dodržovať a uplatňovať nasledujúce základné zásady (princípy)[2]:

1. Princíp '''INTEGRITY'''

Integrita interných audítorov vytvára dôveru, ktorá je základným atribútom viery v spoľahlivosť ich úsudkov. Interní audítori musia byť neoddeliteľnou súčasťou organizácie a organizácie by mali budovať dostatočné povedomie o funkcií interného auditu vo vnútri organizácie.

2. Princíp '''OBJEKTIVITY'''

Pri zhromažďovaní, hodnotení a podávaní informácií o činnostiach a procesoch, ktoré preverujú, preukazujú interný audítori najvyššiu úroveň profesionálnej objektivity.
Interní audítori vyváženým spôsobom hodnotia všetky podstatné okolnosti a nenechajú sa pri tvorbe svojich úsudkov nadmerne ovplyvňovať svojimi vlastnými záujmami alebo záujmami iných.

3. Princíp '''DÔVERNOSTI'''

Interní audítori rešpektujú vlastníctvo a hodnotu informácií, ktoré získavajú pri svojej činnosti a tieto informácie neposkytujú bez príslušného súhlasu, pokiaľ neexistuje právna alebo profesijná povinnosť tak učiniť.

4. Princíp '''KOMPETENTNOSTI'''

Pri poskytovaní služieb interného auditu uplatňujú interní audítori potrebné vedomosti, zručnosti a skúsenosti.
Interní audítori[2]:

• budú vykonávať svoju prácu čestne, s náležitou starostlivosťou a zodpovedne,

• budú dodržovať zákony a poskytovať (zverejňovať) informácie, ktoré sú vyžadované,

• nebudú sa vedome zapojovať do akýchkoľvek nezákonných aktivít alebo sa zúčastňovať činností, ktoré by diskreditovali profesiu interného audítora alebo organizáciu,

• budú rešpektovať zákonné a etické ciele organizácie a prispievať k ich dosiahnutiu

• nezúčastnia sa žiadnych aktivít alebo vzťahov, ktoré môžu narušovať alebo môžu byť chápané ako narušenie ich objektívneho úsudku. Táto spoluúčasť sa týka činností a vzťahov, ktoré môžu byť v konflikte so záujmami organizácie,

• neprijmú nič, čo by mohlo narušiť alebo by mohlo byť chápané ako narušenie ich profesionálneho úsudku,
• uvedú všetky významné skutočnosti, ktoré sú im známe a ktoré, keby neboli uvedené, by mohli skresliť správu o činnostiach, ktoré boli predmetom auditu,

• budú obozretní pri použití a ochrane informácií, ktoré získajú v priebehu plnenia svojich povinností,

• nepoužijú získané informácie pre akýkoľvek osobný prospech a ani žiadnym iným spôsobom, ktorý by bol v rozpore so zákonom alebo na ujmu zákonných a etických cieľov organizácie,

• budú poskytovať iba také služby, pre ktoré majú nevyhnutné vedomosti, zručnosti a skúsenosti,

• budú všetky svoje služby poskytovať v súlade so Štandardmi pre profesionálnu prax interného audítora

• budú nepretržite zdokonaľovať svoju odbornosť a kvalitu a účinnosť svojich služieb
[2].

==Plánovanie a realizácia interných auditov v SMK - všeobecne==
===Interné audity v SMK – všeobecne===

Organizácia, ktorá má zavedený systém manažérstva kvality či už podľa požiadaviek normy ISO 9001 alebo podľa vyšších / náročnejších požiadaviek priemyselných sektorov (napr. automobilový priemysel, letectvo, železničná doprava...) si musí sama overovať funkčnosť a efektívnosť svojho systému kvality prostredníctvom realizácie interných auditov. Realizácia interných auditov je jednou z požiadaviek normy ISO 9001 ako i noriem / predpisov pre priemyselné sektory (ISO TS 16949, EN 9100, IRIS...).
Prostredníctvom interných auditov sa posudzuje či sú / nie sú permanentne plnené definované požiadavky na systém manažérstva kvality.
V rámci realizácie interných auditov je to predovšetkým:
* naplánovanie interných auditov (definovanie program auditov)
* príprava konkrétneho auditu vrátane kontrolného zoznamu otázok a plánu auditu,
ak je potrebné
* a samotná realizácia auditu (zozbieranie dôkazov auditu, vyhodnotenie zistení auditu a prijatie záverov auditu) [8].
===Plánovanie interných auditov – program auditov / plán auditu===
Naplánovanie interných auditov systému manažérstva kvality t.j. spracovanie harmonogramu auditov je zvyčajne v kompetencií predstaviteľa systému manažérstva kvality. Tento na základe identifikovaných procesov systému manažérstva kvality, výrobných procesov a vyrábaných výrobkov spracuje program auditov zvyčajne pre príslušný kalendárny rok, ktorý zahŕňa:
* cieľ a kritéria auditu
'''Poznámky''':

''1. Bežne cieľom programu interných auditov je preveriť funkčnosť
a efektívnosť systému kvality a zároveň tým naplniť jednu z požiadavkiek normy ISO 9001 ktorou je povinnosť realizovať interné audity.''

