Kiwiki - Príspevky používateľa [sk]

Normatívne východiská

2011-06-21T11:35:29Z

Br4n0007: /* Posúdenie rizík v procese riadenia BOZP */

{{Praca_uvod|2|Zvyšovanie komplexnej bezpečnosti podniku|Legislatívna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci|Normatívne východiská|Analýza firmy GeWiS Slovakia s.r.o}}
= =

Norma STN OHSAS 18001 : 2009 vymedzuje pojem bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BOZP) ako „podmienky a faktory, ktoré vyplývajú alebo môžu vplývať na zdravie a bezpečnosť zamestnancov alebo iných pracovníkov (vrátane dočasných pracovníkov podľa osobitých zmlúv), návštevníkov alebo iných osôb na pracovisku“ [5].

Pred ďalším výkladom je vhodné si objasniť aj niektoré súvisiace pojmy, ktoré Jaromír Veber definuje vo svojej knihe: Management kvality, environmentu a bezpečnosti práce.
Nebezpečenstvo je stav alebo činnosť s možnosťou zapríčiniť vznik poranenia človeka, chorobu alebo kombináciu oboch.
Riziko je spojením pravdepodobnosti výskytu nebezpečnej udalosti a závažnosti úrazu alebo choroby, ktorá môže byť spôsobená udalosťou alebo vystavenia jej vplyvu(vplyvom).
Nehodu autor ustanovuje ako „mimoriadnu udalosť, ktorá vedie k úrazu, chorobe alebo smrti. Mimoriadna situácia, pri nej nedôjde k úrazu, chorobe alebo smrti, býva zväčša označená ako skoro nehoda, skoro úraz alebo nebezpečná udalosť“.
Pracovný úraz je frekventovaným výrazom, pod ktorým je chápané ublíženie na zdraví alebo smrť zamestnanca, ku ktorému došlo pri plnení pracovných úloh alebo v jej súvislosti. Za pracovný úraz sa nepovažuje úraz ktorý sa stal zamestnancovi pri ceste do alebo z práce [1].

V súčasnej dobe má zvyšovanie bezpečnosti ochrany a zdravia pri práci nielen hospodársky význam, nakoľko znižovanie úrazovosti a rizika, vytváraním priaznivých pracovných podmienok dochádza k optimalizácii pracovných pomerov a znižovaniu strát a celkovému zlepšeniu produktivity efektívnosti a kvality práce, ale je aj dôležitým stanoviskom ktorý prezentuje kultúrnu a spoločenskú úroveň podniku a štátu. Nehody a ublíženia na zdravý sú v dnešnej spoločnosti len málo tolerované a sú chápané ako negatívna reklama podniku, čo môže v konečnom dôsledku viesť k poklesu tržieb [10].

Kvalita života človeka sa okrem iného odvíja aj od konkrétnej práce, ktorú vykonáva a od podmienok v akých je vykonávaná. Náklady vzniknuté pracovným úrazom v súvislosti s výkonom práce sú veľmi vysoké. Štúdie Európskej únie ukazujú, že takto vzniknuté ekonomické straty dosahujú 3 až 5% a celkové finančné straty môžu byť ešte vyššie, pokiaľ berieme do úvahy aj straty vznikajúce odchodom do invalidného dôchodku, samotnú práce neschopnosťou alebo smrť vysoko kvalifikovaných odborníkov [1].

Najvhodnejším riešení je preto mať vybudovaný riadiaci mechanizmus, ktorý zabezpečí správny chod podniku. Princípom kvalitného systému riadenia je zabezpečiť 85% problémov prostredníctvom systému a zvyšných 15% ponechať na zamestnancoch. Oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nie je v tomto ohľade výnimkou, preto je potrebné zaviesť a zabezpečiť správnu funkciu systému manažérstva BOZP [10]. Systém riadenia BOZP je v súčasnosti bežnou praxou mnohých podnikov, definícia a popis je preto náplňou nasledujúcej kapitoly.

== Systému riadenia BOZP ==

„Systém je účelovo definovaná množina prvkov (istých vlastností) a množina väzieb (určitých vlastností) medzi nimi, ktoré spolu určujú vlastnosti, správanie a funkcie systému ako celku“ [14].

Norma STN OHSAS 18001: 2009 definuje systém manažérstva BOZP ako „časť systému manažérstva organizácie ktorý sa používa pri príprave a implementácií politiky BOZP a manažérstve jej rizík BOZP“ [5].

Podobne ako u všeobecného modelu riadenia, aj v systému riadenia BOZP je východiskovým bodom – formulovanie stratégie podnikovej politiky BOZP. Ďalšími krokmi sú:
* plánovanie
* organizačné zabezpečenie
* kontrola a hodnotenie
* opatrenia na zlepšenie
Posledný krok cyklu je základom na formulovanie nových cieľov podnikovej politiky BOZP na kvalitatívne vyššej úrovni a absolvovanie ďalšieho cyklu. V tom je princíp neustáleho zlepšovania. Zmyslom zavedenia systému riadenia je vykonanie jednotlivých prvkov.
Pre systém manažovania BOZP boli vo svete spracované viaceré príručky a normy, ktoré poskytujú návod na zavedenie systému v podniku. Základom úspešného riadenia BOZP je proces nazvaný napredovanie, z tohto dôvodu vychádza väčšina noriem a predpisov zo všeobecného modelu riadenia podľa Dr. Edwardsa Deminga [10].

Tento proces je založený na logike, ktorá je nazvaná ako tzv. Demingové kolesom alebo tiež z angličtiny známy ako proces PDCA [3].
Alexander Mateides definuje PDCA cyklus ako „použiteľný aj vysvetľujúci model, ktorý ako univerzálny model na zlepšovanie kvality má centrálny význam.“ Súčasťou cyklu sú štyri etapy:
* plánovanie (plan – P),
* vykonanie (do – D),
* preskúšanie (check – C),
* zlepšenie (act – A)
Jednotlivé fázy môžeme chápať ako proces bez konca. Princípom týchto krokov je myslieť a konať a neprihliadať len na samostatné perspektívy, keďže ide o neustále prebiehajúci proces [2].
Pri procese napredovania existuje nebezpečenstvo návratu, a preto musí byť pod kolesom umiestnená zarážka, aby sa tomuto nebezpečenstvu predišlo. Ak chceme predísť tomuto procesu musíme vykonať zásah, tieto opatrenia zabránia odchýlkam ktoré obvykle stoja za spustením reverzibilného procesu. Milan Sabo popisuje zabránenie procesu reverzibilnosti prostredníctvom umiestnenia zarážky, tento prvok definuje nasledovne: „zarážka symbolizuje formalizmus poistenia BOZP a nástroj, ktorý umožňuje premiestnenie zarážky po každom otočení Demingovho kolesa, je bezpečnostný audit“ [3]. Na obrázku 1 je znázornené Demingové koleso podľa Milana Saba aplikované na proces napredovania BOZP.

[[Súbor:Demingove_koleso.jpg|center|thumb|400px|Demingové_koleso.jpg [3]]]

V uvedenom obrázku sú popísané jednotlivé časti PDCA cyklu, v časti plánuj je to politika BOZP ktorá sa skladá z plánovania a bezpečnostných doporučení, nasleduje vykonaj ktorého súčasťou je inštalovanie a činnosť. V úseku kontroluj sa nachádza audit BOZP, ktorý má odhaliť prípadné nedostatky a jeho výstupom je v poslednej časti návrh na zlepšenie. Celé koleso je umiestnené na naklonenej rovine a vykonáva pohyb smerom hore, teda dochádza k zlepšovaniu. Značnú úlohu pri zlepšovaní systému riadenia BOZP zohráva bezpečnostný technik, popis tejto funkcie je preto zahrnutý v nasledujúcej podkapitole.

=== Bezpečnostný technik ===

Aby bol vybudovaný v organizácií účinný systém manažérstva BOZP a zároveň zabezpečená efektívna prevencia nebezpečenstiev, je potrebné plné zvládnutie problémov BOZP. Prevencia a jej stratégie musia byť presne definované v dokumente Politika BOZP, ktorej účelom je dosiahnutie integrovanej bezpečnosti. Pri zavádzaní integrovanej bezpečnosti je potrebné zaviesť organizáciu a prostriedky, ktoré vytvárajú podmienky pre definovanie zodpovednosti zamestnancov na jednotlivých úrovniach. Prevzatie týchto zodpovedností sa najmä týka vedúceho zamestnanca pre bezpečnosť, ktorému to vyplýva z jeho pracovných povinností. Vedúci zamestnanec pre bezpečnosť ktorý napomáha podniku pri zohľadňovaní bezpečnostných parametrov je označovaný ako bezpečnostný technik. Úlohou bezpečnostného technika je dohliadať na integráciu BOZP v každom procese podnikateľského subjektu, jeho zaradenie z hľadiska funkcie býva do jednej z vyšších, resp. najvyššej hierarchickej úrovne organizácie. Požiadavky na kvalifikáciu ustanovuje § 23 a 24 zákona č. 124/2006 Z. z. O bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a v platnom znení. Povinnosti bezpečnostného technika možno rozdeliť do nasledovných kategórií:
* stroje, zariadenia a ich inštalácia, materiál a pod.,
* organizácia práce a pracovné postupy,
* dozor a kontrola BOZP,
* školenia BOZP,
* informácie,
* štatistiky,
* pracovné vzťahy a pod [3].
Významnú úlohu zastáva aj pri certifikácii sýtemu manažérstva BOZP organizácie. Stručná charakteristika certifikácie na území SR je témou ďalšej podkapitoly.

=== Certifikácia systému manažérstva BOZP ===

V našich podmienkach sa pre systém riadenia BOZP rozšírila koncom 90-tych rokov najmä britská norma BS 8800 a štandard asociácie certifikačných inštitúcií OHSAS 18 000. Snaha o vytvorenie jednotného modelu systému riadenia BOZP v rámci Medzinárodnej normalizačnej organizácie (ISO) zlyhala a integračné aktivity prebrala Medzinárodná organizácia práce (MOP). Výsledkom je medzinárodná Smernica MOP pre systém riadenia BOZP, ktorá bola vydaná v máji 2001. Smernica vychádza z podobných princípov, ako iné známe systémy, je založená na podobných krokoch a prvkoch, zdôrazňuje však viac účasť zamestnancov na riadení BOZP a presadzuje dobrovoľný prístup pri zavádzaní systému riadenia BOZP [10].

V súčasnej dobe existuje množstvo použiteľných systémov manažérstva BOZP pri nich sú plnené požiadavky bezpečnostných predpisov nad rámec legislatívy, ale žiaden zo systémov nie je dokonale univerzálny a nevystihuje pomery v každom podnikateľskom subjekte a musí byť prispôsobený špecifikáciám podniku [3]. Jednou z najznámejších noriem pre systém riadenia BOZP je norma OHSAS 18001, na Slovensku vytvoril Národný inšpektorát práce program „Bezpečný podnik“ ktorého podmienkou certifikácie je mať zavedenú normu OHSAS 18001. V nasledujúcich podkapitolách sa venujem podrobnejšiemu popisu normy OHSAS 18001 a programu „Bezpečný podnik“.

=== OHSAS 18001 ===

Cieľom normy OHSAS 18001 je špecifikácia požiadaviek na systém manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Norma uľahčuje organizácii riadenie vlastného rizika BOZP a zlepšuje vlastnú výkonnosť BOZP. Samotná norma však nezahŕňa bezpečnosť samotných produktov [15].

Alexander Mateides popisuje vznik a normu nasledovne: „v roku 1999 bola Úradom pre britské štandardy vydaná norma OHSAS 18001. Norma OHSAS 18001 upresňuje požiadavky pre systém manažérstva BOZP, tento systém umožňuje organizácii kontrolovať rizika a zlepšovať systémy zamerané na BOZP. Norma presne nedefinuje realizáciu systému manažérstva a ani neuvádza špecifické kritéria správania sa v oblasti BOZP“.
Normu využívajú najmä v organizácie ktorých cieľom je:
* zaviesť systém manažérstva BOZP s cieľom eliminovať alebo minimalizovať riziká, ktoré pôsobia na zamestnancov a ďalšie zainteresované strany ako dôsledok činností a aktivít organizácie,
* zaviesť, udržiavať a sústavne zlepšovať systém manažérstva BOZP,
* potvrdiť si, že koná v zhode s vlastnou politikou BOZP,
* preukázať túto zhodu ostatným,
* usilovať sa o certifikáciu/registráciu jej systému manažérstva BOZP externou organizáciou,
* z vlastného rozhodnutia vyhlásiť zhodu s touto normou pre SRBP.
Všetky požiadavky normy je možné začleniť do akéhokoľvek systému manažérstva BOZP. Rozsah použitia v konkrétnej organizácii závisí od takých faktorov, ako sú vlastná politika BOZP, charakter vykonávaných činností a rizikovosť i náročnosť jednotlivých operácií [2].

Na Slovensku sa v súčasnosti využíva nová verzia normy pod označením STN OHSAS 18001, ktorá bola vydaná v októbri 2009. Spolu s pracovnou skupinou OHSAS sa na jej novelizácií podieľala skupina odborník z 26 krajín sveta [15].

Norma OHSAS sa zakladá na metodike známej ako Plánuj – Urob – Skontroluj – Vykonaj a možno ju stručne opísať takto:

* Plánuj: Urči ciele a procesy na dodanie nevyhnutných výsledkov v súlade s politikou bezpečnosti a ochrany zdravia.
* Urob: Zaveď procesy.
* Skontroluj: Monitoruj a meraj procesy vzhľadom na politiku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
ciele, právne a iné požiadavky oznám.
* Vykonaj: Realizuj činnosti na trvalé zlepšovanie výkonnosti systému bezpečnosti a ochrany zdravia.

Cieľom týchto krokov je zachovať sústavné/trvalé zlepšovanie. Trvalé zlepšovanie je definovaný normou STN OHSAS 18001: 2007 ako „opakujúci sa proces, ktorý zdokonaľuje systém manažérstva BOZP s cieľom dosiahnuť zlepšenie výkonnosti v oblasti BOZP v harmónií s politikou organizácie“. Grafické zobrazenie sústavného zlepšovania podľa normy STN OHSAS 18001: 2007 zobrazuje aj nasledujúci obrázok.

[[Súbor:Model_systému_manažérstva_BOZP_pre_normu_OHSAS.jpg|center|thumb|400px|Model_systému_manažérstva_BOZP_pre_normu_OHSAS.jpg [5]]]

Veľa organizácií riadi svoje činnosti cez aplikáciu systému procesov a ich vzájomných interakcií, čo môžeme označiť ako procesný prístup. Norma ISO 9001 podporuje používanie procesného prístupu. Pretože metodika PDCA sa môže aplikovať na všetky procesy, obidve metodiky sa považujú za kompatibilné [5].
OHSAS je nielen určená organizáciám, ktoré chcú získať konkurenčnú výhodu, ale aj podnikom, ktorých zámerom je vytvoriť integrovaný manažérsky systém. Integrovaný manažérsky systém je certifikácia s pomocou spoločnej normy pre audit EN ISO 19011:2002 „Návod na auditovanie systému manažérstva kvality a/alebo systému environmentálneho manažérstva“ umožní zjednotenie štandardov pre tri samostatné normy pre tieto manažérske systémy, teda aj integrovanú politiku organizácie, lepšiu účasť jednotlivých prvkov systému na jej plnení, úsporu času, nižšie náklady a zrejme aj lepšiu pozíciu organizácie z hľadiska jej zodpovednosti voči zainteresovaným stranám a spoločnosti [15]. Nasledujúci obrázok zobrazuje grafické znázornenie integrovaného manažérskeho systému s oblasťou integrácie.

[[Súbor:Integrovaný_systém_manažérstva.jpg|center|thumb|400px|Integrovaný_systém_manažérstva.jpg [15]]]

Na obrázku je znázornená oblasť integrácie, ktorá vznikla zo zistenia, že procesy riadenia BOZP sú výrazne ovplyvňované procesmi riadenia kvality a ochrany životného prostredia [3].

Norma pozostáva z predmetu normy, normatívnych odkazov, termínov a definícií a požiadaviek na systém manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Návod na implementáciu STN OHSAS 18001: 2007 poskytuje norma STN OHSAS 18002 – vysvetľuje základné princípy normy OHSAS 18001 a opisuje účel, typické vstupy, procesy a typické výstupy pre každú požiadavku normy. Požiadavky na systém manažérstva BOZP sú definované ako: Povinnosť organizácie vytvoriť, zdokumentovať, zaviesť, udržiavať a trvalo zlepšovať systém manažérstva BOZP podľa normy a určiť spôsob plnenia týchto požiadaviek [5].
Zavadené certifikáty normy OHSAS sú kladnou reklamou mnohých podnikov na Slovensku. Na rozdiel od iných systémov ich aplikujú najmä podniky, ktorých pôvod je v západnej časti Európskej únie, nakoľko je OHSAS aplikovaná aj v ich centrálnych pobočkách.

=== Bezpečný podnik ===

Jednou z úloh Koncepcie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v SR na roky 2008-2012 schválenej Uznesením vlády SR č. 114 z 20. februára 2008, je podpora efektívneho uplatňovania BOZP v praxi prostredníctvom programu „Bezpečný podnik“.
Systém riadenia BOZP a jeho vhodné zavedenie má v praxi významné opodstatnenie, aj preto je na Slovensku možnosť využitia programu „Bezpečný podnik“, ktorý je nástroj na podporu zavádzania účinného systému riadenia BOZP a na zlepšovanie úrovne BOZP u zamestnávateľov v Slovenskej republike.
Východiskovým modelom pre systém riadenia BOZP v programe je slovenská príručka „Systém riadenia BOZP – návod na zavedenie systému“, vydaná Národným inšpektorátom práce v roku 2002. Táto príručka v sebe integruje zásady systému riadenia podľa príručky Medzinárodnej organizácii práce ILO-OSH 2001, medzinárodného štandardu OHSAS 18 001 a jeho slovenskej verzie STN OHSAS 18001, britskej normy BS 8800 a ďalšej slovenskej legislatívy týkajúcej sa problematiky BOZP.
Prihlásenie ako aj účasť v programe „Bezpečný podnik“ je nepovinná. Uchádzači prihlásený do programu, aplikujú vo svojom podniku systém riadenia BOZP. Po zavedení podľa príručky „Systém riadenia BOZP – návod na zavedenie systému“ NIP 2002 a STN OHSAS 18001, získa ocenená organizácia certifikát s názvom „Bezpečný podnik“, udelený Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ako aj ďalšie zvýhodnenia, spojené s účasťou v programe.
Osvedčenie BP vyjadruje, že je u zamestnávateľa zavedený a uplatňovaný primeraný systém riadenia BOZP. Podmienkou pre získanie osvedčenia bude však nielen zavedenie systému riadenia BOZP, ale aj celková úroveň starostlivosti o BOZP, kultúra práce, nízka úrazovosť, úroveň sociálnej starostlivosti, úroveň protipožiarnej bezpečnosti vo vzťahu s plnením povinností v tejto oblasti a dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodnutí správnych orgánov vo veciach životného prostredia.
Zámerom programu je:
* Podporovať a motivovať zamestnávateľov na Slovensku, aby zavádzali a uplatňovali taký systém manažérstva BOZP, ktorý je primeraný činnostiam a podmienkam v organizácii a ktorý vedie k neustálemu zlepšovaniu úrovne BOZP a k plneniu právnych predpisov vo všetkých oblastiach ochrany práce.
* Rozvíjať spoločenské povedomie, usmerňovať motivovať zamestnávateľov, zamestnancov a verejnosť k aktívnej prevencii pracovných úrazov a chorôb z povolania, k systematickému zlepšovaniu pracovných podmienok, pracovných vzťahov a pracovného prostredia, k zvyšovaniu úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a k zvyšovaniu kultúry práce.
* Vypestovať a podporovať u zamestnávateľov uplatňovanie systémových návykov vedúcich k funkčnému, transparentnému, účinnému a ekonomicky efektívnemu spôsobu riadenia, k optimalizácii pracovného procesu, systematickosti, plánovitosti, zavedeniu poriadku a disciplíny na pracovisku, k zvýšeniu motivácie a tvorivosti zamestnancov a ich zodpovednosti za vlastné zdravie, k zlepšeniu pracovnej a sociálnej pohody zamestnancov, k zlepšeniu imidžu a konkurencieschopnosti zamestnávateľa.
Nakoľko podmienkou pre získanie certifikátu „Bezpečný podnik“ je zavedenie normy STN OHSAS 18001, tak tento program nevylučuje iné formy certifikácie inými medzinárodnými a slovenskými akreditovanými organizáciami. Taktiež nevylučuje zavedenie iných noriem, ako napríklad ISO 14001: 2004 alebo ISO 9001: 2008, to isté platí aj pre systému manažérstva BOZP.
Ocenený subjekt predstavuje bezpečný podnik po všetkých stránkach, t. j. nielen v zmysle zaistenia BOZP a bezpečnosti technických zariadení, ale tiež po stránke zaistenia zdravých podmienok na pracovisku, protipožiarnej bezpečnosti, dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodnutí správnych orgánov vo veciach životného prostredia [16].

Návod na zavedenie programu „Bezpečný podnik“ - Systém riadenia BOZP, vydaný Národným inšpektorátom práce je taktiež založený na procese trvalého zlepšovania. Štruktúrami systému sú:
* politika,
* plánovanie,
* organizačné zabezpečenie,
* kontrola a hodnotenie,
* opatrenia na zlepšenie.
Prepojenie medzi jednotlivými štruktúrami, ako aj proces zlepšovania zachytáva nasledujúci obrázok.

[[Súbor:Systém_manažérstva_BOZP.jpg|center|thumb|400px|Systém_manažérstva_BOZP.jpg [10]]]

Zavedenie jednotlivých prvkov riadenia ešte nemusí znamenať, že systém je funkčný. Riadenie BOZP musí byť dynamický proces, ktorý zabezpečuje neustále zlepšovanie. Systém riadenia musí zabezpečiť prepojenie jednotlivých prvkov, aby sa napríklad výsledky posudzovania rizík dostali do vzdelávania, dokumentácie, preventívnej a kontrolnej činnosti; aby výstupy z dokumentácie boli podkladom na posudzovanie rizík, vzdelávanie, plány opráv a údržby a pod [10].

Zavedením systému riadenia BOZP podľa príručky „Systém riadenia BOZP – návod na zavedenie systému“ NIP 2002, a následným získaním osvedčenia „Bezpečný podnik“ môže organizácia počítať s mnohými výhodami ako:
* zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vlastných zamestnancov, a tým dosiahnuť zníženia nákladov
* za pomoci zvýšenia bezpečnosti znížiť úrazovosť zamestnancov,
* zvýšenie konkurencieschopnosti, bezpečný podnik môže získať lepšie meno na trhu a následne môže dôjsť k rozšíreniu obchodných príležitostí,
* vytvorením bezpečnejších pracovných podmienok môže mať pozitívny vplyv a vzťah zamestnanci s zamestnávateľmi prípadne odbormi ktoré ich zastupujú [16].

Získanie certifikátu „Bezpečný podnik“ by v súčasnej dobe mohlo z dlhodobého hľadiska prispieť k zníženiu úrazovosti a tým väčšiemu šetreniu finančných zdrojov podniku.

== Posúdenie rizík v procese riadenia BOZP ==

Žiadne zavádzanie systému riadenia BOZP sa nezaobíde bez posúdenia rizík nakoľko povinnosti posudzovania rizík stanovuje aj legislatíva SR. Certifikát OHSAS 18001 ako aj príručka „Systém riadenia BOZP – návod na zavedenie systému“ ukladajú zamestnávateľovi povinnosť vytvárať a mať písomne zdokumentovaný proces posúdenia rizík.
Norma ČSN EN ISO 14121- 1: 2007 definuje posudzovanie rizika ako „radu logických krokov, ktoré umožňujú systematickým spôsobom analyzovať a zhodnotiť rizika spojené s strojovým zariadením.“ Po posúdení rizika nasleduje, ak je to potrebné, zníženie rizika tak ako je napísané v kapitole 5 ISO 12100- 1: 2003. Na vylúčenie nebezpečenstva, tak ako je možné a k zníženiu rizika realizáciou ochranných opatrení, môže byť potrebný opakujúci sa postupu.
Posúdenie rizika zahŕňa nasledujúce:
* analýzu rizika:
# určenie medzných hodnôt stroja,
# identifikáciu nebezpečenstva,
# odhad rizika,
* zhodnotenie rizika.
Po uskutočnení analýzy rizika sú dostupné informácie pre zhodnotenie rizika, tieto údaje napomáhajú rozhodnúť, či je alebo nie je potrebné zníženie rizika. Tieto rozhodnutia musia byť podporené kvalitatívnym, prípadne pokiaľ je to vhodné aj kvantitatívnym odhadom rizika, ktoré je spojené s nebezpečenstvom vyskytujúcim sa na strojoch a zariadeniach. Posúdenie rizika musí byť vykonané tak, aby bolo možné dokumentovať postup, ktorý bol použitý a výsledky ktoré boli dosiahnuté za pomoci tohto postupu [7]. Obrázok 5 zobrazuje vývojový diagram s opakovacím procesom na zníženie rizika, cieľom tohto postupu je znižovanie rizika až na požadovanú úroveň.