''2. Základnými kritériami interných auditov sú :

a) požiadavky noriem / predpisov pre systémy kvality (ISO 9001 resp. sektorové požiadavky.)

b) špecifické požiadavky konkrétnych zákazníkov resp. iných zainteresovaných strán (napr. materská spoločnosť. Orgány štátnej správy...)

c) interné predpisy''

''V praxi sa bežne kritéria auditu definujú v programe auditov, avšak môžu byť
definované i v pláne auditu (pozri ďalej), ak je vypracovávaný''

Členenie interných auditov na :
*audity SMK (auditované procesy SMK)
*audity procesov (auditované výrobné procesy príp. iné procesy)
*audity produktov (auditované výrobky)
*plánované termíny auditov
*nominovaný interný audítori

Aby mohol predstaviteľ systému manažérstva kvality nominovať na vykonávanie interných auditov kompetentných audítorov musí sa postarať o kvalifikáciu audítorov (kompetentnosť) ako i dostatok audítorov
'''Poznámky:''' 1.)Pri nominácií na audity SMK a audity procesov musí byť splnená základná podmienka t.j. podmienka nezávislosti interných audítorov t.j. audítor nemôže auditovať svoju vlastnú prácu

2.) V prípade audítorov procesov sa požaduje okrem nezávislosti aj aby audítor bol odborník pre daný preverovaný proces.

3.) Audity produktov sú zvyčajne nezávisle realizované pracovníkmi útvaru kvality.

4.)Na vykonanie konkrétneho auditu môže byť nominovaných viac audítorov, pričom v tomto prípade musí byť určený vedúci audítor.

Spracovaný program alebo harmonogram interných auditov predstaviteľ SMK zverejní pre informáciu auditovaným manažérom / útvarom / funkciám.
Vzor možného programu auditov je uvedený v prílohe A.[3].

===Príprava na konkrétny interný audit===

Príprava na konkrétny audit je už v kompetencií nominovaného vedúceho audítora a audítorov a zahŕňa:
*rozdelenie práce v tíme, ak je na audit nominovaných viac audítorov
*preštudovanie podkladov týkajúcich sa auditu (SMK, proces / procesy, výrobky), ktoré majú byť auditované
*príprava kontrolného zoznamu na audit a príprava ostatných pracovných podkladov pre zaznamenávanie objektívnych dôkazov a zistení
'''Poznámka''':''1.)Pre podporu realizácie interných auditov majú organizácie zvyčajne spracované svoje vlastné štandardné zoznamy otázok na audit :
* kontrolný zoznam otázok na [[audit procesov SMK]] t.j. špecifický dotazník v závislosti od mapy procesov organizácie
* kontrolný zoznam otázok na [[audit výrobných procesov]] t.j. vlastný kontrolný zoznam otázok v závislosti od výrobných procesov organizácie príp. štandardizovaný kontrolný zoznam otázok (napr. kontrolné zoznamy otázok uplatňované v automobilovom priemysle – pozri ďalej)
* kontrolný zoznam na audit výrobkov t.j. špecifické kontrolné zoznamy pre vyrábané výrobky''
''V tomto prípade je úlohou audítorov si štandardné kontrolné zoznamy doplniť o ďalšie špecifické otázky, oblasti alebo témy (audity SMK, audity výrobných procesov) resp. kontroly/ skúšky (audity výrobkov)''
* spracovanie [[plánu auditu]], ak je vhodné potrebné
'''Poznámka''':''1.) V menších spoločnostiach nie je zvykom spracovávať detailný plán auditu zahŕňajúci auditované útvary / funkcie a detailný časový rozvrh auditu. Vo väčších spoločnostiach je to potrebné.
Vzor plánu auditu je uvedený v prílohe B [5].''

===Realizácia interného auditu a vyhodnotenie zistení z interného auditu===
Realizácia auditu v prípade auditov SMK a auditov výrobných procesov zahŕňa:
*úvodný rozhovor
'''''Poznámka:''' V menších spoločnostiach úvodný rozhovor v podstate predstavuje iba
otváracie stretnutie spočívajúce v oznámení že sa bude vykonávať plánovaný interný
audit a vysvetlení jeho podstaty.''
*vlastný audit na mieste, kde procesy prebiehajú
'''''Poznámka:''' Vlastný audit na mieste zahŕňa v podstate kladenie otázok auditovaným
v zmysle pripraveného kontrolného zoznamu otázok a posudzovanie získaných
informácií a predložených dokumentov a záznamov (zber / overovanie dôkazov auditu, podporné dôkazy).''
*vyhodnocovanie zistení
'''''Poznámky :''' 1) Zozbierané objektívne dôkazy porovnáva audítor vo vzťahu ku kritériám
auditu a prijíma závery o zhode / nezhode so stanovenými kritériami auditu vrátane
námetov na zlepšenie.
2) Zistené nezhody môžu byť kategorizované napr. hlavná / kritická nezhoda
a vedľajšia / menšia nezhoda alebo úroveň nezhody je bodovo ohodnotená.''
*príprava záverov a záverečný rozhovor
'''''Poznámka :'''1) V prípade že interný audit realizuje jeden audítor príprava záverov nie je potrebná. Ak sú na audit nominovaný viacerý audítori je nutné sumarizovať zistenia a pripraviť závery auditu.
2) V menších spoločnostiach záverečný rozhovor v podstate spočíva iba v oznámení zistení (zistené zhody / nezhody a námety na zlepšenie) a záverov auditu (napr. celkové hodnotenie)'' [4].

Interný audit procesov v organizácii automobilového priemyslu

2011-06-08T11:34:23Z

Geschwandtner.richard:

{{Hlavička_FM
|{{PAGENAME}}
|Richard Geschwandtner
|doc. Ing. Jarmila Šalgovičová, CSc.
|2010/2011
|Bakalárska práca
|Manažérstvo kvality produkcie}}

{{Praca_uvod|1|Interný_audit_procesov_v organizácii_automobilového_priemyslu|Význam a podstata vykonávania auditov v SMK všeobecne|Význam a podstata vykonávania interných auditov procesov v SMK organizácie pôsobiacej v odvetví automobilového priemyslu|Analýza súčasného stavu vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE|Návrh na zlepšenie – revízia existujúcich postupov vykonávania interných auditov procesov v spoločnosti MATADOR AUTOMOTIVE a.s.|Zhodnotenie a prínosy návrhu riešenia}}

{{abstrakt
|Táto bakalárska práca sa zaoberá vykonavaním interných auditov procesov v organizácií automobilového priemyslu. Túto tému som si vybral preto, lebo nie je v praxi tak rozšírená a známa ako interné audity systému a v sektore automobilového priemyslu sú pri realizácii auditov procesov uplatňované špecifické postupy / metódy.
|This bachelor thesis deals with the internal audit processes in the automobile industry organization. I chose this subject because it is not so widespread and known in practice than internal audit systems and during the audit process implemantation in the automobile industry, specific procedures / methods are applied.
}}

'''Úvod'''

Od automobilového priemyslu očakávajú zákazníci (majitelia automobilov resp. potencionálny záujemcovia o kúpu automobilu) konštantne vysokú a neustále rastúcu kvalitu produktu - automobilu. Výrobcovia automobilov samozrejme pre dosiahnutie tohto cieľa (kvalitný a dnes už aj ekologický, hospodárny a cenovo výhodný automobil ) kladú samozrejme vysoké nároky nie len na svoje prevádzky ale i na svojich dodávateľov.
Vo všeobecnosti možno rozlišovať dve rozhodujúce skupiny dodávateľov pre automobilový priemysel, a to dodávateľov materiálov a dielov a poskytovateľov služieb.
V prípade dodávateľov materiálov a dielov musia mať dodávatelia zavedené funkčné systémy kvality zodpovedajúce predpisu uplatňovanému v automobilovom priemysle t.j. medzinárodnej technickej špecifikácií ISO/TS 16949. Pričom od tzv. prvostupňových dodávateľov materiálov a dielov je vyžadovaná certifikácia systému kvality nezávislou akreditovanom organizáciou podľa ISO/TS 16 949. Prvostupňový dodávatelia (tzv. TIER 1) dodávajú materiály a diely priamo výrobcom automobilov tzv. OEM. Od ostatných dodávateľov v dodávateľskom reťazci je vyžadovaná certifikácia min. podľa ISO 9001 s cieľom rozvíjať systém kvality k dosiahnutiu zhody s ISO/TS 16 949.

Rovnako vysoké očakávania majú výrobcovia automobilov aj od poskytovateľov služieb. Poskytovatelia služieb si musia získať dôveru svojich zákazníkov o to viac, nakoľko kvalita služieb je priamo a bezprostredne hodnotená zákazníkom a služba je často krát jedinečná a poskytovaná jednorázovo. Jeden krát zle poskytnutá služba je často poslednou službou danému zákazníkovi. Nespokojný zákazník si hľadá iného poskytovateľa služby.

Kým vo vzťahu k všetkým dodávateľom materiálov a dielov (výrobné organizácie) existuje medzinárodná technická špecifikácia ISO/TS 16949 podľa ktorej si dodávatelia budujú a nechávajú certifikovať svoje systémy manažérstva kvality , v prípade poskytovateľov služieb takáto medzinárodná norma alebo medzinárodná technická špecifikácia neexistuje. V praxi automobilového priemyslu v podmienkach Slovenskej republiky je uznávanou metodikou pre poskytovateľov služieb publikácia nemeckého zväzu automobilového priemyslu VDA 6.2 Manažérstvo kvality v automobilovom priemysle: Audit systému manažérstva kvality - služby.
Vzhľadom na zameranie bakalárskej práce sa v ďalšom texte už nebudem zaoberať skupinou dodávateľov poskytujúcich služby pre sektor automobilového priemyslu ale iba skupinou dodávateľov materiálov a dielov (výrobné organizácie) pre automobilový priemysel.

= Význam a podstata vykonávania auditov v SMK všeobecne =

Hlavnou činnosťou manažmentu pri riadení podniku v oblasti kvality je priebežne overovať funkčnosť systému kvality a spoľahlivosť jeho riadenia. Audity predstavujú nezávislý zdroj informácií a týkajú sa všetkých podnikových procesov, ktoré tvoria systém zabezpečovania kvality podniku. Audity v systémoch kvality teda znamenajú „'''systematické a nezávislé skúmanie s cieľom stanoviť, či činnosti v oblasti kvality a s nimi spojené výsledky sú v súlade s plánovanými zámermi a či sa tieto zámery realizujú efektívne a sú vhodné na dosiahnutie cieľa''' [14].” . Podľa informácií, ktoré poskytujú audity musí vedenie resp. príslušný manažéri (majitelia procesov) pristúpiť k náprave, nápravným opatreniam a opatreniam na zlepšenie fungovania systému kvality s cieľom zlepšiť úroveň plnenia požiadaviek zákazníka (interný / externý zákazníci) a toto plnenie realizovať pri čo najmenšej spotrebe a využívaní zdrojov.