[[Súbor:Opakovací_proces_pre_zníženie_rizika.jpg|center|thumb|400px|Opakovací_proces_pre_zníženie_rizika.jpg [7]]]

Z uvedeného obrázku vyplýva, v ktorej časti procesu posúdenia rizík sa nachádza analýza rizík. V prípade neadekvátneho zníženia rizika dochádza k procesu znižovania rizika a následnému opakovaniu analýzy rizík pomocou ktorej dôjde k novému zhodnoteniu rizík.
Pri posúdení rizika sa pracuje s vstupnými informáciami, tieto informácie musia obsahovať:
* informácie týkajúce sa stroja:
# špecifikácia užívateľa,
# očakávané špecifikácie stroja, vrátane:
* popisov rôznych fáz celého životného cyklu prístroja,
* konštrukčných výkresov alebo ostatných prostriedkov určujúcich povahu stroja a
* požadovaných zdrojov energie a spôsobu ich dodávky,
# dokumentáciu o predchádzajúcich konštrukčne podobných zariadení, ak je to relevantné,
# informácie pre používanie stroja, pokiaľ sú dostupné,
* informácie týkajúce sa predpisov, noriem a iných použiteľných dokumentov:
# použiteľné predpisy,
# dôležité normy,
# závažné technické špecifikácie,
# zoznam bezpečnostných údajov,
* informácie vzťahujúce sa k získaným skúsenostiam pri používaní:
# história akýchkoľvek nehôd, udalostí alebo zlyhaní dotyčného prípadne podobného stroja,
# historický prehľad úrazov vyplývajúcich napríklad z emisií, z používaných chemikálií alebo materiálov spracovaných strojom,
* dôležité ergonomické zásady popísané v norme ISO 12100- 2:2003.
Informácie musia byť aktualizované v prípade konštrukčného vývoja alebo vtedy, ak sú požadované modifikácie stroja. Často je možné vytvárať pozorovanie medzi podobnými nebezpečnými situáciami, ktoré sú spojené s rôznymi typmi strojových zariadení za predpokladu, dostupnosti dostatočných informácií o nebezpečenstvách a okolnostiach úrazov v daných situáciách. Pri nedostatočnej histórií počtu úrazov, prípadne pri nízkej úrazovosti alebo malej závažnosti úrazov, nemôže byť daná situácia braná ako predpoklad nízkeho rizika. Pre kvantitatívnu analýzu môžu byť použité údaje z databáz, príručiek, laboratórií alebo od výrobcu za predpokladu vhodnosti údajov zdroja. Neistota spojená s týmito údajmi musí byť uvedená v dokumentácií [7]. Jednou z hlavných častí posúdenia rizík je analýza rizík, analýzu je možne vykonávať prostredníctvom rôznych nástroj a metód. Tieto nástroje a metódy sú náplňou nasledujúcej kapitoly.

== Prehľad metód používaných pri analýze rizika ==

V súčasnosti sa na analýzu rizík používajú rozličné metódy. Do skupiny týchto metód sa radia postupy, ktoré sú zamerané na analýzu možných negatívnych následkov pri návrhu, výrobe, používania produktov alebo vykonávania procesu. Ide najmä o analýzu bezpečnosti a spoľahlivosti. Metódy sa používajú už v etape návrhu produktov alebo procesov, alebo pre analýzu problémov pri ich prevádzke. Ich použitie je najvhodnejšie v prípadoch ak je cieľom projektu produkt alebo proces, ktorý si vyžaduje analýzu [4]. Je veľké množstvo metód využívaných pri analýze, preto uvediem iba stručný prehľad niektorých z najpoužívanejších postupov.

Metódy analýzy rizika je možné deliť na indukčné a dedukčné. Indukčné metódy umožňujú predvídať možnú poruchu na zariadení, pričom analýza rizika poukazuje na okolnosti, ktoré by mohli poruchy zapríčiniť. Dedukčné metódy analyzujú poslednú nehodu, ktorá sa už v praxi vyskytla a hľadajú udalosti a súvislosti, ktoré ich zapríčinili.

Analýza pomocou kontrolných záznamov (Check List Analysis - CLA)
„Táto metóda využíva kontrolné záznamy položiek alebo krokov, podľa ktorých sa overuje stav prevádzky. Je možné nastaviť veľký počet check listov, napr. pre každý stroj a zariadenie. Kompletný kontrolný záznam obsahuje hodnotenie „áno“, „nie“, „nie je vhodné“ a „ďalšie informácie nie sú potrebné“, čo napomáha k dosiahnutiu úplnosti informácií. Kontrolné záznamy sa často používajú na zistenie súladu s predpismi a štandardmi (normami)“ [17]. Výhody ako aj nevýhody tejto metódy sú zobrazené v tabuľke číslo 1.

Štúdia nebezpečenstva a prevádzkyschopnosti (Hazard and operability study, HAZOP)
Cieľom metódy je nájsť nebezpečné stavy, ktoré sa môžu v prevádzke vyskytnúť, oceniť ich stupeň nebezpečnosti a znížiť riziko spojené s prevádzkou zariadenia. Pôvodne bola navrhnutá pre analýzu chemických procesov ale v súčasnosti sa najčastejšie využíva pri detailných návrhoch produktov a jej použitie je možné aj pre existujúce systémy. V chemickom priemysle a doprave sa stáva metóda HAZOP štandardnou požiadavkou. Zjednodušenou alternatívou tejto metódy je použitie štandardizovaných typov otázok [4].

Štruktúra Čo sa stane ak? (What if Analysis - WFA)
„Táto metóda je vhodná najmä pri identifikácií nebezpečných stavov. Pri kladení otázok sa uplatňuje „brainstorming“ – spontánna diskusia o hľadaní nových nápadov. Metóda je veľmi účinná, pokiaľ štúdiu vypracúva skúsený tím odborníkov“ [17].

Analýza spôsobov a dôsledkov porúch (Failure modes and effect analysis, FMEA)
Jej rozšírená verzia FMECA- analýza spôsobov, dôsledkov a kritickosti porúch identifikuje možné poruchové časti systému, mechanizmy zlyhania a spôsoby, ako sa poruchám vyhnúť a obmedziť ich účinky, respektíve zvýšiť spoľahlivosť systému. Najväčší efekt má metóda ak je použitá vo fázy návrhu produktu alebo systému, môže byť použitá aj pri výrobe a prevádzke. FMECA rozširuje FMEA o kvalitatívnu alebo kvantitatívnu analýzu kritických stavov [4].

Bezpečnostný audit (Safety Audit - SA)
„Metóda SA je najstaršia zo všetkých používaných metód. Vzťahuje sa predovšetkým na existujúce prevádzky a zahŕňa systematické a kritické posúdenie vybraných aspektov prevádzkovania závodu, prevádzky alebo zariadenia. Predstavuje zvyčajne inšpekčné pochôdzky, ktoré môžu mať charakter neformálnej vizuálnej prehliadky až po formálne zisťovanie, ktoré trvá dlhšiu dobu. Posúdenie býva vykonané tímom pracovníkov rôznych profesií. Typickým postupom by mala byť príprava (obyčajne príprava kontrolných záznamov), hodnotenie, odporučenie realizácie a zaznamenanie zmien“ [17].
Paretová analýza
Paretova analýza je založená na vzťahu medzi príčinami a ich následkami. Analýze sa tiež hovorí pravidlo 80/20. Znamená to, že odstránením 20% príčin dôjde k zníženiu strát až o 80%. Paretovu analýzu definoval ekonóm Vilfredo Pareto [http://www.vlastnicesta.cz/akademie/kvalita-system-kvality/kvalita-system-kvality-metody/paretova-analyza/]. Paretov diagram je využívaný najmä v oblasti kvality, nakoľko je bežne dostupný a ľahko použiteľný štatistický nástroj. Umožňuje oddeliť podstatné faktory problémov od menej podstatných a týmto spôsobom nasmerovať snahy pri odstraňovaní nedostatkov. Prvé kategórie paretovho grafu tvoria najzávažnejšie príčiny [2].

Norma STN OHSAS 18002 zobrazuje v svojej prílohe tabuľkové porovnanie niektorých príkladov nástrojov posúdenia a metód.
{| class=wikitable border=1 cellpadding=5
|+ Porovnanie nástrojov posúdenia a metód [6]
|-
! Nástroj
! Výhody
! Nevýhody
|-
| Zoznamy/ Dotazníky
| Ľahké použitie.
Použitie môže zabrániť vynechať niečo pri počiatočnom preskúmaní.
| Často obmedzené na odpovede áno/nie.
Len použitie vlastného zoznamu nemôže vziať do úvahy jedinečné situácie.
|-
| Matice rizika
| Relatívne ľahké použitie.
Poskytujú vizuálne zobrazenie.
Nepoužívajú číselné hodnoty.
| Iba dvojrozmerné, nemôžu zobrať do úvahy viacnásobné faktory, ktoré majú dopad na riziko.
Predurčené odpovede nemusia vyhovovať konkrétnej situácií.
|-
| Hodnotiace/ expertné tabuľky
| Relatívne ľahké použitie.
Dobré na získanie názoru experta.
Dovoľujú zvažovať viacnásobné faktory rizika.
| Vyžadujú použitie číselných hodnôt.
Ak je kvalita údajov nevhodná, výsledky budú zlé.
Výsledok vedie k porovnaniu neporovnateľných rizík.
|-
| Analýza zlyhaní a ich následkov (FMEA)
Štúdie nebezpečenstva a prevádzkovateľnosti (HAZOP)
| Vhodné na podrobnú analýzu procesov.
Povoľujú vstup technických údajov.
| Potrebujú skúsenosť v používaní.
Požadujú číselné údaje ako vstup do analýzy.
Vyžadujú zdroje (čas peniaze).
Vhodnejšie na riziká spojené so zariadeniami, ako na tie, ktoré sú spojené s ľudskými faktormi.
|-
| Stratégia hodnotenia zaťaženia.
| Vhodná na hodnotenie údajov spojených s nebezpečnými materiálmi a prostredím.
| Potrebujú skúsenosť v používaní.
Vyžadujú číselné údaje, ako vstup.
|-
| Počítačové modelovanie
| Ak vhodné a dostačujúce údaje sú platné, potom počítačové modelovanie môže poskytnúť dobré riešenia.
Všeobecné použitie číselných vstupov a je menej subjektívne.
| Významný čas a peniaze potrebné na tvorbu a hodnotenie.
Potenciál pre celkovú dôveru výsledkov, bez otázok na ich platnosť.
|-
| Paretova analýza
| Jednoduchá technika, ktorá môže pomôcť pri určovaní vykonania najdôležitejších zmien.
| Len použitie na porovnanie podobných prvkov, napr. je jednorozmerná.
|}

Množstvo existujúcich nástrojov a metód posúdenia je dôkazom toho, že analýza rizík je veľmi podstatný a špecifickým proces. V nasledujúcej kapitole sa budem venovať systému riadenia BOZP v zvolenom podniku ako aj návrhom na zlepšenie.

Zvyšovanie komplexnej bezpečnosti podniku

2011-06-21T11:33:15Z

Br4n0007: /* Zákon NR SR č. 124/2006 Z. z. O bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení */

{{Hlavička_FM
|{{PAGENAME}}
|Branislav Bako
|prof. Ing. Matej Bílý, DrSc.
|2010/2011
|Bakalárska práca
|Manažérstvo kvality produkcie
}}

{{Praca_uvod|1|Zvyšovanie komplexnej bezpečnosti podniku|Legislatívna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci|Normatívne východiská|Analýza firmy GeWiS Slovakia s.r.o}}
{{abstrakt
|Bakalárska práca sa zaoberá zvyšovaním bezpečnosti podniku prostredníctvom zlepšenia systému manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Praktická časť je venovaná analýze firmy GeWiS Slovakia s.r.o., v ktorej je zvyšovanie navrhované. Kontrolným zoznamom bol zhodnotený stav systému manažérstva BOZP, plnenie požiadaviek programu „Bezpečný podnik“ a vyhodnotené plnenie legislatívy Slovenskej Republiky. Prostredníctvom paretovej analýzy je vyhodnotená úrazovosť a označené najzávažnejšie príčiny úrazov za kalendárny rok 2010. Na základe zistenia najzávažnejších úrazov práca obsahuje aj návrhy na zníženie úrazovosti. Záver práce tvoria prínosy vyplývajúce z certifikovania programu „Bezpečný podnik“ a zníženia úrazovosti.
|The Bachelor’s Thesis deals with enhancing the enterprise safety by means of improving the occupational safety and health management system. The practical part of the thesis is devoted to analyzing the company GeWiS Slovakia Ltd., in which the safety enhancement is being proposed. With the use of the checklist we reviewed the actual state of OSH management system as well as fulfilment of the “Safe Enterprise” Program requirements, and evaluated adhering to legislation of the Slovak Republic. Using Pareto analysis, we have both evaluated injury rate and indicated the most serious sources of injuries for the year 2010. The thesis involves suggestions for lowering the injury rate, which are based on detecting the most serious injuries. Conclusions are composed of benefits resulting from the “Safe Enterprise” Program certification and a decrease in injury rate.

}}
__TOC__

'''ÚVOD'''

Bezpečnosť a ochrana zdravia je základným predpokladom pre fungovanie každej spoločnosti a organizácie. Neplatí, že iba v bežnom živote, no aj v priebehu pracovného procesu je potrebné vytvárať bezpečné prostredie. V modernej spoločnosti sa každá firma zameriava okrem zvyšovania zisku aj na maximálne zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci – nie iba z dôvodu dodržiavania legislatívy, ale aj morálnych aspektov vedenia firmy. Pojem komplexná bezpečnosť je vnímaný ako celková bezpečnosť podnikateľského subjektu. Do tejto kategórie patria všetky bezpečnostné prvky podniku ako bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, požiarna bezpečnosť, environmentálna bezpečnosť, počítačová bezpečnosť, fyzická a objektová bezpečnosť, administratívna bezpečnosť a podobne. Nakoľko spracovanie všetkých uvedených častí by presahovalo rozsah bakalárskej práce, rozhodol som sa pri písaní predovšetkým sústrediť na zvyšovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Rovnako ako v bežnom živote, tak aj v priebehu pracovného procesu je potrebné vytvárať bezpečné pracovné prostredie. V modernej spoločnosti sa každá firma zameriava okrem zvyšovania zisku aj zvyšovaniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. A to nielen z dôvodu dodržiavania legislatívy, ale aj z morálnych aspektov. Je známym faktom, že ak pracuje zamestnanec v kvalitnejších pracovných podmienkach podáva lepšie výkony. Bezpečnosť je v dnešnej dobe považovaná za prvok kvality a pokiaľ chce firma zabezpečiť svojím zamestnancom kvalitné pracovné podmienky, musí byť splnené nielen technologické zabezpečenie, ale aj bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci.
Teoretická časť bakalárskej práce pozostáva z dvoch kapitol. V prvej kapitole sa venujem definovaniu popisu legislatívy na ktorej sú založené princípy BOZP. Aby bola bezpečnosť pri práci efektívna je potrebné mať zavedený systém manažérstva BOZP. Druhá kapitola sa preto zaoberá samotným systémom riadenia BOZP ako spôsobom jeho certifikácie a posúdením rizík.
V úvode praktickej časti je charakteristika firmy GeWiS Slovakia s.r.o. V hlavnej časti kapitoly je pomocou vypracovaného kontrolného záznamu vyhodnotený stav systému manažérstva BOZP v podniku. Samotný kontrolný záznam slúži ako podklad pre zhodnotenie splnenia požiadavky programu „Bezpečný podnik“, ktorého zavedenie by prispelo k celkovému zvýšeniu bezpečnosti. Použitím paretovej analýzy je uskutočnené vyhodnotenie úrazovosti za kalendárny rok 2010 a určenie najzávažnejšej kategórie príčin úrazov.
Po vypracovaní návrhov na zlepšenie sú uvedené možné prínosy. Myšlienkou práce bolo venovať sa bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Pretože poškodením zdravia nestráca iba zamestnanec, ale predovšetkým firma prichádza o kvalitných a vyučených odborníkov, ktorých výborné psychické a fyzické zdravie sú neoceniteľným prínosom pre organizáciu.

= Legislatívna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci =

Aby organizácia splnila jedno zo základných ľudských práv, právo na ochranu zdravia a uspokojivé pracovné podmienky, ktoré je zakotvené v listine základných ľudských práv a slobôd, musí sa riadiť normami a zákonmi [3].
Prvé úsilie o vzniku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bolo možné pozorovať na území Rakúsko – Uhorska už v19. storočí, kedy dochádzalo k výraznej industrializácií. S rozvojom priemyselnej výroby stúpal aj počet úrazov čo malo rôzne následky:
* sociálne – štrajky,
* vojenské – znižovanie počtu brancov,
* ekonomické – náklady na liečbu, invaliditu a zníženie výberu daní.
Práve z týchto dôvodov ekonomických, sociálnych a vojenských pristúpilo Rakúsko – Uhorsko k vydaniu zákonov a predpisov, ktoré zabezpečovali bezpečnosť práce [11].
V súčasnej dobe je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci zaručená našim právnym poriadkom, základné právne normy zaručujúce bezpečnú a zdraviu neškodnú prácu zúčastneným osobám sú napríklad:
* Zákon NR SR č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky,
* Zákon NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení,
* Zákon NR SR č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce,
* Zákon NR SR č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
* Zákon NR SR č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov [12].

Vplyvom Medzinárodnej organizácie práce a Európskej únie na legislatívu BOZP v Slovenskej republike sú v týchto dokumentoch zakotvené aj požiadavky smerníc Európskej únie, napríklad smernica č. 89/391 EEC o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci [3].

== Základné charakteristiky právnych predpisov ==

V nasledujúcich dvoch kapitolách sú popísané základné charakteristiky Zákonníka práce a Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení. Tieto dva zákony sú základnými dokumentmi legislatívy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v SR, nakoľko sú v nich uvedené mnohé hlavné definície pojmov, vzťahov a povinností zúčastnených strán. Najdôležitejšie paragrafy a definície s zákonov sú citované v nasledujúcich častiach.

=== Zákon NR SR č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce ===

V zmysle § 1 ods. 1 Zákonníka práce tento zákon upravuje individuálne pracovno-právne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo fyzickými osobami a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
Zákonník práce okrem definície pracovno-právnych vzťahov určuje vo svojej šiestej časti aj ochranu práce, práva a povinnosti zamestnávateľa, práva a povinnosti zamestnancov, kontrolu odborovým orgánom a inšpekciu práce.
Ochrana práce je podľa § 146 Zákonníka práce definovaná ako „systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok, zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov.“
Povinnosti zamestnávateľa sú zákonníkom práce definované v § 147 nasledovne: „Zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebne opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam“.
§ 148 odseku 1 vyššie uvedeného zákona ustanovuje práva a povinnosti zamestnancov nasledovne: „ Zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka.“
Ostatné práva a povinnosti zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravujú osobité zákony ktoré ustanovujú aj ostatné požiadavky [8].

=== Zákon NR SR č. 124/2006 Z. z. O bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení ===

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci predstavuje významnú zložku v právnom systéme slovenskej republiky. Právna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike je od 1. 7. 2006 plne harmonizovaná s právom Európskej únie. Zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov všetkých odvetví výrobnej sféry a definuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce [13].

V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. je „Zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov.“
Odsek 2 vyššie uvedeného zákona definuje všeobecné zásady prevencie ako:
# „vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika,
# posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere a počas používania pracovných prostriedkov, materiálov, látok a pracovných postupov,
# vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku,
# uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami,
# nahrádzanie prác, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia,
# prispôsobovanie práce schopnostiam zamestnanca a technickému pokroku,
# zohľadňovanie ľudských schopností, vlastností a možností najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere pracovného prostriedku, pracovných postupov a výrobných postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť účinky škodlivých faktorov práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca,
# plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných pracovných prostriedkov, technológií a metód organizácie práce, skvalitňovaním pracovných podmienok s ohľadom na faktory pracovného prostredia a prostredníctvom sociálnych opatrení, vydávanie pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.“

§ 6 ods. 1, písm. k zákona č. 124/2006 Z. z. stanovuje povinnosti zamestnávateľa nasledovne: „Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný: písomne vypracovať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania; to sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 11 zamestnancov.“
Odsek 2 toho istého paragrafu určuje povinnosti zamestnávateľa na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci: „Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný:
# vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia,
# bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí,
# udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie.“

§ 7 sa zaoberá definovaním povinností zamestnávateľa ohľadne oboznamovania a informovania zamestnancov a ustanovuje je mu nasledovné povinnosti:
# „s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť,
# s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi,
# so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.“

V rámci zabezpečenia kontrolnej činnosti je zamestnávateľ podľa § 9 povinný „sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať:
# stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení,
# či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa,
# činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku a zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku sám,
# riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení.“

Následne je jeho povinnosťou odstraňovať nedostatky ktoré preukázala kontrola.
§ 12 zákona č. 124/2006 Z. z. definuje práva a povinnosti zamestnancov nasledovne „Zamestnanec má právo:
# prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s jeho prácou; v prípade potreby možno po vzájomnej dohode prizvať na rokovanie aj odborníkov v danom odbore,
# odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb.

Zamestnanec je povinný:
* dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený“ [9].

Legislatíva je významnou súčasťou noriem a systémov riadenia BOZP, keďže prvoradou povinnosťou podniku je splnenie zákonných požiadaviek určených štátom. Pre zdokonaľovanie a neustále zlepšovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa nevyvíja len legislatíva, ale sústavne sa zdokonaľujú aj systémy manažérstva BOZP. Cieľom nasledujúcej kapitoly bude objasniť základné pojmy ako i niektoré systémy riadenia BOZP.

Analýza firmy GeWiS Slovakia s.r.o

2011-06-21T11:23:14Z

Br4n0007: /* ZÁVER */

{{Praca_uvod|3|Zvyšovanie komplexnej bezpečnosti podniku|Legislatívna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci|Normatívne východiská|Analýza firmy GeWiS Slovakia s.r.o}}
= =

V úvode tejto kapitoly sa budem zaoberať popisom firmy GEWIS, v ktorej som vypracovával bakalársku prácu. Následne, použitím metódy CLA, uskutočním prieskum dodržiavania požiadaviek v súlade s príručkou „Systém riadenia BOZP – návod na zavedenie systému“ a platnou legislatívou. Po vyhodnotení kontrolného záznamu sa venujem analýze úrazov v roku 2010. Záver kapitoly tvorí zhodnotenie prínosov vyplývajúcich z podaných návrhov.

== História a stručný popis analyzovanej firmy ==

Zakladateľmi firmy GeWiS Gruppe boli v roku 1979 bratia Gerhard a Wilhelm Strobl. Od roku 1982 začala firma zamestnávať svojho prvého zamestnanca. V roku 1986 sa začala výroba výrobkov pre automobilový priemysel a podnik sa stal dodávateľom kovo¬vých komponentov nielen pre automobily ale aj nákladnú do¬pravu, poľnohospodársku techniku, elektrotechniku a všeobecné strojárstvo. Po založení prevádzky v Zemiansky Kostoľanoch sa firma GeWiS Slovakia s.r.o presťahovala do Handlovej. V roku 2005 začala s výrobou vysoko presného ozubenia. Medzi produkty spoločnosti patria hriadele, osi, ozubené kolesá, prevodovkové hriadele, skrine prevodoviek, prevodovky, ložiskové puzdrá, puzdrá bŕzd, náboje kolies, rôzne platňové podložky, objímky, kolíky, tyčové a diskové nosníky. V rokoch 2007 a 2008 k založeniu divízií GeWiS USA, Inc. a GeWiS Engineering India Pvt. Ltd. V súčasnosti sa skupina GeWiS Gruppe skladá z:
* GeWiS Drehteilefertigungs GmbH, Adelsried, Germany,
* GeWiS - Slowakei GmbH/GeWiS - Slovakia s.r.o., Handlová, Slovak Republic,
* GeWiS USA, Inc., Birmingham, Michigan, USA,
* GeWiS Engineering India Private Limited, Pune, India.
Obr. 6 zobrazuje logo GeWiS Gruppe.

[[Súbor:Logo_GeWiS_Gruppe.jpg|center|thumb|400px|Logo_GeWiS_Gruppe.jpg]]

Výroba produktov vo firme GeWiS Slovakia s.r.o prebieha v súčasnosti za pomoci rôznych technológií:
* CNC obrábanie,
* Konvenčné obrábanie,
* Špeciálne technológie,
* Montáže.
V podniku je presne definovaná politika organizácie, s ktorou sú oboznámení všetci zamestnanci a je prístupná na viacerých miestach podniku vrátane internetu pre verejnosť [18].