Hlavným cieľom každého auditu musí byť zisťovanie faktov a nie nedostatkov (nezhôd) !

Ciele auditov možno určiť nasledovne:
*zistiť, či podnik má vybudovaný systém kvality (zvyčajne externý pohľad – zákazník, certifikačný orgán, orgány štátnej správy...)
*zistiť, či dokumentovaný systém kvality a jeho jednotlivé procesy, prvky, činnosti, výrobky, alebo služby a pracovníci spĺňajú požiadavky príslušných noriem či smerníc a inštrukcií (interné / externé).
*zistiť, či je dokumentovaný systém kvality uvedený do života
*preveriť, či reálne procesy prebiehajú v súlade s dokumentovaným systémom stále a za všetkých okolností (napr. havarijné / krízové situácie).
*overiť, či je zavedenie systému kvality účinné, t.j. či systém kvality plní svoj základný cieľ a to je vytvorenie podmienok pre splnenie požiadaviek zákazníka a následne dosiahnutie jeho spokojnosti.
*poskytnúť jasnú a presnú formuláciu zistených nezhôd podloženými objektívnymi dôkazmi
*zrealizovať nápravu / nápravné opatrenia alebo odporúčania na zlepšenie
Pre vykonávanie auditov vo všeobecnosti (certifikačné audity za účelom získania certifikátu o zhode systému kvality s požiadavkami normy / predpisu, audity zákazníkov u ich dodávateľov, interné audity ) platia všeobecné platné zásady definované normou ISO 19 011 [1].

== Druhy auditov==
S pohľadu toho '''kto a kde''' realizuje audit možno audity deliť na [7] :
* '''''interné audity''''' (realizované samou organizáciou alebo niekým v jej poverení pre interné potreby)
* a '''''externé audity''''' (realizované externými partnermi organizácie – zákazník, certifikačná spoločnosť, orgán štátnej správy a pod. v organizácii resp. realizované organizáciou alebo niekým v jej poverení u jej dodávateľov príp. subdodávateľov).

[[Súbor:Tab. 1 Druhy a rozsah auditu z pohľadu realizácie .jpg|center|thumb|600px|Tab 1. Druhy a rozsah auditu z pohľadu realizácie [1]]]

Poznámka : Ohľadom rozsahu auditov – pozri ďalej

Na základe toho, [[čo audit preveruje]] sa rozlišujú štyri typy auditov:
audit kvality výrobku, audit kvality procesu, audit pracovníkov a audit systému kvality
a) [[Audit kvality výrobku]] - tento audit je založený na preverovaní spôsobilosti určitého výrobku plniť požiadavky zákazníka. Na zistenie reálnej úrovne plnenia parametrov funkčnosti, spoľahlivosti, bezpečnosti a technickej úrovne sa prevádzajú rôzne testy, merania, skúšky spôsobilosti a pod. b) [[Audit kvality procesu]] - cieľom tohto auditu je podrobne vyhodnotiť efektívnosť, stupeň inovácií a vhodnosť pracovných postupov a procesov, ktorých výsledkom sú výrobky. U tohto auditu je nutné, aby v tíme audítorov bol odborník pre daný preverovaný proces.
c) [[Audit pracovníkov]] - pomocou tohto auditu by malo vedenie podniku identifikovať a odstrániť organizačné prekážky, ktoré pracovníkom prekážajú pri využívaní ich schopností a kvalifikácie.
Poznámka : V praxi menej často uplatňovaný typ auditu
d) [[Audit systému kvality]]- cieľom tohto auditu je vyhodnotenie úrovne a účinnosti systému kvality preverovaného podniku.

Audity výrobkov a systémov kvality sú súčasťou širšieho procesu preverovania s cieľom získať certifikáciu (certifikácia výrobku resp. certifikácia SMK).
Základné rozdiely medzi vyššie uvedenými typmi auditov uvádza nasledujúca tabuľka.

[[Súbor:Tab. 2 Druhy auditov z hľadiska predmetu auditu .jpg|center|thumb|600px|Tab 2. Druhy auditov z hľadiska predmetu auditu [4]]]

S pohľadu toho '''či je audit plánovaný alebo neplánovaný''' možno audity deliť na [7] :
* '''plánované audity'''
* a '''neplánované / mimoriadne audity''' (na základe aktuálnych potrieb)

Audity sa ďalej delia '''podľa množstva činností''', ktoré audítor musí preskúmať. Podľa toho ich delíme na:
* úplný audit
* čiastkový audit ( miniaudit, etapový audit )
* následný audit ( predstavuje jednu z foriem preverenia a vyhodnotenia náprav a nápravných opatrení, ktoré boli navrhnuté a prijaté ako výsledok predošlého auditu; väčšinou má formu čiastkového auditu v oblastiach, kde boli zistené nezhody a nedostatky) [1].