=== Integrovaný manažérsky systém v firme GeWiS Slovakia s.r.o ===

V podniku je vypracovaný, zavedený a plne funkčný integrovaný systém manažérstva kvality, ktorý spĺňa požiadavky medzinárodných noriem:
* ISO 9001: 2008,
* ISO/TS 16949: 2009,
* ISO 14001: 2004,
* OHSAS 18001: 2007.
Cieľom integrácie manažérskych systémov riadenia v spoločnosti bolo zvýšenie konkurencieschopnosti ako aj poskytovanie prvotriednej kvality výrobkov. História certifikácie začína v roku 1999, kedy spoločnosť získala prvé certifikáty. Integrovaný manažérsky systém riadenia spoločnosti v sebe integruje procesné riadenie kvality, enviromentu, BOZP a ostatných zložiek podnikateľskej činnosti do jedného uceleného systému, so zámerom plnenia cieľov spoločnosti a uspokojovania požiadaviek zákazníka. Každý zamestnanec spoločnosti má vďaka IMS presne dané svoje postavenie, úlohy, právomoci a zodpovednosti. Zamestnanci, ktorí môžu pri výkone svojich povinností ovplyvniť kvalitu, environment prípadne BOZP, musia vykonávať svoju prácu podľa vopred spracovaných postupov a o vykonanej práci sa vyhotovujú stanovené záznamy. Spoločnosť neustále rozvíja IMS a taktiež neustále zlepšuje jeho postupy a procesy. Zavedený integrovaný systém manažérstva poskytuje spoločnosti mnohé výhody. Ciele integrovaného systému sú rozdelené do nasledovných kategórií:
* ciele zamerané na podnik,
* ciele zamerané na produkt,
* ciele zamerané na zákazníka,
* nadradené ciele,
* ciele vo vzťahu k EMS a BOZP [18].
Nasledujúca podkapitola popisuje systém manažérstva BOZP ktorý je súčasťou integrovaného manažérskeho systému.

=== Systém manažérstva BOZP v firme GeWiS Slovakia s.r.o ===

Spoločnosť má zavedený a certifikovaný systém manažérstva BOZP podľa normy OHSAS 18001: 2007 (príloha C), ktorého certifikát je platný do júna 2013. Zavedeným systémom organizácia nielenže spĺňa legislatívne požiadavky, ale aj svoje dobrovoľné záväzky. Pri výkone práce sú identifikované možné riziká a nebezpečenstvá, čo zaručuje vyššiu bezpečnosť pri práci. Pre zníženie rizík organizácia vyžaduje 100% zaškolenie pracovníkov do problematiky, ako aj odbornú spôsobilosť pre výkon práce. Po vykonanej analýze rizík sú zamestnancom podľa potreby prideľované OOPP, ktoré znižujú riziko poranenia pri práci. Organizácia systematicky znižuje riziko a skvalitňuje pracovné podmienky tak, aby predchádzala vzniku nehôd, havárii, úrazov a chorôb z povolania. Firma kontroluje dodržiavanie bezpečných pracovných postupov ako aj zabezpečuje pravidelnú kontrolu zdravotného stavu zamestnancov vo vzťahu k vykonávanej práci.
V rámci IMS má organizácia vytvorenú a písomne zdokumentovanú príručku EMS a AMS. V príručke sú presne definované všetky vykonávané kroky, ktoré určuje norma OHSAS 18001: 2007. Cieľom podniku v oblasti BOZP je znížiť úrazovosť na hranici 20 pracovných úrazov na milión odpracovaných hodín. Keďže sa jedná o veľký podnik, nie je problémom dosiahnuť milión odpracovaných hodín za rok [18].

V nasledujúcej kapitole sa zameriam za návrh zlepšenia systému manažérstva BOZP. Pri návrhu zlepšenia využijem analýzu pomocou kontrolných záznamov, ktorá je popísaná v teoretickej časti práce.

== Systém manažérstva BOZP v firme GeWiS Slovakia s.r.o ==

Jednou z možností zlepšenia systému riadenia BOZP je zavedenie programu „Bezpečný podnik“. Na získanie certifikátu „Bezpečný podnik“ je potrebné, aby organizácia mala zavedený systém riadenia podľa príručky „Systém riadenia BOZP – návod na zavedenie systému“ NIP 2002 a normy STN OHSAS 18001. Príručka vydaná národným inšpektorátom práce v sebe integruje zásady systému riadenia podľa Medzinárodnej organizácie práce a medzinárodného štandardu OHSAS 18 001, ktorého prijatím v apríli 2008 ako STN OHSAS 18 001 sa normalizovali systémy manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v SR. To vysvetľuje, prečo táto príručka ostala, ako východiskový model pre zavedenie systému riadenia BOZP pre program „Bezpečný podnik“.

Použitím metódy CLA bol vytvorený záznam kontrolných otázok (príloha B), ktorých úlohou bolo zistiť do akej miery sú plnené jednotlivé body príručky. Na otázky bolo možné odpovedať zaznačením krížika v stĺpcoch A, N alebo C. Objasnenie značenia stĺpcov je nasledovné:
* A – áno – splnenie požadovaného kritéria v plnom rozsahu,
* N – nie – nesplnenie požadovaného kritéria z dôvodu závažných nedostatkov,
* C – čiastočne – splnenie požadovaného kritéria len čiastočne ale nedostatky nemajú podstatný vplyv na fungovanie systému.

'''Vyhodnotenie kontrolného záznamu'''
Z celkového počtu otázok 65 bolo v 63 prípadoch označená odpoveď áno, a v 3 prípadoch to bolo čiastočne. Odpoveď nie nebola zvolená pri žiadnej otázke. Nasledujúci diagram zobrazuje grafické a percentuálne vyhodnotenie odpovedí.

[[Súbor:Diagram_vyhodnotenia_CHECKLISTU.jpg|center|thumb|400px|Diagram_vyhodnotenia_CHECKLISTU.jpg]]

Podľa odpovedí z kontrolného záznamu bola vytvorená nasledujúca tabuľka, ktorá zobrazuje písomné hodnotenie zisteného stavu.
{| class=wikitable border=1 cellpadding=5
|+ Vyhodnotenie aktuálneho stavu
|-
! Prvok príručky
! Vyhodnotenie aktuálneho stavu
|-
| 1 Politika
| Vypracovaný a schválený dokumentom BOZP, ktorý v súlade s platnou legislatívou zabezpečuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci všetkým zamestnancom.
|-
|
| Politika je aktívna prístupná všetkým zamestnancom a je založená na princípe trvalého zlepšovania. Politika BOZP je zároveň súčasťou IMS.
|-
|
| Zamestnanci sú zapojený do vytvárania otázok BOZP.
|-
|
| Zabezpečenie komisie BOZP zamestnávateľom prebieha iba sčasti.
|-
| 2 Plánovanie
| Sú presne naplánované a definovane ciele podniku ktoré sú riadne zdokumentovane.
|-
|
| Na základe výsledkov analýzy je čiastočne hodnotené priebežne zlepšovanie systému riadenia BOZP.
|-
|
| Súčasťou je analýza rizík je identifikácia nebezpečenstiev a ohrození.
|-
|
| Sú čiastočne vykonané opatrenia na zníženie a odstránenie rizika.
|-
|
| Zabezpečené vydávanie OOPP poľa analýzy rizík.
|-
|
| Sú naplánované ciele na všetkých úrovniach.
|-
|
| Je stanovený plán na dosiahnutie cieľov a vytvorený program na kontroly na zlepšenie oblasti BOZP.
|-
|
| Sú vypracované havarijné plány ako aj navrhnuté postupy v prípade ohrozenia života.
|-
| 3 Organizačné zabezpečenie
| Je stanovená jasná organizačná štruktúra v ktorej sú definované povinnosti, zodpovednosť a právomoci.
|-
|
| Je plne zabezpečené školenie spôsobilosť a budovanie povedomia zamestnancov v otázkach BOZP.
|-
|
| Sú zvládnuté operatívne riadenia zmien.
|-
|
| Je zavedená dokumentácia a zabezpečená jej aktualizácia.
|-
|
| Zabezpečená komunikácia s zamestnancami vrátane konzultácií ohľadne problematiky BOZP.
|-
| 4 Kontrola a hodnotenie
| Je zavedený účinný systém kontroly BOZP.
|-
|
| Vyšetrovanie a kontrola systému riadenia je konávaná s cieľom zlepšenia celkového systému.
|-
|
| Audity sú nestranné a objektívne.
|-
|
| Programy interných auditov sú naplánované.
|-
| 5 Opatrenia na zlepšenie
| Vrcholový manažment zabezpečuje preskúmanie činností BOZP ktorého výstupom sú návrhy na zlepšenie.
|-
|
| Ako súčasť procesu zlepšovania sú po preskúmaní aktualizované prvky systému riadenia BOZP ktoré vyžadujú zmenu.
|}

Z vytvoreného kontrolného záznamu vyplýva hodnotenie súčasného stavu systému manažérstva BOZP. V podniku je vybudovaný a zavedený funkčný systém manažérstva BOZP, ktorého cieľom je trvalé zlepšovanie tak ako to popisuje norma STN OHSAS 18001: 2007. Zásluhou udržiavanému systému manažérstva BOZP podnik spĺňa požiadavky na 95%. Len v 5% požiadaviek je splnených sčasti. Splnenie kritérií programu „Bezpečný podnik“ je stanovené hranicou 10% pre hodnotenie čiastočne s celkového počtu otázok. Z výsledku kontrolného záznamu teda vyplýva, že organizácia spĺňa požiadavky pre získanie certifikátu „Bezpečný podnik“. Pre zlepšenie celkového výsledku, ako aj systému manažérstva BOZP by bolo výhodné odstránenie nedostatkov v bodoch s hodnotením čiastočne.

'''Návrh na zlepšenia čiastočne splnených prvkov systému'''

'''1 Politika'''
* zo stany zamestnávateľa uskutočniť ustanovenie a zabezpečiť úplné fungovanie komisie BOZP v harmónií s legislatívou a štandardnými postupmi.

'''2 Plánovanie'''
* z dokumentácie úvodnej analýzy vytvoriť jadro systému riadenia BOZP, na základe ktorej je možné celkovo hodnotiť zlepšovanie systému riadenia BOZP,
* úplne zabezpečiť po vykonaní analýzy rizika zníženie rizika, prípadne ak je to možné zabezpečiť kompletné odstránenie rizika.

Zlepšením vyššie uvedených bodov v podniku dôjde k zdokonaleniu zavedeného systému riadenia BOZP a taktiež lepšiemu plneniu požiadaviek pre získanie osvedčenia „Bezpečný podnik“. Certifikovaním programu by podnik predstavoval bezpečný podnik po všetkých stránkach, na získanie osvedčenia je taktiež potrebné zaistenie zdravých pracovných podmienok na pracovisku ako aj udržiavanie nízkej úrazovosti.
V rámci zdokonaľovania BOZP je dôležité klásť dôraz na znižovanie počtu pracovných úrazov, vyhodnotenie úrazovosti je preto zmyslom nasledujúcej kapitoly.

== Systém manažérstva BOZP v firme GeWiS Slovakia s.r.o ==

Z politiky spoločnosti GeWiS Gruppe je zrejmé, že ich cieľom je minimalizovanie rizika vzniknutého pri práci. Vo firme je zabezpečená dokumentácia úrazov od zberu až po spracovanie. Výsledkom vyšetrovania nežiaducich informácií sú vykonávané nápravné opatrenia. Pre úrazovosť je v podniku stanovený cieľ 20 ppm, čo predstavuje 20 pracovných úrazom na 1 milión odpracovaných hodín. V roku 2010 bolo zaznamenaných 132 úrazov a poranení, z čoho bolo 30 vyhodnotených ako pracovných úrazov. Zároveň bolo v danom roku odpracovaných 1177979,5 hodín, v prepočte teda vyplýva že došlo 26 úrazom na 1 milión odpracovaných hodín. Nasledujúca tabuľka zobrazuje porovnanie počtu pracovných úrazov s počtom odpracovaných hodín.
{| class=wikitable border=1 cellpadding=5
|+ Porovnanie počtu úrazov a odpracovaných hodín [18]
|-
| Mesiac
| Január
| Február
| Marec
| Apríl
| Máj
| Jún
|-
| Počet odpracovaných hodín
| 86917,3
| 94178,3
| 114794
| 97646,8
| 103818
| 106040
|-
| Počet úrazov
| 1
| 1
| 3
| 3
| 3
| 5
|-
| Mesiac
| Júl
| August
| September
| Október
| November
| December
|-
| Počet odpracovaných hodín
| 85952
| 89815,8
| 99475,5
| 104018
| 104990
| 90335
|-
| Počet úrazov
| 5
| 3
| 1
| 0
| 3
| 2
|}

Z uvedeného vyplýva - k najväčšiemu počtu úrazov došlo v mesiacoch jún a júl. V mesiaci júl bol zaznamenaný aj najnižší počet odpracovaných hodín, čo je zobrazené aj na nasledujúcom obrázku.

[[Súbor:Vzťah_úrazovosti_a_odpracovaných_hodín.jpg|center|thumb|400px|Vzťah_úrazovosti_a_odpracovaných_hodín.jpg [18]]]

Z grafu vyplýva, že najhorším mesiacom z hľadiska vzťahu množstva úrazov a počtu opracovaných hodín bol mesiac júl. Nízky počet odpracovaných hodín v mesiaci júl je spôsobený aj vyšším čerpaním dovoleniek v danom mesiaci. Dôsledkom pracovných úrazov bolo zaznamenaných 499 dní práceneschopnosti, čo je 3742,5 hodín. Príčiny vzniku týchto pracovných úrazov je možné rozdeliť na dve skupiny:
* podľa spôsobu poranenia
* a v zmysle bezpečnostnej disciplíny.

Príčiny úrazov podľa spôsobu poranenia sú nasledovné:
* kolízia s rukou (v grafe zaznačená ako P 1),
* stlačenia prsta (v grafe zaznačená ako P 2),
* pád na podlahu (v grafe zaznačená ako P 3),
* náraz materiálu na telo (v grafe zaznačená ako P 4),
* rezná rana (v grafe zaznačená ako P 5),
* zlý pohyb (v grafe zaznačená ako P 6).
Nastávajúci obrázok zobrazuje paretovu analýzu, vytvorenú prostredníctvom programu Minitab, z údajov o počte príčin úrazov.

[[Súbor:Paretov_graf_pre_spôsob poranenia.jpg|center|thumb|400px|Paretov_graf_pre_spôsob poranenia.jpg]]

V paretovej analýze bolo zvolené kritérium 80/20. Z uvedeného vyplýva, že najzávažnejšie príčiny úrazov podľa spôsobu poranenia sú: kolízia s rukou, rezná rana a pád na podlahu. Tieto príčiny spolu tvoria 81,5% celkového počtu úrazov. Pri znižovaní úrazovosti je preto potrebné zamerať sa najmä na tieto príčiny. Ostatné kategórie tvoria len 18,5% celkového počtu úrazov. Toto rozdelenie má skôr informatívny charakter, nakoľko nemožno presne definovať z akého dôvodu došlo k úrazu.

Ďalšou skupinou je rozdelenie úrazov podľa bezpečnostnej disciplíny. Táto skupina má pre návrh zlepšenia významnejšiu úlohu keďže je tu presne definovaná príčina vzniku úrazu. V tejto skupine sa nachádzajú nasledovné príčiny:
* nepoužívaný bezpečný pracovný postup (v grafe zaznačená ako P 1),
* nepoužívanie OOPP (v grafe zaznačená ako P 2),
* odstránenie bezpečnostných a ochranných zariadení (v grafe zaznačená ako P 3),
* neutrálne príčiny (v grafe zaznačená ako P 4),
* nezistené príčiny (v grafe zaznačená ako P 5).
Na obr. 10 je zobrazený paretov graf pre príčiny úrazov rozdelených podľa bezpečnostnej disciplíny.

[[Súbor:Paretov_graf_bezpečnostnej disciplíny.jpg|center|thumb|400px|Paretov_graf_bezpečnostnej disciplíny.jpg]]

Pri použití pravidla 80/20 sú najzávažnejšie príčiny úrazov z hľadiska bezpečnostnej disciplíny: nepoužívaný bezpečný pracovný postup a neutrálne príčiny. Uvedené príčiny spolu tvoria až 88.9% z celkového počtu úrazov, zatiaľ čo ostatné tri kategórie iba 11,1%. S uvedeného vyplýva, že je potrebné zamerať sa najmä na tieto dve príčiny.

=== Možnosti zníženia pracovnej úrazovosti ===

Najpočetnejšou príčinou vzniku úrazov za rok 2010 bolo nepoužívanie bezpečnostných pracovných postupov. Táto príčina môže byť spôsobené, ich nedostatočnou znalosťou alebo ich nerešpektovaním. Firma zabezpečuje úvodné a opakované školenia zamerané na BOZP. Povinnosť uskutočňovať tieto školenia je zakotvená v legislatíve. Zlepšením samotných školení ako aj motiváciou zamestnanou by mohlo dôjsť k väčšiemu rešpektovaniu bezpečnostných postupov.
Jedným z možných opatrení zameraných na zlepšenie školení je uskutočniť preskúšanie po vykonaní školenia, výstupom by boli informácie o tom, aké efektívne sú v skutočnosti školenia. Pomocou týchto výstupov by bolo možné zhodnotiť a vypracovať návrhy na zlepšenie školení, ktoré by zamestnancom umožnili lepšie pochopenie problematiky BOZP.

Následne by bolo možné vypracovať anonymný dotazník, v ktorom môžu zamestnanci otvorene ohodnotiť tieto školenia, či im poskytli dostatočný obraz o možných rizikách a nebezpečenstvách alebo či školenie vnímajú iba ako povinnosť. Výsledkom týchto dotazník by bol návrh na zlepšenie školení z hľadiska zaujímavosti.
Zlepšenie znalostí lepším informovaním zamestnancov o možných následkoch nehôd, ako aj oboznámenie s analýzou rizík a objasnením potreby požívania bezpečnostných pracovných postupov. Zdôrazniť, že sa nejedná len o ich vlastné zdravie, ale i o zdravie ostatných zamestnancov a nedodržaním BOZP prácu neuľahčia. Pripomenúť zamestnancom, že nedodržiavanie bezpečných pracovných postupov je v rozpore s platnou legislatívou SR.
K lepšiemu dodržiavaniu bezpečných pracovných postupov by určite pomohlo, ak by bol zavedený systém náhodných kontrol a poctiví zamestnanci by boli odmeňovaní.

Druhou najpočetnejšou príčinou úrazov boli neutrálne príčiny; tieto príčiny nie sú spôsobené zo strany zamestnávateľa, ani zo strany zamestnanca. Pri týchto úrazoch nešlo o porušenie žiadnych bezpečnostných predpisov a pri tomto úraze nie je žiadny vinník. V týchto prípadoch ide zväčša o nešťastnú náhodu. Aj preto je veľmi ťažké nájsť nápravné opatrenia pre túto skupinu úrazov.

Cieľom týchto návrhov je najmä zvýšenie informovanosti zamestnanca ako aj zlepšenie samotných školení. Samotná prax a skúsenosti získane pri práci poskytujú zamestnancom tiež dostatočný prehľad o možnostiach rizík, ale aj tí najskúsenejší zamestnanci by nemali podceňovať možné rizika.

== Prínosy vyplývajúce z podaných návrhov ==

Zapojením a certifikovaním sa do programu „Bezpečný podnik“ by došlo v podnikateľskom subjekte zvýšeniu celkovej bezpečnosti a zníženiu úrazovosti, ale aj k celkovej optimalizácií procesov nielen z hľadiska BOZP ale aj EMS. Zlepšením úrovne BOZP dochádza k zlepšeniu atmosféry na pracovisku, zamestnanci vykonávajú svoju prácu v lepšej psychickej a fyzickej pohode. Znížením úrazovosti by bolo možné jednoduchšie dosiahnutie stanovených cieľov v politike BOZP. Získaním loga „Bezpečný podnik“ môže podnik nadobudnúť konkurenčnú výhodu oproti ostatným podnikom, vďaka pozitívnej reklame.

Zlepšením školení BOZP by došlo k lepšiemu pochopeniu bezpečnostných postupov, a v spojení s zavedením programu „Bezpečný podnik“ by malo výrazný vplyv na samotnú úrazovosť v podniku. Konečným efektom zníženia úrazovosti je zníženie nákladov, vyplývajúcich z povinnosti preplácania práce neschopnosti a úhrady škody zamestnancom v prípade pracovného úrazu. Ušetrené finančné zdroje by následne bolo možné investovať do skvalitnenia výroby alebo bezpečnosti firmy.

= Záver =

Bakalárska práca sa zaoberá zvyšovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Cieľom bolo odhaliť nedostatky zavedeného systému a navrhnúť ich odstránenie. Odstránenie týchto nedostatkov by viedlo k splneniu cieľov podniku zameraných na BOZP. Okrem samotného zlepšenia bezpečnosti je vedľajším efektom zvýšenie prestíže podniku a šetrenie financií.
V teoretickej časti sú popísané základne charakteristiky legislatívy, rovnako aj možnosti certifikácie systému manažérstva a rozpísaný proces posudzovania rizík, ktorý tvorí významnú časť ich znižovania v podniku.
V praktickej časti boli použité dve metódy - metódu CLA a paretovu analýzu. Za pomoci vytvoreného záznamu kontrolných otázok bol vyhodnotený stav systému riadenia BOZP. Výsledkom je zhodnotenie zavedeného systému v spoločnosti GeWiS Slovakia s.r.o, ako aj vyhodnotenie plnenia požiadaviek potrebných na certifikovanie programu „Bezpečný podnik“. Certifikovaním programu by podnik predstavoval bezpečný podnik po všetkých stránkach. Z výsledku kontrolného záznamu vyplýva plnenie legislatívnych požiadaviek ako aj väčšiny požiadaviek na získanie osvedčenia bezpečný podnik. Pri čiastočne splnených bodoch boli navrhnuté opatrenia s cieľom splnenia určených bodov.
Nasledujúcou časťou práce je vyhodnotenie úrazovosti. Použitím paretovej analýzy boli označené najzávažnejšie príčiny úrazov za kalendárny rok 2010. Z vyhodnotenia vyplývalo, že najčastejšou príčinou úrazov je nedodržiavanie bezpečných pracovných postupov. Následne boli navrhnuté opatrenia zamerané na zlepšenie školení a zvýšenia povedomia zamestnancov.
Druhá najpočetnejšia príčina bola hodnotená ako neutrálna príčina, t.j. jednalo sa o nešťastnú náhodu a nikto nebol označený za vinníka nehody. V závere praktickej časti sú uvedené prínosy vyplývajúce z podaných návrhov.

= Zoznam použitej literatúry =

[1] VEBER, Jaromír a kolektív.: Management kvality, enviromentu a bezpečnosti práce. Management Press, Praha 2010. 352 s. ISBN 978-80-7261-210-9.

[2] MATEIDES, Alexander a kolektív: Manažérstvo kvality : história, koncepty, metódy. Bratislava : EPOS, 2006. 751 s. ISBN 80-8057-656-4.

[3] SABO, Milan: Základy bezpečnostného inžinierstva. STU v Bratislave 2004. 177 s. ISBN 80-227-2054-2.

[4] KORECKÝ, Michal – TRKOVSKÝ, Václav: Management rizik projekt projektů se zaměřením na projekty v průmyslových podnicích. Grada Publishing, a. s., Praha 2011. 584 s. ISBN 978-80-247-3221-3.

[5] STN OHSAS 18001. Systém Manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci : Požiadavky. Bratislava : SÚTN, 2008. 26 s.

[6] STN OHSAS 18002. Systémy manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci : Návod na implementáciu OHSAS 18001: 20007. Bratislava : SÚTN, 2009. 65 s.

[7] ČSN EN ISO 14121-1. Bezpečnost strojních zařízení - Posouzení rizika - Část 1 : Zásady. Praha : ČSNI, 2008. 31 s.

[8] Zákon NR SR č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (čiastka 130/2001).

[9] Zákon NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čiastka 52/2006).

[10] SYSTÉM RIADENIA BEZPEČNOSTI A OCHRANY ZDRAVIA PRI PRÁCI : Návod na zavedenie systému [online]. Bratislava : Národný inšpektorát práce, 2008 [cit. 2011-06-05]. Dostupné z WWW: <http://www.ip.gov.sk/Download/dobraprax/system_riadenia_bozp.pdf>. ISBN 80–968760–4–X.

[11] OTTO, Novák. BOZPinfo.cz [online]. 31.05.2004 [cit. 2011-06-05]. Bezpečnost práce a 50 let VÚBP. Dostupné z WWW: <http://bozpinfo.cz/knihovna-bozp/citarna/publikace/vyrocipre040524.ruhersko.html>.

[12] Bozpo agency [online]. c2011 [cit. 2011-06-05]. Platné právne predpisy BOZP. Dostupné z WWW: <http://www.bozpo.sk/bozp/index.php?id=30>.

[13] Portal.gov.sk [online]. c2011 [cit. 2011-06-05]. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Dostupné z WWW: <http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=39&aid=1632>.

[14] Security Revue [online]. c2005 [cit. 2011-06-05]. Všeobecné pojmy. Dostupné z WWW: <http://www.securityrevue.com/tbm/part1_s.html#system>.

[15] BOGDANOVSKÁ, Gabriela . Security Revue [online]. 13.2.2009 [cit. 2011-06-05]. Nová norma pre systémy manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Dostupné z WWW: <http://www.securityrevue.com/article/2009/02/nova-norma-pre-systemy-manazerstva-bezpecnosti-a-ochrany-zdravia-pri-praci/>.

[16] Národný inšpektorát práce [online]. 2011 [cit. 2011-06-05]. Informácie. Dostupné z WWW: <http://www.ip.gov.sk/?id_fa=203>.

[17] RISTVEJ, Jozef. FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA ŽILINSKEJ UNIVERZITY V ŽILINE [online]. 2005 [cit. 2011-06-05]. PREHĽAD A STRUČNÝ POPIS POUŽÍVANÝCH METÔD ANALÝZY RIZIKA. Dostupné z WWW: <http://fsi.uniza.sk/kkm/old/publikacie/kp/kp_kap_8.pdf>.

[18] Zdroj : Interná dokumentácia spoločnosti.

Analýza firmy GeWiS Slovakia s.r.o

2011-06-21T11:22:25Z

Br4n0007: Vytvorená stránka „{{Praca_uvod|3|Zvyšovanie komplexnej bezpečnosti podniku|Legislatívna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci|Normatívne východiská|Analýza firmy GeWiS Slo…“

{{Praca_uvod|3|Zvyšovanie komplexnej bezpečnosti podniku|Legislatívna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci|Normatívne východiská|Analýza firmy GeWiS Slovakia s.r.o}}
= =

V úvode tejto kapitoly sa budem zaoberať popisom firmy GEWIS, v ktorej som vypracovával bakalársku prácu. Následne, použitím metódy CLA, uskutočním prieskum dodržiavania požiadaviek v súlade s príručkou „Systém riadenia BOZP – návod na zavedenie systému“ a platnou legislatívou. Po vyhodnotení kontrolného záznamu sa venujem analýze úrazov v roku 2010. Záver kapitoly tvorí zhodnotenie prínosov vyplývajúcich z podaných návrhov.

== História a stručný popis analyzovanej firmy ==

Zakladateľmi firmy GeWiS Gruppe boli v roku 1979 bratia Gerhard a Wilhelm Strobl. Od roku 1982 začala firma zamestnávať svojho prvého zamestnanca. V roku 1986 sa začala výroba výrobkov pre automobilový priemysel a podnik sa stal dodávateľom kovo¬vých komponentov nielen pre automobily ale aj nákladnú do¬pravu, poľnohospodársku techniku, elektrotechniku a všeobecné strojárstvo. Po založení prevádzky v Zemiansky Kostoľanoch sa firma GeWiS Slovakia s.r.o presťahovala do Handlovej. V roku 2005 začala s výrobou vysoko presného ozubenia. Medzi produkty spoločnosti patria hriadele, osi, ozubené kolesá, prevodovkové hriadele, skrine prevodoviek, prevodovky, ložiskové puzdrá, puzdrá bŕzd, náboje kolies, rôzne platňové podložky, objímky, kolíky, tyčové a diskové nosníky. V rokoch 2007 a 2008 k založeniu divízií GeWiS USA, Inc. a GeWiS Engineering India Pvt. Ltd. V súčasnosti sa skupina GeWiS Gruppe skladá z:
* GeWiS Drehteilefertigungs GmbH, Adelsried, Germany,
* GeWiS - Slowakei GmbH/GeWiS - Slovakia s.r.o., Handlová, Slovak Republic,
* GeWiS USA, Inc., Birmingham, Michigan, USA,
* GeWiS Engineering India Private Limited, Pune, India.
Obr. 6 zobrazuje logo GeWiS Gruppe.

[[Súbor:Logo_GeWiS_Gruppe.jpg|center|thumb|400px|Logo_GeWiS_Gruppe.jpg]]

Výroba produktov vo firme GeWiS Slovakia s.r.o prebieha v súčasnosti za pomoci rôznych technológií:
* CNC obrábanie,
* Konvenčné obrábanie,
* Špeciálne technológie,
* Montáže.
V podniku je presne definovaná politika organizácie, s ktorou sú oboznámení všetci zamestnanci a je prístupná na viacerých miestach podniku vrátane internetu pre verejnosť [18].

=== Integrovaný manažérsky systém v firme GeWiS Slovakia s.r.o ===

V podniku je vypracovaný, zavedený a plne funkčný integrovaný systém manažérstva kvality, ktorý spĺňa požiadavky medzinárodných noriem:
* ISO 9001: 2008,
* ISO/TS 16949: 2009,
* ISO 14001: 2004,
* OHSAS 18001: 2007.
Cieľom integrácie manažérskych systémov riadenia v spoločnosti bolo zvýšenie konkurencieschopnosti ako aj poskytovanie prvotriednej kvality výrobkov. História certifikácie začína v roku 1999, kedy spoločnosť získala prvé certifikáty. Integrovaný manažérsky systém riadenia spoločnosti v sebe integruje procesné riadenie kvality, enviromentu, BOZP a ostatných zložiek podnikateľskej činnosti do jedného uceleného systému, so zámerom plnenia cieľov spoločnosti a uspokojovania požiadaviek zákazníka. Každý zamestnanec spoločnosti má vďaka IMS presne dané svoje postavenie, úlohy, právomoci a zodpovednosti. Zamestnanci, ktorí môžu pri výkone svojich povinností ovplyvniť kvalitu, environment prípadne BOZP, musia vykonávať svoju prácu podľa vopred spracovaných postupov a o vykonanej práci sa vyhotovujú stanovené záznamy. Spoločnosť neustále rozvíja IMS a taktiež neustále zlepšuje jeho postupy a procesy. Zavedený integrovaný systém manažérstva poskytuje spoločnosti mnohé výhody. Ciele integrovaného systému sú rozdelené do nasledovných kategórií:
* ciele zamerané na podnik,
* ciele zamerané na produkt,
* ciele zamerané na zákazníka,
* nadradené ciele,
* ciele vo vzťahu k EMS a BOZP [18].
Nasledujúca podkapitola popisuje systém manažérstva BOZP ktorý je súčasťou integrovaného manažérskeho systému.

=== Systém manažérstva BOZP v firme GeWiS Slovakia s.r.o ===

Spoločnosť má zavedený a certifikovaný systém manažérstva BOZP podľa normy OHSAS 18001: 2007 (príloha C), ktorého certifikát je platný do júna 2013. Zavedeným systémom organizácia nielenže spĺňa legislatívne požiadavky, ale aj svoje dobrovoľné záväzky. Pri výkone práce sú identifikované možné riziká a nebezpečenstvá, čo zaručuje vyššiu bezpečnosť pri práci. Pre zníženie rizík organizácia vyžaduje 100% zaškolenie pracovníkov do problematiky, ako aj odbornú spôsobilosť pre výkon práce. Po vykonanej analýze rizík sú zamestnancom podľa potreby prideľované OOPP, ktoré znižujú riziko poranenia pri práci. Organizácia systematicky znižuje riziko a skvalitňuje pracovné podmienky tak, aby predchádzala vzniku nehôd, havárii, úrazov a chorôb z povolania. Firma kontroluje dodržiavanie bezpečných pracovných postupov ako aj zabezpečuje pravidelnú kontrolu zdravotného stavu zamestnancov vo vzťahu k vykonávanej práci.
V rámci IMS má organizácia vytvorenú a písomne zdokumentovanú príručku EMS a AMS. V príručke sú presne definované všetky vykonávané kroky, ktoré určuje norma OHSAS 18001: 2007. Cieľom podniku v oblasti BOZP je znížiť úrazovosť na hranici 20 pracovných úrazov na milión odpracovaných hodín. Keďže sa jedná o veľký podnik, nie je problémom dosiahnuť milión odpracovaných hodín za rok [18].

V nasledujúcej kapitole sa zameriam za návrh zlepšenia systému manažérstva BOZP. Pri návrhu zlepšenia využijem analýzu pomocou kontrolných záznamov, ktorá je popísaná v teoretickej časti práce.

== Systém manažérstva BOZP v firme GeWiS Slovakia s.r.o ==

Jednou z možností zlepšenia systému riadenia BOZP je zavedenie programu „Bezpečný podnik“. Na získanie certifikátu „Bezpečný podnik“ je potrebné, aby organizácia mala zavedený systém riadenia podľa príručky „Systém riadenia BOZP – návod na zavedenie systému“ NIP 2002 a normy STN OHSAS 18001. Príručka vydaná národným inšpektorátom práce v sebe integruje zásady systému riadenia podľa Medzinárodnej organizácie práce a medzinárodného štandardu OHSAS 18 001, ktorého prijatím v apríli 2008 ako STN OHSAS 18 001 sa normalizovali systémy manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v SR. To vysvetľuje, prečo táto príručka ostala, ako východiskový model pre zavedenie systému riadenia BOZP pre program „Bezpečný podnik“.

Použitím metódy CLA bol vytvorený záznam kontrolných otázok (príloha B), ktorých úlohou bolo zistiť do akej miery sú plnené jednotlivé body príručky. Na otázky bolo možné odpovedať zaznačením krížika v stĺpcoch A, N alebo C. Objasnenie značenia stĺpcov je nasledovné:
* A – áno – splnenie požadovaného kritéria v plnom rozsahu,
* N – nie – nesplnenie požadovaného kritéria z dôvodu závažných nedostatkov,
* C – čiastočne – splnenie požadovaného kritéria len čiastočne ale nedostatky nemajú podstatný vplyv na fungovanie systému.

'''Vyhodnotenie kontrolného záznamu'''
Z celkového počtu otázok 65 bolo v 63 prípadoch označená odpoveď áno, a v 3 prípadoch to bolo čiastočne. Odpoveď nie nebola zvolená pri žiadnej otázke. Nasledujúci diagram zobrazuje grafické a percentuálne vyhodnotenie odpovedí.

[[Súbor:Diagram_vyhodnotenia_CHECKLISTU.jpg|center|thumb|400px|Diagram_vyhodnotenia_CHECKLISTU.jpg]]

Podľa odpovedí z kontrolného záznamu bola vytvorená nasledujúca tabuľka, ktorá zobrazuje písomné hodnotenie zisteného stavu.
{| class=wikitable border=1 cellpadding=5
|+ Vyhodnotenie aktuálneho stavu
|-
! Prvok príručky
! Vyhodnotenie aktuálneho stavu
|-
| 1 Politika
| Vypracovaný a schválený dokumentom BOZP, ktorý v súlade s platnou legislatívou zabezpečuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci všetkým zamestnancom.
|-
|
| Politika je aktívna prístupná všetkým zamestnancom a je založená na princípe trvalého zlepšovania. Politika BOZP je zároveň súčasťou IMS.
|-
|
| Zamestnanci sú zapojený do vytvárania otázok BOZP.
|-
|
| Zabezpečenie komisie BOZP zamestnávateľom prebieha iba sčasti.
|-
| 2 Plánovanie
| Sú presne naplánované a definovane ciele podniku ktoré sú riadne zdokumentovane.
|-
|
| Na základe výsledkov analýzy je čiastočne hodnotené priebežne zlepšovanie systému riadenia BOZP.
|-
|
| Súčasťou je analýza rizík je identifikácia nebezpečenstiev a ohrození.
|-
|
| Sú čiastočne vykonané opatrenia na zníženie a odstránenie rizika.
|-
|
| Zabezpečené vydávanie OOPP poľa analýzy rizík.
|-
|
| Sú naplánované ciele na všetkých úrovniach.
|-
|
| Je stanovený plán na dosiahnutie cieľov a vytvorený program na kontroly na zlepšenie oblasti BOZP.
|-
|
| Sú vypracované havarijné plány ako aj navrhnuté postupy v prípade ohrozenia života.
|-
| 3 Organizačné zabezpečenie
| Je stanovená jasná organizačná štruktúra v ktorej sú definované povinnosti, zodpovednosť a právomoci.
|-
|
| Je plne zabezpečené školenie spôsobilosť a budovanie povedomia zamestnancov v otázkach BOZP.
|-
|
| Sú zvládnuté operatívne riadenia zmien.
|-
|
| Je zavedená dokumentácia a zabezpečená jej aktualizácia.
|-
|
| Zabezpečená komunikácia s zamestnancami vrátane konzultácií ohľadne problematiky BOZP.
|-
| 4 Kontrola a hodnotenie
| Je zavedený účinný systém kontroly BOZP.
|-
|
| Vyšetrovanie a kontrola systému riadenia je konávaná s cieľom zlepšenia celkového systému.
|-
|
| Audity sú nestranné a objektívne.
|-
|
| Programy interných auditov sú naplánované.
|-
| 5 Opatrenia na zlepšenie
| Vrcholový manažment zabezpečuje preskúmanie činností BOZP ktorého výstupom sú návrhy na zlepšenie.
|-
|
| Ako súčasť procesu zlepšovania sú po preskúmaní aktualizované prvky systému riadenia BOZP ktoré vyžadujú zmenu.
|}

Z vytvoreného kontrolného záznamu vyplýva hodnotenie súčasného stavu systému manažérstva BOZP. V podniku je vybudovaný a zavedený funkčný systém manažérstva BOZP, ktorého cieľom je trvalé zlepšovanie tak ako to popisuje norma STN OHSAS 18001: 2007. Zásluhou udržiavanému systému manažérstva BOZP podnik spĺňa požiadavky na 95%. Len v 5% požiadaviek je splnených sčasti. Splnenie kritérií programu „Bezpečný podnik“ je stanovené hranicou 10% pre hodnotenie čiastočne s celkového počtu otázok. Z výsledku kontrolného záznamu teda vyplýva, že organizácia spĺňa požiadavky pre získanie certifikátu „Bezpečný podnik“. Pre zlepšenie celkového výsledku, ako aj systému manažérstva BOZP by bolo výhodné odstránenie nedostatkov v bodoch s hodnotením čiastočne.

'''Návrh na zlepšenia čiastočne splnených prvkov systému'''

'''1 Politika'''
* zo stany zamestnávateľa uskutočniť ustanovenie a zabezpečiť úplné fungovanie komisie BOZP v harmónií s legislatívou a štandardnými postupmi.

'''2 Plánovanie'''
* z dokumentácie úvodnej analýzy vytvoriť jadro systému riadenia BOZP, na základe ktorej je možné celkovo hodnotiť zlepšovanie systému riadenia BOZP,
* úplne zabezpečiť po vykonaní analýzy rizika zníženie rizika, prípadne ak je to možné zabezpečiť kompletné odstránenie rizika.

Zlepšením vyššie uvedených bodov v podniku dôjde k zdokonaleniu zavedeného systému riadenia BOZP a taktiež lepšiemu plneniu požiadaviek pre získanie osvedčenia „Bezpečný podnik“. Certifikovaním programu by podnik predstavoval bezpečný podnik po všetkých stránkach, na získanie osvedčenia je taktiež potrebné zaistenie zdravých pracovných podmienok na pracovisku ako aj udržiavanie nízkej úrazovosti.
V rámci zdokonaľovania BOZP je dôležité klásť dôraz na znižovanie počtu pracovných úrazov, vyhodnotenie úrazovosti je preto zmyslom nasledujúcej kapitoly.

== Systém manažérstva BOZP v firme GeWiS Slovakia s.r.o ==

Z politiky spoločnosti GeWiS Gruppe je zrejmé, že ich cieľom je minimalizovanie rizika vzniknutého pri práci. Vo firme je zabezpečená dokumentácia úrazov od zberu až po spracovanie. Výsledkom vyšetrovania nežiaducich informácií sú vykonávané nápravné opatrenia. Pre úrazovosť je v podniku stanovený cieľ 20 ppm, čo predstavuje 20 pracovných úrazom na 1 milión odpracovaných hodín. V roku 2010 bolo zaznamenaných 132 úrazov a poranení, z čoho bolo 30 vyhodnotených ako pracovných úrazov. Zároveň bolo v danom roku odpracovaných 1177979,5 hodín, v prepočte teda vyplýva že došlo 26 úrazom na 1 milión odpracovaných hodín. Nasledujúca tabuľka zobrazuje porovnanie počtu pracovných úrazov s počtom odpracovaných hodín.
{| class=wikitable border=1 cellpadding=5
|+ Porovnanie počtu úrazov a odpracovaných hodín [18]
|-
| Mesiac
| Január
| Február
| Marec
| Apríl
| Máj
| Jún
|-
| Počet odpracovaných hodín
| 86917,3
| 94178,3
| 114794
| 97646,8
| 103818
| 106040
|-
| Počet úrazov
| 1
| 1
| 3
| 3
| 3
| 5
|-
| Mesiac
| Júl
| August
| September
| Október
| November
| December
|-
| Počet odpracovaných hodín
| 85952
| 89815,8
| 99475,5
| 104018
| 104990
| 90335
|-
| Počet úrazov
| 5
| 3
| 1
| 0
| 3
| 2
|}

Z uvedeného vyplýva - k najväčšiemu počtu úrazov došlo v mesiacoch jún a júl. V mesiaci júl bol zaznamenaný aj najnižší počet odpracovaných hodín, čo je zobrazené aj na nasledujúcom obrázku.

[[Súbor:Vzťah_úrazovosti_a_odpracovaných_hodín.jpg|center|thumb|400px|Vzťah_úrazovosti_a_odpracovaných_hodín.jpg [18]]]

Z grafu vyplýva, že najhorším mesiacom z hľadiska vzťahu množstva úrazov a počtu opracovaných hodín bol mesiac júl. Nízky počet odpracovaných hodín v mesiaci júl je spôsobený aj vyšším čerpaním dovoleniek v danom mesiaci. Dôsledkom pracovných úrazov bolo zaznamenaných 499 dní práceneschopnosti, čo je 3742,5 hodín. Príčiny vzniku týchto pracovných úrazov je možné rozdeliť na dve skupiny:
* podľa spôsobu poranenia
* a v zmysle bezpečnostnej disciplíny.

Príčiny úrazov podľa spôsobu poranenia sú nasledovné:
* kolízia s rukou (v grafe zaznačená ako P 1),
* stlačenia prsta (v grafe zaznačená ako P 2),
* pád na podlahu (v grafe zaznačená ako P 3),
* náraz materiálu na telo (v grafe zaznačená ako P 4),
* rezná rana (v grafe zaznačená ako P 5),
* zlý pohyb (v grafe zaznačená ako P 6).
Nastávajúci obrázok zobrazuje paretovu analýzu, vytvorenú prostredníctvom programu Minitab, z údajov o počte príčin úrazov.

[[Súbor:Paretov_graf_pre_spôsob poranenia.jpg|center|thumb|400px|Paretov_graf_pre_spôsob poranenia.jpg]]

V paretovej analýze bolo zvolené kritérium 80/20. Z uvedeného vyplýva, že najzávažnejšie príčiny úrazov podľa spôsobu poranenia sú: kolízia s rukou, rezná rana a pád na podlahu. Tieto príčiny spolu tvoria 81,5% celkového počtu úrazov. Pri znižovaní úrazovosti je preto potrebné zamerať sa najmä na tieto príčiny. Ostatné kategórie tvoria len 18,5% celkového počtu úrazov. Toto rozdelenie má skôr informatívny charakter, nakoľko nemožno presne definovať z akého dôvodu došlo k úrazu.

Ďalšou skupinou je rozdelenie úrazov podľa bezpečnostnej disciplíny. Táto skupina má pre návrh zlepšenia významnejšiu úlohu keďže je tu presne definovaná príčina vzniku úrazu. V tejto skupine sa nachádzajú nasledovné príčiny:
* nepoužívaný bezpečný pracovný postup (v grafe zaznačená ako P 1),
* nepoužívanie OOPP (v grafe zaznačená ako P 2),
* odstránenie bezpečnostných a ochranných zariadení (v grafe zaznačená ako P 3),
* neutrálne príčiny (v grafe zaznačená ako P 4),
* nezistené príčiny (v grafe zaznačená ako P 5).
Na obr. 10 je zobrazený paretov graf pre príčiny úrazov rozdelených podľa bezpečnostnej disciplíny.

[[Súbor:Paretov_graf_bezpečnostnej disciplíny.jpg|center|thumb|400px|Paretov_graf_bezpečnostnej disciplíny.jpg]]

Pri použití pravidla 80/20 sú najzávažnejšie príčiny úrazov z hľadiska bezpečnostnej disciplíny: nepoužívaný bezpečný pracovný postup a neutrálne príčiny. Uvedené príčiny spolu tvoria až 88.9% z celkového počtu úrazov, zatiaľ čo ostatné tri kategórie iba 11,1%. S uvedeného vyplýva, že je potrebné zamerať sa najmä na tieto dve príčiny.

=== Možnosti zníženia pracovnej úrazovosti ===

Najpočetnejšou príčinou vzniku úrazov za rok 2010 bolo nepoužívanie bezpečnostných pracovných postupov. Táto príčina môže byť spôsobené, ich nedostatočnou znalosťou alebo ich nerešpektovaním. Firma zabezpečuje úvodné a opakované školenia zamerané na BOZP. Povinnosť uskutočňovať tieto školenia je zakotvená v legislatíve. Zlepšením samotných školení ako aj motiváciou zamestnanou by mohlo dôjsť k väčšiemu rešpektovaniu bezpečnostných postupov.
Jedným z možných opatrení zameraných na zlepšenie školení je uskutočniť preskúšanie po vykonaní školenia, výstupom by boli informácie o tom, aké efektívne sú v skutočnosti školenia. Pomocou týchto výstupov by bolo možné zhodnotiť a vypracovať návrhy na zlepšenie školení, ktoré by zamestnancom umožnili lepšie pochopenie problematiky BOZP.

Následne by bolo možné vypracovať anonymný dotazník, v ktorom môžu zamestnanci otvorene ohodnotiť tieto školenia, či im poskytli dostatočný obraz o možných rizikách a nebezpečenstvách alebo či školenie vnímajú iba ako povinnosť. Výsledkom týchto dotazník by bol návrh na zlepšenie školení z hľadiska zaujímavosti.
Zlepšenie znalostí lepším informovaním zamestnancov o možných následkoch nehôd, ako aj oboznámenie s analýzou rizík a objasnením potreby požívania bezpečnostných pracovných postupov. Zdôrazniť, že sa nejedná len o ich vlastné zdravie, ale i o zdravie ostatných zamestnancov a nedodržaním BOZP prácu neuľahčia. Pripomenúť zamestnancom, že nedodržiavanie bezpečných pracovných postupov je v rozpore s platnou legislatívou SR.
K lepšiemu dodržiavaniu bezpečných pracovných postupov by určite pomohlo, ak by bol zavedený systém náhodných kontrol a poctiví zamestnanci by boli odmeňovaní.

Druhou najpočetnejšou príčinou úrazov boli neutrálne príčiny; tieto príčiny nie sú spôsobené zo strany zamestnávateľa, ani zo strany zamestnanca. Pri týchto úrazoch nešlo o porušenie žiadnych bezpečnostných predpisov a pri tomto úraze nie je žiadny vinník. V týchto prípadoch ide zväčša o nešťastnú náhodu. Aj preto je veľmi ťažké nájsť nápravné opatrenia pre túto skupinu úrazov.

Cieľom týchto návrhov je najmä zvýšenie informovanosti zamestnanca ako aj zlepšenie samotných školení. Samotná prax a skúsenosti získane pri práci poskytujú zamestnancom tiež dostatočný prehľad o možnostiach rizík, ale aj tí najskúsenejší zamestnanci by nemali podceňovať možné rizika.

== Prínosy vyplývajúce z podaných návrhov ==

Zapojením a certifikovaním sa do programu „Bezpečný podnik“ by došlo v podnikateľskom subjekte zvýšeniu celkovej bezpečnosti a zníženiu úrazovosti, ale aj k celkovej optimalizácií procesov nielen z hľadiska BOZP ale aj EMS. Zlepšením úrovne BOZP dochádza k zlepšeniu atmosféry na pracovisku, zamestnanci vykonávajú svoju prácu v lepšej psychickej a fyzickej pohode. Znížením úrazovosti by bolo možné jednoduchšie dosiahnutie stanovených cieľov v politike BOZP. Získaním loga „Bezpečný podnik“ môže podnik nadobudnúť konkurenčnú výhodu oproti ostatným podnikom, vďaka pozitívnej reklame.

Zlepšením školení BOZP by došlo k lepšiemu pochopeniu bezpečnostných postupov, a v spojení s zavedením programu „Bezpečný podnik“ by malo výrazný vplyv na samotnú úrazovosť v podniku. Konečným efektom zníženia úrazovosti je zníženie nákladov, vyplývajúcich z povinnosti preplácania práce neschopnosti a úhrady škody zamestnancom v prípade pracovného úrazu. Ušetrené finančné zdroje by následne bolo možné investovať do skvalitnenia výroby alebo bezpečnosti firmy.

= ZÁVER =

Bakalárska práca sa zaoberá zvyšovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Cieľom bolo odhaliť nedostatky zavedeného systému a navrhnúť ich odstránenie. Odstránenie týchto nedostatkov by viedlo k splneniu cieľov podniku zameraných na BOZP. Okrem samotného zlepšenia bezpečnosti je vedľajším efektom zvýšenie prestíže podniku a šetrenie financií.
V teoretickej časti sú popísané základne charakteristiky legislatívy, rovnako aj možnosti certifikácie systému manažérstva a rozpísaný proces posudzovania rizík, ktorý tvorí významnú časť ich znižovania v podniku.
V praktickej časti boli použité dve metódy - metódu CLA a paretovu analýzu. Za pomoci vytvoreného záznamu kontrolných otázok bol vyhodnotený stav systému riadenia BOZP. Výsledkom je zhodnotenie zavedeného systému v spoločnosti GeWiS Slovakia s.r.o, ako aj vyhodnotenie plnenia požiadaviek potrebných na certifikovanie programu „Bezpečný podnik“. Certifikovaním programu by podnik predstavoval bezpečný podnik po všetkých stránkach. Z výsledku kontrolného záznamu vyplýva plnenie legislatívnych požiadaviek ako aj väčšiny požiadaviek na získanie osvedčenia bezpečný podnik. Pri čiastočne splnených bodoch boli navrhnuté opatrenia s cieľom splnenia určených bodov.
Nasledujúcou časťou práce je vyhodnotenie úrazovosti. Použitím paretovej analýzy boli označené najzávažnejšie príčiny úrazov za kalendárny rok 2010. Z vyhodnotenia vyplývalo, že najčastejšou príčinou úrazov je nedodržiavanie bezpečných pracovných postupov. Následne boli navrhnuté opatrenia zamerané na zlepšenie školení a zvýšenia povedomia zamestnancov.
Druhá najpočetnejšia príčina bola hodnotená ako neutrálna príčina, t.j. jednalo sa o nešťastnú náhodu a nikto nebol označený za vinníka nehody. V závere praktickej časti sú uvedené prínosy vyplývajúce z podaných návrhov.