==Metódy auditu==

Vo všeobecnosti možno rozlišovať :´

''a) metódy plánovania auditov''

Pred prevedením auditu musí mať audítor jasno, v akom poradí prechádzať jednotlivé
preverované pracoviská (procesy, činnosti...).

''b) metódy zhromažďovania dôkazov''

Cieľom auditu je vyhodnotiť mieru zhody medzi činnosťami v oblasti kvality, ich výsledkami s plánovanými zámermi a či sa tieto zámery realizujú efektívne a sú vhodné na dosiahnutie cieľov. Činnosťou audítora je preto počas auditu zhromažďovať objektívne dôkazy a na ich základe vyhodnotiť mieru zhody.
Spôsoby, ktorými môže audítor získať objektívne fakty a dôkazy môžu mať podobu:
* priameho pozorovania činností a podmienok v preverovanej oblasti
* merania kritických znakov kvality
* skúšania, vzorkovania
* rozhovorov s pracovníkmi (kladenie otázok)
* preskúmavania dokumentov systému kvality (príručka kvality, smernice, inštrukcie....)
* preskúmavania technickej a výrobnej dokumentácie (výrobné plány, konštrukčné výkresy, atď.)
* preskúmavania záznamov o kvalite (správy z predchádzajúcich auditov, záznamy z kontrol)
Fakty a informácie, ktoré si audítor získa osobne sú dôveryhodnejšie ako tie ktoré získa iba počas rozhovoru a preto by informácie získané počas rozhovoru mal preveriť a ich platnosť by mal doložiť objektívnymi dôkazmi, ktoré by mal získať z nezávislých zdrojov (napr. rozhovory s inými pracovníkmi alebo vlastným meraním, posudzovaním, pomocou výsledkov testov a pod.)

'' c)technika kladenia otázok''

Podľa toho akým spôsobom audítor kladie otázky pracovníkom v súvisiacej oblasti zásadným spôsobom ovplyvňuje množstvo, kvalitu a rýchlosť získania informácií o preverovanej oblasti. Audítor by pri kladení otázok mal mať vopred pripravené rôzne otázky ako základný návod pri rozhovore. Aby audítor získal potrebné informácie od pracovníka na preverovanom útvare je treba aby vedel základy kladenia otázok (uzatvorené / otvorené otázky). Potrebné informácie si má audítor získať vždy od osoby, ktorá danú činnosť vykonáva. Pokiaľ sa v odpovediach nájde rozpor, treba ďalšie preverovania a získať ďalšie objektívne dôkazy. Audítor musí klásť otázky tak, aby dostal odpovede na to:
* ČO ?
* AKO ?
* KEDY ?
* KDE ?
* KTO ?
* KOĽKO ?
* S KÝM / S ČÍM ?
* PRECO ?
* ČO KEBY ?
A na tieto odpovede by mal audítor doplniť požiadavku UKÁŽ! [1].

==Nástroje auditu==

K základným nástrojom patria jednoduché, ale účinné vývojové diagramy, matice prvkov činnosti a kontrolné zoznamy otázok. Sú vhodnou pomôckou ako vo fáze prípravy auditu (grafické zobrazenie procesu), tak vo fáze realizácie auditu . Možno ich využiť aj pri hodnotení výsledkov auditu.

''a) '''Vývojový diagram'''''

Vývojové diagramy sa zostavujú v prípravnej fáze a pomáhajú pri štúdiu dokumentácie systému kvality - proces / činnosť / útvar, kde sa plánuje audit. Často sú vývojové diagramy súčasťou samotnej dokumentácie systému kvality. Ak pri ich študovaní audítor nájde nezrovnalosti, môže si pre porovnanie vytvoriť vlastný vývojový diagram podľa textu dokumentácie. Dostane prehľadný obraz o tom, aký systém riadenia bol pre preverovaný proces / činnosť / útvar vytvorený, či dokumentácia zahŕňa všetky možné riešenia určitej situácie, či niektoré situácie nechýbajú alebo či naopak dokumentácia nevyžaduje zbytočné opakované vykonávanie určitej činnosti, či sú správne zaradené rozhodovacie bloky a k čomu rozhodnutia majú viesť. Táto analýza umožní včas, ešte pred zahájením realizácie auditu, odhaliť a riešiť slabiny vytvoreného systému riadenia.
Príklad vývojového diagramu procesného auditu nájdeme v Prílohe C.

'''''b) Matica prvkov činnosti'''''

Tento nástroj slúži k odhaleniu slabých a silných stránok činností, ako návod pri kladení otázok a pre záznam zistených skutočností. Matica prvkov činnosti je založená na princípe, ktorý hovorí, že väčšina činností sa dá rozložiť na štyri prvky, t.j. OSOBA (niekto, kto činnosť realizuje), PREDMET (niečo, čo sa počas činnosti transformuje, t.j. materiál, výrobky,..), ZARIADENIE (prostriedky realizácie transformácie), INFORMÁCIE. Okrem týchto základných prvkov je treba činnosti analyzovať z hľadiska zdrojov, času, nezhôd [1].

V súčasnej praxi je preferovanou metódou k odhaľovaniu slabých a silných stránok procesu / činnosti a ako návod na kladenie otázok tzv. diagram korytnačky – pozri obr.
Č. 1.
Diagram korytnačky alebo o'''pis procesu v zmysle diagramu korytnačky je povinnou súčasťou dokumentácie systému kvality v sektore automobilového priemyslu [7]'''.

[[Súbor:Obr. 1 Základne atribúty procesu / činnosti (diagram korytnačky) .jpg|center|thumb|600px|Obr 1. Základne atribúty procesu / činnosti (diagram korytnačky) [7]]]

'''''c) Kontrolné zoznamy'''''
Kontrolné zoznamy sú súbory otázok zoradené v logickom slede tak, aby pokryli celú preverovanú oblasť. Kontrolné zoznamy (pozri prílohu D ) pri auditoch slúžia ako:
* návod pre systematický zber informácií, pre preskúmanie všetkých súvislostí ( sú neoceniteľným pomocníkom predovšetkým pre neskúsených audítorov)
* formulár pre záznam zistení pre preverované oblasti
* doklad o audite
* nástroj vyhodnotenia výsledkov auditu
Kontrolné zoznamy pripravuje audítor v prípravnej fáze auditu. Príprava vlastného kontrolného zoznamu audítora núti k hlbšiemu uvažovaniu o preverovanej oblasti a súvislostiach a neobmedzuje jeho iniciatívu pri vlastnej realizácií auditu. Preto sa odporúča, aby si audítori sami vypracovávali kontrolné zoznamy. Ani skúsený audítor by nemal prísť na audit bez kontrolného zoznamu. Príklad – pozri tabuľka č. 3.[1].

[[Súbor:Tab. 3 Ukážka kontrolného zoznamu pre audit zameraný na konkrétne činnosti či charakteristické zvláštnosti preverovanej oblasti.jpg|center|thumb|600px|Tab 3.Ukážka kontrolného zoznamu pre audit zameraný na konkrétne činnosti či charakteristické zvláštnosti preverovanej oblasti [1]]]

'''''d) Správa o audite'''''

Tento dokument slúži predovšetkým ku komplexnému dokumentovaniu nezhody (popis nezhody) alebo námetu na zlepšenie.
V prípade nezhody t.j. :
* popis (formulácia ) vlastnej nezhody
* objektívny dôkaz
* priradenie nezhody k požiadavke (interne / externé predpisy / normy), ktorá nie je splnená
* zhodnotenie závažnosti nezhody (malá nezhoda, veľká nezhoda, kritická nezhoda...)
''' Špecifikácia nezhôd alebo námetov na zlepšenie je v kompetencii audítora !'''

Zároveň správa o audite môže slúžiť k zaznamenávaniu okamžitých opatrení (ak sú potrebné napr. zistené kritické nezhody), zaznamenávaniu náprav, k zaznamenávaniu analýzy príčin a nápravných opatrení resp. opatrení k zlepšeniu (zodpovednosti, termíny) ako i vyhodnoteniu realizácie (implementácia) a efektívnosti zrealizovaných náprav a nápravných opatrení.
Analyzovanie príčin nezhody a špecifikácia náprav (odstránenie nezhody) a nápravných opatrení (odstránenie príčin nezhody) je v kompetencii manažéra zodpovedného za preverovanú oblasť ! [7].

==Vlastnosti audítora ==
Nie každý človek, ktorý spĺňa požiadavky na vzdelanie, na výcvik a na prax môže byť kvalitným audítorom. Audítor musí mať aj veľa ľudských vlastností, ktoré z neho urobia žiadaného audítora s prirodzenou autoritou. Prehľad takýchto žiaducich vlastností je uvedený v tabuľke č.4. Sú v nej aj vlastnosti, ktoré by audítor nemal mať.

[[Súbor:Tab. 4 Žiaduce a nežiaduce vlastnosti a schopnosti audítora .jpg|center|thumb|600px|Tab 4.Žiaduce a nežiaduce vlastnosti a schopnosti audítora [1]]]

Všetky tieto uvedené žiaduce vlastnosti nemá žiadny človek, pretože nikto nie je dokonalý. Ale pri výbere audítora je treba vybrať človeka s čo najviac žiaducimi vlastnosťami. Okrem uvedených požiadaviek je potrebné, aby audítor ak chce autoritu, poznal vzťahy medzi preverovanými a súvisiacimi procesmi a typ a usporiadanie dokumentácie. Teda napríklad strojnícku výrobu by mal auditovať strojník, chemickú chemik, atď.
Každá organizácia, ktorá vykonáva audit, by mala pri výbere audítorov prihliadať k uvedeným požiadavkám v čo najširšej miere. Niektoré schopnosti môže nadobudnúť v priebehu školenia a výcviku. Preto by mala ďalej zaistiť adekvátny systém školení a výcvikov audítorov. Na viac musí zabezpečiť nepretržité preverovanie znalostí a schopností audítorov formou preskúšania [1].

==Základné zásady a pravidlá jednania audítorov==

Práca interného audítora je vo svojej podstate založená na dôvere, ktorá je manažmentom vkladaná do jeho objektívneho uisťovania ohľadom riadenia rizík, riadiacich a kontrolných procesov a správy o riadení organizácie. K tomu, aby táto dôvera mohla existovať, je nutné, aby interný audítor poznal a dodržoval etický kódex (vydaný Medzinárodným inštitútom interných audítorov).
Od interných audítorov sa očakáva, že budú dodržovať a uplatňovať nasledujúce základné zásady (princípy)[2]:

1. Princíp '''INTEGRITY'''

Integrita interných audítorov vytvára dôveru, ktorá je základným atribútom viery v spoľahlivosť ich úsudkov. Interní audítori musia byť neoddeliteľnou súčasťou organizácie a organizácie by mali budovať dostatočné povedomie o funkcií interného auditu vo vnútri organizácie.