= Zoznam použitej literatúry =

[1] VEBER, Jaromír a kolektív.: Management kvality, enviromentu a bezpečnosti práce. Management Press, Praha 2010. 352 s. ISBN 978-80-7261-210-9.

[2] MATEIDES, Alexander a kolektív: Manažérstvo kvality : história, koncepty, metódy. Bratislava : EPOS, 2006. 751 s. ISBN 80-8057-656-4.

[3] SABO, Milan: Základy bezpečnostného inžinierstva. STU v Bratislave 2004. 177 s. ISBN 80-227-2054-2.

[4] KORECKÝ, Michal – TRKOVSKÝ, Václav: Management rizik projekt projektů se zaměřením na projekty v průmyslových podnicích. Grada Publishing, a. s., Praha 2011. 584 s. ISBN 978-80-247-3221-3.

[5] STN OHSAS 18001. Systém Manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci : Požiadavky. Bratislava : SÚTN, 2008. 26 s.

[6] STN OHSAS 18002. Systémy manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci : Návod na implementáciu OHSAS 18001: 20007. Bratislava : SÚTN, 2009. 65 s.

[7] ČSN EN ISO 14121-1. Bezpečnost strojních zařízení - Posouzení rizika - Část 1 : Zásady. Praha : ČSNI, 2008. 31 s.

[8] Zákon NR SR č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (čiastka 130/2001).

[9] Zákon NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čiastka 52/2006).

[10] SYSTÉM RIADENIA BEZPEČNOSTI A OCHRANY ZDRAVIA PRI PRÁCI : Návod na zavedenie systému [online]. Bratislava : Národný inšpektorát práce, 2008 [cit. 2011-06-05]. Dostupné z WWW: <http://www.ip.gov.sk/Download/dobraprax/system_riadenia_bozp.pdf>. ISBN 80–968760–4–X.

[11] OTTO, Novák. BOZPinfo.cz [online]. 31.05.2004 [cit. 2011-06-05]. Bezpečnost práce a 50 let VÚBP. Dostupné z WWW: <http://bozpinfo.cz/knihovna-bozp/citarna/publikace/vyrocipre040524.ruhersko.html>.

[12] Bozpo agency [online]. c2011 [cit. 2011-06-05]. Platné právne predpisy BOZP. Dostupné z WWW: <http://www.bozpo.sk/bozp/index.php?id=30>.

[13] Portal.gov.sk [online]. c2011 [cit. 2011-06-05]. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Dostupné z WWW: <http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=39&aid=1632>.

[14] Security Revue [online]. c2005 [cit. 2011-06-05]. Všeobecné pojmy. Dostupné z WWW: <http://www.securityrevue.com/tbm/part1_s.html#system>.

[15] BOGDANOVSKÁ, Gabriela . Security Revue [online]. 13.2.2009 [cit. 2011-06-05]. Nová norma pre systémy manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Dostupné z WWW: <http://www.securityrevue.com/article/2009/02/nova-norma-pre-systemy-manazerstva-bezpecnosti-a-ochrany-zdravia-pri-praci/>.

[16] Národný inšpektorát práce [online]. 2011 [cit. 2011-06-05]. Informácie. Dostupné z WWW: <http://www.ip.gov.sk/?id_fa=203>.

[17] RISTVEJ, Jozef. FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA ŽILINSKEJ UNIVERZITY V ŽILINE [online]. 2005 [cit. 2011-06-05]. PREHĽAD A STRUČNÝ POPIS POUŽÍVANÝCH METÔD ANALÝZY RIZIKA. Dostupné z WWW: <http://fsi.uniza.sk/kkm/old/publikacie/kp/kp_kap_8.pdf>.

[18] Zdroj : Interná dokumentácia spoločnosti.

Súbor:Paretov graf bezpečnostnej disciplíny.jpg

2011-06-21T11:17:21Z

Br4n0007:

Súbor:Paretov graf pre spôsob poranenia.jpg

2011-06-21T11:14:57Z

Br4n0007:

Súbor:Vzťah úrazovosti a odpracovaných hodín.jpg

2011-06-21T11:12:21Z

Br4n0007:

Súbor:Diagram vyhodnotenia CHECKLISTU.jpg

2011-06-21T10:50:49Z

Br4n0007:

Súbor:Logo GeWiS Gruppe.jpg

2011-06-21T10:38:42Z

Br4n0007:

Normatívne východiská

2011-06-21T10:34:15Z

Br4n0007: /* Prehľad metód používaných pri analýze rizika */

{{Praca_uvod|2|Zvyšovanie komplexnej bezpečnosti podniku|Legislatívna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci|Normatívne východiská|Analýza firmy GeWiS Slovakia s.r.o}}
= =

Norma STN OHSAS 18001 : 2009 vymedzuje pojem bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BOZP) ako „podmienky a faktory, ktoré vyplývajú alebo môžu vplývať na zdravie a bezpečnosť zamestnancov alebo iných pracovníkov (vrátane dočasných pracovníkov podľa osobitých zmlúv), návštevníkov alebo iných osôb na pracovisku“ [5].

Pred ďalším výkladom je vhodné si objasniť aj niektoré súvisiace pojmy, ktoré Jaromír Veber definuje vo svojej knihe: Management kvality, environmentu a bezpečnosti práce.
Nebezpečenstvo je stav alebo činnosť s možnosťou zapríčiniť vznik poranenia človeka, chorobu alebo kombináciu oboch.
Riziko je spojením pravdepodobnosti výskytu nebezpečnej udalosti a závažnosti úrazu alebo choroby, ktorá môže byť spôsobená udalosťou alebo vystavenia jej vplyvu(vplyvom).
Nehodu autor ustanovuje ako „mimoriadnu udalosť, ktorá vedie k úrazu, chorobe alebo smrti. Mimoriadna situácia, pri nej nedôjde k úrazu, chorobe alebo smrti, býva zväčša označená ako skoro nehoda, skoro úraz alebo nebezpečná udalosť“.
Pracovný úraz je frekventovaným výrazom, pod ktorým je chápané ublíženie na zdraví alebo smrť zamestnanca, ku ktorému došlo pri plnení pracovných úloh alebo v jej súvislosti. Za pracovný úraz sa nepovažuje úraz ktorý sa stal zamestnancovi pri ceste do alebo z práce [1].

V súčasnej dobe má zvyšovanie bezpečnosti ochrany a zdravia pri práci nielen hospodársky význam, nakoľko znižovanie úrazovosti a rizika, vytváraním priaznivých pracovných podmienok dochádza k optimalizácii pracovných pomerov a znižovaniu strát a celkovému zlepšeniu produktivity efektívnosti a kvality práce, ale je aj dôležitým stanoviskom ktorý prezentuje kultúrnu a spoločenskú úroveň podniku a štátu. Nehody a ublíženia na zdravý sú v dnešnej spoločnosti len málo tolerované a sú chápané ako negatívna reklama podniku, čo môže v konečnom dôsledku viesť k poklesu tržieb [10].

Kvalita života človeka sa okrem iného odvíja aj od konkrétnej práce, ktorú vykonáva a od podmienok v akých je vykonávaná. Náklady vzniknuté pracovným úrazom v súvislosti s výkonom práce sú veľmi vysoké. Štúdie Európskej únie ukazujú, že takto vzniknuté ekonomické straty dosahujú 3 až 5% a celkové finančné straty môžu byť ešte vyššie, pokiaľ berieme do úvahy aj straty vznikajúce odchodom do invalidného dôchodku, samotnú práce neschopnosťou alebo smrť vysoko kvalifikovaných odborníkov [1].

Najvhodnejším riešení je preto mať vybudovaný riadiaci mechanizmus, ktorý zabezpečí správny chod podniku. Princípom kvalitného systému riadenia je zabezpečiť 85% problémov prostredníctvom systému a zvyšných 15% ponechať na zamestnancoch. Oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nie je v tomto ohľade výnimkou, preto je potrebné zaviesť a zabezpečiť správnu funkciu systému manažérstva BOZP [10]. Systém riadenia BOZP je v súčasnosti bežnou praxou mnohých podnikov, definícia a popis je preto náplňou nasledujúcej kapitoly.

== Systému riadenia BOZP ==

„Systém je účelovo definovaná množina prvkov (istých vlastností) a množina väzieb (určitých vlastností) medzi nimi, ktoré spolu určujú vlastnosti, správanie a funkcie systému ako celku“ [14].

Norma STN OHSAS 18001: 2009 definuje systém manažérstva BOZP ako „časť systému manažérstva organizácie ktorý sa používa pri príprave a implementácií politiky BOZP a manažérstve jej rizík BOZP“ [5].

Podobne ako u všeobecného modelu riadenia, aj v systému riadenia BOZP je východiskovým bodom – formulovanie stratégie podnikovej politiky BOZP. Ďalšími krokmi sú:
* plánovanie
* organizačné zabezpečenie
* kontrola a hodnotenie
* opatrenia na zlepšenie
Posledný krok cyklu je základom na formulovanie nových cieľov podnikovej politiky BOZP na kvalitatívne vyššej úrovni a absolvovanie ďalšieho cyklu. V tom je princíp neustáleho zlepšovania. Zmyslom zavedenia systému riadenia je vykonanie jednotlivých prvkov.
Pre systém manažovania BOZP boli vo svete spracované viaceré príručky a normy, ktoré poskytujú návod na zavedenie systému v podniku. Základom úspešného riadenia BOZP je proces nazvaný napredovanie, z tohto dôvodu vychádza väčšina noriem a predpisov zo všeobecného modelu riadenia podľa Dr. Edwardsa Deminga [10].

Tento proces je založený na logike, ktorá je nazvaná ako tzv. Demingové kolesom alebo tiež z angličtiny známy ako proces PDCA [3].
Alexander Mateides definuje PDCA cyklus ako „použiteľný aj vysvetľujúci model, ktorý ako univerzálny model na zlepšovanie kvality má centrálny význam.“ Súčasťou cyklu sú štyri etapy:
* plánovanie (plan – P),
* vykonanie (do – D),
* preskúšanie (check – C),
* zlepšenie (act – A)
Jednotlivé fázy môžeme chápať ako proces bez konca. Princípom týchto krokov je myslieť a konať a neprihliadať len na samostatné perspektívy, keďže ide o neustále prebiehajúci proces [2].
Pri procese napredovania existuje nebezpečenstvo návratu, a preto musí byť pod kolesom umiestnená zarážka, aby sa tomuto nebezpečenstvu predišlo. Ak chceme predísť tomuto procesu musíme vykonať zásah, tieto opatrenia zabránia odchýlkam ktoré obvykle stoja za spustením reverzibilného procesu. Milan Sabo popisuje zabránenie procesu reverzibilnosti prostredníctvom umiestnenia zarážky, tento prvok definuje nasledovne: „zarážka symbolizuje formalizmus poistenia BOZP a nástroj, ktorý umožňuje premiestnenie zarážky po každom otočení Demingovho kolesa, je bezpečnostný audit“ [3]. Na obrázku 1 je znázornené Demingové koleso podľa Milana Saba aplikované na proces napredovania BOZP.

[[Súbor:Demingove_koleso.jpg|center|thumb|400px|Demingové_koleso.jpg [3]]]

V uvedenom obrázku sú popísané jednotlivé časti PDCA cyklu, v časti plánuj je to politika BOZP ktorá sa skladá z plánovania a bezpečnostných doporučení, nasleduje vykonaj ktorého súčasťou je inštalovanie a činnosť. V úseku kontroluj sa nachádza audit BOZP, ktorý má odhaliť prípadné nedostatky a jeho výstupom je v poslednej časti návrh na zlepšenie. Celé koleso je umiestnené na naklonenej rovine a vykonáva pohyb smerom hore, teda dochádza k zlepšovaniu. Značnú úlohu pri zlepšovaní systému riadenia BOZP zohráva bezpečnostný technik, popis tejto funkcie je preto zahrnutý v nasledujúcej podkapitole.

=== Bezpečnostný technik ===

Aby bol vybudovaný v organizácií účinný systém manažérstva BOZP a zároveň zabezpečená efektívna prevencia nebezpečenstiev, je potrebné plné zvládnutie problémov BOZP. Prevencia a jej stratégie musia byť presne definované v dokumente Politika BOZP, ktorej účelom je dosiahnutie integrovanej bezpečnosti. Pri zavádzaní integrovanej bezpečnosti je potrebné zaviesť organizáciu a prostriedky, ktoré vytvárajú podmienky pre definovanie zodpovednosti zamestnancov na jednotlivých úrovniach. Prevzatie týchto zodpovedností sa najmä týka vedúceho zamestnanca pre bezpečnosť, ktorému to vyplýva z jeho pracovných povinností. Vedúci zamestnanec pre bezpečnosť ktorý napomáha podniku pri zohľadňovaní bezpečnostných parametrov je označovaný ako bezpečnostný technik. Úlohou bezpečnostného technika je dohliadať na integráciu BOZP v každom procese podnikateľského subjektu, jeho zaradenie z hľadiska funkcie býva do jednej z vyšších, resp. najvyššej hierarchickej úrovne organizácie. Požiadavky na kvalifikáciu ustanovuje § 23 a 24 zákona č. 124/2006 Z. z. O bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a v platnom znení. Povinnosti bezpečnostného technika možno rozdeliť do nasledovných kategórií:
* stroje, zariadenia a ich inštalácia, materiál a pod.,
* organizácia práce a pracovné postupy,
* dozor a kontrola BOZP,
* školenia BOZP,
* informácie,
* štatistiky,
* pracovné vzťahy a pod [3].
Významnú úlohu zastáva aj pri certifikácii sýtemu manažérstva BOZP organizácie. Stručná charakteristika certifikácie na území SR je témou ďalšej podkapitoly.

=== Certifikácia systému manažérstva BOZP ===

V našich podmienkach sa pre systém riadenia BOZP rozšírila koncom 90-tych rokov najmä britská norma BS 8800 a štandard asociácie certifikačných inštitúcií OHSAS 18 000. Snaha o vytvorenie jednotného modelu systému riadenia BOZP v rámci Medzinárodnej normalizačnej organizácie (ISO) zlyhala a integračné aktivity prebrala Medzinárodná organizácia práce (MOP). Výsledkom je medzinárodná Smernica MOP pre systém riadenia BOZP, ktorá bola vydaná v máji 2001. Smernica vychádza z podobných princípov, ako iné známe systémy, je založená na podobných krokoch a prvkoch, zdôrazňuje však viac účasť zamestnancov na riadení BOZP a presadzuje dobrovoľný prístup pri zavádzaní systému riadenia BOZP [10].

V súčasnej dobe existuje množstvo použiteľných systémov manažérstva BOZP pri nich sú plnené požiadavky bezpečnostných predpisov nad rámec legislatívy, ale žiaden zo systémov nie je dokonale univerzálny a nevystihuje pomery v každom podnikateľskom subjekte a musí byť prispôsobený špecifikáciám podniku [3]. Jednou z najznámejších noriem pre systém riadenia BOZP je norma OHSAS 18001, na Slovensku vytvoril Národný inšpektorát práce program „Bezpečný podnik“ ktorého podmienkou certifikácie je mať zavedenú normu OHSAS 18001. V nasledujúcich podkapitolách sa venujem podrobnejšiemu popisu normy OHSAS 18001 a programu „Bezpečný podnik“.

=== OHSAS 18001 ===

Cieľom normy OHSAS 18001 je špecifikácia požiadaviek na systém manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Norma uľahčuje organizácii riadenie vlastného rizika BOZP a zlepšuje vlastnú výkonnosť BOZP. Samotná norma však nezahŕňa bezpečnosť samotných produktov [15].

Alexander Mateides popisuje vznik a normu nasledovne: „v roku 1999 bola Úradom pre britské štandardy vydaná norma OHSAS 18001. Norma OHSAS 18001 upresňuje požiadavky pre systém manažérstva BOZP, tento systém umožňuje organizácii kontrolovať rizika a zlepšovať systémy zamerané na BOZP. Norma presne nedefinuje realizáciu systému manažérstva a ani neuvádza špecifické kritéria správania sa v oblasti BOZP“.
Normu využívajú najmä v organizácie ktorých cieľom je:
* zaviesť systém manažérstva BOZP s cieľom eliminovať alebo minimalizovať riziká, ktoré pôsobia na zamestnancov a ďalšie zainteresované strany ako dôsledok činností a aktivít organizácie,
* zaviesť, udržiavať a sústavne zlepšovať systém manažérstva BOZP,
* potvrdiť si, že koná v zhode s vlastnou politikou BOZP,
* preukázať túto zhodu ostatným,
* usilovať sa o certifikáciu/registráciu jej systému manažérstva BOZP externou organizáciou,
* z vlastného rozhodnutia vyhlásiť zhodu s touto normou pre SRBP.
Všetky požiadavky normy je možné začleniť do akéhokoľvek systému manažérstva BOZP. Rozsah použitia v konkrétnej organizácii závisí od takých faktorov, ako sú vlastná politika BOZP, charakter vykonávaných činností a rizikovosť i náročnosť jednotlivých operácií [2].

Na Slovensku sa v súčasnosti využíva nová verzia normy pod označením STN OHSAS 18001, ktorá bola vydaná v októbri 2009. Spolu s pracovnou skupinou OHSAS sa na jej novelizácií podieľala skupina odborník z 26 krajín sveta [15].

Norma OHSAS sa zakladá na metodike známej ako Plánuj – Urob – Skontroluj – Vykonaj a možno ju stručne opísať takto:

* Plánuj: Urči ciele a procesy na dodanie nevyhnutných výsledkov v súlade s politikou bezpečnosti a ochrany zdravia.
* Urob: Zaveď procesy.
* Skontroluj: Monitoruj a meraj procesy vzhľadom na politiku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
ciele, právne a iné požiadavky oznám.
* Vykonaj: Realizuj činnosti na trvalé zlepšovanie výkonnosti systému bezpečnosti a ochrany zdravia.

Cieľom týchto krokov je zachovať sústavné/trvalé zlepšovanie. Trvalé zlepšovanie je definovaný normou STN OHSAS 18001: 2007 ako „opakujúci sa proces, ktorý zdokonaľuje systém manažérstva BOZP s cieľom dosiahnuť zlepšenie výkonnosti v oblasti BOZP v harmónií s politikou organizácie“. Grafické zobrazenie sústavného zlepšovania podľa normy STN OHSAS 18001: 2007 zobrazuje aj nasledujúci obrázok.

[[Súbor:Model_systému_manažérstva_BOZP_pre_normu_OHSAS.jpg|center|thumb|400px|Model_systému_manažérstva_BOZP_pre_normu_OHSAS.jpg [5]]]

Veľa organizácií riadi svoje činnosti cez aplikáciu systému procesov a ich vzájomných interakcií, čo môžeme označiť ako procesný prístup. Norma ISO 9001 podporuje používanie procesného prístupu. Pretože metodika PDCA sa môže aplikovať na všetky procesy, obidve metodiky sa považujú za kompatibilné [5].
OHSAS je nielen určená organizáciám, ktoré chcú získať konkurenčnú výhodu, ale aj podnikom, ktorých zámerom je vytvoriť integrovaný manažérsky systém. Integrovaný manažérsky systém je certifikácia s pomocou spoločnej normy pre audit EN ISO 19011:2002 „Návod na auditovanie systému manažérstva kvality a/alebo systému environmentálneho manažérstva“ umožní zjednotenie štandardov pre tri samostatné normy pre tieto manažérske systémy, teda aj integrovanú politiku organizácie, lepšiu účasť jednotlivých prvkov systému na jej plnení, úsporu času, nižšie náklady a zrejme aj lepšiu pozíciu organizácie z hľadiska jej zodpovednosti voči zainteresovaným stranám a spoločnosti [15]. Nasledujúci obrázok zobrazuje grafické znázornenie integrovaného manažérskeho systému s oblasťou integrácie.

[[Súbor:Integrovaný_systém_manažérstva.jpg|center|thumb|400px|Integrovaný_systém_manažérstva.jpg [15]]]

Na obrázku je znázornená oblasť integrácie, ktorá vznikla zo zistenia, že procesy riadenia BOZP sú výrazne ovplyvňované procesmi riadenia kvality a ochrany životného prostredia [3].

Norma pozostáva z predmetu normy, normatívnych odkazov, termínov a definícií a požiadaviek na systém manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Návod na implementáciu STN OHSAS 18001: 2007 poskytuje norma STN OHSAS 18002 – vysvetľuje základné princípy normy OHSAS 18001 a opisuje účel, typické vstupy, procesy a typické výstupy pre každú požiadavku normy. Požiadavky na systém manažérstva BOZP sú definované ako: Povinnosť organizácie vytvoriť, zdokumentovať, zaviesť, udržiavať a trvalo zlepšovať systém manažérstva BOZP podľa normy a určiť spôsob plnenia týchto požiadaviek [5].
Zavadené certifikáty normy OHSAS sú kladnou reklamou mnohých podnikov na Slovensku. Na rozdiel od iných systémov ich aplikujú najmä podniky, ktorých pôvod je v západnej časti Európskej únie, nakoľko je OHSAS aplikovaná aj v ich centrálnych pobočkách.

=== Bezpečný podnik ===

Jednou z úloh Koncepcie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v SR na roky 2008-2012 schválenej Uznesením vlády SR č. 114 z 20. februára 2008, je podpora efektívneho uplatňovania BOZP v praxi prostredníctvom programu „Bezpečný podnik“.
Systém riadenia BOZP a jeho vhodné zavedenie má v praxi významné opodstatnenie, aj preto je na Slovensku možnosť využitia programu „Bezpečný podnik“, ktorý je nástroj na podporu zavádzania účinného systému riadenia BOZP a na zlepšovanie úrovne BOZP u zamestnávateľov v Slovenskej republike.
Východiskovým modelom pre systém riadenia BOZP v programe je slovenská príručka „Systém riadenia BOZP – návod na zavedenie systému“, vydaná Národným inšpektorátom práce v roku 2002. Táto príručka v sebe integruje zásady systému riadenia podľa príručky Medzinárodnej organizácii práce ILO-OSH 2001, medzinárodného štandardu OHSAS 18 001 a jeho slovenskej verzie STN OHSAS 18001, britskej normy BS 8800 a ďalšej slovenskej legislatívy týkajúcej sa problematiky BOZP.
Prihlásenie ako aj účasť v programe „Bezpečný podnik“ je nepovinná. Uchádzači prihlásený do programu, aplikujú vo svojom podniku systém riadenia BOZP. Po zavedení podľa príručky „Systém riadenia BOZP – návod na zavedenie systému“ NIP 2002 a STN OHSAS 18001, získa ocenená organizácia certifikát s názvom „Bezpečný podnik“, udelený Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ako aj ďalšie zvýhodnenia, spojené s účasťou v programe.
Osvedčenie BP vyjadruje, že je u zamestnávateľa zavedený a uplatňovaný primeraný systém riadenia BOZP. Podmienkou pre získanie osvedčenia bude však nielen zavedenie systému riadenia BOZP, ale aj celková úroveň starostlivosti o BOZP, kultúra práce, nízka úrazovosť, úroveň sociálnej starostlivosti, úroveň protipožiarnej bezpečnosti vo vzťahu s plnením povinností v tejto oblasti a dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodnutí správnych orgánov vo veciach životného prostredia.
Zámerom programu je:
* Podporovať a motivovať zamestnávateľov na Slovensku, aby zavádzali a uplatňovali taký systém manažérstva BOZP, ktorý je primeraný činnostiam a podmienkam v organizácii a ktorý vedie k neustálemu zlepšovaniu úrovne BOZP a k plneniu právnych predpisov vo všetkých oblastiach ochrany práce.
* Rozvíjať spoločenské povedomie, usmerňovať motivovať zamestnávateľov, zamestnancov a verejnosť k aktívnej prevencii pracovných úrazov a chorôb z povolania, k systematickému zlepšovaniu pracovných podmienok, pracovných vzťahov a pracovného prostredia, k zvyšovaniu úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a k zvyšovaniu kultúry práce.
* Vypestovať a podporovať u zamestnávateľov uplatňovanie systémových návykov vedúcich k funkčnému, transparentnému, účinnému a ekonomicky efektívnemu spôsobu riadenia, k optimalizácii pracovného procesu, systematickosti, plánovitosti, zavedeniu poriadku a disciplíny na pracovisku, k zvýšeniu motivácie a tvorivosti zamestnancov a ich zodpovednosti za vlastné zdravie, k zlepšeniu pracovnej a sociálnej pohody zamestnancov, k zlepšeniu imidžu a konkurencieschopnosti zamestnávateľa.
Nakoľko podmienkou pre získanie certifikátu „Bezpečný podnik“ je zavedenie normy STN OHSAS 18001, tak tento program nevylučuje iné formy certifikácie inými medzinárodnými a slovenskými akreditovanými organizáciami. Taktiež nevylučuje zavedenie iných noriem, ako napríklad ISO 14001: 2004 alebo ISO 9001: 2008, to isté platí aj pre systému manažérstva BOZP.
Ocenený subjekt predstavuje bezpečný podnik po všetkých stránkach, t. j. nielen v zmysle zaistenia BOZP a bezpečnosti technických zariadení, ale tiež po stránke zaistenia zdravých podmienok na pracovisku, protipožiarnej bezpečnosti, dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodnutí správnych orgánov vo veciach životného prostredia [16].