2. Princíp '''OBJEKTIVITY'''

Pri zhromažďovaní, hodnotení a podávaní informácií o činnostiach a procesoch, ktoré preverujú, preukazujú interný audítori najvyššiu úroveň profesionálnej objektivity.
Interní audítori vyváženým spôsobom hodnotia všetky podstatné okolnosti a nenechajú sa pri tvorbe svojich úsudkov nadmerne ovplyvňovať svojimi vlastnými záujmami alebo záujmami iných.

3. Princíp '''DÔVERNOSTI'''

Interní audítori rešpektujú vlastníctvo a hodnotu informácií, ktoré získavajú pri svojej činnosti a tieto informácie neposkytujú bez príslušného súhlasu, pokiaľ neexistuje právna alebo profesijná povinnosť tak učiniť.

4. Princíp '''KOMPETENTNOSTI'''

Pri poskytovaní služieb interného auditu uplatňujú interní audítori potrebné vedomosti, zručnosti a skúsenosti.
Interní audítori[2]:

• budú vykonávať svoju prácu čestne, s náležitou starostlivosťou a zodpovedne,

• budú dodržovať zákony a poskytovať (zverejňovať) informácie, ktoré sú vyžadované,

• nebudú sa vedome zapojovať do akýchkoľvek nezákonných aktivít alebo sa zúčastňovať činností, ktoré by diskreditovali profesiu interného audítora alebo organizáciu,

• budú rešpektovať zákonné a etické ciele organizácie a prispievať k ich dosiahnutiu

• nezúčastnia sa žiadnych aktivít alebo vzťahov, ktoré môžu narušovať alebo môžu byť chápané ako narušenie ich objektívneho úsudku. Táto spoluúčasť sa týka činností a vzťahov, ktoré môžu byť v konflikte so záujmami organizácie,

• neprijmú nič, čo by mohlo narušiť alebo by mohlo byť chápané ako narušenie ich profesionálneho úsudku,
• uvedú všetky významné skutočnosti, ktoré sú im známe a ktoré, keby neboli uvedené, by mohli skresliť správu o činnostiach, ktoré boli predmetom auditu,

• budú obozretní pri použití a ochrane informácií, ktoré získajú v priebehu plnenia svojich povinností,

• nepoužijú získané informácie pre akýkoľvek osobný prospech a ani žiadnym iným spôsobom, ktorý by bol v rozpore so zákonom alebo na ujmu zákonných a etických cieľov organizácie,

• budú poskytovať iba také služby, pre ktoré majú nevyhnutné vedomosti, zručnosti a skúsenosti,

• budú všetky svoje služby poskytovať v súlade so Štandardmi pre profesionálnu prax interného audítora

• budú nepretržite zdokonaľovať svoju odbornosť a kvalitu a účinnosť svojich služieb
[2].

==Plánovanie a realizácia interných auditov v SMK - všeobecne==
===Interné audity v SMK – všeobecne===

Organizácia, ktorá má zavedený systém manažérstva kvality či už podľa požiadaviek normy ISO 9001 alebo podľa vyšších / náročnejších požiadaviek priemyselných sektorov (napr. automobilový priemysel, letectvo, železničná doprava...) si musí sama overovať funkčnosť a efektívnosť svojho systému kvality prostredníctvom realizácie interných auditov. Realizácia interných auditov je jednou z požiadaviek normy ISO 9001 ako i noriem / predpisov pre priemyselné sektory (ISO TS 16949, EN 9100, IRIS...).
Prostredníctvom interných auditov sa posudzuje či sú / nie sú permanentne plnené definované požiadavky na systém manažérstva kvality.
V rámci realizácie interných auditov je to predovšetkým:
* naplánovanie interných auditov (definovanie program auditov)
* príprava konkrétneho auditu vrátane kontrolného zoznamu otázok a plánu auditu,
ak je potrebné
* a samotná realizácia auditu (zozbieranie dôkazov auditu, vyhodnotenie zistení auditu a prijatie záverov auditu) [8].
===Plánovanie interných auditov – program auditov / plán auditu===
Naplánovanie interných auditov systému manažérstva kvality t.j. spracovanie harmonogramu auditov je zvyčajne v kompetencií predstaviteľa systému manažérstva kvality. Tento na základe identifikovaných procesov systému manažérstva kvality, výrobných procesov a vyrábaných výrobkov spracuje program auditov zvyčajne pre príslušný kalendárny rok, ktorý zahŕňa:
* cieľ a kritéria auditu
'''Poznámky''':

''1. Bežne cieľom programu interných auditov je preveriť funkčnosť
a efektívnosť systému kvality a zároveň tým naplniť jednu z požiadavkiek normy ISO 9001 ktorou je povinnosť realizovať interné audity.''