Návod na zavedenie programu „Bezpečný podnik“ - Systém riadenia BOZP, vydaný Národným inšpektorátom práce je taktiež založený na procese trvalého zlepšovania. Štruktúrami systému sú:
* politika,
* plánovanie,
* organizačné zabezpečenie,
* kontrola a hodnotenie,
* opatrenia na zlepšenie.
Prepojenie medzi jednotlivými štruktúrami, ako aj proces zlepšovania zachytáva nasledujúci obrázok.

[[Súbor:Systém_manažérstva_BOZP.jpg|center|thumb|400px|Systém_manažérstva_BOZP.jpg [10]]]

Zavedenie jednotlivých prvkov riadenia ešte nemusí znamenať, že systém je funkčný. Riadenie BOZP musí byť dynamický proces, ktorý zabezpečuje neustále zlepšovanie. Systém riadenia musí zabezpečiť prepojenie jednotlivých prvkov, aby sa napríklad výsledky posudzovania rizík dostali do vzdelávania, dokumentácie, preventívnej a kontrolnej činnosti; aby výstupy z dokumentácie boli podkladom na posudzovanie rizík, vzdelávanie, plány opráv a údržby a pod [10].

Zavedením systému riadenia BOZP podľa príručky „Systém riadenia BOZP – návod na zavedenie systému“ NIP 2002, a následným získaním osvedčenia „Bezpečný podnik“ môže organizácia počítať s mnohými výhodami ako:
* zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vlastných zamestnancov, a tým dosiahnuť zníženia nákladov
* za pomoci zvýšenia bezpečnosti znížiť úrazovosť zamestnancov,
* zvýšenie konkurencieschopnosti, bezpečný podnik môže získať lepšie meno na trhu a následne môže dôjsť k rozšíreniu obchodných príležitostí,
* vytvorením bezpečnejších pracovných podmienok môže mať pozitívny vplyv a vzťah zamestnanci s zamestnávateľmi prípadne odbormi ktoré ich zastupujú [16].

Získanie certifikátu „Bezpečný podnik“ by v súčasnej dobe mohlo z dlhodobého hľadiska prispieť k zníženiu úrazovosti a tým väčšiemu šetreniu finančných zdrojov podniku.

== Posúdenie rizík v procese riadenia BOZP ==

Žiadne zavádzanie systému riadenia BOZP sa nezaobíde bez posúdenia rizík nakoľko povinnosti posudzovania rizík stanovuje aj legislatíva SR. Certifikát OHSAS 18001 ako aj príručka „Systém riadenia BOZP – návod na zavedenie systému“ ukladajú zamestnávateľovi povinnosť vytvárať a mať písomne zdokumentovaný proces posúdenia rizík.
Norma ČSN EN ISO 14121- 1: 2007 definuje posudzovanie rizika ako „radu logických krokov, ktoré umožňujú systematickým spôsobom analyzovať a zhodnotiť rizika spojené s strojovým zariadením.“ Po posúdení rizika nasleduje, ak je to potrebné, zníženie rizika tak ako je napísané v kapitole 5 ISO 12100- 1: 2003. Na vylúčenie nebezpečenstva, tak ako je možné a k zníženiu rizika realizáciou ochranných opatrení, môže byť potrebný opakujúci sa postupu.
Posúdenie rizika zahŕňa nasledujúce:
* analýzu rizika:

1. určenie medzných hodnôt stroja,

2. identifikáciu nebezpečenstva,

3. odhad rizika,

* zhodnotenie rizika.
Po uskutočnení analýzy rizika sú dostupné informácie pre zhodnotenie rizika, tieto údaje napomáhajú rozhodnúť, či je alebo nie je potrebné zníženie rizika. Tieto rozhodnutia musia byť podporené kvalitatívnym, prípadne pokiaľ je to vhodné aj kvantitatívnym odhadom rizika, ktoré je spojené s nebezpečenstvom vyskytujúcim sa na strojoch a zariadeniach. Posúdenie rizika musí byť vykonané tak, aby bolo možné dokumentovať postup, ktorý bol použitý a výsledky ktoré boli dosiahnuté za pomoci tohto postupu [7]. Obrázok 5 zobrazuje vývojový diagram s opakovacím procesom na zníženie rizika, cieľom tohto postupu je znižovanie rizika až na požadovanú úroveň.

[[Súbor:Opakovací_proces_pre_zníženie_rizika.jpg|center|thumb|400px|Opakovací_proces_pre_zníženie_rizika.jpg [7]]]

Z uvedeného obrázku vyplýva, v ktorej časti procesu posúdenia rizík sa nachádza analýza rizík. V prípade neadekvátneho zníženia rizika dochádza k procesu znižovania rizika a následnému opakovaniu analýzy rizík pomocou ktorej dôjde k novému zhodnoteniu rizík.
Pri posúdení rizika sa pracuje s vstupnými informáciami, tieto informácie musia obsahovať:

* informácie týkajúce sa stroja:

1. špecifikácia užívateľa,

2. očakávané špecifikácie stroja, vrátane:

* popisov rôznych fáz celého životného cyklu prístroja,
* konštrukčných výkresov alebo ostatných prostriedkov určujúcich povahu stroja a
* požadovaných zdrojov energie a spôsobu ich dodávky,

3. dokumentáciu o predchádzajúcich konštrukčne podobných zariadení, ak je to relevantné,

4. informácie pre používanie stroja, pokiaľ sú dostupné,

* informácie týkajúce sa predpisov, noriem a iných použiteľných dokumentov:

1. použiteľné predpisy,

2. dôležité normy,

3. závažné technické špecifikácie,

4. zoznam bezpečnostných údajov,

* informácie vzťahujúce sa k získaným skúsenostiam pri používaní:

1. história akýchkoľvek nehôd, udalostí alebo zlyhaní dotyčného prípadne podobného stroja,

2. historický prehľad úrazov vyplávajúcich napríklad z emisií, z používaných chemikálií alebo materiálov spracovaných strojom,

* dôležité ergonomické zásady popísané v norme ISO 12100- 2:2003.
Informácie musia byť aktualizované v prípade konštrukčného vývoja alebo vtedy, ak sú požadované modifikácie stroja. Často je možné vytvárať pozorovanie medzi podobnými nebezpečnými situáciami, ktoré sú spojené s rôznymi typmi strojových zariadení za predpokladu, dostupnosti dostatočných informácií o nebezpečenstvách a okolnostiach úrazov v daných situáciách. Pri nedostatočnej histórií počtu úrazov, prípadne pri nízkej úrazovosti alebo malej závažnosti úrazov, nemôže byť daná situácia braná ako predpoklad nízkeho rizika. Pre kvantitatívnu analýzu môžu byť použité údaje z databáz, príručiek, laboratórií alebo od výrobcu za predpokladu vhodnosti údajov zdroja. Neistota spojená s týmito údajmi musí byť uvedená v dokumentácií [7]. Jednou z hlavných častí posúdenia rizík je analýza rizík, analýzu je možne vykonávať prostredníctvom rôznych nástroj a metód. Tieto nástroje a metódy sú náplňou nasledujúcej kapitoly.

== Prehľad metód používaných pri analýze rizika ==

V súčasnosti sa na analýzu rizík používajú rozličné metódy. Do skupiny týchto metód sa radia postupy, ktoré sú zamerané na analýzu možných negatívnych následkov pri návrhu, výrobe, používania produktov alebo vykonávania procesu. Ide najmä o analýzu bezpečnosti a spoľahlivosti. Metódy sa používajú už v etape návrhu produktov alebo procesov, alebo pre analýzu problémov pri ich prevádzke. Ich použitie je najvhodnejšie v prípadoch ak je cieľom projektu produkt alebo proces, ktorý si vyžaduje analýzu [4]. Je veľké množstvo metód využívaných pri analýze, preto uvediem iba stručný prehľad niektorých z najpoužívanejších postupov.

Metódy analýzy rizika je možné deliť na indukčné a dedukčné. Indukčné metódy umožňujú predvídať možnú poruchu na zariadení, pričom analýza rizika poukazuje na okolnosti, ktoré by mohli poruchy zapríčiniť. Dedukčné metódy analyzujú poslednú nehodu, ktorá sa už v praxi vyskytla a hľadajú udalosti a súvislosti, ktoré ich zapríčinili.

Analýza pomocou kontrolných záznamov (Check List Analysis - CLA)
„Táto metóda využíva kontrolné záznamy položiek alebo krokov, podľa ktorých sa overuje stav prevádzky. Je možné nastaviť veľký počet check listov, napr. pre každý stroj a zariadenie. Kompletný kontrolný záznam obsahuje hodnotenie „áno“, „nie“, „nie je vhodné“ a „ďalšie informácie nie sú potrebné“, čo napomáha k dosiahnutiu úplnosti informácií. Kontrolné záznamy sa často používajú na zistenie súladu s predpismi a štandardmi (normami)“ [17]. Výhody ako aj nevýhody tejto metódy sú zobrazené v tabuľke číslo 1.

Štúdia nebezpečenstva a prevádzkyschopnosti (Hazard and operability study, HAZOP)
Cieľom metódy je nájsť nebezpečné stavy, ktoré sa môžu v prevádzke vyskytnúť, oceniť ich stupeň nebezpečnosti a znížiť riziko spojené s prevádzkou zariadenia. Pôvodne bola navrhnutá pre analýzu chemických procesov ale v súčasnosti sa najčastejšie využíva pri detailných návrhoch produktov a jej použitie je možné aj pre existujúce systémy. V chemickom priemysle a doprave sa stáva metóda HAZOP štandardnou požiadavkou. Zjednodušenou alternatívou tejto metódy je použitie štandardizovaných typov otázok [4].

Štruktúra Čo sa stane ak? (What if Analysis - WFA)
„Táto metóda je vhodná najmä pri identifikácií nebezpečných stavov. Pri kladení otázok sa uplatňuje „brainstorming“ – spontánna diskusia o hľadaní nových nápadov. Metóda je veľmi účinná, pokiaľ štúdiu vypracúva skúsený tím odborníkov“ [17].

Analýza spôsobov a dôsledkov porúch (Failure modes and effect analysis, FMEA)
Jej rozšírená verzia FMECA- analýza spôsobov, dôsledkov a kritickosti porúch identifikuje možné poruchové časti systému, mechanizmy zlyhania a spôsoby, ako sa poruchám vyhnúť a obmedziť ich účinky, respektíve zvýšiť spoľahlivosť systému. Najväčší efekt má metóda ak je použitá vo fázy návrhu produktu alebo systému, môže byť použitá aj pri výrobe a prevádzke. FMECA rozširuje FMEA o kvalitatívnu alebo kvantitatívnu analýzu kritických stavov [4].

Bezpečnostný audit (Safety Audit - SA)
„Metóda SA je najstaršia zo všetkých používaných metód. Vzťahuje sa predovšetkým na existujúce prevádzky a zahŕňa systematické a kritické posúdenie vybraných aspektov prevádzkovania závodu, prevádzky alebo zariadenia. Predstavuje zvyčajne inšpekčné pochôdzky, ktoré môžu mať charakter neformálnej vizuálnej prehliadky až po formálne zisťovanie, ktoré trvá dlhšiu dobu. Posúdenie býva vykonané tímom pracovníkov rôznych profesií. Typickým postupom by mala byť príprava (obyčajne príprava kontrolných záznamov), hodnotenie, odporučenie realizácie a zaznamenanie zmien“ [17].
Paretová analýza
Paretova analýza je založená na vzťahu medzi príčinami a ich následkami. Analýze sa tiež hovorí pravidlo 80/20. Znamená to, že odstránením 20% príčin dôjde k zníženiu strát až o 80%. Paretovu analýzu definoval ekonóm Vilfredo Pareto [http://www.vlastnicesta.cz/akademie/kvalita-system-kvality/kvalita-system-kvality-metody/paretova-analyza/]. Paretov diagram je využívaný najmä v oblasti kvality, nakoľko je bežne dostupný a ľahko použiteľný štatistický nástroj. Umožňuje oddeliť podstatné faktory problémov od menej podstatných a týmto spôsobom nasmerovať snahy pri odstraňovaní nedostatkov. Prvé kategórie paretovho grafu tvoria najzávažnejšie príčiny [2].

Norma STN OHSAS 18002 zobrazuje v svojej prílohe tabuľkové porovnanie niektorých príkladov nástrojov posúdenia a metód.
{| class=wikitable border=1 cellpadding=5
|+ Porovnanie nástrojov posúdenia a metód [6]
|-
! Nástroj
! Výhody
! Nevýhody
|-
| Zoznamy/ Dotazníky
| Ľahké použitie.
Použitie môže zabrániť vynechať niečo pri počiatočnom preskúmaní.
| Často obmedzené na odpovede áno/nie.
Len použitie vlastného zoznamu nemôže vziať do úvahy jedinečné situácie.
|-
| Matice rizika
| Relatívne ľahké použitie.
Poskytujú vizuálne zobrazenie.
Nepoužívajú číselné hodnoty.
| Iba dvojrozmerné, nemôžu zobrať do úvahy viacnásobné faktory, ktoré majú dopad na riziko.
Predurčené odpovede nemusia vyhovovať konkrétnej situácií.
|-
| Hodnotiace/ expertné tabuľky
| Relatívne ľahké použitie.
Dobré na získanie názoru experta.
Dovoľujú zvažovať viacnásobné faktory rizika.
| Vyžadujú použitie číselných hodnôt.
Ak je kvalita údajov nevhodná, výsledky budú zlé.
Výsledok vedie k porovnaniu neporovnateľných rizík.
|-
| Analýza zlyhaní a ich následkov (FMEA)
Štúdie nebezpečenstva a prevádzkovateľnosti (HAZOP)
| Vhodné na podrobnú analýzu procesov.
Povoľujú vstup technických údajov.
| Potrebujú skúsenosť v používaní.
Požadujú číselné údaje ako vstup do analýzy.
Vyžadujú zdroje (čas peniaze).
Vhodnejšie na riziká spojené so zariadeniami, ako na tie, ktoré sú spojené s ľudskými faktormi.
|-
| Stratégia hodnotenia zaťaženia.
| Vhodná na hodnotenie údajov spojených s nebezpečnými materiálmi a prostredím.
| Potrebujú skúsenosť v používaní.
Vyžadujú číselné údaje, ako vstup.
|-
| Počítačové modelovanie
| Ak vhodné a dostačujúce údaje sú platné, potom počítačové modelovanie môže poskytnúť dobré riešenia.
Všeobecné použitie číselných vstupov a je menej subjektívne.
| Významný čas a peniaze potrebné na tvorbu a hodnotenie.
Potenciál pre celkovú dôveru výsledkov, bez otázok na ich platnosť.
|-
| Paretova analýza
| Jednoduchá technika, ktorá môže pomôcť pri určovaní vykonania najdôležitejších zmien.
| Len použitie na porovnanie podobných prvkov, napr. je jednorozmerná.
|}

Množstvo existujúcich nástrojov a metód posúdenia je dôkazom toho, že analýza rizík je veľmi podstatný a špecifickým proces. V nasledujúcej kapitole sa budem venovať systému riadenia BOZP v zvolenom podniku ako aj návrhom na zlepšenie.

Normatívne východiská

2011-06-21T10:31:35Z

Br4n0007: Vytvorená stránka „{{Praca_uvod|2|Zvyšovanie komplexnej bezpečnosti podniku|Legislatívna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci|Normatívne východiská|Analýza firmy GeWiS Slo…“

{{Praca_uvod|2|Zvyšovanie komplexnej bezpečnosti podniku|Legislatívna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci|Normatívne východiská|Analýza firmy GeWiS Slovakia s.r.o}}
= =

Norma STN OHSAS 18001 : 2009 vymedzuje pojem bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BOZP) ako „podmienky a faktory, ktoré vyplývajú alebo môžu vplývať na zdravie a bezpečnosť zamestnancov alebo iných pracovníkov (vrátane dočasných pracovníkov podľa osobitých zmlúv), návštevníkov alebo iných osôb na pracovisku“ [5].

Pred ďalším výkladom je vhodné si objasniť aj niektoré súvisiace pojmy, ktoré Jaromír Veber definuje vo svojej knihe: Management kvality, environmentu a bezpečnosti práce.
Nebezpečenstvo je stav alebo činnosť s možnosťou zapríčiniť vznik poranenia človeka, chorobu alebo kombináciu oboch.
Riziko je spojením pravdepodobnosti výskytu nebezpečnej udalosti a závažnosti úrazu alebo choroby, ktorá môže byť spôsobená udalosťou alebo vystavenia jej vplyvu(vplyvom).
Nehodu autor ustanovuje ako „mimoriadnu udalosť, ktorá vedie k úrazu, chorobe alebo smrti. Mimoriadna situácia, pri nej nedôjde k úrazu, chorobe alebo smrti, býva zväčša označená ako skoro nehoda, skoro úraz alebo nebezpečná udalosť“.
Pracovný úraz je frekventovaným výrazom, pod ktorým je chápané ublíženie na zdraví alebo smrť zamestnanca, ku ktorému došlo pri plnení pracovných úloh alebo v jej súvislosti. Za pracovný úraz sa nepovažuje úraz ktorý sa stal zamestnancovi pri ceste do alebo z práce [1].

V súčasnej dobe má zvyšovanie bezpečnosti ochrany a zdravia pri práci nielen hospodársky význam, nakoľko znižovanie úrazovosti a rizika, vytváraním priaznivých pracovných podmienok dochádza k optimalizácii pracovných pomerov a znižovaniu strát a celkovému zlepšeniu produktivity efektívnosti a kvality práce, ale je aj dôležitým stanoviskom ktorý prezentuje kultúrnu a spoločenskú úroveň podniku a štátu. Nehody a ublíženia na zdravý sú v dnešnej spoločnosti len málo tolerované a sú chápané ako negatívna reklama podniku, čo môže v konečnom dôsledku viesť k poklesu tržieb [10].

Kvalita života človeka sa okrem iného odvíja aj od konkrétnej práce, ktorú vykonáva a od podmienok v akých je vykonávaná. Náklady vzniknuté pracovným úrazom v súvislosti s výkonom práce sú veľmi vysoké. Štúdie Európskej únie ukazujú, že takto vzniknuté ekonomické straty dosahujú 3 až 5% a celkové finančné straty môžu byť ešte vyššie, pokiaľ berieme do úvahy aj straty vznikajúce odchodom do invalidného dôchodku, samotnú práce neschopnosťou alebo smrť vysoko kvalifikovaných odborníkov [1].

Najvhodnejším riešení je preto mať vybudovaný riadiaci mechanizmus, ktorý zabezpečí správny chod podniku. Princípom kvalitného systému riadenia je zabezpečiť 85% problémov prostredníctvom systému a zvyšných 15% ponechať na zamestnancoch. Oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nie je v tomto ohľade výnimkou, preto je potrebné zaviesť a zabezpečiť správnu funkciu systému manažérstva BOZP [10]. Systém riadenia BOZP je v súčasnosti bežnou praxou mnohých podnikov, definícia a popis je preto náplňou nasledujúcej kapitoly.

== Systému riadenia BOZP ==

„Systém je účelovo definovaná množina prvkov (istých vlastností) a množina väzieb (určitých vlastností) medzi nimi, ktoré spolu určujú vlastnosti, správanie a funkcie systému ako celku“ [14].

Norma STN OHSAS 18001: 2009 definuje systém manažérstva BOZP ako „časť systému manažérstva organizácie ktorý sa používa pri príprave a implementácií politiky BOZP a manažérstve jej rizík BOZP“ [5].

Podobne ako u všeobecného modelu riadenia, aj v systému riadenia BOZP je východiskovým bodom – formulovanie stratégie podnikovej politiky BOZP. Ďalšími krokmi sú:
* plánovanie
* organizačné zabezpečenie
* kontrola a hodnotenie
* opatrenia na zlepšenie
Posledný krok cyklu je základom na formulovanie nových cieľov podnikovej politiky BOZP na kvalitatívne vyššej úrovni a absolvovanie ďalšieho cyklu. V tom je princíp neustáleho zlepšovania. Zmyslom zavedenia systému riadenia je vykonanie jednotlivých prvkov.
Pre systém manažovania BOZP boli vo svete spracované viaceré príručky a normy, ktoré poskytujú návod na zavedenie systému v podniku. Základom úspešného riadenia BOZP je proces nazvaný napredovanie, z tohto dôvodu vychádza väčšina noriem a predpisov zo všeobecného modelu riadenia podľa Dr. Edwardsa Deminga [10].

Tento proces je založený na logike, ktorá je nazvaná ako tzv. Demingové kolesom alebo tiež z angličtiny známy ako proces PDCA [3].
Alexander Mateides definuje PDCA cyklus ako „použiteľný aj vysvetľujúci model, ktorý ako univerzálny model na zlepšovanie kvality má centrálny význam.“ Súčasťou cyklu sú štyri etapy:
* plánovanie (plan – P),
* vykonanie (do – D),
* preskúšanie (check – C),
* zlepšenie (act – A)
Jednotlivé fázy môžeme chápať ako proces bez konca. Princípom týchto krokov je myslieť a konať a neprihliadať len na samostatné perspektívy, keďže ide o neustále prebiehajúci proces [2].
Pri procese napredovania existuje nebezpečenstvo návratu, a preto musí byť pod kolesom umiestnená zarážka, aby sa tomuto nebezpečenstvu predišlo. Ak chceme predísť tomuto procesu musíme vykonať zásah, tieto opatrenia zabránia odchýlkam ktoré obvykle stoja za spustením reverzibilného procesu. Milan Sabo popisuje zabránenie procesu reverzibilnosti prostredníctvom umiestnenia zarážky, tento prvok definuje nasledovne: „zarážka symbolizuje formalizmus poistenia BOZP a nástroj, ktorý umožňuje premiestnenie zarážky po každom otočení Demingovho kolesa, je bezpečnostný audit“ [3]. Na obrázku 1 je znázornené Demingové koleso podľa Milana Saba aplikované na proces napredovania BOZP.

[[Súbor:Demingove_koleso.jpg|center|thumb|400px|Demingové_koleso.jpg [3]]]

V uvedenom obrázku sú popísané jednotlivé časti PDCA cyklu, v časti plánuj je to politika BOZP ktorá sa skladá z plánovania a bezpečnostných doporučení, nasleduje vykonaj ktorého súčasťou je inštalovanie a činnosť. V úseku kontroluj sa nachádza audit BOZP, ktorý má odhaliť prípadné nedostatky a jeho výstupom je v poslednej časti návrh na zlepšenie. Celé koleso je umiestnené na naklonenej rovine a vykonáva pohyb smerom hore, teda dochádza k zlepšovaniu. Značnú úlohu pri zlepšovaní systému riadenia BOZP zohráva bezpečnostný technik, popis tejto funkcie je preto zahrnutý v nasledujúcej podkapitole.

=== Bezpečnostný technik ===

Aby bol vybudovaný v organizácií účinný systém manažérstva BOZP a zároveň zabezpečená efektívna prevencia nebezpečenstiev, je potrebné plné zvládnutie problémov BOZP. Prevencia a jej stratégie musia byť presne definované v dokumente Politika BOZP, ktorej účelom je dosiahnutie integrovanej bezpečnosti. Pri zavádzaní integrovanej bezpečnosti je potrebné zaviesť organizáciu a prostriedky, ktoré vytvárajú podmienky pre definovanie zodpovednosti zamestnancov na jednotlivých úrovniach. Prevzatie týchto zodpovedností sa najmä týka vedúceho zamestnanca pre bezpečnosť, ktorému to vyplýva z jeho pracovných povinností. Vedúci zamestnanec pre bezpečnosť ktorý napomáha podniku pri zohľadňovaní bezpečnostných parametrov je označovaný ako bezpečnostný technik. Úlohou bezpečnostného technika je dohliadať na integráciu BOZP v každom procese podnikateľského subjektu, jeho zaradenie z hľadiska funkcie býva do jednej z vyšších, resp. najvyššej hierarchickej úrovne organizácie. Požiadavky na kvalifikáciu ustanovuje § 23 a 24 zákona č. 124/2006 Z. z. O bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a v platnom znení. Povinnosti bezpečnostného technika možno rozdeliť do nasledovných kategórií:
* stroje, zariadenia a ich inštalácia, materiál a pod.,
* organizácia práce a pracovné postupy,
* dozor a kontrola BOZP,
* školenia BOZP,
* informácie,
* štatistiky,
* pracovné vzťahy a pod [3].
Významnú úlohu zastáva aj pri certifikácii sýtemu manažérstva BOZP organizácie. Stručná charakteristika certifikácie na území SR je témou ďalšej podkapitoly.

=== Certifikácia systému manažérstva BOZP ===

V našich podmienkach sa pre systém riadenia BOZP rozšírila koncom 90-tych rokov najmä britská norma BS 8800 a štandard asociácie certifikačných inštitúcií OHSAS 18 000. Snaha o vytvorenie jednotného modelu systému riadenia BOZP v rámci Medzinárodnej normalizačnej organizácie (ISO) zlyhala a integračné aktivity prebrala Medzinárodná organizácia práce (MOP). Výsledkom je medzinárodná Smernica MOP pre systém riadenia BOZP, ktorá bola vydaná v máji 2001. Smernica vychádza z podobných princípov, ako iné známe systémy, je založená na podobných krokoch a prvkoch, zdôrazňuje však viac účasť zamestnancov na riadení BOZP a presadzuje dobrovoľný prístup pri zavádzaní systému riadenia BOZP [10].

V súčasnej dobe existuje množstvo použiteľných systémov manažérstva BOZP pri nich sú plnené požiadavky bezpečnostných predpisov nad rámec legislatívy, ale žiaden zo systémov nie je dokonale univerzálny a nevystihuje pomery v každom podnikateľskom subjekte a musí byť prispôsobený špecifikáciám podniku [3]. Jednou z najznámejších noriem pre systém riadenia BOZP je norma OHSAS 18001, na Slovensku vytvoril Národný inšpektorát práce program „Bezpečný podnik“ ktorého podmienkou certifikácie je mať zavedenú normu OHSAS 18001. V nasledujúcich podkapitolách sa venujem podrobnejšiemu popisu normy OHSAS 18001 a programu „Bezpečný podnik“.

=== OHSAS 18001 ===

Cieľom normy OHSAS 18001 je špecifikácia požiadaviek na systém manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Norma uľahčuje organizácii riadenie vlastného rizika BOZP a zlepšuje vlastnú výkonnosť BOZP. Samotná norma však nezahŕňa bezpečnosť samotných produktov [15].

Alexander Mateides popisuje vznik a normu nasledovne: „v roku 1999 bola Úradom pre britské štandardy vydaná norma OHSAS 18001. Norma OHSAS 18001 upresňuje požiadavky pre systém manažérstva BOZP, tento systém umožňuje organizácii kontrolovať rizika a zlepšovať systémy zamerané na BOZP. Norma presne nedefinuje realizáciu systému manažérstva a ani neuvádza špecifické kritéria správania sa v oblasti BOZP“.
Normu využívajú najmä v organizácie ktorých cieľom je:
* zaviesť systém manažérstva BOZP s cieľom eliminovať alebo minimalizovať riziká, ktoré pôsobia na zamestnancov a ďalšie zainteresované strany ako dôsledok činností a aktivít organizácie,
* zaviesť, udržiavať a sústavne zlepšovať systém manažérstva BOZP,
* potvrdiť si, že koná v zhode s vlastnou politikou BOZP,
* preukázať túto zhodu ostatným,
* usilovať sa o certifikáciu/registráciu jej systému manažérstva BOZP externou organizáciou,
* z vlastného rozhodnutia vyhlásiť zhodu s touto normou pre SRBP.
Všetky požiadavky normy je možné začleniť do akéhokoľvek systému manažérstva BOZP. Rozsah použitia v konkrétnej organizácii závisí od takých faktorov, ako sú vlastná politika BOZP, charakter vykonávaných činností a rizikovosť i náročnosť jednotlivých operácií [2].

Na Slovensku sa v súčasnosti využíva nová verzia normy pod označením STN OHSAS 18001, ktorá bola vydaná v októbri 2009. Spolu s pracovnou skupinou OHSAS sa na jej novelizácií podieľala skupina odborník z 26 krajín sveta [15].

Norma OHSAS sa zakladá na metodike známej ako Plánuj – Urob – Skontroluj – Vykonaj a možno ju stručne opísať takto:

* Plánuj: Urči ciele a procesy na dodanie nevyhnutných výsledkov v súlade s politikou bezpečnosti a ochrany zdravia.
* Urob: Zaveď procesy.
* Skontroluj: Monitoruj a meraj procesy vzhľadom na politiku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
ciele, právne a iné požiadavky oznám.
* Vykonaj: Realizuj činnosti na trvalé zlepšovanie výkonnosti systému bezpečnosti a ochrany zdravia.

Cieľom týchto krokov je zachovať sústavné/trvalé zlepšovanie. Trvalé zlepšovanie je definovaný normou STN OHSAS 18001: 2007 ako „opakujúci sa proces, ktorý zdokonaľuje systém manažérstva BOZP s cieľom dosiahnuť zlepšenie výkonnosti v oblasti BOZP v harmónií s politikou organizácie“. Grafické zobrazenie sústavného zlepšovania podľa normy STN OHSAS 18001: 2007 zobrazuje aj nasledujúci obrázok.

[[Súbor:Model_systému_manažérstva_BOZP_pre_normu_OHSAS.jpg|center|thumb|400px|Model_systému_manažérstva_BOZP_pre_normu_OHSAS.jpg [5]]]

Veľa organizácií riadi svoje činnosti cez aplikáciu systému procesov a ich vzájomných interakcií, čo môžeme označiť ako procesný prístup. Norma ISO 9001 podporuje používanie procesného prístupu. Pretože metodika PDCA sa môže aplikovať na všetky procesy, obidve metodiky sa považujú za kompatibilné [5].
OHSAS je nielen určená organizáciám, ktoré chcú získať konkurenčnú výhodu, ale aj podnikom, ktorých zámerom je vytvoriť integrovaný manažérsky systém. Integrovaný manažérsky systém je certifikácia s pomocou spoločnej normy pre audit EN ISO 19011:2002 „Návod na auditovanie systému manažérstva kvality a/alebo systému environmentálneho manažérstva“ umožní zjednotenie štandardov pre tri samostatné normy pre tieto manažérske systémy, teda aj integrovanú politiku organizácie, lepšiu účasť jednotlivých prvkov systému na jej plnení, úsporu času, nižšie náklady a zrejme aj lepšiu pozíciu organizácie z hľadiska jej zodpovednosti voči zainteresovaným stranám a spoločnosti [15]. Nasledujúci obrázok zobrazuje grafické znázornenie integrovaného manažérskeho systému s oblasťou integrácie.

[[Súbor:Integrovaný_systém_manažérstva.jpg|center|thumb|400px|Integrovaný_systém_manažérstva.jpg [15]]]

Na obrázku je znázornená oblasť integrácie, ktorá vznikla zo zistenia, že procesy riadenia BOZP sú výrazne ovplyvňované procesmi riadenia kvality a ochrany životného prostredia [3].

Norma pozostáva z predmetu normy, normatívnych odkazov, termínov a definícií a požiadaviek na systém manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Návod na implementáciu STN OHSAS 18001: 2007 poskytuje norma STN OHSAS 18002 – vysvetľuje základné princípy normy OHSAS 18001 a opisuje účel, typické vstupy, procesy a typické výstupy pre každú požiadavku normy. Požiadavky na systém manažérstva BOZP sú definované ako: Povinnosť organizácie vytvoriť, zdokumentovať, zaviesť, udržiavať a trvalo zlepšovať systém manažérstva BOZP podľa normy a určiť spôsob plnenia týchto požiadaviek [5].
Zavadené certifikáty normy OHSAS sú kladnou reklamou mnohých podnikov na Slovensku. Na rozdiel od iných systémov ich aplikujú najmä podniky, ktorých pôvod je v západnej časti Európskej únie, nakoľko je OHSAS aplikovaná aj v ich centrálnych pobočkách.

=== Bezpečný podnik ===

Jednou z úloh Koncepcie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v SR na roky 2008-2012 schválenej Uznesením vlády SR č. 114 z 20. februára 2008, je podpora efektívneho uplatňovania BOZP v praxi prostredníctvom programu „Bezpečný podnik“.
Systém riadenia BOZP a jeho vhodné zavedenie má v praxi významné opodstatnenie, aj preto je na Slovensku možnosť využitia programu „Bezpečný podnik“, ktorý je nástroj na podporu zavádzania účinného systému riadenia BOZP a na zlepšovanie úrovne BOZP u zamestnávateľov v Slovenskej republike.
Východiskovým modelom pre systém riadenia BOZP v programe je slovenská príručka „Systém riadenia BOZP – návod na zavedenie systému“, vydaná Národným inšpektorátom práce v roku 2002. Táto príručka v sebe integruje zásady systému riadenia podľa príručky Medzinárodnej organizácii práce ILO-OSH 2001, medzinárodného štandardu OHSAS 18 001 a jeho slovenskej verzie STN OHSAS 18001, britskej normy BS 8800 a ďalšej slovenskej legislatívy týkajúcej sa problematiky BOZP.
Prihlásenie ako aj účasť v programe „Bezpečný podnik“ je nepovinná. Uchádzači prihlásený do programu, aplikujú vo svojom podniku systém riadenia BOZP. Po zavedení podľa príručky „Systém riadenia BOZP – návod na zavedenie systému“ NIP 2002 a STN OHSAS 18001, získa ocenená organizácia certifikát s názvom „Bezpečný podnik“, udelený Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ako aj ďalšie zvýhodnenia, spojené s účasťou v programe.
Osvedčenie BP vyjadruje, že je u zamestnávateľa zavedený a uplatňovaný primeraný systém riadenia BOZP. Podmienkou pre získanie osvedčenia bude však nielen zavedenie systému riadenia BOZP, ale aj celková úroveň starostlivosti o BOZP, kultúra práce, nízka úrazovosť, úroveň sociálnej starostlivosti, úroveň protipožiarnej bezpečnosti vo vzťahu s plnením povinností v tejto oblasti a dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodnutí správnych orgánov vo veciach životného prostredia.
Zámerom programu je:
* Podporovať a motivovať zamestnávateľov na Slovensku, aby zavádzali a uplatňovali taký systém manažérstva BOZP, ktorý je primeraný činnostiam a podmienkam v organizácii a ktorý vedie k neustálemu zlepšovaniu úrovne BOZP a k plneniu právnych predpisov vo všetkých oblastiach ochrany práce.
* Rozvíjať spoločenské povedomie, usmerňovať motivovať zamestnávateľov, zamestnancov a verejnosť k aktívnej prevencii pracovných úrazov a chorôb z povolania, k systematickému zlepšovaniu pracovných podmienok, pracovných vzťahov a pracovného prostredia, k zvyšovaniu úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a k zvyšovaniu kultúry práce.
* Vypestovať a podporovať u zamestnávateľov uplatňovanie systémových návykov vedúcich k funkčnému, transparentnému, účinnému a ekonomicky efektívnemu spôsobu riadenia, k optimalizácii pracovného procesu, systematickosti, plánovitosti, zavedeniu poriadku a disciplíny na pracovisku, k zvýšeniu motivácie a tvorivosti zamestnancov a ich zodpovednosti za vlastné zdravie, k zlepšeniu pracovnej a sociálnej pohody zamestnancov, k zlepšeniu imidžu a konkurencieschopnosti zamestnávateľa.
Nakoľko podmienkou pre získanie certifikátu „Bezpečný podnik“ je zavedenie normy STN OHSAS 18001, tak tento program nevylučuje iné formy certifikácie inými medzinárodnými a slovenskými akreditovanými organizáciami. Taktiež nevylučuje zavedenie iných noriem, ako napríklad ISO 14001: 2004 alebo ISO 9001: 2008, to isté platí aj pre systému manažérstva BOZP.
Ocenený subjekt predstavuje bezpečný podnik po všetkých stránkach, t. j. nielen v zmysle zaistenia BOZP a bezpečnosti technických zariadení, ale tiež po stránke zaistenia zdravých podmienok na pracovisku, protipožiarnej bezpečnosti, dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodnutí správnych orgánov vo veciach životného prostredia [16].

Návod na zavedenie programu „Bezpečný podnik“ - Systém riadenia BOZP, vydaný Národným inšpektorátom práce je taktiež založený na procese trvalého zlepšovania. Štruktúrami systému sú:
* politika,
* plánovanie,
* organizačné zabezpečenie,
* kontrola a hodnotenie,
* opatrenia na zlepšenie.
Prepojenie medzi jednotlivými štruktúrami, ako aj proces zlepšovania zachytáva nasledujúci obrázok.

[[Súbor:Systém_manažérstva_BOZP.jpg|center|thumb|400px|Systém_manažérstva_BOZP.jpg [10]]]

Zavedenie jednotlivých prvkov riadenia ešte nemusí znamenať, že systém je funkčný. Riadenie BOZP musí byť dynamický proces, ktorý zabezpečuje neustále zlepšovanie. Systém riadenia musí zabezpečiť prepojenie jednotlivých prvkov, aby sa napríklad výsledky posudzovania rizík dostali do vzdelávania, dokumentácie, preventívnej a kontrolnej činnosti; aby výstupy z dokumentácie boli podkladom na posudzovanie rizík, vzdelávanie, plány opráv a údržby a pod [10].

Zavedením systému riadenia BOZP podľa príručky „Systém riadenia BOZP – návod na zavedenie systému“ NIP 2002, a následným získaním osvedčenia „Bezpečný podnik“ môže organizácia počítať s mnohými výhodami ako:
* zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vlastných zamestnancov, a tým dosiahnuť zníženia nákladov
* za pomoci zvýšenia bezpečnosti znížiť úrazovosť zamestnancov,
* zvýšenie konkurencieschopnosti, bezpečný podnik môže získať lepšie meno na trhu a následne môže dôjsť k rozšíreniu obchodných príležitostí,
* vytvorením bezpečnejších pracovných podmienok môže mať pozitívny vplyv a vzťah zamestnanci s zamestnávateľmi prípadne odbormi ktoré ich zastupujú [16].

Získanie certifikátu „Bezpečný podnik“ by v súčasnej dobe mohlo z dlhodobého hľadiska prispieť k zníženiu úrazovosti a tým väčšiemu šetreniu finančných zdrojov podniku.

== Posúdenie rizík v procese riadenia BOZP ==

Žiadne zavádzanie systému riadenia BOZP sa nezaobíde bez posúdenia rizík nakoľko povinnosti posudzovania rizík stanovuje aj legislatíva SR. Certifikát OHSAS 18001 ako aj príručka „Systém riadenia BOZP – návod na zavedenie systému“ ukladajú zamestnávateľovi povinnosť vytvárať a mať písomne zdokumentovaný proces posúdenia rizík.
Norma ČSN EN ISO 14121- 1: 2007 definuje posudzovanie rizika ako „radu logických krokov, ktoré umožňujú systematickým spôsobom analyzovať a zhodnotiť rizika spojené s strojovým zariadením.“ Po posúdení rizika nasleduje, ak je to potrebné, zníženie rizika tak ako je napísané v kapitole 5 ISO 12100- 1: 2003. Na vylúčenie nebezpečenstva, tak ako je možné a k zníženiu rizika realizáciou ochranných opatrení, môže byť potrebný opakujúci sa postupu.
Posúdenie rizika zahŕňa nasledujúce:
* analýzu rizika:

1. určenie medzných hodnôt stroja,

2. identifikáciu nebezpečenstva,

3. odhad rizika,

* zhodnotenie rizika.
Po uskutočnení analýzy rizika sú dostupné informácie pre zhodnotenie rizika, tieto údaje napomáhajú rozhodnúť, či je alebo nie je potrebné zníženie rizika. Tieto rozhodnutia musia byť podporené kvalitatívnym, prípadne pokiaľ je to vhodné aj kvantitatívnym odhadom rizika, ktoré je spojené s nebezpečenstvom vyskytujúcim sa na strojoch a zariadeniach. Posúdenie rizika musí byť vykonané tak, aby bolo možné dokumentovať postup, ktorý bol použitý a výsledky ktoré boli dosiahnuté za pomoci tohto postupu [7]. Obrázok 5 zobrazuje vývojový diagram s opakovacím procesom na zníženie rizika, cieľom tohto postupu je znižovanie rizika až na požadovanú úroveň.

[[Súbor:Opakovací_proces_pre_zníženie_rizika.jpg|center|thumb|400px|Opakovací_proces_pre_zníženie_rizika.jpg [7]]]

Z uvedeného obrázku vyplýva, v ktorej časti procesu posúdenia rizík sa nachádza analýza rizík. V prípade neadekvátneho zníženia rizika dochádza k procesu znižovania rizika a následnému opakovaniu analýzy rizík pomocou ktorej dôjde k novému zhodnoteniu rizík.
Pri posúdení rizika sa pracuje s vstupnými informáciami, tieto informácie musia obsahovať:

* informácie týkajúce sa stroja:

1. špecifikácia užívateľa,

2. očakávané špecifikácie stroja, vrátane:

* popisov rôznych fáz celého životného cyklu prístroja,
* konštrukčných výkresov alebo ostatných prostriedkov určujúcich povahu stroja a
* požadovaných zdrojov energie a spôsobu ich dodávky,

3. dokumentáciu o predchádzajúcich konštrukčne podobných zariadení, ak je to relevantné,

4. informácie pre používanie stroja, pokiaľ sú dostupné,

* informácie týkajúce sa predpisov, noriem a iných použiteľných dokumentov:

1. použiteľné predpisy,

2. dôležité normy,

3. závažné technické špecifikácie,

4. zoznam bezpečnostných údajov,

* informácie vzťahujúce sa k získaným skúsenostiam pri používaní:

1. história akýchkoľvek nehôd, udalostí alebo zlyhaní dotyčného prípadne podobného stroja,

2. historický prehľad úrazov vyplávajúcich napríklad z emisií, z používaných chemikálií alebo materiálov spracovaných strojom,

* dôležité ergonomické zásady popísané v norme ISO 12100- 2:2003.
Informácie musia byť aktualizované v prípade konštrukčného vývoja alebo vtedy, ak sú požadované modifikácie stroja. Často je možné vytvárať pozorovanie medzi podobnými nebezpečnými situáciami, ktoré sú spojené s rôznymi typmi strojových zariadení za predpokladu, dostupnosti dostatočných informácií o nebezpečenstvách a okolnostiach úrazov v daných situáciách. Pri nedostatočnej histórií počtu úrazov, prípadne pri nízkej úrazovosti alebo malej závažnosti úrazov, nemôže byť daná situácia braná ako predpoklad nízkeho rizika. Pre kvantitatívnu analýzu môžu byť použité údaje z databáz, príručiek, laboratórií alebo od výrobcu za predpokladu vhodnosti údajov zdroja. Neistota spojená s týmito údajmi musí byť uvedená v dokumentácií [7]. Jednou z hlavných častí posúdenia rizík je analýza rizík, analýzu je možne vykonávať prostredníctvom rôznych nástroj a metód. Tieto nástroje a metódy sú náplňou nasledujúcej kapitoly.

== Prehľad metód používaných pri analýze rizika ==

V súčasnosti sa na analýzu rizík používajú rozličné metódy. Do skupiny týchto metód sa radia postupy, ktoré sú zamerané na analýzu možných negatívnych následkov pri návrhu, výrobe, používania produktov alebo vykonávania procesu. Ide najmä o analýzu bezpečnosti a spoľahlivosti. Metódy sa používajú už v etape návrhu produktov alebo procesov, alebo pre analýzu problémov pri ich prevádzke. Ich použitie je najvhodnejšie v prípadoch ak je cieľom projektu produkt alebo proces, ktorý si vyžaduje analýzu [4]. Je veľké množstvo metód využívaných pri analýze, preto uvediem iba stručný prehľad niektorých z najpoužívanejších postupov.

Metódy analýzy rizika je možné deliť na indukčné a dedukčné. Indukčné metódy umožňujú predvídať možnú poruchu na zariadení, pričom analýza rizika poukazuje na okolnosti, ktoré by mohli poruchy zapríčiniť. Dedukčné metódy analyzujú poslednú nehodu, ktorá sa už v praxi vyskytla a hľadajú udalosti a súvislosti, ktoré ich zapríčinili.

Analýza pomocou kontrolných záznamov (Check List Analysis - CLA)
„Táto metóda využíva kontrolné záznamy položiek alebo krokov, podľa ktorých sa overuje stav prevádzky. Je možné nastaviť veľký počet check listov, napr. pre každý stroj a zariadenie. Kompletný kontrolný záznam obsahuje hodnotenie „áno“, „nie“, „nie je vhodné“ a „ďalšie informácie nie sú potrebné“, čo napomáha k dosiahnutiu úplnosti informácií. Kontrolné záznamy sa často používajú na zistenie súladu s predpismi a štandardmi (normami)“ [17]. Výhody ako aj nevýhody tejto metódy sú zobrazené v tabuľke číslo 1.

Štúdia nebezpečenstva a prevádzkyschopnosti (Hazard and operability study, HAZOP)
Cieľom metódy je nájsť nebezpečné stavy, ktoré sa môžu v prevádzke vyskytnúť, oceniť ich stupeň nebezpečnosti a znížiť riziko spojené s prevádzkou zariadenia. Pôvodne bola navrhnutá pre analýzu chemických procesov ale v súčasnosti sa najčastejšie využíva pri detailných návrhoch produktov a jej použitie je možné aj pre existujúce systémy. V chemickom priemysle a doprave sa stáva metóda HAZOP štandardnou požiadavkou. Zjednodušenou alternatívou tejto metódy je použitie štandardizovaných typov otázok [4].

Štruktúra Čo sa stane ak? (What if Analysis - WFA)
„Táto metóda je vhodná najmä pri identifikácií nebezpečných stavov. Pri kladení otázok sa uplatňuje „brainstorming“ – spontánna diskusia o hľadaní nových nápadov. Metóda je veľmi účinná, pokiaľ štúdiu vypracúva skúsený tím odborníkov“ [17].

Analýza spôsobov a dôsledkov porúch (Failure modes and effect analysis, FMEA)
Jej rozšírená verzia FMECA- analýza spôsobov, dôsledkov a kritickosti porúch identifikuje možné poruchové časti systému, mechanizmy zlyhania a spôsoby, ako sa poruchám vyhnúť a obmedziť ich účinky, respektíve zvýšiť spoľahlivosť systému. Najväčší efekt má metóda ak je použitá vo fázy návrhu produktu alebo systému, môže byť použitá aj pri výrobe a prevádzke. FMECA rozširuje FMEA o kvalitatívnu alebo kvantitatívnu analýzu kritických stavov [4].

Bezpečnostný audit (Safety Audit - SA)
„Metóda SA je najstaršia zo všetkých používaných metód. Vzťahuje sa predovšetkým na existujúce prevádzky a zahŕňa systematické a kritické posúdenie vybraných aspektov prevádzkovania závodu, prevádzky alebo zariadenia. Predstavuje zvyčajne inšpekčné pochôdzky, ktoré môžu mať charakter neformálnej vizuálnej prehliadky až po formálne zisťovanie, ktoré trvá dlhšiu dobu. Posúdenie býva vykonané tímom pracovníkov rôznych profesií. Typickým postupom by mala byť príprava (obyčajne príprava kontrolných záznamov), hodnotenie, odporučenie realizácie a zaznamenanie zmien“ [17].
Paretová analýza
Paretova analýza je založená na vzťahu medzi príčinami a ich následkami. Analýze sa tiež hovorí pravidlo 80/20. Znamená to, že odstránením 20% príčin dôjde k zníženiu strát až o 80%. Paretovu analýzu definoval ekonóm Vilfredo Pareto [http://www.vlastnicesta.cz/akademie/kvalita-system-kvality/kvalita-system-kvality-metody/paretova-analyza/]. Paretov diagram je využívaný najmä v oblasti kvality, nakoľko je bežne dostupný a ľahko použiteľný štatistický nástroj. Umožňuje oddeliť podstatné faktory problémov od menej podstatných a týmto spôsobom nasmerovať snahy pri odstraňovaní nedostatkov. Prvé kategórie paretovho grafu tvoria najzávažnejšie príčiny [2].

Norma STN OHSAS 18002 zobrazuje v svojej prílohe tabuľkové porovnanie niektorých príkladov nástrojov posúdenia a metód.
{| class=wikitable border=1 cellpadding=5
|+ Porovnanie nástrojov posúdenia a metód [6]
|-
! Nástroj
! Výhody
! Nevýhody
|-
| Zoznamy/ Dotazníky
| Ľahké použitie
Použitie môže zabrániť vynechať niečo pri počiatočnom preskúmaní
| Často obmedzené na odpovede áno/nie
Len použitie vlastného zoznamu nemôže vziať do úvahy jedinečné situácie
|-
| Matice rizika
| Relatívne ľahké použitie
Poskytujú vizuálne zobrazenie
Nepoužívajú číselné hodnoty
| Iba dvojrozmerné, nemôžu zobrať do úvahy viacnásobné faktory, ktoré majú dopad na riziko
Predurčené odpovede nemusia vyhovovať konkrétnej situácií
|-
| Hodnotiace/ expertné tabuľky
| Relatívne ľahké použitie
Dobré na získanie názoru experta
Dovoľujú zvažovať viacnásobné faktory rizika
| Vyžadujú použitie číselných hodnôt
Ak je kvalita údajov nevhodná, výsledky budú zlé
Výsledok vedie k porovnaniu neporovnateľných rizík
|-
| Analýza zlyhaní a ich následkov (FMEA)
Štúdie nebezpečenstva a prevádzkovateľnosti (HAZOP)
| Vhodné na podrobnú analýzu procesov
Povoľujú vstup technických údajov
| Potrebujú skúsenosť v používaní
Požadujú číselné údaje ako vstup do analýzy
Vyžadujú zdroje (čas peniaze)
Vhodnejšie na riziká spojené so zariadeniami, ako na tie, ktoré sú spojené s ľudskými faktormi
|-
| Stratégia hodnotenia zaťaženia
| Vhodná na hodnotenie údajov spojených s nebezpečnými materiálmi a prostredím
| Potrebujú skúsenosť v používaní
Vyžadujú číselné údaje, ako vstup
|-
| Počítačové modelovanie
| Ak vhodné a dostačujúce údaje sú platné, potom počítačové modelovanie môže poskytnúť dobré riešenia
Všeobecné použitie číselných vstupov a je menej subjektívne
| Významný čas a peniaze potrebné na tvorbu a hodnotenie
Potenciál pre celkovú dôveru výsledkov, bez otázok na ich platnosť
|-
| Paretova analýza
| Jednoduchá technika, ktorá môže pomôcť pri určovaní vykonania najdôležitejších zmien
| Len použitie na porovnanie podobných prvkov, napr. je jednorozmerná
|}

Množstvo existujúcich nástrojov a metód posúdenia je dôkazom toho, že analýza rizík je veľmi podstatný a špecifickým proces. V nasledujúcej kapitole sa budem venovať systému riadenia BOZP v zvolenom podniku ako aj návrhom na zlepšenie.