''2. Základnými kritériami interných auditov sú :

a) požiadavky noriem / predpisov pre systémy kvality (ISO 9001 resp. sektorové požiadavky.)

b) špecifické požiadavky konkrétnych zákazníkov resp. iných zainteresovaných strán (napr. materská spoločnosť. Orgány štátnej správy...)

c) interné predpisy''

''V praxi sa bežne kritéria auditu definujú v programe auditov, avšak môžu byť
definované i v pláne auditu (pozri ďalej), ak je vypracovávaný''

Členenie interných auditov na :
*audity SMK (auditované procesy SMK)
*audity procesov (auditované výrobné procesy príp. iné procesy)
*audity produktov (auditované výrobky)
*plánované termíny auditov
*nominovaný interný audítori

Aby mohol predstaviteľ systému manažérstva kvality nominovať na vykonávanie interných auditov kompetentných audítorov musí sa postarať o kvalifikáciu audítorov (kompetentnosť) ako i dostatok audítorov
'''Poznámky:''' 1.)Pri nominácií na audity SMK a audity procesov musí byť splnená základná podmienka t.j. podmienka nezávislosti interných audítorov t.j. audítor nemôže auditovať svoju vlastnú prácu

2.) V prípade audítorov procesov sa požaduje okrem nezávislosti aj aby audítor bol odborník pre daný preverovaný proces.

3.) Audity produktov sú zvyčajne nezávisle realizované pracovníkmi útvaru kvality.

4.)Na vykonanie konkrétneho auditu môže byť nominovaných viac audítorov, pričom v tomto prípade musí byť určený vedúci audítor.

Spracovaný program alebo harmonogram interných auditov predstaviteľ SMK zverejní pre informáciu auditovaným manažérom / útvarom / funkciám.
Vzor možného programu auditov je uvedený v prílohe A.[3].

===Príprava na konkrétny interný audit===

Príprava na konkrétny audit je už v kompetencií nominovaného vedúceho audítora a audítorov a zahŕňa:
*rozdelenie práce v tíme, ak je na audit nominovaných viac audítorov
*preštudovanie podkladov týkajúcich sa auditu (SMK, proces / procesy, výrobky), ktoré majú byť auditované
*príprava kontrolného zoznamu na audit a príprava ostatných pracovných podkladov pre zaznamenávanie objektívnych dôkazov a zistení
'''Poznámka''':''1.)Pre podporu realizácie interných auditov majú organizácie zvyčajne spracované svoje vlastné štandardné zoznamy otázok na audit :
* kontrolný zoznam otázok na [[audit procesov SMK]] t.j. špecifický dotazník v závislosti od mapy procesov organizácie
* kontrolný zoznam otázok na [[audit výrobných procesov]] t.j. vlastný kontrolný zoznam otázok v závislosti od výrobných procesov organizácie príp. štandardizovaný kontrolný zoznam otázok (napr. kontrolné zoznamy otázok uplatňované v automobilovom priemysle – pozri ďalej)
* kontrolný zoznam na audit výrobkov t.j. špecifické kontrolné zoznamy pre vyrábané výrobky''
''V tomto prípade je úlohou audítorov si štandardné kontrolné zoznamy doplniť o ďalšie špecifické otázky, oblasti alebo témy (audity SMK, audity výrobných procesov) resp. kontroly/ skúšky (audity výrobkov)''
* spracovanie [[plánu auditu]], ak je vhodné potrebné
'''Poznámka''':''1.) V menších spoločnostiach nie je zvykom spracovávať detailný plán auditu zahŕňajúci auditované útvary / funkcie a detailný časový rozvrh auditu. Vo väčších spoločnostiach je to potrebné.
Vzor plánu auditu je uvedený v prílohe B [5].''

===Realizácia interného auditu a vyhodnotenie zistení z interného auditu===
Realizácia auditu v prípade auditov SMK a auditov výrobných procesov zahŕňa:
*úvodný rozhovor
'''''Poznámka:''' V menších spoločnostiach úvodný rozhovor v podstate predstavuje iba
otváracie stretnutie spočívajúce v oznámení že sa bude vykonávať plánovaný interný
audit a vysvetlení jeho podstaty.''
*vlastný audit na mieste, kde procesy prebiehajú
'''''Poznámka:''' Vlastný audit na mieste zahŕňa v podstate kladenie otázok auditovaným
v zmysle pripraveného kontrolného zoznamu otázok a posudzovanie získaných
informácií a predložených dokumentov a záznamov (zber / overovanie dôkazov auditu, podporné dôkazy).''
*vyhodnocovanie zistení
'''''Poznámky :''' 1) Zozbierané objektívne dôkazy porovnáva audítor vo vzťahu ku kritériám
auditu a prijíma závery o zhode / nezhode so stanovenými kritériami auditu vrátane
námetov na zlepšenie.
2) Zistené nezhody môžu byť kategorizované napr. hlavná / kritická nezhoda
a vedľajšia / menšia nezhoda alebo úroveň nezhody je bodovo ohodnotená.''
*príprava záverov a záverečný rozhovor
'''''Poznámka :'''1) V prípade že interný audit realizuje jeden audítor príprava záverov nie je potrebná. Ak sú na audit nominovaný viacerý audítori je nutné sumarizovať zistenia a pripraviť závery auditu.
2) V menších spoločnostiach záverečný rozhovor v podstate spočíva iba v oznámení zistení (zistené zhody / nezhody a námety na zlepšenie) a záverov auditu (napr. celkové hodnotenie)'' [4].