Zvyšovanie komplexnej bezpečnosti podniku

2011-06-21T10:15:37Z

Br4n0007: /* Zákon NR SR č. 124/2006 Z. z. O bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení */

{{Hlavička_FM
|{{PAGENAME}}
|Branislav Bako
|prof. Ing. Matej Bílý, DrSc.
|2010/2011
|Bakalárska práca
|Manažérstvo kvality produkcie
}}

{{Praca_uvod|1|Zvyšovanie komplexnej bezpečnosti podniku|Legislatívna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci|Normatívne východiská|Analýza firmy GeWiS Slovakia s.r.o}}
{{abstrakt
|Bakalárska práca sa zaoberá zvyšovaním bezpečnosti podniku prostredníctvom zlepšenia systému manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Praktická časť je venovaná analýze firmy GeWiS Slovakia s.r.o., v ktorej je zvyšovanie navrhované. Kontrolným zoznamom bol zhodnotený stav systému manažérstva BOZP, plnenie požiadaviek programu „Bezpečný podnik“ a vyhodnotené plnenie legislatívy Slovenskej Republiky. Prostredníctvom paretovej analýzy je vyhodnotená úrazovosť a označené najzávažnejšie príčiny úrazov za kalendárny rok 2010. Na základe zistenia najzávažnejších úrazov práca obsahuje aj návrhy na zníženie úrazovosti. Záver práce tvoria prínosy vyplývajúce z certifikovania programu „Bezpečný podnik“ a zníženia úrazovosti.
|The Bachelor’s Thesis deals with enhancing the enterprise safety by means of improving the occupational safety and health management system. The practical part of the thesis is devoted to analyzing the company GeWiS Slovakia Ltd., in which the safety enhancement is being proposed. With the use of the checklist we reviewed the actual state of OSH management system as well as fulfilment of the “Safe Enterprise” Program requirements, and evaluated adhering to legislation of the Slovak Republic. Using Pareto analysis, we have both evaluated injury rate and indicated the most serious sources of injuries for the year 2010. The thesis involves suggestions for lowering the injury rate, which are based on detecting the most serious injuries. Conclusions are composed of benefits resulting from the “Safe Enterprise” Program certification and a decrease in injury rate.

}}
__TOC__

'''ÚVOD'''

Bezpečnosť a ochrana zdravia je základným predpokladom pre fungovanie každej spoločnosti a organizácie. Neplatí, že iba v bežnom živote, no aj v priebehu pracovného procesu je potrebné vytvárať bezpečné prostredie. V modernej spoločnosti sa každá firma zameriava okrem zvyšovania zisku aj na maximálne zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci – nie iba z dôvodu dodržiavania legislatívy, ale aj morálnych aspektov vedenia firmy. Pojem komplexná bezpečnosť je vnímaný ako celková bezpečnosť podnikateľského subjektu. Do tejto kategórie patria všetky bezpečnostné prvky podniku ako bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, požiarna bezpečnosť, environmentálna bezpečnosť, počítačová bezpečnosť, fyzická a objektová bezpečnosť, administratívna bezpečnosť a podobne. Nakoľko spracovanie všetkých uvedených častí by presahovalo rozsah bakalárskej práce, rozhodol som sa pri písaní predovšetkým sústrediť na zvyšovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Rovnako ako v bežnom živote, tak aj v priebehu pracovného procesu je potrebné vytvárať bezpečné pracovné prostredie. V modernej spoločnosti sa každá firma zameriava okrem zvyšovania zisku aj zvyšovaniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. A to nielen z dôvodu dodržiavania legislatívy, ale aj z morálnych aspektov. Je známym faktom, že ak pracuje zamestnanec v kvalitnejších pracovných podmienkach podáva lepšie výkony. Bezpečnosť je v dnešnej dobe považovaná za prvok kvality a pokiaľ chce firma zabezpečiť svojím zamestnancom kvalitné pracovné podmienky, musí byť splnené nielen technologické zabezpečenie, ale aj bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci.
Teoretická časť bakalárskej práce pozostáva z dvoch kapitol. V prvej kapitole sa venujem definovaniu popisu legislatívy na ktorej sú založené princípy BOZP. Aby bola bezpečnosť pri práci efektívna je potrebné mať zavedený systém manažérstva BOZP. Druhá kapitola sa preto zaoberá samotným systémom riadenia BOZP ako spôsobom jeho certifikácie a posúdením rizík.
V úvode praktickej časti je charakteristika firmy GeWiS Slovakia s.r.o. V hlavnej časti kapitoly je pomocou vypracovaného kontrolného záznamu vyhodnotený stav systému manažérstva BOZP v podniku. Samotný kontrolný záznam slúži ako podklad pre zhodnotenie splnenia požiadavky programu „Bezpečný podnik“, ktorého zavedenie by prispelo k celkovému zvýšeniu bezpečnosti. Použitím paretovej analýzy je uskutočnené vyhodnotenie úrazovosti za kalendárny rok 2010 a určenie najzávažnejšej kategórie príčin úrazov.
Po vypracovaní návrhov na zlepšenie sú uvedené možné prínosy. Myšlienkou práce bolo venovať sa bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Pretože poškodením zdravia nestráca iba zamestnanec, ale predovšetkým firma prichádza o kvalitných a vyučených odborníkov, ktorých výborné psychické a fyzické zdravie sú neoceniteľným prínosom pre organizáciu.

= Legislatívna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci =

Aby organizácia splnila jedno zo základných ľudských práv, právo na ochranu zdravia a uspokojivé pracovné podmienky, ktoré je zakotvené v listine základných ľudských práv a slobôd, musí sa riadiť normami a zákonmi [3].
Prvé úsilie o vzniku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bolo možné pozorovať na území Rakúsko – Uhorska už v19. storočí, kedy dochádzalo k výraznej industrializácií. S rozvojom priemyselnej výroby stúpal aj počet úrazov čo malo rôzne následky:
* sociálne – štrajky,
* vojenské – znižovanie počtu brancov,
* ekonomické – náklady na liečbu, invaliditu a zníženie výberu daní.
Práve z týchto dôvodov ekonomických, sociálnych a vojenských pristúpilo Rakúsko – Uhorsko k vydaniu zákonov a predpisov, ktoré zabezpečovali bezpečnosť práce [11].
V súčasnej dobe je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci zaručená našim právnym poriadkom, základné právne normy zaručujúce bezpečnú a zdraviu neškodnú prácu zúčastneným osobám sú napríklad:
* Zákon NR SR č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky,
* Zákon NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení,
* Zákon NR SR č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce,
* Zákon NR SR č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
* Zákon NR SR č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov [12].

Vplyvom Medzinárodnej organizácie práce a Európskej únie na legislatívu BOZP v Slovenskej republike sú v týchto dokumentoch zakotvené aj požiadavky smerníc Európskej únie, napríklad smernica č. 89/391 EEC o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci [3].

== Základné charakteristiky právnych predpisov ==

V nasledujúcich dvoch kapitolách sú popísané základné charakteristiky Zákonníka práce a Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení. Tieto dva zákony sú základnými dokumentmi legislatívy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v SR, nakoľko sú v nich uvedené mnohé hlavné definície pojmov, vzťahov a povinností zúčastnených strán. Najdôležitejšie paragrafy a definície s zákonov sú citované v nasledujúcich častiach.

=== Zákon NR SR č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce ===

V zmysle § 1 ods. 1 Zákonníka práce tento zákon upravuje individuálne pracovno-právne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo fyzickými osobami a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
Zákonník práce okrem definície pracovno-právnych vzťahov určuje vo svojej šiestej časti aj ochranu práce, práva a povinnosti zamestnávateľa, práva a povinnosti zamestnancov, kontrolu odborovým orgánom a inšpekciu práce.
Ochrana práce je podľa § 146 Zákonníka práce definovaná ako „systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok, zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov.“
Povinnosti zamestnávateľa sú zákonníkom práce definované v § 147 nasledovne: „Zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebne opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam“.
§ 148 odseku 1 vyššie uvedeného zákona ustanovuje práva a povinnosti zamestnancov nasledovne: „ Zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka.“
Ostatné práva a povinnosti zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravujú osobité zákony ktoré ustanovujú aj ostatné požiadavky [8].

=== Zákon NR SR č. 124/2006 Z. z. O bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení ===

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci predstavuje významnú zložku v právnom systéme slovenskej republiky. Právna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike je od 1. 7. 2006 plne harmonizovaná s právom Európskej únie. Zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov všetkých odvetví výrobnej sféry a definuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce [13].

V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. je „Zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov.“
Odsek 2 vyššie uvedeného zákona definuje všeobecné zásady prevencie ako:

1. „vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika,

2. posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere a počas používania pracovných prostriedkov, materiálov, látok a pracovných postupov,

3. vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku,

4. uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami,

5. nahrádzanie prác, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia,

6. prispôsobovanie práce schopnostiam zamestnanca a technickému pokroku,

7. zohľadňovanie ľudských schopností, vlastností a možností najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere pracovného prostriedku, pracovných postupov a výrobných postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť účinky škodlivých faktorov práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca,

8. plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných pracovných prostriedkov, technológií a metód organizácie práce, skvalitňovaním pracovných podmienok s ohľadom na faktory pracovného prostredia a prostredníctvom sociálnych opatrení, vydávanie pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.“

§ 6 ods. 1, písm. k zákona č. 124/2006 Z. z. stanovuje povinnosti zamestnávateľa nasledovne: „Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný: písomne vypracovať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania; to sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 11 zamestnancov.“
Odsek 2 toho istého paragrafu určuje povinnosti zamestnávateľa na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci: „Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný:

1. vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia,

2. bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí,

3. udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie.“

§ 7 sa zaoberá definovaním povinností zamestnávateľa ohľadne oboznamovania a informovania zamestnancov a ustanovuje je mu nasledovné povinnosti:

1. „s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť,

2. s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi,

3. so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.“

V rámci zabezpečenia kontrolnej činnosti je zamestnávateľ podľa § 9 povinný „sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať:

1. stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení,

2. či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa,

3. činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku a zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku sám,

4. riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení.“

Následne je jeho povinnosťou odstraňovať nedostatky ktoré preukázala kontrola.
§ 12 zákona č. 124/2006 Z. z. definuje práva a povinnosti zamestnancov nasledovne „Zamestnanec má právo:

1. prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s jeho prácou; v prípade potreby možno po vzájomnej dohode prizvať na rokovanie aj odborníkov v danom odbore,

2. odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb.

Zamestnanec je povinný:

3. dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený“ [9].

Legislatíva je významnou súčasťou noriem a systémov riadenia BOZP, keďže prvoradou povinnosťou podniku je splnenie zákonných požiadaviek určených štátom. Pre zdokonaľovanie a neustále zlepšovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa nevyvíja len legislatíva, ale sústavne sa zdokonaľujú aj systémy manažérstva BOZP. Cieľom nasledujúcej kapitoly bude objasniť základné pojmy ako i niektoré systémy riadenia BOZP.

Súbor:Opakovací proces pre zníženie rizika.jpg

2011-06-21T10:02:58Z

Br4n0007:

Súbor:Systém manažérstva BOZP.jpg

2011-06-21T09:58:38Z

Br4n0007:

Súbor:Integrovaný systém manažérstva.jpg

2011-06-21T09:46:22Z

Br4n0007:

Súbor:Model systému manažérstva BOZP pre normu OHSAS.jpg

2011-06-21T09:42:57Z

Br4n0007:

Súbor:Demingove koleso.jpg

2011-06-21T09:33:53Z

Br4n0007:

Zvyšovanie komplexnej bezpečnosti podniku

2011-06-21T09:19:14Z

Br4n0007: Vytvorená stránka „{{Hlavička_FM |{{PAGENAME}} |Branislav Bako |prof. Ing. Matej Bílý, DrSc. |2010/2011 |Bakalárska práca |Manažérstvo kvality produkcie }} {{Praca_uvod|1|Zvyšovanie …“

{{Hlavička_FM
|{{PAGENAME}}
|Branislav Bako
|prof. Ing. Matej Bílý, DrSc.
|2010/2011
|Bakalárska práca
|Manažérstvo kvality produkcie
}}

{{Praca_uvod|1|Zvyšovanie komplexnej bezpečnosti podniku|Legislatívna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci|Normatívne východiská|Analýza firmy GeWiS Slovakia s.r.o}}
{{abstrakt
|Bakalárska práca sa zaoberá zvyšovaním bezpečnosti podniku prostredníctvom zlepšenia systému manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Praktická časť je venovaná analýze firmy GeWiS Slovakia s.r.o., v ktorej je zvyšovanie navrhované. Kontrolným zoznamom bol zhodnotený stav systému manažérstva BOZP, plnenie požiadaviek programu „Bezpečný podnik“ a vyhodnotené plnenie legislatívy Slovenskej Republiky. Prostredníctvom paretovej analýzy je vyhodnotená úrazovosť a označené najzávažnejšie príčiny úrazov za kalendárny rok 2010. Na základe zistenia najzávažnejších úrazov práca obsahuje aj návrhy na zníženie úrazovosti. Záver práce tvoria prínosy vyplývajúce z certifikovania programu „Bezpečný podnik“ a zníženia úrazovosti.
|The Bachelor’s Thesis deals with enhancing the enterprise safety by means of improving the occupational safety and health management system. The practical part of the thesis is devoted to analyzing the company GeWiS Slovakia Ltd., in which the safety enhancement is being proposed. With the use of the checklist we reviewed the actual state of OSH management system as well as fulfilment of the “Safe Enterprise” Program requirements, and evaluated adhering to legislation of the Slovak Republic. Using Pareto analysis, we have both evaluated injury rate and indicated the most serious sources of injuries for the year 2010. The thesis involves suggestions for lowering the injury rate, which are based on detecting the most serious injuries. Conclusions are composed of benefits resulting from the “Safe Enterprise” Program certification and a decrease in injury rate.

}}
__TOC__

'''ÚVOD'''

Bezpečnosť a ochrana zdravia je základným predpokladom pre fungovanie každej spoločnosti a organizácie. Neplatí, že iba v bežnom živote, no aj v priebehu pracovného procesu je potrebné vytvárať bezpečné prostredie. V modernej spoločnosti sa každá firma zameriava okrem zvyšovania zisku aj na maximálne zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci – nie iba z dôvodu dodržiavania legislatívy, ale aj morálnych aspektov vedenia firmy. Pojem komplexná bezpečnosť je vnímaný ako celková bezpečnosť podnikateľského subjektu. Do tejto kategórie patria všetky bezpečnostné prvky podniku ako bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, požiarna bezpečnosť, environmentálna bezpečnosť, počítačová bezpečnosť, fyzická a objektová bezpečnosť, administratívna bezpečnosť a podobne. Nakoľko spracovanie všetkých uvedených častí by presahovalo rozsah bakalárskej práce, rozhodol som sa pri písaní predovšetkým sústrediť na zvyšovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Rovnako ako v bežnom živote, tak aj v priebehu pracovného procesu je potrebné vytvárať bezpečné pracovné prostredie. V modernej spoločnosti sa každá firma zameriava okrem zvyšovania zisku aj zvyšovaniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. A to nielen z dôvodu dodržiavania legislatívy, ale aj z morálnych aspektov. Je známym faktom, že ak pracuje zamestnanec v kvalitnejších pracovných podmienkach podáva lepšie výkony. Bezpečnosť je v dnešnej dobe považovaná za prvok kvality a pokiaľ chce firma zabezpečiť svojím zamestnancom kvalitné pracovné podmienky, musí byť splnené nielen technologické zabezpečenie, ale aj bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci.
Teoretická časť bakalárskej práce pozostáva z dvoch kapitol. V prvej kapitole sa venujem definovaniu popisu legislatívy na ktorej sú založené princípy BOZP. Aby bola bezpečnosť pri práci efektívna je potrebné mať zavedený systém manažérstva BOZP. Druhá kapitola sa preto zaoberá samotným systémom riadenia BOZP ako spôsobom jeho certifikácie a posúdením rizík.
V úvode praktickej časti je charakteristika firmy GeWiS Slovakia s.r.o. V hlavnej časti kapitoly je pomocou vypracovaného kontrolného záznamu vyhodnotený stav systému manažérstva BOZP v podniku. Samotný kontrolný záznam slúži ako podklad pre zhodnotenie splnenia požiadavky programu „Bezpečný podnik“, ktorého zavedenie by prispelo k celkovému zvýšeniu bezpečnosti. Použitím paretovej analýzy je uskutočnené vyhodnotenie úrazovosti za kalendárny rok 2010 a určenie najzávažnejšej kategórie príčin úrazov.
Po vypracovaní návrhov na zlepšenie sú uvedené možné prínosy. Myšlienkou práce bolo venovať sa bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Pretože poškodením zdravia nestráca iba zamestnanec, ale predovšetkým firma prichádza o kvalitných a vyučených odborníkov, ktorých výborné psychické a fyzické zdravie sú neoceniteľným prínosom pre organizáciu.

= Legislatívna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci =

Aby organizácia splnila jedno zo základných ľudských práv, právo na ochranu zdravia a uspokojivé pracovné podmienky, ktoré je zakotvené v listine základných ľudských práv a slobôd, musí sa riadiť normami a zákonmi [3].
Prvé úsilie o vzniku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bolo možné pozorovať na území Rakúsko – Uhorska už v19. storočí, kedy dochádzalo k výraznej industrializácií. S rozvojom priemyselnej výroby stúpal aj počet úrazov čo malo rôzne následky:
* sociálne – štrajky,
* vojenské – znižovanie počtu brancov,
* ekonomické – náklady na liečbu, invaliditu a zníženie výberu daní.
Práve z týchto dôvodov ekonomických, sociálnych a vojenských pristúpilo Rakúsko – Uhorsko k vydaniu zákonov a predpisov, ktoré zabezpečovali bezpečnosť práce [11].
V súčasnej dobe je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci zaručená našim právnym poriadkom, základné právne normy zaručujúce bezpečnú a zdraviu neškodnú prácu zúčastneným osobám sú napríklad:
* Zákon NR SR č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky,
* Zákon NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení,
* Zákon NR SR č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce,
* Zákon NR SR č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
* Zákon NR SR č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov [12].

Vplyvom Medzinárodnej organizácie práce a Európskej únie na legislatívu BOZP v Slovenskej republike sú v týchto dokumentoch zakotvené aj požiadavky smerníc Európskej únie, napríklad smernica č. 89/391 EEC o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci [3].

== Základné charakteristiky právnych predpisov ==

V nasledujúcich dvoch kapitolách sú popísané základné charakteristiky Zákonníka práce a Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení. Tieto dva zákony sú základnými dokumentmi legislatívy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v SR, nakoľko sú v nich uvedené mnohé hlavné definície pojmov, vzťahov a povinností zúčastnených strán. Najdôležitejšie paragrafy a definície s zákonov sú citované v nasledujúcich častiach.

=== Zákon NR SR č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce ===

V zmysle § 1 ods. 1 Zákonníka práce tento zákon upravuje individuálne pracovno-právne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo fyzickými osobami a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
Zákonník práce okrem definície pracovno-právnych vzťahov určuje vo svojej šiestej časti aj ochranu práce, práva a povinnosti zamestnávateľa, práva a povinnosti zamestnancov, kontrolu odborovým orgánom a inšpekciu práce.
Ochrana práce je podľa § 146 Zákonníka práce definovaná ako „systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok, zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov.“
Povinnosti zamestnávateľa sú zákonníkom práce definované v § 147 nasledovne: „Zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebne opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam“.
§ 148 odseku 1 vyššie uvedeného zákona ustanovuje práva a povinnosti zamestnancov nasledovne: „ Zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka.“
Ostatné práva a povinnosti zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravujú osobité zákony ktoré ustanovujú aj ostatné požiadavky [8].

=== Zákon NR SR č. 124/2006 Z. z. O bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení ===

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci predstavuje významnú zložku v právnom systéme slovenskej republiky. Právna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike je od 1. 7. 2006 plne harmonizovaná s právom Európskej únie. Zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov všetkých odvetví výrobnej sféry a definuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce [13].

V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. je „Zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov.“
Odsek 2 vyššie uvedeného zákona definuje všeobecné zásady prevencie ako:
1. „vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika,
2. posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere a počas používania pracovných prostriedkov, materiálov, látok a pracovných postupov,
3. vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku,
4. uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami,
5. nahrádzanie prác, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia,
6. prispôsobovanie práce schopnostiam zamestnanca a technickému pokroku,
7. zohľadňovanie ľudských schopností, vlastností a možností najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere pracovného prostriedku, pracovných postupov a výrobných postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť účinky škodlivých faktorov práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca,
8. plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných pracovných prostriedkov, technológií a metód organizácie práce, skvalitňovaním pracovných podmienok s ohľadom na faktory pracovného prostredia a prostredníctvom sociálnych opatrení, vydávanie pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.“

§ 6 ods. 1, písm. k zákona č. 124/2006 Z. z. stanovuje povinnosti zamestnávateľa nasledovne: „Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný: písomne vypracovať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania; to sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 11 zamestnancov.“
Odsek 2 toho istého paragrafu určuje povinnosti zamestnávateľa na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci: „Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný:
1. vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia,
2. bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí,
3. udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie.“

§ 7 sa zaoberá definovaním povinností zamestnávateľa ohľadne oboznamovania a informovania zamestnancov a ustanovuje je mu nasledovné povinnosti:
1. „s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť,
2. s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi,
3. so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.“

V rámci zabezpečenia kontrolnej činnosti je zamestnávateľ podľa § 9 povinný „sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať:
1. stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení,
2. či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa,
3. činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku a zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku sám,
4. riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení.“
Následne je jeho povinnosťou odstraňovať nedostatky ktoré preukázala kontrola.
§ 12 zákona č. 124/2006 Z. z. definuje práva a povinnosti zamestnancov nasledovne „Zamestnanec má právo:
1. prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s jeho prácou; v prípade potreby možno po vzájomnej dohode prizvať na rokovanie aj odborníkov v danom odbore,
2. odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb.
Zamestnanec je povinný:
3. dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený“ [9].

Legislatíva je významnou súčasťou noriem a systémov riadenia BOZP, keďže prvoradou povinnosťou podniku je splnenie zákonných požiadaviek určených štátom. Pre zdokonaľovanie a neustále zlepšovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa nevyvíja len legislatíva, ale sústavne sa zdokonaľujú aj systémy manažérstva BOZP. Cieľom nasledujúcej kapitoly bude objasniť základné pojmy ako i niektoré systémy riadenia BOZP.

Zvyšovanie komplexnej bezpečnosti podniku (Zadanie)

2011-05-16T13:29:06Z

Br4n0007: Vytvorená stránka „{{Zadanie_BP_KMMK |Branislav Bako |Manažérstvo kvality produkcie |Zvyšovanie komplexnej bezpečnosti podniku |#úvod #teoretické a normatívne východiská k riešeniu …“

{{Zadanie_BP_KMMK
|Branislav Bako
|Manažérstvo kvality produkcie
|Zvyšovanie komplexnej bezpečnosti podniku
|#úvod
#teoretické a normatívne východiská k riešeniu zadaného problému,
#analýza súčasného stavu v referenčnom podniku
#návrh spôsobov zvyšovania komplexnej bezpečnosti podniku
#riešenie komplexnej bezpečnosti podniku
#prínosy vyplývajúce z podaných návrhov
#záver
|# VEBER, Jaromír a kolektiv.: Management kvality, enviromentu a bezpečnosti práce, Management Press, Praha 2010 ISBN 978-80-7261-210-9
# MATEIDES, Alexander a kolektív. Manažérstvo kvality : história, koncepty, metódy. 1. Bratislava : EPOS, 2006. 751 s. ISBN 80-8057-656-4
# SABO, Milan: Základy bezpečnostného inžinierstva, STU v Bratislave 2004 ISBN 80-227-2054-2
# Normy radu ISO 9000, ISO 14000, OHSAS 18000
|Katedra metrológie a manažérstva kvality FM TnUAD
|prof. Ing. Matej Bílý, DrSc.
|prof. Ing. Matej Bílý, DrSc.
|13. 1. 2011
|Doc. Peter Ponický, PhD.|KMMK FM TnUAD|Doc. Ing. Jozef Tkáč, PhD.
}}